Svrab: čo je to a ako vyzerá? Príčiny vzniku, príznaky a liečba

Názov ochorenia je odvodený od jeho hlavného prejavu, ktorým je svrbenie.
Slovo scabies pochádza z latinského slova scabere, teda škriabať sa.
Názov pôvodcu ochorenia - zákožky svrabovej - Sarcoptes scabiei v preklade znamená telo dorezané od škriabania.

Prejavuje sa vznikom začervenaných škvŕn, pupákov a odrenín na koži, ktoré výrazne svrbia a nútia pacienta sa škrabať. V niektorých prípadoch si chorý rozškriabe kožu natoľko, že si spôsobí rozsiahle rany.

Vyvolávateľom svrabu je samička parazita zákožky svrabovej.

Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom s nakazeným jedincom (úzky kontakt s kožou, pohlavný styk), alebo nepriamym kontaktom s kontaminovaným predmetom (oblečenie, deka, posteľná bielizeň, uteráky).

Typicky sa vyskytuje u ľudí s nízkym hygienickým štandardom (rómske etnikum, chudobní ľudia žijúci v nevyhovujúcich podmienkach, ľudia bez domova).

Taktiež sa s týmto ochorením často stretávame v sociálnych zariadeniach ako sú internáty, či iné ubytovne s nízkym štandardom (ubytovne pre robotníkov, ubytovne pre cudzincov).

Zaujímavé:
Celosvetový výskyt svrabu sa podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhaduje na 300 miliónov prípadov ročne, pričom ochorenie má vzostupný trend.
Postihuje ľudí bez ohľadu na rasu a pohlavie, najčastejšie sa však vyskytuje u detí do 15 rokov a u starších ľudí nad 75 rokov.
K nárastu svrabu v minulosti dochádzalo tiež počas vojen, či prírodných katastrof, kedy nebolo možné dodržiavať hygienické návyky ako dovtedy.

Svrab poznali už v staroveku

Svrab poznali aj naši predkovia, pričom jeho história siaha až 2500 rokov p.n.l. Prvá písomná zmienka je datovaná do roku 1200 p.n.l., hovorí sa o nej v Biblii.

Ako kožné ochorenie s ložiskami, z ktorých vyliezali malé zvieratká, ho popísal Aristoteles v rokoch 384 až 323 p.n.l, avšak niektoré zdroje toto prvenstvo pripisujú arabskému lekárovi Ibn Zuhrovi.

Podrobnejšie bol svrab charakterizovaný a zároveň pomenovaný v dobe nášho letopočtu rímskym lekárom Aulusom Corneliusom Celsusom.

To, že je svrab spôsobený parazitom odhalil až taliansky lekár Giovan Cosimo Bonomo v roku 1687.

Napáda a parazituje na ľudských hostiteľoch. Pričom existuje niekoľko druhov roztočov, ktoré parazitujú asi na ďalších 47 cicavcoch. U ľudí obvykle napadne kožu v miestach, kde je najjemnejšia.

Sú to malé, osemnohé a veľmi nenápadné roztoče bledej až priesvitnej farby. Parazity sú také malé, že ich na koži voľným okom nemožno uvidieť, nakoľko dosahujú veľkosť do 0,3 milimetra.

Ako dochádza k prenosu nákazy?

K prenosu ochorenia dochádza priamym kontaktom s nakazeným človekom, menej často nepriamym kontaktom s kontaminovanými predmetmi.

Na to, aby k nemu došlo, je tiež nutná dlhšia expozícia. Na prenos nestačí krátke podanie si ruky s chorým človekom, avšak napriek tomu je svrab pomerne ľahko prenosný.

Na šírení nákazy sa taktiež podieľa nízka úroveň hygieny. Preto sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s nízkym hygienickým štandardom.

Vyskytnúť sa však môže kdekoľvek a u kohokoľvek. Postihuje ľudí rôznych vekových skupín.

Priamy prenos svrabu

K infikovaniu zväčša dochádza po blízkom telesnom kontakte, ktorý trvá dlhšie (objatie a úzky kontakt kože, sexuálny prenos).

Zákožka je veľmi pomalý parazit, preto musí byť kontakt kože s kožou o niečo dlhší.

Nepriamy prenos svrabu

K nepriamemu prenosu dochádza pomocou kontaminovaných predmetov. Najčastejšie ide o textílie ako napríklad oblečenie, posteľná bielizeň, uteráky a iné.

Práve preto sa svrab vyskytuje v menších epidémiách v lôžkových zariadeniach (sociálne zariadenia, ubytovne, tábory).

Čo sa deje v koži napadnutého človeka?

Po napadnutí človeka narušuje ochrannú kožnú bariéru a vŕta si „chodbičky" v rohovej vrstve pokožky (epidermis).

Vnútri pokožky prežíva tak, že prijíma kyslík celým povrchom tela a živí sa zrohovatenou vrstvou kože a tkanivovým mokom.

V slepých koncoch povrchových vrstiev podkožných chodbičiek, ktoré si zatvára, si samička dorastajúca až do veľkosti 0,2 až 0,5 mm ukladá vajíčka a ďalej sa rozmnožuje.

• Samček žije len na povrchu kože v plytkých chodbičkách a zomiera 2 dni po kopulácii.
• Samička zákožky svrabovej obvykle nakladie cca 50 vajíčok, z ktorých sa neskôr liahnu nové larvy.

Asi po dvoch až troch týždňoch sa približne z jednej desatiny lariev liahnu dospelí jedinci.

Dospelé parazity prežívajú v ľudskom hostiteľovi 4 až 6 týždňov, a počas svojho krátkeho života sú schopné vytvoriť stovky nových jedincov.

Mimo živého hostiteľa zomierajú cca do troch dní. Sú obzvlášť háklivé na sucho, vlhko, slnko, či mráz.

Zaujímavé:
Svrab je vysoko infekčné ochorenie, pomerne rýchlo šíriace sa v určitých komunitách.
Nevymizne spontánne bez adekvátnej liečby.
Každý prípad ochorenia podlieha povinnému hláseniu na regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) a následnej karanténe.
Liečba je nutná nie len u pacienta, ale aj u priamych kontaktoch pacienta (rodina, partner, spolubývajúci).

Je možné sa nakaziť od infikovaného zvieraťa?

Mnoho ľudí si myslí, že ak sa jeho domáci miláčik nakazil svrabom, môžu ho dostať aj oni.

Odpoveď znie: NIE!

Zvierací svrab (scabies animalis) je spôsobený zákožkami odlišnými od tých ľudských. Zvieracie zákožky neparazitujú na ľudskom hostiteľovi.

Pri tesnom kontakte môžu zvieracie zákožky prejsť na človeka, ostávajú však len na povrchu kože. Zvieracie zákožky nemajú schopnosť trvalého usídlenia sa na ľudskej koži a následného rozmnožovania. Zvieracie zákožky je možné z povrchu ľudskej kože odstrániť vodou a dezinfekciou.

Zaujímavé:
Pri závažnom ochorení zvieraťa, môže zvieracia zákožka na tele človeka spôsobovať lokálne podráždenie (alergiu), nejde však o infikovanie ľudského hostiteľa.
Po preliečení zvieraťa tieto lokálne prejavy miznú aj u človeka.

V prípade podozrenia na svrab u vášho zvieraťa kontaktujte veterinára, nakoľko je potrebné včas začať s liečbou.

Ich nástup a intenzita sú priamo úmerné osobnej hygiene. U zanedbaných jedincov sa objavujú skôr.

Pri opakovanej infekcii svrabu sa môžu symptómy objaviť už za 24 hodín. Existujú potvrdené prípady, u ktorých sa ochorenie objavilo s odstupom mesiacov až rokov.

Prejavy svrabu sú spôsobené alergickou reakciou na roztoče, resp. na ich proteíny.
Tieto proteíny sú prítomné v črevách zákožky a do kontaktu z hostiteľom sa dostávajú prostredníctvom výkalov.
Alergia je sprevádzaná tvorbou špecifických IgE protilátok, teda príznaky typické alergické prejavy ako je svrbenie, či začervenanie kože môžu pretrvávať ešte nejaký čas po vyliečení sa.

Prvé príznaky svrabu

Medzi prvé prejavy svrabu patrí svrbenie kože, ktoré sa v úvode objavuje len v noci. Počas spánku je zákožka svrabová jednak najaktívnejšia, zároveň svrbenie je evokované teplom, preto je výraznejšie v posteli počas spánku.

Nepríjemné svrbivé pocity sú najčastejšie v oblastiach, kde je koža najjemnejšia a najteplejšia.

Typické (predilekčné) miesta vzniku svrabu:

• na rukách medzi prstami,
• na vnútorných stranách zápästí,
• na vnútornej strane predlaktí,
• v lakťových jamkách,
• v podpazuší,
• v okolí prsných bradaviek,
• v okolí pupku,
• v slabinách,
• v okolí genitálií,
• na vnútornej strane stehna,
• v podkolennej jamka,
• na nožnej klenbe.

Zaujímavé:
Svrab sa u dospelého jedinca spravidla nenachádza v oblasti tváre.
Len zriedkavo bývajú postihnuté dlane a stupaje.

Svrbenie núti pacienta sa škriabať. Neraz sa chorý zobudí so škrabancami na postihnutých miestach.

Objektívne je pri bližšom pohľade možné vidieť ružovo – šedé chodbičky o veľkosti 1 mm až 2 cm, ktoré si zákožka svrabová vyvŕtala.

Chodbičky v pokožke sú erytematózne čiarkovité útvary (niekedy pripomínajú písmeno S), mierne vyvýšené a na ich koncoch môže byť vidno pod tenkou vrstvou kože zákožku ako tmavšiu bodku.

V okolí chodbičiek bývajú prítomné začervenania kože podobné štípancu od komára, ktoré sú spôsobené uhryznutím.

Neskoršie príznaky svrabu

Z dôvodu veľmi intenzívneho svrbenia a následného škrabania sa na pokožke vytvárajú exematózne ložiská, ktoré pripomínajú iné dermatózy, ako napríklad psoriázu, či iné infekcie kože.

Na porušených miestach kože škrabancami sa tvoria chrasty ako pri iných bežných poraneniach. V chrastách sa nachádza veľké množstvo parazitov, preto pacient s rozsiahlymi chrastami môže byť infekčnejší.

Na koncoch chodbičiek bývajú prítomné menšie pupáčiky (vyrážky) až začervenané papulózne alebo vezikulárne útvary.

Hlavné príznaky svrabu:

• začervenanie pokožky,
• drobné červené vyrážky,
• čiarkovité „chodbičkové" útvary,
• intenzívne svrbenie pokožky.

Príznaky pokročilého a neliečeného svrabu

V pokročilom štádiu ochorenia, kedy sa zákožka svrabová premnožila (hlavne z dôvodu neadekvátnej liečby, prípadne u neliečeného jedinca) vznikajú rozsiahle ekzémy.

Vzácne dochádza až k olupovaniu týchto suchých povrchových vrstiev kože.

Olupovanie pokožky zintenzívňuje svrbenie a škriabanie sa, čiže sa zhoršujú aj škrabance, odreniny a rany na koži.

Svrab sa zároveň šíri aj mimo predilekčné miesta (typické lokality).

 Zdravotné komplikácie svrabu

Porušená koža je ľahkým zdrojom sekundárnej infekcie kože. Pokiaľ sa do rán dostane iný mikroorganizmus, je ochorenie komplikované zápalom, ktorý vyvolal ďalší patogén.

Infikovaná rana býva začervenaná, horúca na dotyk a bolestivá. Často je prítomná pyodermia (hnisavé kožné infekcie) a hnisavé pustuly (ložiská naplnené hnisom).

Hnisavé ložiská sú pokryté žltými krustami (chrastami), ktoré vnikajú po zaschnutí sekrétu. 

Celotelová infekcia – sepsa vzniká veľmi vzácne.

Tabuľka s netypickými formami svrabu

Svrab u detí

Nákaza sa všeobecne vyskytuje často u detí, nakoľko sa v detských zariadeniach šíri pomerne rýchlo (posteľná bielizeň, uteráky, hračky, oblečenie). Ďalším dôvodom je aj blízky kontakt detí pri hraní.

Jeden z prvých príznakov je svrbenie kože, ktoré sa zhoršuje v noci. Kojenci na svrab nereagujú tak intenzivným škriabaním, ale sú obvykle podráždení a nepokojní.

Viac v článku: Sú príznaky svrabu u detí rovnaké ako u dospelých? Ako sa lieči?

Včasná diagnostika a odborná liečba je základom krátkeho a ľahkého priebehu ochorenia.

Na prvý pohľad jednoduchá diagnostika na základe klinických prejavov je v nejednom prípade zložitá, resp. nesprávna. Svrab môže byť zamieňaný s inými svrbiacimi dermatózami. Hlavne ide o ochorenia zo skupiny pruriga, prípadne alergií.

1. K nesprávnej diagnostike zväčša dochádza u pacientov, u ktorých je hygienický štandard v medziach normy.
2. K nakazeniu však môže dôjsť aj u čistotných jedincov, ak v predchorobí navštívili miesto, kde by sa mohli nakaziť, prípadne boli v úzkom kontakte s infikovanou osobou.
3. Taktiež existujú netypické formy svrabu, ktoré môžu sťažiť diagnostiku.

Vyšetrenie na základe klinického obrazu a anamnézy

Napriek vyššie uvedenému sa diagnostika vykonáva na základe klinického obrazu.

Lekár pracuje s informáciami, ako je svrbenie a začervenanie kože, škrabance na koži, ekzematózne ložiská, nemiznúce vyrážky, či papulózne útvary.

Dôležité je aj vyšetrenie pohľadom, čo sa týka stanovenia hygienického štandardu pacienta a cielená anamnéza zameraná na sociálne podmienky vyšetrovaného a cestovateľskú anamnézu.

Ďalším dôležitým anamnestickým aspektom je zisťovanie, čo sa stalo v predchorobí a kde sa pacient cca 6 týždňov dozadu zdržiaval.

Mikroskopické vyšetrenie - priamy dôkaz parazita

Na základe prejavov ochorenia sa následne vykonáva odborné lekárske vyšetrenie, ktoré spočíva v preukázaní prítomnosti parazita v koži.

Následným krokom je bezbolestná biopsia časti kože a mikroskopické vyšetrenie hlbších vrstiev kože, prípadne priame vypichnutie parazita z chodbičky za pomoci ihly.

Lekár odoberie malú vzorku kože, ktorú následne pozoruje pod mikroskopom. Ak dermatológ uvidí roztoče svrabu alebo ich vajíčka, určí diagnózu svrabu. Niektorí skúsení dermatológovia vedia svrab rozpoznať už len pohľadom na kožu.

Alarmujúce diagnostické aspekty:

• zhoršenie svrbenia po zahriatí,
• podobné prejavy u osoby v blízkom kontakte s pacientom,
• nález chodbičiek s papulami usporiadanými do dvojičiek.

Tabuľka s ochoreniami, s ktorými sa svrab najčastejšie zamieňa

Inkubačná doba svrabu od infikovania sa do objavenia prvých symptómov, je pri prvotnej infekcii približne 2 až 6 týždňov, pri reinfekcii (opakovanej infekcii) sa ochorenie môže prejaviť po 24 hodinách.

Prvé prejavy v podobe pruritu (svrbenie kože) sa objavia do mesiaca.

Aj keď samotný životný cyklus parazita je pomerne krátky (14 dní), a niekto by čakal, že smrťou parazita skončí aj ochorenie, opak je pravdou. Parazit zákožky sa následne zavŕta pod vrchnú vrstvu pokožky (epidermis), kde tvorí chodbičky a kladie vajíčka.   

Týmto rýchlym množením infekcia stagnuje, prípadne progreduje, nikdy neustupuje spontánne. Bez liečby sa stav môže iba zhoršiť.

Pacient pozoruje červené drobné vyrážky, intenzívne srbenie kože a začervenanie.

Rozsiahle škrabance spôsobujú nielen svrbenie, ale taktiež bolesť a možný vznik sekundárnej infekcie.

Prognóza správne a odborne liečeného ochorenia je však veľmi priaznivá.

Prevencia svrabu

Najdôležitejším preventívnym opatrením proti nakazeniu sa svrabom je dodržiavanie hygienických štandardov, a teda je potrebné dbať na zásady osobnej hygieny.

Hygienické zásady v prevencii svrabu:

• pravidelná osobná hygiena,
• časté umývanie rúk,
• minimalizovanie priameho kontaktu s ľuďmi s nízkym hygienickým štandardom,
• pravidelné pranie a žehlenie osobných tkanín (oblečenie, posteľná bielizeň...),
• nepoužívanie cudzích hygienických potrieb,
• nepoužívanie cudzieho oblečenia,
• dodržiavanie hygienických opatrení v spoločných priestoroch (ubytovne, hotely ...).

V prípade spozorovania kožných symptómov, vyhľadajte dermatovenerológa a neodkladajte jeho návštevu. Skorá diagnostika a začiatok odbornej liečby je základ pre krátky a ľahký priebeh ochorenia.

Najčastejšie otázky a odpovede o svrabe

Pýtate sa...

Čo je to svrab a ako sa prenáša?

- Svrab je infekcia kože spôsobená parazitom zvaným zákožka svrabová. Prenáša sa priamym kožným kontaktom s osobou, ktorá má svrab, alebo niekedy prostredníctvom kontaminovaného oblečenia, posteľnej bielizne a podobne.

Aké sú hlavné príznaky svrabu?

- Typickými príznakmi sú silné svrbenie pokožky, a to najmä v noci, drobná červená vyrážka, ktorá sa môže objaviť ako malé pľuzgiere, alebo červené vypukliny.

- Typické miesta výskytu sú medzi prstami, na zápästiach, lakťoch, podpazuší, okolo pása a na vnútornej strane stehien.

Ako sa diagnostikuje svrab?

- Diagnóza sa obvykle stanovuje na základe klinického obrazu a príznakov opísaných pacientom. Lekár môže vykonať kožné škrabance a pozorovať vzorku kože pod mikroskopom na prítomnosť roztočov, ich vajíčok alebo výkalov.

Ako sa lieči svrab?

- Liečba zahŕňa použitie liečivých antiparazitických krémov alebo mastí, ktoré obsahujú permetrín alebo iné insekticídy. Základom je zvýšená osobná hygiena a dezinfekcia bielizne i predmetov.

- Často sa odporúča, aby liečbu podstúpili všetci členovia domácnosti a iní ľudia, ktorí mali s infikovanou osobou tesný kontakt.

Ako možno predchádzať šíreniu svrabu?

- Dôležité je zamedziť priamemu kožnému kontaktu s infikovanou osobou. Potrebné je v prípade podozrenia prať oblečenie, posteľnú bielizeň a osušky na vysokej teplote.

- Taktiež je dôležité informovať všetkých, ktorí mohli prísť do kontaktu s infikovanou osobou, aby podstúpili vyšetrenie a prípadne aj liečbu.

- Všeobecnou prevenciou je dostatočná osobná hygiena a dodržiavanie hygienických opatrení.

Čo robiť, ak sa príznaky po liečbe vrátia?

- Niekedy sa môže stať, že sa príznaky vrátia po ukončení liečby, čo môže byť spôsobené reinfekciou alebo nedostatočným zničením všetkých roztočov. V takom prípade je dobré znovu sa poradiť s lekárom, ktorý môže predpísať ďalší liečebný cyklus.