Svrab: Čo je to Scabies a ako vyzerá? Aké má príznaky a príčiny

Názov ochorenia je odvodený od jeho hlavného prejavu, ktorým je svrbenie.
Slovo scabies pochádza z latinského slova scabere , teda škriabať sa.
Názov pôvodcu ochorenia - zákožky svrabovej - Sarcoptes scabiei v preklade  znamená telo dorezané od škriabania.

Prejavuje sa vznikom začervenaných škvŕn, pupákov a odrenín na koži, ktoré výrazne svrbia a nútia pacienta sa škrabať.
V niektorých prípadoch si chorý rozškriabe kožu natoľko, že si spôsobí rozsiahle rany.

Vyvolávateľom svrabu je samička parazita zákožky svrabovej.

Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom s nakazeným jedincom (kontakt s kožou, pohlavný styk), alebo nepriamym kontaktom s kontaminovaným predmetom (oblečenie, deka, posteľná bielizeň, uteráky).

Typicky sa vyskytuje u ľudí s nízkym hygienickým štandardom (rómske etnikum, chudobní ľudia žijúci v nevyhovujúcich podmienkach, ľudia bez domova).

Taktiež sa s týmto ochorením často stretávame v sociálnych zariadeniach ako sú internáty, či iné ubytovne s nízkym štandardom (ubytovne pre robotníkov, ubytovne pre cudzincov).

Zaujímavé:
Celosvetový výskyt svrabu sa podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhaduje na 300 miliónov prípadov ročne, pričom ochorenie má vzostupný trend.
Postihuje ľudí bez ohľadu na rasu a pohlavie, najčastejšie sa však vyskytuje u detí do 15 rokov a u starších ľudí nad 75 rokov.
K nárastu svrabu v minulosti dochádzalo tiež počas vojen, či prírodných katastrof, kedy nebolo možné dodržiavať hygienické návyky ako dovtedy.

Svrab poznali už v staroveku

Svrab poznali aj naši predkovia, pričom jeho história siaha až 2500 rokov p.n.l.

Prvá písomná zmienka je datovaná do roku 1200 p.n.l., hovorí sa o nej v Biblii.

Ako kožné ochorenie s ložiskami, z ktorých vyliezali malé zvieratká, ho popísal Aristoteles v rokoch 384 až 323 p.n.l, avšak niektoré zdroje toto prvenstvo pripisujú arabskému lekárovi Ibn Zuhrovi.

Podrobnejšie bol svrab charakterizovaný a zároveň pomenovaný v dobe nášho letopočtu rímskym lekárom Aulusom Corneliusom Celsusom.

To, že je svrab spôsobený parazitom odhalil až taliansky lekár Giovan Cosimo Bonomo v roku 1687.

Napáda a parazituje na ľudských hostiteľoch a existuje niekoľko druhov roztočov, ktoré parazitujú asi na ďalších 47 cicavcoch.

U ľudí obvykle napadne kožu v miestach, kde je najjemnejšia.

Čo sa deje v koži napadnutého človeka?

Po napadnutí človeka narušuje ochrannú kožnú bariéru a vŕta si chodbičky v rohovej vrstve pokožky (epidermis).

Vnútri pokožky prežíva tak, že prijíma kyslík celým povrchom tela a živí sa zrohovatenou vrstvou kože a tkanivovým mokom.

V slepých koncoch povrchových vrstiev podkožných chodbičiek, ktoré si zatvára, si samička dorastajúca až do veľkosti 0,2 až 0,5 mm ukladá vajíčka a ďalej sa rozmnožuje.

Samček žije len na povrchu kože v plytkých chodbičkách a zomiera 2 dni po kopulácii.

Samička zákožky svrabovej obvykle nakladie cca 50 vajíčok, z ktorých sa neskôr liahnu nové larvy.

Asi po dvoch až troch týždňoch sa približne z jednej desatiny lariev liahnu dospelý jedinci.

Dospelé parazity prežívajú v ľudskom hostiteľovi 4 až 6 týždňov, a počas svojho krátkeho života sú schopné vytvoriť stovky nových jedincov.

Mimo živého hostiteľa zomierajú cca do troch dní. Sú obzvlášť háklivé na sucho, vlhko, slnko, či mráz.

Zaujímavé:
Na to, aby došlo k prenosu infekcie postačuje jedna oplodnená samička zákožky svrabovej.

Ako dochádza k prenosu nákazy?

K prenosu ochorenia dochádza priamym kontaktom s nakazeným človekom, menej často nepriamym kontaktom s kontaminovanými predmetmi.

Na to aby k nemu došlo je tiež nutná dlhšia expozícia. Na prenos nestačí krátke podanie si ruky s chorým človekom, avšak napriek tomu je svrab pomerne ľahko prenosný.

Na šírení nákazy sa taktiež podieľa nízka úroveň hygieny. Preto sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s nízkym hygienickým štandardom (ubytovne pre bezdomovcov, rómske komunity).

Vyskytnúť sa však môže kdekoľvek a u kohokoľvek.

Priamy prenos svrabu

K infikovaniu zväčša dochádza po blízkom telesnom kontakte, ktorý trvá dlhšie (objatie, sexuálny prenos).

Zákožka je veľmi pomalý parazit, preto musí byť kontakt kože s kožou dlhší.

Nepriamy prenos svrabu

K nepriamemu prenosu dochádza pomocou kontaminovaných predmetov. Najčastejšie sa jedná textílie ako napríklad oblečenie, posteľná bielizeň, uteráky a iné.

Práve preto sa svrab vyskytuje v menších epidémiách v lôžkových zariadeniach (sociálne zariadenia, ubytovne, tábory).

Zaujímavé:
Svrab je vysoko infekčné ochorenie, pomerne rýchlo šíriace sa v určitých komunitách.
Nevymizne spontánne bez adekvátnej liečby.
Každý prípad ochorenia podlieha povinnému hláseniu na regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) a následnej karanténe.
Liečba je nutná nie len u pacienta, ale aj u priamych kontaktoch pacienta (rodina, partner, spolubývajúci).
Taktiež je nutná dezinfekcia prostredia a všetkých textílií.

Je možné sa nakaziť od infikovaného zvieraťa?

Mnoho ľudí si myslí, že ak sa jeho domáci miláčik nakazil svrabom, môžu ho dostať aj oni.

Odpoveď znie: NIE!

Dôvod je úplné prostý.

Zvierací svrab (scabies animalis) je spôsobený zákožkami odlišnými od tých ľudských. Zvieracie zákožky neparazitujú na ľudskom hostiteľovi.

Pri tesnom kontakte môžu zvieracie zákožky prejsť na človeka, ostávajú však len na povrchu kože. Zvieracie zákožky nemajú schopnosť trvalého usídlenia sa na ľudskej koži a následného rozmnožovania. Zvieracie zákožky je možné z povrchu ľudskej kože odstrániť vodou a dezinfekciou.

Zaujímavé:
Pri závažnom ochorení zvieraťa, môže zvieracia zákožka na tele človeka spôsobovať lokálne podráždenie (alergiu), nejde však o infikovanie ľudského hostiteľa.
Po preliečení zvieraťa tieto lokálne prejavy miznú aj u človeka.

Prejavy svrabu sú spôsobené alergickou reakciou na roztoče, resp. na ich proteíny.
Tieto proteíny sú prítomné v črevách zákožky a do kontaktu z hostiteľom sa dostávajú prostredníctvom výkalov.
Alergia je sprevádzaná tvorbou špecifických IgE protilátok, teda príznaky typické alergické prejavy ako je svrbenie, či začervenanie kože môžu pretrvávať ešte nejaký čas po vyliečení sa.

Prvé príznaky svrabu

Medzi prvé prejavy svrabu patrí svrbenie kože, ktoré sa v úvode objavuje len v noci. Počas spánku je zákožka svrabová jednak najaktívnejšia, zároveň svrbenie je evokované teplom, preto je výraznejšie v posteli počas spánku.

Nepríjemné svrbivé pocity sú najčastejšie v oblastiach, kde je koža najjemnejšia a najteplejšia.

Typické (predilekčné) miesta vzniku svrabu:

• na rukách medzi prstami
• na vnútorných stranách zápästí
• na vnútornej strane predlaktí
• v lakťových jamkách
• v podpazuší
• v okolí prsných bradaviek
• v okolí pupku
• v slabinách
• v okolí genitálií
• na vnútornej strane stehna
• v podkolennej jamka
• na nožnej klenbe

Zaujímavé:
Svrab sa u dospelého jedinca spravidla nenachádza v oblasti tváre.
Len zriedkavo bývajú postihnuté dlane a stupaje.

Svrbenie núti pacienta sa škriabať. Neraz sa chorí zobudí so škrabancami na postihnutých miestach.

Objektívne je pri bližšom pohľade možné vidieť ružovo – šedé chodbičky o veľkosti 1 mm až 2 cm, ktoré si zákožka svrabová vyvŕtala.

Chodbičky v pokožke sú erytematózne čiarkovité útvary (niekedy pripomínajú písmeno S), mierne vyvýšené a na ich koncoch môže byť vidno pod tenkou vrstvou kože zákožku ako tmavšiu bodku.

V okolí chodbičiek bývajú prítomné začervenania kože podobné štípancu od komára, ktoré sú spôsobené uhryznutím.

Neskoršie príznaky svrabu

Z dôvodu veľmi intenzívneho svrbenia a následného škrabania sa na pokožke vytvárajú exematózne ložiská, ktoré pripomínajú iné dermatózy ako napríklad psoriázu, či iné infekcie kože.

Na porušených miestach kože škrabancami sa tvoria chrasty ako pri iných bežných poraneniach.
V chrastách sa nachádza veľké množstvo parazitov, preto pacient s rozsiahlymi chrastami môže byť infekčnejší.

Na koncoch chodbičiek bývajú prítomné menšie pupáčiky (vyrážky) až začervenané papulózne alebo vezikulárne útvary.

Príznaky pokročilého a neliečeného svrabu

V pokročilom štádiu ochorenia, kedy sa zákožka svrabová premnožila (hlavne z dôvodu neadekvátnej liečby, prípadne u neliečeného jedinca) vznikajú rozsiahle ekzémy.

Vzácne dochádza až k olupovaniu týchto suchých povrchových vrstiev kože.

Olupovanie pokožky zintenzívňuje svrbenie a škriabanie sa, čiže sa zhoršujú aj škrabance, odreniny a rany na koži.

Svrab sa zároveň šíri aj mimo predilekčné miesta (typické lokality).

Komplikácie svrabu

Porušená koža je ľahkým zdrojom sekundárnej infekcie kože. Pokiaľ sa do rán dostane iný mikroorganizmus, je ochorenie komplikované zápalom, ktorý vyvolal ďalší patogén.

Infikovaná rana býva začervenaná, horúca na dotyk a bolestivá. Často je prítomná pyodermia (hnisavé kožné infekcie) a hnisavé pustuly (ložiská naplnené hnisom).

Hnisavé ložiská sú pokryté žltými krustami (chrastami), ktoré vnikajú po zaschnutí sekrétu. 

Celotelová infekcia – sepsa vzniká veľmi vzácne.

Tabuľka s netypickými formami svrabu

1. K nesprávnej diagnostike zväčša dochádza u pacientov, u ktorých je hygienický štandard v medziach normy.
2. K nakazeniu však môže dôjsť aj u čistotných jedincov, ak v predchorobí navštívili miesto, kde by sa mohli nakaziť, prípadne boli v úzkom kontakte s infikovanou osobou.
3. Taktiež existujú netypické formy svrabu, ktoré môžu sťažiť diagnostiku.

Vyšetrenie na základe klinického obrazu a anamnézy

Napriek vyššie uvedenému sa diagnostika vykonáva primárne na základe klinického obrazu.

V popredí kliniky je svrbenie a začervenanie kože, škrabance na koži, ekzematózne ložiská, nemiznúce vyrážky, či papulózne útvary.

Dôležité je aj vyšetrenie pohľadom, čo sa týka stanovenia hygienického štandardu pacienta a cielená anamnéza zameraná na sociálne podmienky vyšetrovaného.

Ďalším dôležitým anamnestickým aspektom je zisťovanie čo sa stalo v predchorobí a kde sa pacient cca 6 týždňov dozadu zdržiaval.

Mikroskopické vyšetrenie - priamy dôkaz parazita

Na základe prejavov ochorenia sa následne vykonáva odborné lekárske vyšetrenie, ktoré spočíva v preukázaní prítomnosti parazita v koži.

Následným krokom je biopsia časti kože a následné mikroskopické vyšetrenie hlbších vrstiev kože, prípadne priame vypichnutie parazita s chodbičky za pomoci ihly.

Skúsený lekár vie správnu diagnózu vysloviť po mikroskopickom vyšetrení kožných šupín, kde je preukázateľne prítomná zákožka svrabová alebo jej vajíčka.

Alarmujúce diagnostické aspekty:

• zhoršenie svrbenia po zahriatí
• podobné prejavy u osoby v blízkom kontakte s pacientom
• nález chodbičiek s papulami usporiadanými do dvojičiek

Tabuľka s ochoreniami, s ktorými sa svrab najčastejšie zamieňa

Inkubační doba svrabu od infikovania sa do objavenia prvých symptómov je pri prvotnej infekcii približne 2 až 6 týždňov, pri reinfekcii (opakovanej infekcii) sa ochorenie môže prejaviť po 24 hodinách.

Prvé prejavy v podobe pruritu (svrbenie kože) sa objavia do mesiaca.

Aj keď samotný životný cyklus parazita je pomerne krátky (14 dní), a niekto by čakal, že smrťou parazita skončí aj ochorenie, opak je pravdou.

Parazit zákožky sa následne zavŕta pod vrchnú vrstvu pokožky (epidermis), kde tvorí chodbičky a kladie vajíčka.   

Týmto rýchlym množením infekcia stagnuje, prípadne progreduje, nikdy neustupuje spontánne. Bez liečby sa stav môže iba zhoršiť.

Rozsiahle škrabance spôsobujú nie len svrbenie, ale taktiež bolesť a vznik sekundárnej infekcie.

Prognóza správne liečeného ochorenia je však veľmi priaznivá.

Prevencia svrabu

Najdôležitejším preventívnym opatrením proti nakazeniu sa svrabom je dodržiavanie hygienických štandardov, a teda je potrebné dbať na zásady osobnej hygieny.

Hygienické zásady v prevencii svrabu:

• pravidelná osobná hygiena
• časté umývanie rúk
• minimalizovanie priameho kontaktu s ľuďmi s nízkym hygienickým štandardom
• pravidelné pranie a žehlenie osobných tkanín (oblečenie, posteľná bielizeň...)
• nepoužívanie cudzích hygienických potrieb
• nepoužívanie cudzieho oblečenia
• dodržiavanie hygienických opatrení v spoločných priestoroch (ubytovne, hotely ...)