Čo je metabolický syndróm a aké sú jeho najčastejšie komplikácie?

Čo je metabolický syndróm a aké sú jeho najčastejšie komplikácie?
Zdroj foto: Getty images

Metabolický syndróm je skupina porúch v organizme, ktoré sú rizikovým faktorom pre vznik srdcovo-cievnych ochorení. Tieto poruchy sa vždy vyskytujú spoločne. Predstavuje zdravotnú hrozbu.

Charakteristika

Metabolický syndróm je súhrnné pomenovanie pre skupinu porúch v organizme, ktoré sú významným rizikovým faktorom pre vznik srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky alebo aj mŕtvice.

Hovoríme o piatich poruchách –
zvýšený krvný tlak,
vysoký krvný cukor,
nadmerný telesný tuk v oblasti pása,
zvýšené hladiny cholesterolu a triacylglycerolov v krvi.

Tieto patologické poruchy sa vždy vyskytujú spoločne, tzn. ak sa vás týka len jedna zo spomenutých porúch, nejedná sa o metabolický syndróm. Metabolický syndróm v súčasnosti predstavuje veľkú zdravotnú hrozbu, najmä kvôli rýchlemu a výrazne stúpajúcemu počtu ľudí s týmto syndrómom na celom svete.

Metabolický syndróm sám o sebe nie je choroba. Je to súbor viacerých symptómov, ktoré sa nie náhodne vyskytujú v organizme súbežne.

Prívlastok „metabolický“ odkazuje na jeho spojitosť s biochemickými procesmi, prirodzene prebiehajúcimi v ľudskom tele.

O metabolickom syndróme hovoríme v tom prípade, ak v organizme koexistujú niektoré z nasledovných piatich nefyziologických stavov:

  • Vysoká hladina cukrov (konkrétne glukózy) v krvi.
  • Nízka hladina HDL cholesterolu v krvi.
  • Vysoká hladina triacylglycerolov (tukov) v krvi.
  • Nahromadený telesný tuk v oblasti pása, spôsobujúci typický tvar postavy „jablko“ alebo „hruška“.
  • Vysoký krvný tlak.

Vznik týchto porúch je výsledkom pôsobenia iných faktorov, najčastejšie faktorov súvisiacich so životným štýlom, alebo aj genetika, či porucha nazývaná inzulínová rezistencia.

Zároveň predstavujú významné riziko pre vznik a rozvoj ochorení srdca, aterosklerózy, cukrovky druhého typu, mŕtvice ale aj iných závažných zdravotných problémov.

Ak sa u vás vyskytujú súbežne tri a viac spomenutých porúch, je vysoká pravdepodobnosť, že metabolický syndróm sa vás týka.

Taktiež v tomto smere platí jednoduchá matematika.
Čím viac uvedených porúch sa u vás rozvinie,
tým je riziko vzniku závažných srdcových a iných následkov vyššie.

Komplikácie metabolického syndrómu

Rozvinutý metabolický syndróm v organizme, ktorý nie je dostatočne kompenzovaný, predstavuje nebezpečenstvo najmä z hľadiska možnej progresie do závažnejších a život ohrozujúcich stavov.

Najčastejšími následkami, ktoré sa v súvislosti s metabolickým syndrómom spomínajú, sú ochorenia srdcacukrovka druhého typu.

Čítajte tiež: 
Aké zdravotné komplikácie spôsobuje cukrovka?
Hyperglykémia: Ako sa prejavuje nadbytok cukru v krvi a aká je liečba?

Srdcové ochorenia vznikajúce na podklade metabolického syndrómu môžu viesť až k srdcovému infarktu.

Na vine sú aj cievy, ktoré sú v dôsledku vysokých hladín cholesterolu a zároveň pôsobenia vysokého tlaku na stenu ciev poškodzované. Výsledkom je ukladanie tukových častíc do cievnych stien spojené so vznikom aterosklerotických plakov.

Cievy sú zúžené až blokované, a tým sa zásobenie srdca krvou a kyslíkom značne znižuje. Prejavuje sa to najčastejšie bolesťou na hrudi.

Cukrovka druhého typu vzniká v prípadoch, keď bunky organizmu nie sú schopné prijímať cukor (glukózu) z krvi, tzn. sú rezistentné na inzulín, prípadne keď sa v organizme netvorí dostatok inzulínu.

Nespotrebovaná glukóza sa hromadí v krvi a spôsobuje postupný rozvrat organizmu.

Ďalším zdravotným následkom tohto syndrómu je aj poškodenie obličiek, najmä znížená schopnosť obličiek vylučovať z organizmu soli.

Spomenúť môžeme aj zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín alebo nadmerné ukladanie tukov do pečene, tzv. stukovatenie pečene, ktoré sa spája s výskytom zápalov pečene.

Náhľad do histórie...

Súbežne sa vyskytujúce stavy cukrovky, obezity a vysokého krvného tlaku boli známe už v dávnejších dobách. Už vtedy si ľudia všímali spojitosť medzi nimi.

Napríklad už aj v staroveku bol popísaný výskyt cukrovky vznikajúcej na podklade obezity.

Základy súčasnej definície metabolického syndrómu položil americký internista a endokrinológ Gerald M. Reaven v roku 1988. Zaoberal sa najmä inzulínovou rezistenciou a v súvislosti s ňou dokázal, že vzťah medzi hladinami inzulínu, glukózy, triacylglycerolmi, HDL cholesterolom a zvýšeným krvným tlakom nie je náhodný.

Syndróm vtedy nazval syndróm X.

Až do roku 1999 chýbala metabolickému syndrómu jednotná a všeobecne uznávaná definícia, a to aj napriek tomu, že bol predmetom výskumov už oveľa skôr.

S ňou napokon prišla v tomto roku Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, World Health Organization).

Definícia metabolického syndrómu podľa WHO je nasledovná.
Je to patologický stav charakterizovaný abdominálnou obezitou, inzulínovou rezistenciou, vysokým krvným tlakom a vysokým obsahom tukov v krvi.

Okrem definície zjednotila WHO aj pomenovanie syndrómu, a od roku 1998 odporúčala používať názov „metabolický syndróm“, ktorý je v súčasnosti aj naviac používaným názvom.

Aké ďalšie názvy metabolického syndrómu sa bežne používali v praxi?

Boli to pomenovania ako napríklad:

  • Pluri-metabolický syndróm
  • Kardiologický dysmetabolický syndróm
  • Smrtiace kvarteto
  • Syndróm obezity
  • Syndróm inzulínovej rezistencie
  • Syndróm 5H
  • Syndróm X

Príčiny

Na vzniku a rozvoji metabolického syndrómu sa podieľa viacero faktorov súbežne. Príčina je teda multifaktorová, avšak úplne presná príčina stále nie je známa.

Mnohé literárne údaje uvádzajú, že vývoj metabolického syndrómu v organizme súvisí primárne s nadváhou, obezitou a neaktívnym životným štýlom.

Zlý alebo nevhodný životný štýl, či už hovoríme o spôsobe stravovania alebo o každodenných pohybových aktivitách, sa v súčasnosti stáva globálnym problémom.

Zvýšený príjem najmä vysoko kalorických jedál, ktoré majú zároveň nízky obsah bielkovín, znížená fyzická aktivita, sedavý spôsob života alebo pasívne voľnočasové aktivity sa výrazne podpisujú na celkovom zdraví populácie.

Pribúdajú počty ľudí s nadváhou, dokonca aj počty obéznych ľudí.

Nadváha/obezita ako rizikový faktor metabolického syndrómu

Pre rozvoj metabolického syndrómu je dôležitý spôsob a hlavne miesto, kde dochádza k nadmernému ukladaniu tukov.

Rizikové je v tomto prípade ukladanie tukov v hornej polovici tela, tzn. v oblasti pása. Nahromadený tuk v tejto časti tela zapríčiňuje typický tvar postavy nazývaný jablko alebo hruška.

Animovaný obrázok znázorňuje tvar tela - žena, hruška, muž, jablko
Zvýšené ukladanie tuku do oblasti pása pri metabolickom syndróme spôsobuje charakteristický tvar postavy „jablka“ alebo „hrušky“. Zdroj foto: Getty images

Nadmerné ukladanie tuku v tele, v odbornom jazyku adipozita, prispieva k vzniku metabolického syndrómu dvomi spôsobmi.

Prvý spôsob spočíva v tom, že tukové tkanivo je okrem zásobárňou energie považované aj za aktívny orgán. Produkuje tukové hormóny – leptín a chemické látky navodzujúce vznik zápalovej reakcie – zápalové cytokíny.

Leptín má za úlohu navodzovať v organizme pocit sýtosti a znižovať stav tukových zásob podporou energetického výdaja.

Pri obezite, keďže je tukového tkaniva viac, sa tvorí pomerne veľké množstvo leptínu. Organizmus na také množstvo hormónu reaguje inak, ako by sme čakali. Stane sa rezistentným, teda odolným voči jeho pôsobeniu a nahromadené tuky odbúrava v menšej miere.

Súbežne s prozápalovým efektom cytokínov sa tak podieľa na ukladaní tukov do stien ciev, čo vedie k vzniku aterosklerózy a tiež k zvýšeniu krvného tlaku.

Druhý spôsob, ako adipozita pomáha v rozvoji metabolického syndrómu, je navodenie inzulínovej rezistencie. Pre pochopenie tohto mechanizmu je potrebné vysvetliť pojem inzulínová rezistencia.

Inzulínová rezistencia ako rizikový faktor metabolického syndrómu

Inzulínová rezistencia znamená zníženú citlivosť tkanív a buniek na inzulín. Inzulín je hormón tvorený v pankrease, ktorý má za úlohu napomáhať glukóze prijatej z potravy prechádzať do buniek, aby tam bola využitá na tvorbu energie.

Bunky kostrových svalov sú v tomto prípade odolné voči pôsobeniu naviazaného inzulínu a neprijímajú glukózu do svojho vnútra. Tým dochádza k jej hromadeniu v krvnom riečisku.

Organizmus kompenzuje túto poruchu nadmernou produkciou inzulínu, aby zvýšené hladiny glukózy znížil. Avšak nadmerná produkcia inzulínu zapríčiňuje radu ďalších vedľajších následkov, napríklad zvýšený krvný tlak alebo narušenie hladín tukov v krvi.

Týmto mechanizmom prispieva inzulínová rezistencia buniek k rozvoju metabolického syndrómu a právom patrí k jednej z jeho najčastejších príčin.

Keď sa spätne vrátime k adipozite, tzn. nadmernému ukladaniu tukov, zvýšená adipozita sa pravdepodobne podieľa aj na vzniku inzulínovej rezistencie.

Tento mechanizmus sa vysvetľuje nasledovne.
Adipozita spôsobuje zvýšenie hladín voľných mastných kyselín v krvi.
Tieto kyseliny pôsobia proti procesu využívaniu glukózy v kostrových bunkách tak,
že zasahujú do pôsobenia inzulínu.
Následne sa rozvíja rezistencia buniek na inzulín.

Adipozita spolu s inzulínovou rezistenciou a nadmernou hladinou inzulínu v organizme sú v súčasnosti považované za primárne príčiny vzniku metabolického syndrómu.

Ďalšie možné príčiny metabolického syndrómu

Okrem uvedeného môžeme ako príčinu vzniku metabolického syndrómu spomenúť aj poruchy hladín tukov v krvi (najmä zvýšenú hladinu triacylglycerolov a zníženú hladinu HDL cholesterolu). V tomto prípade mechanizmus účinku spočíva v zvyšovaní rozkladu telesného tuku.

Ďalšie príčiny sú vysoký krvný tlak (mechanizmus zatiaľ nevysvetlený), genetické faktory, rasa, pohlavie, a v neposlednom rade aj vek.

So zvyšujúcim vekom sa zvyšuje aj riziko vzniku metabolického syndrómu.

Jednou z hypotéz vzniku metabolického syndrómu je tzv. hypotéza úsporného genotypu. Úsporné gény sa uplatňovali najmä v obdobiach nedostatku energetického príjmu (napr. vojny, hladomor). Gény mali za úlohu vysoko efektívne ukladať energiu z dodanej potravy. V súčasnej populácii je však úloha týchto génov skôr nevýhodou, nakoľko je denný energetický príjem jedinca omnoho vyšší, a tým sa zvyšuje ukladanie energie v podobe tukových zásob.

V súčasnosti sú predmetom štúdií ešte ďalšie príčiny, potenciálne prispievajúce k vzniku metabolického syndrómu. Jedná sa o ochorenia ako stukovatená pečeň, syndróm polycystických vaječníkov, žlčové kamene alebo dýchacie problémy počas spánku (spánkové apnoe).

Rizikové skupiny ľudí

Z uvedených informácií môžeme stručne zhrnúť skupiny ľudí, u ktorých existuje vyššie riziko rozvoja metabolického syndrómu.

  • Ľudia s nadváhou alebo obezitou, s nadmerne nahromadeným tukom najmä v oblasti pása.
  • Ľudia s neaktívnym životným štýlom (málo pohybových aktivít, sedavý spôsob života).
  • Ľudia s rozvinutou inzulínovou rezistenciou.
  • Ľudia s cukrovkou alebo ak sa cukrovka vyskytuje v ich rodinnej anamnéze.
  • Určitá rasa alebo etnické skupiny. Napríklad u hispánskej rasy je riziko najvyššie. Nasleduje biela rasa a potom čierna.
  • Konkrétne pohlavie. Ženy majú vyššie riziko rozvoja syndrómu ako muži.
  • Ľudia užívajúci niektoré lieky, napríklad lieky ovplyvňujúce hmotnosť, krvný tlak, cholesterol, hladinu tukov v krvi atď.

Prevencia

Hoci sú riziká spojené s metabolickým syndrómom signifikantné a pomerne závažné, okrem samotnej liečby sa v praxi osvedčila aj vhodná prevencia.

Medzi najzákladnejšie preventívne opatrenia, ako predchádzať jeho vzniku alebo zhoršeniu príznakov a prejavov, je úprava zaužívaného životného štýlu.

Na základe mnohých klinických štúdií je možné tvrdiť, že akýkoľvek zásah do jednotlivých zložiek metabolického syndrómu má pozitívny dopad na celkovú morbiditu (chorobnosť) aj mortalitu (úmrtnosť).

Čítajte tiež: Ako na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení?

Dôležité sú taktiež pravidelné prehliadky u lekára, počas ktorých je odsledovaná hladina cholesterolu, tukov, krvného cukru a taktiež krvný tlak.

Prehľad základných činností s cieľom zníženia rizika vzniku alebo zhoršenia metabolického syndrómu (tabuľka)

Preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku metabolického syndrómu
  • Zdravá a vyvážená strava s vyšším obsahom bielkovín a obmedzením tukov.
  • Dostatok zeleniny a ovocia, celozrnných potravín.
  • Zníženie obsahu soli v potrave.
  • Úprava hmotnosti v prípade, ak máte nadváhu alebo obezitu.
  • Udržiavanie zdravej hmotnosti.
  • Pravidelné cvičenie.
  • Obmedzenie sedavého spôsobu života.
  • Udržiavanie fyziologického krvného tlaku.
  • Obmedzenie fajčenia, vyhýbanie sa alkoholu.
  • Zníženie stresu.

Rovnaké postupy úpravy životného štýlu sa uplatňujú následne aj v nefarmakologickej liečbe metabolického syndrómu.

Okrem snahy zo strany jednotlivca môžeme medzi preventívne opatrenia zahrnúť aj komplexnejšie opatrenia, ako sú územné plány na podporu aktívneho životného štýlu obyvateľstva, dotácie na zdravé potraviny, propagácia zdravých stravovacích návykov a vzdelávanie obyvateľstva v zdravej výžive, obmedzenie reklamy na nezdravé potraviny atď.

Vyšší výskyt metabolického syndrómu sa viaže na populáciu ľudí žijúcich v mestách a v rozvinutých krajinách. Na tejto prevahe sa podieľa najmä vyššia konzumácia vysoko kalorických potravín, súbežne s nedostatkom fyzickej aktivity a sedavým spôsobom života.

Nesprávna strava a správna strava v srdciach
Jedným z kľúčových opatrení v prevencii a aj liečbe metabolického syndrómu je úprava zaužívaného životného štýlu. Zdroj foto: Getty images

Príznaky

Väčšina patologických stavov, ktoré sú charakteristické pre metabolický syndróm, tzn. zvýšená hladina cholesterolu, tukov alebo glukózy v krvi, nemá žiadne typické príznaky, ktoré by boli viditeľné navonok.

Ich existencia sa dokazuje radou klinických testov (krvné testy).

Najtypickejším a zároveň na prvý pohľad viditeľným príznakom možnej prítomnosti syndrómu je široký obvod pása, spôsobený nahromadeným podkožným tukom.

Ak je u jednotlivca prítomná nadváha alebo obezita, najčastejšími pridruženými príznakmi sú:

  • problémy s dýchaním,
  • zvýšené potenie,
  • nočné chrápanie,
  • problémy s pohybom a vykonávaním fyzických aktivít,
  • únava,
  • bolesť kĺbov a chrbtice.

Závažnejšie formy zvýšeného krvného tlaku sa môžu prejavovať

  • bolesťou hlavy,
  • závratom,
  • skráteným dychom,
  • krvácaním z nosa.

V prípade nadmerne zvýšenej hladiny glukózy v krvi sa vyskytuje

  • výrazný smäd,
  • zvýšené vylučovanie moču (najmä v nočných hodinách),
  • únava,
  • rozmazané videnie.

Tieto príznaky sú však charakteristické pre dlhodobé zvýšenie glukózy v krvi, nevyskytujú sa pri krátkodobom zvýšení. V prípade dlhodobo zvýšených hladín glukózy sa už uvažuje o rozvinutej cukrovke, ktorá sa považuje za negatívny následok metabolického syndrómu.

Súhrn spomenutých príznakov:

  1. Široký obvod pása
  2. Nadváha
  3. Obezita
  4. Problémy s dýchaním
  5. Zvýšené potenie
  6. Nočné chrápanie
  7. Problémy s pohybom a vykonávaním fyzických aktivít
  8. Únava
  9. Bolesť kĺbov a chrbtice
  10. Vysoký krvný tlak
  11. Bolesť hlavy
  12. Závrat
  13. Skrátený dych
  14. Krvácanie z nosa
  15. Zvýšená hladina glukózy v krvi
  16. Výrazný smäd
  17. Zvýšené vylučovanie moču (najmä v nočných hodinách)
  18. Rozmazané videnie
  19. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi
  20. Bolesť na hrudi
  21. Tvorba krvných zrazenín
  22. Stukovatenie pečene spojené so zápalom

Vypočítajte si pomer obvodu pása a bokov...

Kalkulačka a dodatočné informácie: 
WHR index kalkulačka Výpočet pomeru pása a bokov/Waist to Hip Ratio

Diagnostika

Diagnostický postup metabolického syndrómu pozostáva z fyzikálneho vyšetrenia a rady krvných testov.

Posudzuje sa prítomnosť piatich patologických stavov – zvýšený krvný tlak, vysoký krvný cukor, nadmerný telesný tuk v oblasti pása, zvýšené hladiny cholesterolu a triacylglycerolov v krvi.

Na to, aby bol metabolický syndróm u pacienta diagnostikovaný, musia byť u neho prítomné minimálne tri zo spomenutých porúch, prípadne viac.

V súčasnosti existuje niekoľko prístupov v diagnostike syndrómu, ktoré boli odporúčané organizáciami pôsobiacimi v oblasti zdravotníctva. Tieto prístupy sa líšia najmä v tom, ktorú príčinu vzniku metabolického syndrómu považujú za primárnu.

Okrem toho sa rozchádzajú aj v hraničných hodnotách niektorých biochemických parametrov, ktoré sa pri diagnostike stanovujú a ktoré indikujú chorobný stav.

Prehľad diagnostických kritérií metabolického syndrómu odporúčaných zdravotníckymi organizáciami (tabuľka)

Odporúčania WHO (z roku 1999)
Prítomnosť inzulínovej rezistencie ALEBO hladina glukózy nalačno > 6,1 mmol/l (110 mg/dl) súbežne s ktorýmikoľvek dvomi alebo viacerými nasledovnými stavmi:
HDL cholesterol Muži: < 0,9 mmol/l (35 mg/dl) Ženy: < 1,0 mmol/l (40 mg/dl)
Triacylglyceroly > 1,7 mmol/l (150 mg/dl)
Pomer obvodu pása/bokov Muži: > 0,9 Ženy: > 0,85
Index telesnej hmotnosti (BMI) > 30 kg/m2
Krvný tlak > 140/90 mmHg
Národný program vzdelávania o cholesterole (National Cholesterol Education Program, Adult Treatment Panel III, z roku 2005)
Prítomnosť ktorýchkoľvek troch alebo viacerých nasledovných stavov:
Glukóza nalačno > 5,6 mmol/l (100 mg/dl) ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie glukózy v krvi
HDL cholesterol Muži: < 1,0 mmol/l (40 mg/dl) Ženy: < 1,3 mmol/l (50 mg/dl) ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie cholesterolu v krvi
Triacylglyceroly > 1,7 mmol/l(150 mg/dl) ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie tukov v krvi
Obvod pása Muži: > 102 cm Ženy: > 88 cm
Krvný tlak > 130/85 mmHg ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie krvného tlaku
Odporúčania Medzinárodnej diabetologickej federácie (International Diabetes Federation, z roku 2006)
Obvod pása > 94 cm u mužov alebo > 80 cm u žien súbežne s ktorýmikoľvek dvomi alebo viacerými nasledovnými stavmi:
Glukóza nalačno > 5,6 mmol/l (100 mg/dl) ALEBO diagnostikovaná cukrovka
HDL cholesterol Muži: < 1,0 mmol/l (40 mg/dl) Ženy: < 1,3 mmol/l (50 mg/dl) ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie cholesterolu v krvi
Triacylglyceroly > 1,7 mmol/l (150 mg/dl) ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie tukov v krvi
Krvný tlak > 130/85 mmHg ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie krvného tlaku
Meranie cukru v krvi - glykémia, pichnutie do prstu a meranie
Diagnostika metabolického syndrómu pozostáva nielen z fyzikálneho vyšetrenia, ale aj rady krvných testov na zistenie hladiny glukózy, cholesterolu a iných tukov. Zdroj foto: Getty images

Priebeh

Vývoj metabolického syndrómu je pomerne dlhodobý proces. Čas do plného rozvinutia syndrómu, resp. do prípadného výskytu prvotných symptómov, je závislý od jeho jednotlivých súčastí.

Patologické poruchy charakteristické pre metabolický syndróm vznikajú postupne. Na to, aby sa tieto poruchy dokázali prejaviť v organizme viditeľným spôsobom, musia byť kontinuálne a prítomné dlhší čas.

Poruchy sa môžu rozvíjať nezávisle od seba, avšak vo väčšine prípadov na seba nadväzujú, a teda jedna porucha vzniká na podklade inej, už existujúcej poruchy. Je to niečo podobné, ako reťazová reakcia.

O metabolickom syndróme hovoríme až vtedy, ak sa u jednotlivca súbežne preukážu minimálne tri alebo viac zo spomenutých porúch.

Pri metabolickom syndróme nepozorujeme typické navonok viditeľné príznaky, ktoré by poukazovali na to, že niečo nie je v poriadku.

Príznaky sú zvyčajne spozorovateľné až pri výraznom zhoršení niektorej zo súčastí syndrómu, napríklad nadmerne vysoký krvný tlak alebo nadmerne vysoká hladina glukózy.

Samotný vznik a následne aj priebeh metabolického syndrómu úzko súvisí so životosprávou jednotlivca. Zlá životospráva spojená s nevyváženým príjmom potravy a nedostatočným pohybom spôsobuje čoraz častejší výskyt problémov s nadváhou.

Smerodajným príznakom, ktorý môže napovedať o riziku existencie metabolického syndrómu je nadmerný tuk, sústredený najmä v okolí pása pacienta.

Hoci väčšina súčastí metabolického syndrómu nie je viditeľná na prvý pohľad, ich včasné rozpoznanie je rozhodujúcim faktorom pre zachovanie zdravého a fungujúceho organizmu.

Netreba preto zabúdať na pravidelné preventívne prehliadky u lekára, ktoré môžu napomôcť k odhaleniu na pohľad neviditeľného problému.

Metabolický syndróm u detí

Výskyt metabolického syndrómu nie je výnimočný ani v detskej populácii. Vzhľadom na to, že počty detí s nadváhou (dokonca obezitou) neustále stúpajú, je pozorovaný aj častejší výskyt metabolických zmien.

Primárna príčina vzniku obezity je u detí rovnaká, ako v prípade dospelých – nepomer medzi príjmom a výdajom energie.

Obezita v detskom veku, resp. nadbytok tukového tkaniva vo vzťahu k ostatným orgánom, spôsobuje výkyvy v metabolizme tukov aj cukrov.

Tieto výkyvy spolu s obezitou a pridruženým zvýšeným krvným tlakom ústia do rozvoja metabolického syndrómu u detí.

Spôsoby diagnostiky syndrómu v detskej populácii sa podobajú tým u dospelých, pochopiteľne s rozdielmi v hraničných hodnotách niektorých biochemických parametrov.

V súčasnosti sa odporúča syndróm diagnostikovať podľa kritérií Medzinárodnej diabetologickej federácie, ktoré za primárnu príčinu vzniku a rozvoja metabolického syndrómu u detí považujú obezitu.

Diagnóza sa stanovuje len u detí vo veku od 10 do 16 rokov. U mladších detí sa stanovovanie diagnózy neodporúča a na pacientov starších ako 16 rokov sa už vzťahujú kritériá ako pre dospelý vek.

Prehľad diagnostických kritérií metabolického syndrómu u detí (tabuľka)

Odporúčania Medzinárodnej diabetologickej federácie (International Diabetes Federation)
Centrálna obezita – obvod pása ≥ 90 cm súbežne s ktorýmikoľvek dvomi alebo viacerými nasledovnými stavmi:
Glukóza nalačno ≥ 5,6 mmol/l ALEBO prebiehajúca liečba liekmi na zníženie glukózy v krvi
HDL cholesterol ≤ 1,03 mmol/l
Triacylglyceroly ≥ 1,7 mmol/l
Krvný tlak ≥ 130/85 mmHg

Koľko energie prijímame v strave: 
Kalorické tabuľky: Aké sú výživové/nutričné hodnoty jedál, potravín?

Ako sa lieči: Metabolický syndróm

Liečba: Na metabolický syndróm zmena životného štýlu až potom liek

Zobraziť viac

Odborná debata o príčinách a následkoch choroby - video

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Zdroje v anglickom jazyku

Zdroje v slovenskom a českom jazyku

  • solen.cz - Metabolický syndrom, jeho diagnostika a možnosti léčby, MUDr. Petr Sucharda, CSc.
  • solen.sk - Metabolický syndróm, kardiovaskulárne a metabolické riziká, prof. MUDr. Peter Galajda, CSc.
  • internimedicina.cz - Metabolický syndrom, predikce a prevence, MUDr. Šárka Svobodová, Ph.D., prof. MUDr. Ondřej Topolčan, CSc.
  • solen.sk - Metabolický syndróm u detí a úskalia jeho diagnostiky, MUDr. Eva Vitáriušová, PhD., doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc., mim. prof., MUDr. Zuzana Pribilincová, CSc., MUDr. Anna Hlavatá, PhD., MUDr. Katarína Babinská, ml., prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané