SIBO - Syndróm bakteriálneho prerastania čreva: Aké má príznaky a aké sú riziká neliečeného ochorenia?

Syndróm bakteriálneho prerastania čreva = bakteriálne prerastanie tenkého čreva = SIBO = Small Intestinal Bacterial Overgrowth.

Dôsledkom premnoženia nevhodných baktérií sú nepríjemné tráviace príznaky, ako bolesť brucha, nadúvanie či hnačka. Hlavným rizikom je podvýživa, nakoľko premnožené baktérie začnú spotrebovávať prijímané živiny.

Príčina vzniku, diagnostika, príznaky, liečba, prevencia a mnohé iné informácie sa dočítate pokračovaním v článku.

Ochorenie SIBO: Čo to je?

SIBO je ochorenie postihujúce gastrointestinálny trakt človeka. 

Tráviaci trakt osídľujú stovky rôznych baktérií, ktoré udržujú ústrojenstvo v rovnováhe.

Pokiaľ dôjde k narušeniu rovnováhy tejto črevnej mikroflóry, spozorujeme tráviace problémy.

Pri dlhodobom narušení bakteriálnej rovnováhy môže dochádzať k závažným dôsledkom, ako je práve SIBO. 

Ak sú prospešné baktérie tráviaceho traktu v ideálnom množstve, vykonávajú rôzne významné funkcie - absorpcia vitamínov, fermentácia látok či ochrana tenkého čreva pred škodlivými baktériami.

Naopak, ak dochádza k premnoženiu baktérií tenkého čreva alebo k prerastaniu baktérií typických pre hrubé črevo do tenkého, naruší sa tak rovnováha a premnožené baktérie môžu začať ničiť základné zložky potravy.

Zabránia tak fyziologickému tráveniu a vstrebávaniu živín.

Pri SIBO sa počet baktérií v tenkom čreve často zvýši na množstvo typické pre hrubé črevo, pritom sa mikroflóra tenkého čreva začne podobať na tú v hrubom čreve, čo výrazne narúša trávenie a vstrebávanie živín. SIBO tak vplýva na celkové fyzické i duševné zdravie, nielen na tráviaci systém.

Ochorenie bakteriálneho prerastania čreva je možné charakterizovať ako poruchu nadmerného rastu baktérií v tenkom čreve.

SIBO vzniká v dôsledku narušenia fyziologických ochranných mechanizmov, medzi ktoré je zaraďovaná: žalúdočná kyselina, žlč, sekrécia z pankreasu, tráviace enzýmy a taktiež imunitný systém.

Abnormality v týchto mechanizmoch sú predispozíciou pre bakteriálne prerastanie.

Niektoré skupiny pacientov majú zvýšené riziko vzniku SIBO.

Ide napríklad o anamnézu s chirurgickým zákrokom tráviacej sústavy, syndróm dráždivého/krátkeho čreva (IBS), cirhóza pečene, hypotyreóza, nedostatočnosť pankreasu, celiakia, resekcia žalúdka, Crohnova choroba, chronické zápaly čreva, diabetes mellitus (cukrovka), znížená tvorba žlče a mnohé iné.

Rizikovým faktorom je i nevhodná životospráva a zlé stravovacie návyky. Nepravidelné nezdravé stravovanie, vysoko-spracované potraviny, nadmerný obsah cukru, nedostatok vlákniny, chronický stres a iné.

Malá absorpcia kyselín, tukov, sacharidov, proteínov a vitamínov následne vedie k poškodeniu povrchu baktériami alebo k premene živín na toxické metabolity. Následkom sú hnačky a strata telesnej hmotnosti.  

To má za následok zníženú funkciu enterocytov (buniek sliznica čreva), pričom dochádza k prehĺbeniu maloabsorpcie.

Medzi niektoré rizikové faktory vzniku patria zmeny v anatómii čriev, ako sú fistuly, divertikuly, po chirurgickom výkone. Ďalej je to syndróm dysmotility, teda poruchy funkcie svalov tráviaceho traktu, ktorá vedie k spomaleniu prechodu obsahu črevom, čo vedie k premnoženiu baktérií. Niektoré lieky ako sú inhibítory protónovej pumpy (ale taktiež antibiotiká či narkotiká), znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny a menia mikroflóru, čo môže viesť k ideálnym podmienkam pre vznik SIBO, podobným príkladom sú tiež zmeny po gastroenteritíde, čiže zápale žalúdka, ten môže taktiež navodiť zmeny v bakteriálnom zložení tenkého čreva.

Spomedzi ochorení, ktoré môžu navodiť poruchu pohyblivosti tenkého čreva ide napríklad o diabetickú neuropatiu, ktorá je komplikáciou cukrovky, Parkinsonovu chorobu, hypotyreóza, operácie tráviaceho traktu, ďalej IBS, Crohnova choroba, celiakia, sklerodermia, Lupus, rozacea, porucha tvorby žalúdočnej kyseliny, chronické obličkové zlyhanie, pankreatitída. Preto sa pri výskyte ťažkostí odporúča myslieť aj na SIBO.

V dôsledku malo-absorpcie a hnačiek často dochádza k strate telesnej hmotnosti. Organizmus bojuje proti premnoženým baktériám imunitným systémom, čoho dôsledkom je nadmerná únava a slabosť.

Niektoré zložky potravy môžu byť premnoženými baktériami premenené na látky dráždiace sliznicu tenkého čreva, ktorá reaguje zvýšením vylučovania vody, čoho dôsledkom je hnačka (vodnatá riedka stolica).

Ak sa baktérie nachádzajú v tenkom čreve vo veľkých množstvách, môžu začať súperiť o živiny s organizmom. Dochádza tak k malnutrícii, a teda nedostatočnému príjmu výživy.

Rizikom je anémia, podvýživa a strata telesnej hmotnosti.

Maloabsorpcia má vplyv aj na vstrebávanie vitamínov, čo spôsobuje ich možný nedostatok - avitaminózu. Najmä nedostatok vitamínu B12. Často sa tak v rámci SIBO prejavujú rôzne neurologické a psychické príznaky.

Možné symptómy SIBO:

• Nadúvanie, nafukovanie.
• Plynatosť.
• Bolesť brucha a kŕče v bruchu.
• Nevoľnosť, pocit na vracanie až vracanie.
• Strata telesnej hmotnosti a neúmyselné chudnutie až malnutrícia, čiže nedostatočné vstrebávanie živín, môže viesť napríklad k anémii, chudokrvnosti.
• Hnačka - riedka až vodnatá stolica, možnosť je prímes hlienov, stolica môže byť tenká (ceruzkovitá).
• Zápcha alebo tvrdá a hrudkovitá stolica.
• Poruchy trávenia.
• Znížená imunita.
• Celková slabosť.
• Zvýšená únava.
• Depresia a úzkosť, mozgová hmla. 

Črevo a črevná mikroflóra "úzko komunikuje" s CNS, teda aj mozgom. Zdravý mikrobióm ovplyvňuje tvorbu neurotransmiterov, napríklad serotonínu, čo vplýva na náladu a stres a celkovú duševnú pohodu. Je dokázané, že zmeny v črevnej mikroflóre sa spájajú s únavou, úzkosťou, depresiou alebo aj poruchami spánku. Vplýva tiež na obranyschopnosť tela, taktiež aj na celkové telesné a duševné zdravie.

Čo ak sa SIBO nelieči?

Samotné príznaky syndrómu sú nepríjemné. Pri zanedbaní alebo vynechaní liečby môže nastať stav, keď sa porucha vstrebávania živín, cukrov, bielkovín, tukov, a ostatných mikronutrientov prehĺbi v malnutríciu, teda podvýživu. Nedostatok živín aj vitamínov vedie k anémii, problémom s nervovým systémom (únava, úzkosť, depresia a podobne), osteoporóze, obličkovým kameňom, poruche imunity. SIBO tak z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na celý organizmus.

Pozornosť si vyžaduje recidivujúce SIBO, teda opätovný nástupu ťažkostí. Odporúča sa dlhodobé monitorovanie a prevencia relapsu dlhodobou úpravou stravovania, užívanie prokinetík prípadne liečba, ktorá je zameraná na špecifickú príčinu vzniku.

Príznaky SIBO sú pomerne nešpecifické a podobajú sa na rôzne iné ochorenia tráviaceho traktu. Diagnostika SIBO tak môže byť o niečo zložitejšia. 

Diagnostika SIBO bude vzhľadom na tráviace problémy prebiehať u gastro-intestinológa. Po základnom vyšetrení, posúdení príznakov, odobratí anamnézy a vzorky krvi, budú nasledovať špecifické testy.

Hlavnú diagnostiku tvorí dychový test, ktorý môže diagnostikovať bakteriálne prerastanie v tenkom čreve. Test je pre pacienta bezbolestný a nenáročný. Môže byť však zdĺhavý.

Je založený na základe stanovenia koncentrácie vodíka alebo metánu vo vydychovanom vzduchu.

Pred vyšetrením je pacient nalačno. Chvíľu sedí v pokoji a následne je mu odmerané množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu. Následne dostane pohár s tekutinou - laktulózou, ktorý vypije a meranie výdychu sa v určitých intervaloch zopakuje.

Vodík totižto vzniká v dôsledku fermentácie laktulózy baktériami v tenkom čreve.

Pokiaľ je teda zaznamenaný nárast množstva vodíka nad určitú hodnotu, dochádza sa k zisteniu, že bežne nestráviteľná laktulóza neprejde nestrávená do hrubého čreva, ale už v tenkom čreve sa rozkladá účinkom prítomných baktérií.

Produktom tohto abnormálneho črevného rozkladu je vodík, ktorý sa krvou prenáša do pľúc a následne i dychu.

Ďalej môže lekár indikovať prístrojové zobrazovacie vyšetrenie tenkého čreva – endoskopiu.

Pomocou špeciálnej kamery lekár preskúma črevnú sliznicu. Pomocou endoskopu môže byť odobratá vzorka sliznice čreva na laboratórnu diagnostiku a určenie prítomnosti baktérií.

Pri pozitívnom SIBO teste (vodíkový dychový test) je dôležitá liečba antibiotikami a nutný diétny režim, ktorý sa uplatňuje celkovo aj pri prevencii vzniku či návratu ochorenia.

Prevencia vzniku SIBO

Prevencia pred bakteriálnym prerastaním tenkého čreva spočíva najmä v životospráve.

Základom je pravidelná vyvážená a zdravá strava, ktorá podporuje rovnováhu črevného mikrobiómu.

Je potrebná plnohodnotná strava plná bielkovín, tukov, vlákniny i komplexných sacharidov. Dostatok potrebných vitamínov i minerálov.

Pokiaľ je vám diagnostikované určité ochorenie tráviacej sústavy, ktoré je súčasne rizikovým faktorom pre vznik SIBO, je potrebná odborná liečba daného ochorenia vrátane dodržiavania diétnych opatrení.

Neodkladná návšteva lekára pri bolesti a tráviacich problémoch patrí k prevencii a rannému podchyteniu rôznych gastrointestinálnych ochorení.

Preventívne tipy:

• Pravidelná vyvážená strava.
• Pravidelná pohybová aktivita.
• Eliminácia jednoduchého cukru v strave.
• Eliminácia vysoko-spracovaných potravín.
• Dostatočný príjem vlákniny v strave.
• Dostatočný príjem bielkovín v strave.
• Eliminácia každodenného stresu.
• Užívanie probiotík a prebiotík (obzvlášť po chorobe).
• Neodkladná návšteva lekára pri spozorovaní obtiaží.

5 najčastejších otázok

1. Ako sa diagnostikuje SIBO?

Pri diagnostike je dôležitá anamnéza, teda opis ťažkostí, ktoré jedinec pociťuje. Samotná diagnóza sa najčastejšie určuje za pomoci vodíkovo/metánového dychového testu. Samozrejmosťou je nutnosť vylúčenia iných ochorení.

2. Aká je liečba SIBO?

Antibiotiká. Liečba trvá zvyčajne 7 - 14 dní.

3. Je nutná diéta?

Úprava stravovania je základným úspechom liečby a prevencie. FODMAP diéta alebo špecifická sacharidová diéta znižuje výskyt a intenzitu symptómov. Po liečbe je vhodná podpora črevnej mikroflóry, dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov. 

4. Čo ak sa opakuje?

Nutnosť si vyžaduje upraviť základný faktor vzniku, či už ide o motilitu - pohyblivosť, užívanie niektorých liekov či anatomické anomálie. Zavádzajú sa dlhodobé preventívne opatrenia. Niekedy je potrebné opakovať antibiotickú liečbu.

5. Aké sú riziká neliečenia? 

Dlhodobé ťažkosti vedú k chronickej malabsorbcii - nedostatku živín, chudnutiu, anémii, psychickým ťažkostiam, ako je dlhodobá únava, úzkosť či depresia.