Krátkozrakosť je zraková chyba, označuje sa aj ako refrakčná vada. Lúče svetla sa v šošovke oka usmerňujú aby na sietnici vytvorili ostrý obraz. Pri myopii sa lúče zbiehajú pred sietnicou. Výsledkom je neostrý obraz a zlá viditeľnosť vzdialených predmetov.
Krátkozrakosť, odborne sa označuje aj ako myopia, je porucha zraku. Lúče svetla prechádzajú do oka šošovkou. Tá ich usmerňuje tak, aby na sietnici vytvorili ostrý obraz.
Pri myopii, teda refrakčnej vade, sa lúče svetla zbiehajú ešte pred sietnicou.
Často vás zaujíma: Čo je to myopia a prečo vzniká. Aké má príznaky a ako sa odlišuje od ďalekozrakosti? Aké dioptrie / šošovky pri nej treba?
Takto vytvorený obrazec následne na sietnici nie je ostrý, ale rozmazaný. Následkom je zhoršený zrak pri pohľade na vzdialenejšie predmety, čiže do diaľky.
Myopia postihuje zhruba tretinu populácie.
Zároveň patrí medzi najčastejšie refrakčné vady a môže mať ľahkú, strednú ale aj ťažkú formu. Prvé dve formy sa obvykle prejavia už v puberte a po skončení vývoja sa zhoršovanie zastaví.
Najťažší stupeň môže viesť až k degeneratívnemu poškodeniu oka.
Myopia - neostré videnie do diaľky. Zdroj foto: Getty images
Čo sú to refrakčné vady?
Refrakčná chyba, odborne tiež ametropia, je porucha lámavosti svetla. Pri týchto chybách je problém v tom, že lúče svetla sa zle zbiehajú. Obraz sa nevytvára na sietnici, ale mimo, pričom môže vzniknúť pred alebo za ňou. Výsledkom toho je neostrý obrazec, a teda zraková chyba.
Ak sa lúče zbiehajú a vytvárajú bod presne na sietnici vzniká ostrý obraz. Odborne sa tento normálny jav označuje ako emetropické, teda normálne zdravo vidiace oko.
Krátkozrakosť - myopia je zapríčinená tým, že obrazec vzniká pred sietnicou.
Myopia - zbiehanie lúčov svetla pred sietnicou. Zdroj foto: Getty images
Ďalekozrakosť, odborne hypermetropia (hyperopia), je opačný stav. Ohniskový bod, a teda obrazec vzniká za sietnicou. Pričom človek pri tejto vade vidí zle na krátku vzdialenosť. Poznáme aj astigmatizmus, pri ktorom nie je vytvorené jedno, ale dve ohniská.
Krátkozrakosť má tri štádiá
Myopia má tri štádia. Ľahké a stredné štádium sa najčastejšie objavuje okolo 6. - 7. roku života. Postupne sa rozvíja počas puberty až do 18. roku.
Ďalej nedegraduje a nezhoršuje sa. Táto forma sa označuje aj ako stacionárna, školská myopia.
Ťažké štádium nastáva vtedy, ak sa zrak zhoršuje aj naďalej, a to až o 4 dioptrie ročne. Táto forma sa označuje aj ako progresívna myopia. Objavuje sa už v prvom roku života a rýchlo sa zhoršuje.
Ľahká a stredná krátkozrakosť sa najviac objavujú v školskom veku a v období puberty. Ťažké formy sú pozorovateľné už v ranom detstve a môžu v dospelosti dokonca viesť až k degeneratívnemu poškodeniu oka.
Počet ľudí s týmto ochorením vo svete stúpa.
Vplyv na kvalitu zraku v tomto prípade má aj pestrá strava u detí a dostatok vhodného osvetlenia. Pokiaľ sú tieto faktory dlhodobo zanedbané, vedie to k znižovaniu kvality zraku a naštartovaniu myopatie.
Príčiny
Myopia môže byť zapríčinená následkom refrakčnej vady, ale aj ako osový nepomer očnej gule, pričom očná guľa je príliš dlhá. Pri refrakčnej chybe je očná guľa normálnej dĺžky a poruchu má na svedomí väčšia lomivosť optických členov oka.
Svetlo prechádza cez oko viacerými štruktúrami a každá sa vyznačuje svojou lomivosťou. Príčinou týchto refrakčných chýb môže byť viacero, ako je napríklad:
poloha prvkov systému oka, ktoré lámu svetlo
chybné zakrivenie plochy lomu
poloha lámavého systému je šikmá (zlé uloženie šošovky či sietnice)
zlý index lomu
chýbanie niektorého prvku z lámavého systému, ako je napríklad afakia, čiže chýbanie šošovky v oku
Svetelné lúče prechádzajú cez viaceré štruktúry a každá má svoj index lomu
Štruktúra
Index lomu
Popis
rohovka
1,37
oddeľuje vonkajšie prostredie a vnútro oka
predná očná komora
1,33
jej výplň tvorí očný mok
dúhovka
prechod cez otvor, čiže zreničku
zadná očná komora
1,33
šošovka
1,42
mení svoje zakrivenie a optickú mohutnosť
sklovec
1,33
udržuje vnútroočný tlak
sietnica
na jej povrchu sú receptory, ktoré zachytávajú svetlo
Vo väčšine prípadov je krátkozrakosť príčinou predĺženia očnej gule. Následkom toho je to, že sa lúče svetla pospájajú pred sietnicou, obraz je neostrý, rozmazaný. A to hlavne pri pohľade do diaľky.
Pri myopii sa svetelné lúče zbiehajú pred sietnicou. Zdroj foto: Getty images
Krátkozrakosť sa vyvíja na genetickom základe. Ale kvalitu zraku môžu ovplyvniť aj iné faktory.
Medzi najčastejšie faktory ovplyvňujúce kvalitu zraku patria:
genetika a dedičnosť
zlá výživa
ochorenia oka ako sú napríklad
ochorenie rohovky či šošovky
sivý zákal
iné ochorenia
cukrovka a diabetická retinopatia
zvýšená námaha oka
časté čítanie
zlé svetelné podmienky pri čítaní
dlhodobá práca za zobrazovacími jednotkami (počítač, monitor, televízia)
infekčné ochorenia
faktory okolitého prostredia
Príznaky
Príznakom myopie je teda zhoršenie zraku pri sledovaní vzdialenejších predmetov. Človek vidí dobre blízke predmety, dokáže čítať.
Avšak, čím sa vzdialenosť predlžuje, zhoršuje sa schopnosť očí vidieť ostro.
Rozmazaný optotyp v pozadí a cez okuliare ostrý obraz. Zdroj foto: Getty images
Oči majú problém zaostriť na predmety, ktoré sú ďalej. Tie sú potom rozmazané a neostré. U človeka s krátkozrakosťou je možné sledovať:
privieranie očí pri pozeraní do vzdialenosti, čiže žmúrenie
nevidí čo sa deje ďalej
nespoznáva známych ľudí
sedí blízko k počítaču či televízii
píše a číta bližšie k zošitu, knihe - nosom na papieri
pozeranie na predmety z blízka
Samotnú vzdialenosť ovplyvňuje miera zrakovej chyby. U človeka sa objavujú aj príznaky ako bolesť hlavy, únava očí. Oči slzavejú, sú červené.
Vzdialenosť rozostrenia závisí na stupni myopie.
Tabuľka uvádza delenie krátkozrakosti podľa počtu dioptrií
Stupeň
Dioptrie
Popis
ľahký
do -3
vo väčšine prípadov ako neskorá myopia po 18. roku života len zriedkavo je vyššia ako 3 dioptrie
stredný
- 3 až - 6 D
najmä školská stacionárna myopia vrcholí v puberte vývoj sa ukončuje po zastavení rastu
ťažký
viac ako - 6 D
progresívna myopia, označuje sa aj ako malígna objavuje sa už v prvom roku života počas rastu môže dosiahnuť aj - 20 D sietnica ľahšie degraduje a atrofuje vysoké riziko odchlopenia sietnice či vzniku trhlín
Označenie myopia pochádza z gréckeho myein, čiže zatvárať, žmúriť a ops, teda oko.
U detí sa väčšinou zrak zhoršuje postupne, čo nemusí dieťa hneď počas prvých rokov spozorovať a identifikovať. Pri podozrení na ťažkosti je najlepšie vyšetrenie oftalmológom.
Včasná diagnostika odhalí zrakové ťažkosti a ich príčiny.
Poznáte nočnú krátkozrakosť?
Nočná krátkozrakosť je taká, ak ťažkosti so zrakom spôsobí znížená miera osvetlenia či zotmenie. Jej príčina nie je celkom objasnená. Avšak, je dôvodom pre pokles schopnosti práce a výkonu niektorých zamestnaní.
Ťažkosti robí taktiež šoférovanie za šera a počas tmy.
Diagnostika
Ochorenie diagnostikuje očný lekár na základe odborného oftalmologického vyšetrenia. Vyšetruje sa zraková ostrosť. Najprv sa testuje zraková ostrosť pre každé oko zvlášť, oddelene a neskôr zraková ostrosť spoločne pre obe oči.
Taktiež je súčasťou vyšetrenia meranie tzv. minimálneho uhlu rozlíšenia. Keď dochádza k meraniu uhla, pod ktorým ešte je oko schopné vnímať dva oddelené body ako dva a nie ako splývajúci, čo je typické pre rozmazané videnie.
Pri vyšetrení sa využíva aj cykloplégia, čo je dočasné zrušenie akomodačných vlastností oka. Používajú sa pri tom mydriatiká. K vyšetreniu slúžia aj automatické refraktomery. Pre veľmi malé deti majú lekári k dispozícii aj ručné prístroje. Vykonáva sa retinoskopia plochým zrkadlom.
Samozrejme, očné vyšetrenie je významné aj pre skorú diagnostiku a následnú liečbu. Pri vyšetrení je dôležitá aj anamnéza. Diferenciálna diagnostika má odhaliť iné príčiny zhoršeného zraku.
Tak ako miera príznakov, tak aj priebeh ochorenia závisí od jeho formy. Napríklad, pri školskej, teda statickejmyopii sa príznaky zvyčajne objavujú v období 6. roku života. Avšak, vývoj pretrváva aj počas puberty.
Porucha zraku postupuje pomalšie. Následne sa vývoj tohto druhu krátkozrakosti zastavuje po skončení rastu. Obvykle je potrebná miera kompenzácie dioptriami v rozmedzí 5 - 6 D.
Pri neskorej forme krátkozrakosti sa zvyčajne ťažkosti objavujú po 18. roku života. Avšak, potreba korekcie dioptrií nie je vyššia ako 3 D. Horší priebeh má progresívna forma. Označuje sa aj ako patologická či malígna myopia.
Progresívna myopia sa objavuje už v prvom roku života. Pričom sa vyvíja v priebehu života. Počas rastu môže dosiahnuť aj - 20 D. Problém pri tomto druhu je aj ten, že sietnica často atrofuje a degeneruje. Rizikom je odlúpnutie sietnice či tvorba trhlín.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
