Posttrombotický syndróm: Čo je to, prečo vzniká a aké má príznaky?

Samotný priebeh i liečba môžu byť komplikované.
Preto je najlepšie tomuto stavu predchádzať.

Uvádza sa, že 20 - 50 % ľudí po prekonaní flebotrombózy do jedného až dvoch rokov postihuje postrombotický syndróm.

Flebotrombóza =  hlboká žilová trombóza.

V skratke...

Hlboká žilová trombóza je proces tvorby krvných zrazenín v hlbokom žilovom systéme. Tento stav je rizikový z hľadiska vzniku embolizácie.

Trombóza = nežiadúca tvorba krvných zrazenín. 
Embolizácia = uviaznutie uvoľnenej krvnej zrazeniny v cieve. 

Pýtate sa: Čo je to hlboký žilový systém?

Cievy ako súčasť srdcovo - cievneho a lymfatického systému majú dôležitú úlohu pri distribúcii krvi a lymfy po ľudskom organizme.

Už z detstva si pamätáme, že máme dva typy krvných ciev, a to:

• tepny
• žily

Tepny vedú krv, ktorá je bohatá na kyslík, a teda je okysličená.

Naopak.

Žily, tie sú naplnené krvou, ktorá je odkysličená a nesie oxid uhličitý.

Avšak, toto tvrdenie nie je presné, nakoľko...

Tepny sú tie cievy, ktoré vedú krv OD srdca. 

Žily sú cievy, vedúce krv DO srdca.

Príklad:

Pľúcnica, čiže pľúcna tepna = tepna = odkysličená krv.
Odstupuje z pravej srdcovej komory a vedie krv do pľúc. 
V pľúcach sa krv nasýti kyslíkom.

4 pľúcne žily = žily = okysličená krv.
Vedú krv opätovne obohatenú o kyslík z pľúc do ľavej predsiene srdca. 
Odkiaľ smeruje do ľavej srdcovej komory.
Z tej je vypudená do aorty.

Okrem toho, že sa cievy rozdeľujú podľa nasýtenia krvných plynov, odlišujú sa tiež inými vlastnosťami.

Príkladom je skladba cievnej steny. Vo všeobecnosti majú tepny vo svojej cievnej stene vrstvu svaloviny. 

Podobne i krvný tlak v tepnách a žilách je rozdielny.
Preto pri poranení tepny krv strieka a naopak,
ak sa poraní žila - krv iba vyteká.

Ale...

Opačným príkladom je poškodenie kŕčovej žily dolnej končatiny. Z nej krv strieka. Nakoľko je vytláčaná v smere prúdenia.

Žily dolných končatín obsahujú chlopne. Podobne, ako chlopne v srdci, ich úlohou je usmerniť prúdenie krvi.

Žilové chlopne zabraňujú spätnému toku krvi v dolných končatinách proti gravitačnej sile. 

Gravitácia tlačí krv smerom dole.
Chlopne zabraňujú jej spätnému toku. 

Plus, pri prúdení krvi v dolných končatinách je dôležitá i svalová pumpa. Tá napomáha pri návrate krvi z dolnej časti organizmu.

Poznáme žily hlboké a povrchové.

Hlboké žily sú väčšie cievy uložené pozdĺž tepien. Čo má svoj význam pri toku krvi v žilách. Svaly tepien sa sťahujú a uvoľňujú. A tým dopomáhajú pri návrate krvi z nôh do tela.

Povrchové žily sú menšie a bohato vetvené. Zbierajú krv z periférie, teda okrajových častí tela. Následne ústia do systému hlbokých žíl.

Poškodenie žíl a ich chlopní môže viesť k závažnému stavu, ktorý ohrozuje človeka na zdraví a živote. Ide o pľúcnu embóliu.

Druhou komplikáciou hlbokej žilovej trombózy je...

Posttrombotický syndróm. 

Chcete vedieť viac o posttrombotickom syndróme? 
Ako sa definuje. 
Ako sa prejavuje, 
prebieha. 
Či niečo o jeho prevencii a liečbe? 
Čítajte ďalej...

Čo je to posttrombotický syndróm?

Post-trombotický syndróm označuje súbor ťažkostí, ktorý vzniká ako komplikácia hlbokej žilovej trombózy.

Pri vzniku ochorenia sa zúčastňujú:

1. zúženie, čiže stenóza žíl pre trombózu
2. poškodenie žilových chlopní
3. zvýšenie krvného tlaku v žilách

Tieto tri komponenty vedú k poruche hemodynamiky, čiže prúdenia krvi v žilách dolných končatín. Z čoho plynú Ďalšie zdravotné problémy.

Ide o chronické ochorenie, ktoré vzniká ako neskorá komplikácia flebotrombózy. Označuje sa tiež ako postflebitický syndróm.

Syndróm zahŕňa chorobné zmeny v zmysle:

• pretrvávajúceho obmedzenia prietoku žilou
  • čiže obštrukciu
• tvorbu kolaterálov, čiže vznik cievnych obkľučiek
• poškodenie chlopní žíl
  • následnú insuficienciu, teda nedostatočnú funkciu
• hromadenie krvi pod úrovňou poškodenia
• s pridružením žilovej hypertenzie
• rozvoj opuchu
• kožné zmeny, ako sú rôzne pigmentácie až vznik vredov

Tento chorobný dej sa následne môže prevaliť do chronickej žilovej insuficiencie, teda nedostatočnosti. A tá je sprevádzaná radom iných ťažkostí a komplikácií.

Zaujímavé informácie nájdete tiež v článkoch:
Chronická žilová nedostatočnosť
Chronické venózne ochorenie

Tak ako je uvedené zúčastňujú sa pri ňom tri hlavné zložky, a to: 

1. zúženie žily, ktoré je zapríčinené prítomnosťou krvnej zrazeniny alebo pozostatkom zápalového procesu
2. poškodenie žilových chlopní, ktoré je následkom zápalového procesu
3. to vedie k stagnácii krvi v dolných končatinách
   • hromadenie krvi je opätovne rizikové pre tvorbu trombu

S poruchou hemodynamiky sa následne spája zvýšený krvný tlak v žilách.

Vzniká opuch a kožné zmeny, ktoré má na svedomí rad patologických zmien. Príkladom je poškodenie drobných povrchových žíl a prítomnosť podkožného krvácania. 

+

Na tento proces nasadá kompletná zápalová reakcia (nie infekcia), ktorá sa prejaví od bolesti až po kožné zmeny.

V skratke ide o:

Chlopne žíl sú poškodené, to vedie k ich insuficiencii =porucha funkcie = chlopne nedomykajú. Čo má za následok reflux = spätný tok krvi v smere gravitácie. Stagnácia a reflux krvi spoločne vedú k hromadeniu krvi v dolných končatinách.

Poškodenie chlopní, ktoré sa zúčastňujú na správnom prúdení krvi
+
nasadajúca tvorba krvnej zrazeniny
+
nastupujúci zápal
+
obmedzenie prietoku krvi (podporuje trombózu) 
+ 
zvýšenie tlaku krvi v žile 
+
poškodenie drobných žíl 
+ 
ktoré vedie k typickým príznakom...

Rizikové faktory vzniku hlbokej žilovej trombózy sú opísané v špeciálnej časti o samotnom ochorení.

Príkladom je imobilizácia nad 72 hodín,
dlhé cestovanie,
sedavý spôsob života a inaktivita,
dehydratácia,
hormonálne zmeny a užívanie hormonálnej antikoncepcie, 
fajčenie
a taktiež genetická predispozícia. + iné.

Pri vzniku post-trombotického syndrómu sa naviac uplatňujú rizikové faktory ako:

1. vek nad 65 rokov
2. proximálna hlboká žilová trombóza
   • trombóza v oblasti kolena a vyššie
3. recidivujúca - opakujúca sa, sekundárna HŽT tej istej končatiny
4. perzistujúce - pretrvávajúce príznaky hlbokej žilovej trombózy viac ako mesiac po diagnostike ochorenia
5. obezita a výrazná nadváha
6. zlá a nedodržaná liečba HŽT počas prvých troch mesiacov liečby
   • nedostatočná liečba antikoagulanciami

Tabuľka uvádza rozdelenie rizikových faktorov podľa závažnosti

+ percentuálna miera sa uvádza v pomere medzi:
človekom s prítomným rizikovým faktorom
a
u človeka bez prítomnosti rizikového faktoru. 

Uvádzajú sa fakty, že:

Opakujúca flebotrombóza tej istej končatiny zvyšuje riziko vzniku post-trombotického syndrómu.

A rovnako platí pravidlo i v opačnom smere.

Človek s post-trombotickým syndrómom má zvýšené riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy. A tým i riziko trombózy a embolizácie.

Problém tvorí zhoršený odtok krvi z dolných končatín + narušená cirkulácia krvi v najmenších periférnych cievach podkožia.

Poškodené cievy praskajú, vzniká podkožné krvácanie.

Naviac sa zvyšuje priepustnosť drobných kapilár. Čo má za následok prestup krvných bielkovín a iných komponentov do podkožia. 

Výsledkom toho sú i objektívne chorobné kožné zmeny.

Medzi typické prejavy post-trombotického syndrómu patrí:

• bolesť dolnej končatiny
  • v oblasti poškodenia a trombózy
• nepríjemné vnemy v mieste postihnutia
  • svrbenie
  • pálenie
  • mravčenie
• kŕče v oblasti
• pocit ťažkej nohy
• ťažkosti zhoršuje
  • dlhodobé sedenie
  • dlhé státie, bez zmeny polohy
    • naopak, útlm príznakov nastáva pri ľahnutí si
• opuch končatiny - edém
• varixy DK - kŕčové žily
  • rozšírenie povrchových žíl - sekundárne varixy
• kožné zmeny
  • začervenanie kože
  • trofické zmeny
  • hyperpigmentácia - pre ukladanie zložiek krvi v podkoží
  • drobné krvácania do podkožia sa prejavia červenými až fialovými bodkami
  • až vznik vredu - vred predkolenia, inak tiež Bércov vred

Ťažkosti sa môžu najskôr prejaviť nešpecificky, a to únavou, pocitom tiahy a ťažkých nôh. Ale taktiež napätím v končatine.

Pridružiť sa môžu kŕče svalov až bolesť, ktorá je prvotne závislá na polohe končatiny.

Zhoršuje ju poloha v sede či počas dlhšieho státia bez zmeny polohy. Zdvihnutie končatiny do vyššej polohy naopak prejaví zmierni. 

Podobne, vyskytuje sa i sezónna závislosť. Pričom zhoršenie nastáva hlavne v letnom období. 

A napríklad, u žien vplýva i hormonálna hladina vo vzťahu k menštruačnému cyklu.

Objektívne sa hodnotí opuch končatiny. Ten je jednostranný, a to na strane postihnutia končatiny. 

Pozor však:
U ľudí, ktorí majú pridružené srdcové ochorenie či ochorenie obličiek môžu byť prítomné opuchy oboch končatín.
Avšak, trombóza zvýrazní opuch jednej končatiny.

Kožné zmeny postupujú od začervenania, až po zvýšenie pigmentácie kože, čiže hyperpigmentáciu. Kožný zápal, ekzém a ostatné trofické zmeny po rokoch postupujú až do vredu predkolenia.

Vred predkolenia, ulcus cruris, alebo i Bércov vred

Vred predkolenia je defekt kože, siahajúci do rôznej hĺbky, a to až do podkožného tkaniva.

Ide o chronickú ranu, ktorá sa komplikovane lieči a hojí.

Vo väčšine prípadov vzniká následkom cievneho poškodenia, a teda po flebotrombóze. Inou príčinou je chronická žilová nedostatočnosť.

Pri post-trombotickom syndróme je typické že defekt kože, teda jej poškodenie sprevádzajú tieto prejavy:

• hlboký defekt
• rozsiahle poškodenie kože
• cirkulárny tvar
• s nepravidelnými okrajmi
• prítomnosť exsudácie - zápalového výpotku a mokvanie rany
• povlečenie spodiny vredu
• pridružený je opuch končatiny

Vred predkolenia vzniká až v 60 % prípadov do 2 rokov, a to u nedostatočne liečených alebo neliečených ľudí.

Podporuje ju hlavne imobilizácia končatiny po úraze, alebo celková porucha mobility pre rôzne ochorenia.

Plus, treba pátrať po geneticky podmienených poruchách hemokoagulácie, so zvýšenou pozornosťou pri hormonálnych zmenách, ale taktiež pri užívaní hormonálnej antikoncepcie a fajčenia zároveň.

K anamnéze sa pridávajú subjektívne ťažkosti, ktoré opisuje sám postihnutý človek.

Lekár následne hodnotí stav dolnej končatiny, kože a prítomnosť opuchu a ostatných objektívnych zmien.

Príznaky hlbokej žilovej trombózy a post-trombotického syndrómu (PTS) sú podobné. Po diagnostikovaní HŽT a pátraní po PTS by mal byť odstup približne 3 až 6 mesiacov s pridružením pretrvávania typických príznakov.

Rodinná anamnéza, čiže výskyt v rodine, podporuje diagnózu.

Medzi najvýznamnejšie metódy však patrí Duplexná sonografia. Hodnotí sa celkový stav ciev dolných končatín a prúdenia krvi, keď sa pátra po refluxe.

Z ostatných metód možno spomenúť meranie žilového tlaku, ktoré prebieha invazívne pri kanylácii. A napríklad tiež kontrastné RTG - flebografia či CT a MRI flebografia.

Riziko vzniku zvyšuje HŽT vo vyšších úrovniach v oblasti kolena a hore. Nižšie riziko pri trombóze v lýtkach. Prejavy trombózy v článku o HŽT.

Príznaky bývajú v prvých momentoch nešpecifické od zvyšujúcej sa únavy, pocitu ťažkých nôh a napätia v dolných končatinách.

Symptómy sú prítomné jednostranne a zhoršujú sa pri dlhšom sedení či v stoji v jednej polohe. Naopak, zmierni ich vyloženie si končatiny a poloha ležmo. 

Postupom času sa pridružuje bolesť končatiny, nepríjemné kŕče.

Známkou hromadenia krvi v končatine je opuch, ktorý je badať zväčšením obvodu končatiny.

V priebehu rokov sa prejavuje i kožnými zmenami. Prvotne sa vyskytuje začervenanie kože, cez škvrny hyperpigmentácie, po rozšírenie ciev. 

Najzávažnejšou kožnou komplikáciou posttrombotického syndrómu je vred predkolenia. Kožný defekt sa komplikovane lieči a taktiež zdĺhavo hojí.

Preto je vysoko dôležité predchádzať ako samotnej hlbokej žilovej trombóze, tak i posttrombotickému syndrómu.