Rakovina prsníka: Príčiny a príznaky? Samovyšetrenie ako spôsob prevencie

Postihuje zväčša ženy,
ale vzácne i mužov.
Pričom pomer výskytu u mužov sa udáva na 1:100 prípadov.

Výskyt malígneho nádorového ochorenia prsníka má celosvetovo zvyšujúci sa výskyt. V minulosti sa ochorenie najčastejšie diagnostikovalo u žien nad 60 rokov. Avšak, za posledné roky vo zvýšenej miere zasahuje i ženy v období 25. až 45. roku života.

Na úmrtnosť má priamy vplyv včasná diagnostika a skorá liečba. K tomu dopomáha skríning, pravidelné preventívne prehliadky, ale taktiež samovyšetrovanie prsníkov. 

Presná príčina rakoviny nie je síce známa, ale poznáme niektoré rizikové faktory jej vzniku.

Dôležité sú aj varovné príznaky, ktoré by nemali byť zanedbané. To, čo by žena mala o ochorení vedieť, uvádzame v článku.

Často vás zaujíma: 
Prečo vniká a ako dlho sa vyvíja? 
Ako sa prejavuje? 
Aká je jej liečba? 
Akú úlohu má samovyšetrenie prsníkov v prevencii?

Nie každá hrčka v prsníku je nádor či rakovina

Nie každá hrčka v prsníku značí rakovinu.

Avšak, to neznamená, že si ju netreba všímať.

Nádor je niečo, čo sa neriadi pravidlami organizmu a žije si podľa svojho. Môže postihnúť akúkoľvek bunku v organizme. Presnú príčinu vzniku úplne nepoznáme.

Nádor sa definuje ako zmnoženie tkaniva, ktoré je nadmerné, nekoordinované s rastom okolitého a normálneho tkaniva.

Vyznačuje sa vlastnosťami ako napríklad:

1. nadmerný rast
2. nekoordinovaný rast
3. a rast, ktorý je nezávislý od okolia a organizmu ako celku, čiže autonómny rast

Pri vzniku nádoru sa spolupodieľa porucha genetickej informácie DNA, tvorba patologických proteínov, ktoré následne zasahujú do normálneho správania buniek. A to do ich delenia, správnej diferenciácie (zaradenia funkcie, rôznorodosti) a rovnako aj zániku.

Pri tomto nádorovom procese sú prítomné látky označované ako onkogény.

Rast patologických buniek a tkanív sa vyznačuje aj potlačením funkcie protinádorových génov, čiže antionkogénnych génov. Tie sú zodpovedné za reguláciu normálneho rastu a delenia buniek. Ich úlohou je i zabránenie chybnému rozmnožovaniu buniek s nesprávnou genetickou informáciou.

To či sa nádor začne tvoriť ovplyvňujú rozličné vnútorné, ale tiež vonkajšie faktory. Medzi vnútorné patrí napríklad genetická predispozícia, hormonálne vplyvy či imunita človeka. Vonkajšie faktory sú napríklad chemické látky, fyzikálne vplyvy a vírusy.

Tabuľka uvádza niektoré rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú vznik nádorov

TIP: Informácie o rakovine pečene a o prevencii rakoviny krčka maternice.

Nádor môže byť benígny, teda nezhubný a malígny, čiže zhubný.

Benígne nádory nie sú síce život ohrozujúce, ale niektoré z nich môžu predstavovať zvýšené riziko pre vypuknutie rakoviny. Nezhubné útvary sú napríklad cysty, ktoré sú dobre hmatateľné a ohraničené, môžu bolieť. Iným druhom je fibroadenóm a iné proliferatívne stavy.

Prsník počas života podlieha rôznym zmenám. Ako napríklad pri výkyvoch hormonálnych hladín, a to vplyvom estrogénov a gestagénov. Tieto zmeny majú nachystať prsnú žľazu na tehotenstvo a dojčenie. Prsná žľaza sa zväčší, prsník môže pobolievať, a ak sa uvoľnené vajíčko neoplodní, zmeny ustupujú.

Rôzne uzlíky sa v prsníku môžu objaviť aj počas cyklu. Označujú sa napríklad ako fibrocystické zmeny či fibrocystická mastopatia. Podobne je to pri užívaní hormonálnych liekov.

Rakovina prsníka je...

Rakovina prsníka je teda malígne ochorenie, ktoré vzniká najčastejšie v lalôčikoch prsnej žľazy alebo v jej vývode. Môžeme nájsť tiež označenia ako Carcinoma in situ či invazívne formy karcinómov.

Carcinoma in situ môže mať lobulárnu a duktálnu formu.

Lobulárna forma označuje zasiahnutie samotnej mliečnej žľazy, laloku,lobusu. Prsník sa skladá z približne 15 - 20 žliazok, pričom každá tvorí samostatný lalok. Označenie duktálny je pri zasiahnutí vývodu žľazy.

Môžeme sa stretnúť s týmto označením rakoviny prsníka:

• duktálny karcinóm in situ, ktorý postihuje vývod žliazok, ide o ranné štádium ochorenia
• lobulárny karcinóm, zasahuje prsnú žľazu a zastupuje približne 10 %, pričom zväčša tvorí metastázy do vaječníkov či mozgových blán 
• duktálny karcinóm, je najčastejšou formou, asi 75 % a tvorí MTS do kostí, pľúc a pečene
• inflamatórny (zápalový) karcinóm, má agresívnejší priebeh, pričom jeho výskyt je vzácnejší, a to v rozmedzí 1 - 3 % prípadov
• Pagetov karcinóm, zasahuje prsnú bradavku
• tubulárny karcinóm je zriedkavý, asi 1%
• mucinózny karcinóm je tiež vzácny, a to približne 2 %
• medulárny karcinóm, v približne 6 %

Pri vzniku rakoviny prsníka sa uvádzajú niektoré rizikové faktory (tabuľka)

Avšak, ani výskyt jedného či viacerých rizikových faktorov nie je jednoznačným spúšťačom ochorenia.

Preto je potrebné pravidelné sledovanie prsníkov. Skoré odhalenie a diagnostika je zárukou úspechu liečby. Dôležitý je skríning, pravidelné preventívne prehliadky a, samozrejme, samovyšetrovanie prsníkov.

Preventívna prehliadka je hradená zdravotnou poisťovňou.

Ak žena nechodí gynekológovi, tak by ju mal na vyšetrenie odporučiť praktický lekár. Vyšetrenie prsníkov začína v 18. roku. Do 40. roku života sa vykonáva i vyšetrenie ultrazvukom. U žien po 40. roku tiež mamografické vyšetrenie raz za dva roky.

Samovyšetrovanie prsníkov by mala vykonávať každá žena aspoň raz za mesiac, a to už od 18. rokov.

Odhalia sa náhodne pri gynekologickom vyšetrení. A presne to je hlavnou úlohou prevencie a skríningu. 

Benígne, nezhubné útvary môžu byť hmatateľné ako dobre ohraničené hrčky, pričom je možná bolestivosť. Naopak, zhubný proces nemusí bolieť vôbec.

Vývoj ochorenia môže byť pomalý, ale tiež náhly. Záleží to najmä od druhu.

Hrčky a zatvrdnutie či zväčšenie pŕs vzniká i vplyvom menštruačného cyklu, a to pre zmeny hladiny hormónov. 

Dôležité je všímať si tieto varovné príznaky ako sú:

• rezistencia, teda stuhnutie, hrčka v prsníku
  • až v 75 % je prejavom hmatateľná a nebolestivá hrčka v prsníku
• vtiahnutie kože
• vtiahnutie bradavky
• hrčka, čiže rezistencia v podpazuší a v oblasti nad kľúčnou kosťou
  • čiže zväčšenie lymfatických uzlín v oblasti prsníka, na hrudnej stene
• výtok, teda sekrét z bradavky, ktorý je hnedastý alebo krvavý
• zápal prsníka
• začervenanie kože prsníka
• ekzém na bradavke
• zvráskavenie kože prsníka, pomarančová koža
• zmeny farby kože prsníka a bradavky
• zmena citlivosti bradavky
• bolesť prsníka sa vyskytuje približne v 5 %
• zväčšenie jedného prsníka, ale iba v 1 % prípadov
• zmenšenie jedného prsníka
• zmena tvaru prsníka
• celkové príznaky (únava, slabosť, úbytok váhy), príznaky spojené s prítomnosťou vzdialených metastáz

Štádium rakoviny prsníka

Uvádzajú sa rôzne rozdelenia podľa klinického štádia, ale aj patologický staging ochorenia. Pričom sa zisťujú niektoré vlastnosti. Hodnotí veľkosť nádoru, postihnutie lymfatických uzlín a prítomnosť metastáz.

Úbytok telesnej váhy a bolesť kostí je príznakom neskorého štádia ochorenia a jeho metastázovania. Metastázy z iných onkologických ochorení do prsníka nie sú tak časté. Avšak, prenesenie nádorových metastáz z rakoviny prsníka do iných častí organizmu je častejšie.

Zhubné nádory prsníka metástazujú napríklad do týchto častí organizmu:

• mozog a mozgové obaly
• pľúca
• pečeň
• vaječníky
• kosti
• lymfatické uzliny

Dôležitá je pravidelná kontrola u gynekológa. Ten vyšetruje tiež prsné žľazy. A do 40. roku života je hradené i ultrazvukové vyšetrenie. Následne po 40. je raz za dva roky hradená mamografia. Ak žena spozoruje varovné príznaky, je potrebné odborné vyšetrenie.

Klinické vyšetrenie zahŕňa odber osobnej, rodinnej a gynekologickej anamnézy. Následne sa vykonáva vyšetrenie prsníkov pohľadom, pohmatom. Palpačne, čiže pohmatom sa vyšetruje i oblasť podpazušia.

Odoberá sa biologický materiál, a teda krvné testy, onkologické markery, hormonálne receptory, HR (ER a PR) a HER/2. Punkciou sa odoberá vzorka tkaniva, čiže biopsia a následne histológia odobratej vzorky. 

Zvlášť skupinu tvoria zobrazovacie metódy. Medzi hlavné vyšetrenie sa radí mamografia. Ďalej USG, CT, MRI, PET či duktografia. Mamogrfické vyšetrenie sa uvádza ako najspoľahlivejšia metóda na diagnostikovanie ochorenia už v jeho včasnom štádiu.

Mamografiou sa môžu odhaliť i malé útvary, ktoré majú 5 mm. Zároveň sa ňou môže diagnostikovať až 90 % predrakovinových útvarov a stavov. V minulosti sa uvádzali obavy z vysokej dávky ionizujúceho žiarenia pri tomto vyšetrení. Avšak, tieto obavy v dnešnej dobe nemajú opodstatnenie.

Mamografia je špeciálne röntgenové vyšetrenie. Odporúča sa prvé základné vyšetrenie po 40. roku života a následne po 49. roku pravidelné vyšetrenia.

Okrem mamografie je potrebné, aby ženy po 18. roku absolvovali vyšetrenie aspoň 1 raz za rok.

Niektoré typy nádorov rastú pomaly i niekoľko rokov. A to bezpríznakovo, pričom dochádza k ich náhodnému odhaleniu pri vyšetrení.

Naopak, iný druh nádoru môže rásť rýchlo a rovnako rýchlo sa šíri do iných častí organizmu. Takéto agresívne správanie značí aj krátke prežívanie postihnutého človeka.

To prečo rakovina vzniká nie je jasné.

Predpokladom je súhra viacerých rizikových faktorov. Čo však nezaručuje, že k nej príde. Avšak, ak objavíte jeden z uvedených varovných príznakov, je potrebné vyšetrenie. Včasná diagnostika hrá veľmi dôležitú úlohu v liečbe a následnej dobrej prognóze.

Pamätajte si, že skoré odhalenie ťažkostí môže zachrániť život. Pri nádoroch, ktoré sú menšie ako 1 cm je 90 % šanca na vyliečenie.

Pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníka stúpa s vekom. Pričom, je vyššie riziko vypuknutia ochorenia u žien vo veku viac ako 40 rokov. Čo nevylučuje vznik ochorenia ani po 20. roku. V Európe a Severnej Amerike ide o najčastejšie onkologické ochorenie žien. Na Slovensku sa uvádza približne 2500 nových prípadov ročne.

Nezabúdajte na samovyšetrenie prsníkov

Ženy a dievčatá nad 18 rokov by si mali pravidelne, a to raz za mesiac vyšetriť prsníky samovyšetrením.

Najlepšie je v období po skončení menštruácie. V čase po menopauze by to mal byť jeden a ten istý deň v mesiaci. Samovyšetrovanie je dôležitou súčasťou včasného odhalenia problému.

Postup samovyšetrnia:

1. vyzliecť sa, hornú časť tela
2. postaviť sa pred zrkadlo
   • porovnanie prsníkov, pričom jeden môže byť mierne väčší ako druhý, to je normálne
   • farba kože
   • farba bradaviek a dvorcov
   • vrásčitá koža?
   • pomarančová koža?
   • vtiahnutá koža?
   • vtiahnutá bradavka?
   • vydutie kože?
   • ekzém kože, bradavky, dvorca?
   • zápal prsníka?
3. zdvíhanie rúk nad hlavu
4. prsníky by mali nasledovať tento pohyb horných končatín
5. sú bradavky v rovnakej výške?
6. v polohe ležmo na boku
   • prehmatávanie prsníka krúživými pohybmi
   • prehmatávanie bruškami prstov
   • pravou rukou - ľavý prsník a naopak
   • prehmatanie oblasti medzi prsníkom a pazuchou
7. v sede či postojačky
   • jedna ruka pod prsník
   • nadvihnúť ho
   • druhá ruka prehmatáva
   • jemné stačenie bradavky, pozor na hnedý či krvavý výtok
8. prehmatanie podpazušnej jamky
   • môžete nahmatať lymfatické uzliny, aj za normálnych okolností
   • sú mäkké a pohyblivé, normálny stav
   • pri nadváhe a obezite sa väčšinou nedajú nahmatať, lebo sú uložené vo väčšej vrstve tuku

Zmenu alebo rozličnosť s predchádzajúcim vyšetrením treba konzultovať s lekárom.

Nie každá hrčka značí rakovinu. 

Avšak, v tom prípade môže zachrániť zdravie a život. Pamätajte, že skoré odhalenie a včasná liečba sú základom úspechu.