Fenylketonúria: Čo je to a aké má príznaky? (Hyperfenylalaninémia)

Fenylalanín sa v tele hromadí, a to najmä v telesných tekutinách. Pričom nadmerné množstvo spôsobí rozvoj mentálnej retardácie a taktiež fyziologické symptómy. Príčinou je poškodenie nervových vlákien a zásah do metabolických dejov. Za normálnych okolností sa fenylalanín premieňa na tyrozín.

Choroba bola prvýkrát zaznamenaná už v roku 1934. Ide o ochorenie autozomálne recesívne. Čiže pre vypuknutie ochorenia je potrebné, aby bol poškodený gén zdedený od oboch rodičov.

V tom prípade, ak sú obaja rodičia nosičmi PKU, je riziko vypuknutia ochorenia 25 % a riziko pre jeho nosičstvo je až 50 %. Avšak, je aj 25 percentná šanca, že sa ochorenie u dieťaťa nevyvinie a nebude ani jeho prenášačom.

Vyskytuje sa zhruba u jedného zo 6 až 10 tisíc novorodencov. Ale pomer výskytu je závislý na geografickej polohe. Napríklad v Taliansku a v Írsku sa udáva vyšší výskyt a naopak, vo Fínsku či Japonsku zase nižší. V takom Turecku je prevalencia ochorenia až v jednom prípade zo 4 000.

Ochorenie sa rozvíja už u detí, akonáhle začnú prijímať mlieko, stúpa u nich hladina fenylalanínu. Ten na základe nadbytku začne poškodzovať mozog. Tak sa už počas dojčenského veku začína vyvíjať psychomotorická retardácia.

Dieťa je zároveň nepokojné. Už medzi 6. až 12. mesiacom sa u neho môžu objaviť epileptické záchvaty. Deti sú bledé, majú svetlé vlasy a modré oči. Pokožka je náchylná na ekzémy. Fenylalanín sa vylučuje aj do moču, ktorý následne typicky páchne.

Vďaka novorodeneckému skríningu sa dá ochorenie pomerne rýchlo zachytiť. Pričom vzhľadom k možnostiam modernej medicíny sú vyhliadky na kvalitnejší život pomerne vysoké. Samozrejme, potrebná je dôsledná liečba, pozitívny prístup a aktivita zo strany rodiča.

Poškodenie nastáva v géne pre fenylalanínhydroxylázu (FAH). Lokus je umiestnený na 12 chromozóme. Uvádza sa, že poznáme približne 400 mutácií v danom géne.

Čo je to fenylalanín?

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina. Označenie esenciálna preto, že telo si ju nevie samo vyrobiť a musí ju prijímať zo stravy. Je dôležitá, lebo slúži na prenášanie nervových vzruchov.

Fenylalanín sa za pomoci enzýmu fenylalaninhydroxylázy (FAH) mení na tyrozín. Tyrozín je následne využívaný, a veľmi dôležitý, pri tvorbe neurotransmiterov. Tvoria sa z neho látky ako dopamín, adrenalín, noradrenalín, tyroxín.

Čiastočne sa z neho vytvára aj melanín, ktorý slúži ako kožný pigment. U dospelých následne pozostáva z asi 10 % fenylalanínu. Tento zvyšok sa využije na tvorbu bielkovín. U detí je pomer iný, pričom na tvorbu bielkovín sa využíva až 60 %. 

Je súčasťou všetkých živých organizmov, a to vo forme bielkovín. Najvyššie zastúpenie fenylalanínu v strave je v:

• čokoláde,
• syroch,
• orechoch,
• semenách,
• mlieku,
• vajciach,
• mäse,
• sója, tofu,
• využíva sa aj v umelých sladidlách.

Fenylalanín má niekoľko dobrých vlastností, ako sú napríklad:

• zlepšuje pamäť,
• dodáva odolnosť voči stresu,
• podporuje duševnú kondíciu,
• podporuje sexuálnu aktivitu,
• využíva sa pri ochoreniach, ako sú Parkinson, Skleróza multiplex, reumatoidná artritída či pri duševných poruchách.

Tento enzým zodpovedá za viacero metabolických procesov v organizme. Ale najmä premieňa aminokyselinu fenylalanín na tyrozín. Pokiaľ tento enzým v organizme nie je, fenylalanín sa hromadí v telesných tekutinách, a teda aj v krvi. To spôsobuje problémy v centrálnej nervovej sústave, nakoľko je jeho vysoká hladina v tele toxická. 

Následne dochádza k poruchám CNS, tie sa prejavujú hlavne mentálnou retardáciou, či na iných mozgových funkciách. Pridružujú sa aj záchvaty svalových kŕčov. Dochádza aj k problémom s pigmentáciou, keďže sa časť fenylalanínu využíva pri tvorbe melanínu.

Pri nadbytku sa fenylalanín vylučuje močom, z čoho je odvodený názov fenylketon - úria.

Dôsledkom je nedostatok tyrozínu. Ten sa nahrádza zvýšeným príjmom v strave. Tyrozín je aminokyselina. Je významný pri tvorbe hormónov, ako sú napríklad adrenalín, noradrenalín, dopamín, ale aj tyroxín.

Tyrozín nie je esenciálna kyselina, takže si ho vie telo vyrobiť samo. Ide to však iba, ak má dostatok fenylalanínu, a teda FAH. Jeho zdrojmi sú hlavne mandle, jadierka, sezam, banány, či avokádo, ale aj mliečne výrobky.

Fenylalanín sa hromadí v organizme. To škodí CNS a z toho vyplývajú ťažkosti. Pri neliečení majú deti znížené IQ, a to na hranici imbecility alebo idiocie. Obvykle znižuje choroba IQ na polovicu pôvodnej hodnoty.

Prvé príznaky sa rozvíjajú už od 2. mesiaca. Naplno sa ale prejavia medzi 6. a 12. mesiacom. Okrem mentálnej retardácie sa pridružujú ťažkosti s pamäťou, deti sú hyperaktívne. Zo psychického hľadiska okrem mentálnej retardácie dochádza aj k nestálosti správania detí, ktoré môžu byť niekedy apatické, inokedy nepokojné a tiež agresívne.

Z fyziologických prejavov sú ďalej typické grganie či zvracanie. Pre chorobu je charakteristická aj znížená pigmentácia pokožky. Celkovo je koža bledá, suchá a aj vlasy sú bledé a oči väčšinou modré. Koža je náchylná na ekzémy alebo vyrážky.

Okrem bledosti, spôsobuje z fyziologického hľadiska choroba, aj zlý vývoj zubov, ploché nohy, poruchy hybnosti chrbtice a stuhnutosť svalov. Poškodenie centrálnej nervovej sústavy spôsobuje záchvaty kŕčov.

Zvýšená hladina fenylalanínu vedie k jeho vylučovaniu močom. To spôsobuje typický zapáchajúci moč, akoby po myšine. Ochorenie môže spôsobiť aj zaostávanie rastu, mikrocefáliu, čo je viditeľne zmenšená mozgová časť hlavy oproti tvárovej časti.

Ochorenie sa môže prejavovať v rôznych formách. Najčastejšou formou je klasická fenylketonúria. Následne sú známe aj stredne ťažká a ľahká forma. Ľahký typ sa označuje aj ako hyperfenylalaninémia.

Príznaky, ktoré sa vyskytujú pri fenylketonúrii:

• mentálna retardácia, pri zanedbaní liečby až ťažký stupeň,
• kŕčové záchvaty,
• mikrocefália,
• poruchy pamäte,
• psychické poruchy, agresivita, hyperaktivita,
• znížená pigmentácia, čiže bledá koža a vlasy, modré oči,
• zvracanie,
• grganie,
• ekzém,
• zapáchajúci moč po myšine,
• spomalenie rastu, nižší vzrast,
• mimovôľové pohyby.

Okrem toho sa môžu pozorovať aj príznaky u dieťaťa v neskoršom veku, ako napríklad svalové kŕče. Používa sa aj EEG, ktorým sa zaznamenáva elektrická aktivita mozgu, čo môže včas odhaliť psychomotorickú retardáciu.

Hneď, ako začne novorodenec piť materské mlieko, dochádza k zvýšeniu hladiny aminokyselín a pokiaľ tie nie sú enzymaticky odbúravané, dochádza k poškodeniu mozgu, a teda k vývoju mentálnej retardácie.

U väčších detí sa rozvíja hyperaktivita, poruchy pamäti, správania. Dieťa je nepokojné, môže byť agresívne. Avšak, zaostávanie vo vývoji je viditeľné už medzi 4. - 9. mesiacom života. Spomalenie vývoja sa prejaví aj mikrocefáliou, čo je menší podiel mozgovej časti hlavy oproti tvárovej.

Ako hladina aminokyselín stúpa, tak sa poškodenie centrálnej nervovej sústavy zhoršuje. Sú viditeľné už aj vonkajšie fyziologické prejavy choroby. Ako sú kŕče, tras či mimovôľové pohyby, ale aj intenzívne vracanie.

Deti sú bledé, a to z dôvodu zníženej pigmentácie kože. Podobne bledé sú aj vlasy a oči majú modré dúhovky. Koža je citlivá, vo zvýšenej miere sa tvoria ekzémy či iné vyrážky. Okrem svalových kŕčov býva prítomné stuhnutie svalov.

Zvýšená hladina fenylalanínu sa odzrkadlí aj v jeho vylučovaní do moču. Ten má následne typický myšací zápach, ktorý je citeľný aj v pote, teda z kože. Proti týmto príznakom existujú účinné opatrenia a liečebné postupy. Informácie o nich uvádzame v liečbe.

Potraviny a fenylketonúria

Ako je uvedené, tak pri fenylketonúrii je potrebné dodržiavať diétny režim. Bielkoviny sa nachádzajú vo väčšine potravín, a to znamená, že podobne ako u celiatikov, aj pri tomto ochorení je potrebná úprava stravy.

Do stravy sa zahŕňajú potravinové doplnky, a to v podobe špeciálnyvh aminokyselinových zmesí. Tie sa prijímajú každý deň, aby bol dodržaný potrebný denný príjem bielkovín. Tie sú totižto dôležitým stavebným prvkom v organizme.

Vhodné sú špeciálne upravené potraviny a potraviny s minimálnym obsahom bielkovín, ktoré sa vážia, aby bol príjem kontrolovaný. Niektoré potraviny sa po výpočte môžu v jedálničku nachádzať, a to sú napríklad:

• zemiaky a výrobky z nich,
• karfiol,
• kapusta,
• špenát,
• kečup,
• horčica,
• a iné druhy zeleniny a ovocia s nízkym obsahom bielkovín.

V infografike uvádzame stručný prehľad zo zastúpenia nevhodných a vhodných potravín. Pre toto ochorenie existujú aj presné potravinové tabuľky, ktoré uľahčujú výber stravy a pri zostavení diéty poradí aj odborník na dietológiu.