Spoznáme ju oslabením časti tela, poruchou hybnosti končatiny alebo jednej strany tela. Môže byť čiastočná alebo úplná, dočasná či trvalá. Postihuje buď jeden nerv, ale pri určitých ochoreniach aj viac. Je následkom menej závažného ale i závažného ochorenia. Hlavná zásada je tento príznak nepodceniť a pri jeho výskyte okamžite vyhľadať odborné vyšetrenie.
Obrna je taký stav, kedy má človek sťaženú hybnosť, pričom môže ísť o hybnosť len niektorej časti tela, alebo aj o celé telo. Najťažšímformám obrny sa hovorí ochrnutie a nastáva vtedy, ak človek vôbec nie je schopný pohybu časti tela alebo celého tela.
Paréza je čiastočná porucha hybnosti, oslabenie alebo aj neúplné ochrnutie. Plégia vyjadruje úplnú stratu hybnosti, teda ochrnutie.
Niektoré obrny sú len prechodného rázu a vďaka rehabilitácii môže človek znova získať hybnosť. Horšie sú však také obrny, pri ktorých dochádza k nenávratnému poškodeniu hybnosti a postihnutý už nie je samostatný.
Obrna a ochrnutie sú choroby nervového systému, pričom odborne sa definujú ako obmedzenia hybnosti, pohybu a motoriky človeka. Pokiaľ dochádza len k čiastočnej obrne, ide o parézu.
Napríklad ak môže človek v obmedzenej miere pohybovať s postihnutou končatinou.
Plégia je ale úplná strata hybnosti na postihnutej časti tela a človek ju nevie samostatne ovládať. Niekedy sa obrna a ochrnutie týkajú väčších častí tela a svalov, inokedy ide len o konkrétne nervy.
Takáto obrna, kedy dochádza k izolovanej strate alebo sťaženiu hybnosti konkrétnych nervov, sa prejavuje napríklad pri príušniciach, borelióze, pásovom opare.
Častou príčinou je úraz. Dopravná nehoda, pád z výšky, v lete pri skoku do bazéna, vysokoenergické úrazy. Pri úrazovom mechanizme dochádza k porušeniu mozgu, miechy, nervov, čo má za následok narušenie funkcie.
Vplyvom útlaku dochádza k narušeniu funkčnosti daného nervu. Útlak nervu môže vyvolať aj nádorové ochorenie. Ak sa jedná o lokalizáciu nádoru v lebke, tak aj nezhubná forma pôsobí zhubne, pre útlak okolitého tkaniva.
Vysokýé rizko poškodenia miechy nastáva pri dopravnej nehode. Zdroj foto: Getty images
Infekčné ochorenia
Obrnu môžu spôsobiť rôzne vírusy a infekcie mozgu a nervového tkaniva. Aj niekoľko infekčných ochorení môže spôsobiť obrnu v rôznych formách a rozsahu.
Príkladom je aj kliešťová encefalitída. Čo je vlastne infekčné vírusové ochorenie. Postihuje mozog a mozgové blany. Prenáša sa najmä kliešťami, komármi alebo požitím infikovaného mlieka.
Podobne aj toxoplazmóza, čo je parazitárna infekcia. V niektorých prípadoch môže spôsobiť svalovú slabosť, bolesť svalov a niekedy aj obrnu alebo dokonca ochrnutie. U niektorých osôb prebieha bezpríznakovo.
Podobne, príčinou môže byť aj botulizmus. Botulizmus je otrava botulotoxínom, čiže klobasovým jedom. Intoxikácia spôsobuje obrnu svalov. Závažnosť závisí od dávky prijatého jedu. v najhoršom prípade môže spôsobiť smrť človeka.
Obrny jednotlivých nervov
Tak ako už bolo spomínané, existujú aj obrny jednotlivých nervov. Poznáme obrny hlavových nervov, obrny nervov hornejkončatiny a dolnej končatiny. Majú za následok poruchu funkcie v oblasti inervácie daného nervu.
Dobrým príkladom je obrna lícneho nervu, ktorá sa dá nájsť aj pod názvom obrna tvárového nervu. Odborne paréza nervus facialis. Tento pojem zahŕňa viacero podjednotiek.
Jednou z nich je aj Bellova obrna. Je častejšia a vzniká napríklad pri prechladnutí, pri prievane, jazde autom s otvoreným oknom. Je označovaná aj ako primárna alebo esenciálna.
Sekundárna periférna paréza vzniká na podklade rôznych príčin. Napríklad pri leukémii, lymfóme, pri herpes zoster oticus. A ako prejav dráždenia je aj spontánne sťahovanie mimického svalstva.
Obraz obrny nervov horných a dolných končatín je obmedzená hybnosť, slabosť niektorých častí končatiny alebo strata citlivosti. Záleží od miesta poškodenia, ochorenia.
Príklad je obrna nervus radialis (vretenný nerv), kedy postihnutý nevie zovrieť ruku do päste. Obrna nervus femoralis (stehnový nerv) má za následok to, že postihnutý nevie napríklad vykročiť, alebo ísť do schodov.
Detská mozgová obrna / detská obrna
Obrny postihujú aj deti. V tomto prípade ide o chorobu nazvanú detská mozgová obrna. Jej príčinou je najčastejšie poškodenie mozgového tkaniva.
Poznáme aj označenie detskej mozgovej obrny skratkou DMO
Ochorenie je charakteristické poruchou centrálnej kontroly hybnosti. Postihnutý je mozog. Príčiny vzniku sú rôznorodé, od poškodenia mozgu počas tehotenstva, kedy sa detská mozgová obrna nazýva aj vrodená.
Táto forma zahŕňa poškodenie vplyvom infekcie matky, ako je to napríklad pri toxoplazmóze. Negatívne vplýva aj stres matky alebo Rh nekompatibilita, či metabolické poruchy.
Získané formy majú tak isto viacero príčin. Medzi ne patrí napríklad infekcia dieťaťa, novorodenecká žltačka. Pôvodcom detskej prenosnej obrny je RNA vírus, poliovírus a najčastejšie napáda predné rohy miechy.
Známa je tiež Poliomyelitis anterior acuta čo je akútna prenosná poliomyelitída alebo Heineova - Medinova choroba / detská obrna. Nájdeme ju aj pod názvom detská prenosná obrna - Poliomyelitída.
Toto akútne detské infekčné vírusové ochorenie vyvoláva ochrnutia svalov tela, najčastejšie však dolných končatín. Proti tejto nákaze sa dá účinne chrániť očkovaním.
DMO a detská obrna sú dve rozdielne ochorenia.
Amyotrofická laterálna skleróza - ALS
Poškodenie centrálnej nervovej sústavy a periférnych nervov nastáva aj pri autoimuntných ochoreniach. Zdroj foto: Getty images
Nebezpečné sú obrny, ktoré sa postupne rozširujú do celého tela. Pričom hrozí aj obrna dýchacích svalov. To je už život ohrozujúci stav. Takou chorobu je aj amyotrofická laterálna skleróza, nazvaná aj ALS.
Prejavuje stratou hybnosti svalov. Dochádza pri nej k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy ale aj periférnych motoneurónov, ktoré ovládajú pohyb svalov. Ľudstvo na ňu zatiaľ nemá liek.
Sclerosis multiplex
Ďalším príkladom je roztrúsená mozgovomiechová skleróza, odborne známa pod názvom sclerosis multiplex. Je to taktiež chronické ochorenie nervového tkaniva.
Táto autoimunitná choroba zapríčiňuje, že T-lymfocyty napádajú telu vlastné nervové vlákna. A to myelínové pošvy nervových vlákien v mozgu a mieche. Jedným z príznakov je aj rôzny stupeň ochrnutia.
K obrne dochádza aj pri cievnej mozgovej príhode. Čo je ochorenie akútneho typu. Dochádza pri nej k poškodeniu mozgových buniek v dôsledku nedostatku okysličenia mozgu alebo krvácania do mozgu.
Spánková obrna
Dochádza k nej počas spánku a je radená medzi poruchy spánku. Hovorí sa jej aj spánková paralýza. Spája sa s nepríjemným zážitkom, kedy dotyčný človek vníma seba a okolie, ale chýba mu schopnosť ovládať končatiny.
Nejedná sa o závažné poruchy spánku. Aj keď okrem ochrnutia tela môžu byť prítomné prejavy ako pocit dušnosti, bolesti na hrudníku, emočné stavy, halucinácie.V niektorých prípadoch dochádza k trvalému ochrnutiu.
Dočasná alebo trvalá obrna sa však vyskytuje aj v prípadoch iných chorôb, ktoré postihujú nervový systém, svaly alebo mozog. Pričom v prípade akéhokoľvek podozrenia na sťaženie hybnosti končatín alebo iných častí tela je treba hneď navštíviť lekára.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Po absolvovaní osemročného gymnázia, som presne vedela, kým sa chcem v živote stať. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mi splnilo dlhoročný sen a mohla som začať plniť svoje poslanie lekára. Po získaní diplomu a titulu MUDr., viedli moje prvé profesionálne kroky do Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. Na klinike Stereotaktickej rádiochirurgie som sa venovala pacientom s mozgovými nádormi a nádormi oka. Po roku práce s onkologickými pacientmi som sa v roku 2020 presunula na Neurologickú kliniku SZU Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave, kde pôsobím dodnes. Voľný čas trávim najradšej v prírode, či už na bicykli, turistike alebo len tak na prechádzke v neďalekom lese.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.
