Agresivita. Čo na tento problém hovoria psychológovia?

Psychiatrický pacienti konajú agresívne neúmyselne z dôvodu organickej choroby, duševnej poruchy s bludmi a halucináciami, alebo pod vplyvom psychotropných a omamných látok. Čo na túto problematiku hovoria odborníci?

Aké je to agresívne správanie?

Pod pojmom agresívne správanie rozumieme nepriateľské až deštruktívne chovanie sa jednotlivca alebo skupiny ľudí voči inému človeku, sebe samému, zvieraťu alebo neživým premetom s cieľom ublížiť.

Neoddeliteľnou súčasťou agresivity je úmysel. Vždy ide o zámerné správanie zapríčinené viacerými faktormi a prejavuje sa rôzne.

Vymedzenie základných pojmov 

• Agitovanosť - je psychomotorický (prejavujúci sa nekontrolovateľnými pohybmi) nepokoj vyvolaný vlastným vnútorným napätím, ktorý je možno pozorovať navonok ako rýchle pohyby napríklad pobehovanie, neposednosť, nervozita, podupkávanie, klepkanie prstami o stôl.
• Podráždenosť - pod týmto pojmom rozumieme dočasný stav mysle, kedy má podráždený človek zníženú sebakontrolu, čo sa môže prejaviť verbálne napríklad skríknutím, zavrčaním alebo neverbálne psychomotorickým nepokojom, zabuchnutím dverí alebo prudkým odložením nejakého predmetu.
• Dysfória - je podráždenosť v kombinácii s depresívnou náladou.
• Hnev a zlosť - je krátkodobý afekt (emočný stav), ktorý je fyziologickou súčasťou zastrašujúceho a výhražného správania. Trvá v priemere od pár minút až po hodiny. Je typický náhlym vznikom ako reakcia organizmu na nejaký negatívny podnet, silnou intenzitou prežívania a chaotickým priebehom. Vzniká v kritických situáciách pod silným tlakom. Jeho podstatou je vnútorný konflikt. Ak je sprevádzaný zmenami organizmu ako napríklad sčervenanie v tvári (zblednutie), zrýchlené dýchanie, zrýchlená srdcová činnosť či psychomotorický nepokoj, hovoríme o výbuchu zlosti.
• Agresia - je stav mysle v čase, kedy sa jedinec navonok prejavuje agresívne. Ide o chovanie, ktoré je možné pozorovať, pretože je zjavné, úmyselné a deštruktívne.
• Hostilita - je na rozdiel od vyššie popísaných dlhodobý emočný stav. Nepriateľské chovanie je zamerané všeobecne voči svetu a ľuďom. Prejavuje sa agresívnym chovaním voči druhým s jasným cieľom ublížiť, uškodiť.
• Strata sebakontroly - ide o ataky násilného konania, pričom dotyčný stráca kontrolu nad svojím konaním. Provokujúci faktor býva minimálny.
• Porucha explozivity - sú to veľmi zriedkavé emočné stavy, kedy jedinec nie je schopný odolať agresivite. Poruchy explozivity sú dôvodom veľkého počtu násilných trestných činov.

Druhy agresivity

Agresivitu možno rozdeliť podľa toho, či človek konal v afekte na základe provokujúceho faktora alebo plánovane.

Impulzívna agresivita

Nie je dopredu naplánovaná. Dôvodom afektu agresívneho správanie je nejaký provokujúci faktor alebo impulz ako už vyplýva aj z názvu. Vzniká, keď sa človek dostane do nepríjemnej, pre neho v danom momente, bezvýchodiskovej situácie.

Tento typ agresivity je úzko spojený s frustráciou (nedosiahnutie cieľa), nahromadeným chronickým stresom, negatívnym prežívaním alebo so strachom, kedy útočné a deštruktívne správanie je síce úmyselné, ale pre jedinca je v tom danom momente jedinou možnosťou obrany a protiútoku.

Zaujímavé: Podľa tvrdenia psychológov je impulzívna agresivita spojená s podráždením alebo stimuláciou vegetatívneho nervového systému, ktorý je neovládateľný vôľou.

Plánovaná agresivita 

Plánovaná agresivita sa tiež nazýva aj aktívna. Na rozdiel od impulzívneho správania sa, to plánované odborníci nespájajú s podráždením vegetatívneho nervového systému.

Ide o konanie jedinca, ktorý spáchal agresívny (niekedy aj trestný) čin zámerne, plánovane, s čistou mysľou a s cieľom ublížiť. Svoje činy vie obhájiť. (MUDr. Klára Látalová, Agresivita v psychiatrii, 2013).

Prejavy a sprievodné symptómy agresivity

Agresivita môže prebiehať na rôznych úrovniach. Poznáme agresivitu verbálnu čiže slovnú, ktorou agresor ubližuje slovne a pôsobí tak na psychiku obete.

Agresivita neverbálna je fyzická, kedy útočník napáda obeť fyzicky. Zvláštnou kategóriou je agresivita nemierená proti sebe samému. Tento typ agresivity je spojený so samodeštruktívnym správaním jedinca na podklade iného psychiatrického ochorenia.

Verbálna agresivita

Slovná agresivita je neprimerané konanie agresora, kedy sa snaží slovne ublížiť obeti. Hranice medzi verbálnou agresivitou a psychickým týraním obete sú veľmi tenké.

Dôvodom býva jej zastrašovanie, väčšinou, aby tým útočník niečo získal. Slovne sa vyhráža (napríklad fyzickým útokom na obeť alebo jej rodinu, zabitím), vydiera (finančne...), zastrašuje (odobratím detí matke...) a nakoniec pod vplyvom strachu dokáže s danou osobou manipulovať podľa svojich predstáv.

Pre verbálnu agresivitu je typické zvyšovanie tónu hlasu prípadne opakovanie vyhrážky s priamym očným kontaktom.

Veľakrát sú slová doplnené gestikuláciou, ktorá zvýrazňuje a dodáva vážnosť povedanému a zvyšuje tým strach u dotyčnej osoby. Patrí sem cerenie zubov, zatínanie pästí, zdvihnutý prst, zaháňanie sa rukou a iné. Agresor neraz narúša osobnú aj intímnu zónu vzdialenosti ako prejav dominancie.

Neverbálna agresivita

Ľahšie formy neverbálnej agresivity sú napríklad spomínané zatínanie pästí, cerenie zubov, rôzne gestá, zaháňanie sa rukou, dupnutie si nohou, buchnutie dverami alebo päsťou po stole.

Agresivita môže byť zameraná na ničenie predmetov, ako je rozbitie taniera, zhodenie obrazu, rozhádzanie/roztrhanie vecí, kopnutie alebo udretie päsťou či nohou do rôznych predmetov s ich následným zničením.

Priama neverbálna agresivita býva spojená s častými fyzickými útokmi zameranými priamo na obeť. Tá je bitá, kopaná, znásilňovaná a v najhoršom prípade sa takáto situácia môže skončiť až jej smrťou.

Agresivita namierená proti sebe

Býva spojená s iným základným ochorením, či už somatickým, psychickým alebo s požívaním omamných a psychotropných látok.

Samodeštruktívne správanie sa prejavuje hryzením seba samého, rezaním si častí tela (zápästia), pálením kože ohorkami cigariet. Ide o vážny stav, ktorý sa dokonca môže skončiť samovraždou. 

Ako vysvetľuje príčiny agresívneho správania veda?

Príčiny agresivity sú multifaktorové, pričom sa na jednotlivých atakoch zlosti môže podieľať jeden alebo viacero faktorov súbežne. Agresivita a jej príčiny však nie sú celkom preskúmané. Podľa odborníkov sa na agresívnom správaní jednotlivca podieľajú tieto faktory:

• genetické faktory,
• sociálno-ekonomická situácia,
• vplyv psychotropných a omamných látok,
• posttraumatická stresová porucha,
• základné psychické ochorenie,
• iné organické ochorenia.

Genetické faktory

Vplyv genetiky a dedičnosti na agresivitu je istý. Bolo robených viacero štúdií, ktoré to dokazujú. Robili sa výskumy, kde sa dokazoval vzťah medzi COMT (katechol-O-metyltransferáza) a polymorfizmom.

Čo nie je presne dokázané sú mechanizmy prenosu. Pri veľkých vedeckých pokrokoch v posledných desaťročiach je len otázka času, kedy budeme mať odpoveď aj na túto otázku.

Sociálno-ekonomická situácia

Nízka sociálno-ekonomická situácia je závažnou predispozíciou, ktorá je v niektorých prípadoch priamo zodpovedná za vznik agresívneho správania.

Pri nedostatku finančných prostriedkov, sledovania agresívneho správania rodičov často v kombinácii s abúzom alkoholu už od ranného detstva, časté bitky, niekedy týranie, zneužívanie na prácu s následným nedostatkom vzdelania vedie k tomu, že toto dieťa bude žiť podľa vzoru svojich rodičov.

Nie je to pravidlo, ale pravdepodobnosť je veľká. Toto opakovanie správania dospelého je zaznamenané už veľmi dlho. Štúdie dokazujú, že zanedbávané, týrané a zneužívané deti majú vyššiu mieru kriminality v neskoršom veku ako deti z normálne fungujúcich rodín.

Vplyv psychotropných a omamných látok

Psychotropné a omamné látky zahŕňajú širokú škálu drog a liekov, ktoré po požití konzumentom priamo vplývajú na jeho psychiku a myslenie. Vyvolávajú rôzne stavy od prehnane dobrej nálady cez depresiu, agresivitu až po vznik halucinácií.

Pod vplyvom týchto látok jedinec nie je schopný vlastného myslenia. Najčastejšie ide o poruchy psychiky pri akútnej intoxikácii.

Keďže psychotropné látky vyvolávajú závislosť, môže dochádzať k agresívnemu správaniu aj pri abstinenčných príznakov, kedy sa jedinec drogu snaží zohnať. Ich dlhodobým zneužívaním hrozí vznik duševnej poruchy u predtým zdravého závislého jedinca.

Je dokázané, že najväčšia kriminalita s prejavmi agresívneho správania je u zdravých jedincov pod vplyvom omamných látok. Je dokonca percentuálne omnoho vyššia ako pri duševných chorobách.

Najčastejšie v našich podmienkach ide o abúzus alkoholu. Ten má vplyv na centrálnu nervovú sústavu a znižuje sa schopnosť kontrolovať vlastné konanie. To má za následok rôzne poruchy správania vedúce až k agresivite a trestným činom.

Hlavne u mladých ľudí sa stále viac vyskytuje závislosť na stimulačných látkach. Tie vedia nabudiť, zamaskovať únavu, pacient sa cíti ako znovuzrodený. Pri neúmyselne vyššej dávke alebo po vytvorení si závislosti vznikajú u chorého rôzne zmeny nálad s pocitom nadradenosti, nepokoja a agresivity.

Pri abúze psychostimulačných látok vznikajú zrakové, veľmi často sluchové, ale aj hmatové halucinácie. Chorý má strach, úzkostné stavy a pocity, že ho niekto prenasleduje. Agresívne správanie je jeho obrana voči týmto „útokom“. Často vedie k závažným trestným činom alebo samovraždou závislého jedinca.

Prečítajte si tiež: Agresivita môže byť príznakom delíria.

V poslednom období sa zvýšilo užívanie steroidov. Závislými sú prevažne mladí chlapci, športovci, kulturisti.

Vplyvom týchto umelo vytvorených látok dochádza k zväčšeniu svalovej hmoty, čo je pre mládež lákavé, keďže všetci chcú vyzerať ako z titulných strán časopisov.

Steroidy majú však aj svoje tienisté stránky. Je preukázaným faktom, že ich užívanie zvyšujú náladovosť, zlosť, bojové tendencie a agresívne konanie.

Posttraumatická stresová porucha

Vzniká u jedinca, ktorý v minulosti prežil nejaký pre neho veľmi traumatizujúci zážitok. U niektorých jedincov nemusí vzniknúť ani po nepríjemnom zážitku. U iných však môže trauma zanechať následky.

Môže ísť o rôzne situácie, napríklad o opakované znásilňovanie v detstve, týranie inou osobou, sadizmus, mučenie, alkoholizmus v rodine, tragické úmrtie člena rodiny, vážnu dopravnú nehodu, ktorú dotyčná osoba prežila, ale vyvolala v nej strach, prežitie závažného požiaru, letecká alebo lodná katastrofa a iné.

Daná situácia vyvolala v osobe, ktorá ju prežila silný strach.

V prípade, že nejaká okolnosť či situácia jej túto udalosť pripomenie, dochádza k návratu spomienok a k opakovanému prežívaniu tragédie.

Tento stav býva spojený aj s vegetatívnymi nervovými príznakmi, ako napríklad búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, tlak na hrudi, nechutenstvo, potenie. Môže sa to prejaviť viacerými spôsobmi.

U konkrétneho jedinca spôsobuje pocit nepohody, nepríjemné pocity, strach, pocit tiesne a úzkosť.

Môžeme pozorovať aj agresívne konanie, ktoré je časovo viazané len po dobu vystavenia tohto človeka situácii vyvolávajúcej spomienky. Po skončení traumatizujúcej situácie, ktorá vyvolala znovuprežívanie predošlej udalosti, mizne aj agresivita a ostatné sprievodné symptómy.

Základné psychické ochorenie

Psychické ochorenia spôsobujú zmeny v správaní, reagovaní a myslení chorého. Podľa rôznych výskumov však bolo zistené, že je menej častý výskyt agresivity u duševne chorých, ako napríklad u zdravých ľudí, ktorí sú závislí na rôznych látkach. Napriek tomu sa s ňou stretávame aj pri niektorých duševných poruchách.

Medzi ochorenia, ktoré sa prejavujú agresivitou s násilným konaním patrí disociačná porucha osobnosti. Dokonca agresivita a násilie je charakteristické pre toto ochorenie.

Pri tejto poruche bolo zaznamenaných najviac trestných činov zo všetkých psychiatrických ochorení vôbec.

Vyznačuje sa antisociálnym konaním, pričom chorý nemá výčitky, nie je empatický. V jednoduchosti sa dá povedať, že je to človek bezcitný, agresívny s tendenciou ku klamamiu.

Druhým psychickým ochorením, ktoré sa prejavuje agresivitou je bezpochyby schizofrénia.

Je to choroba vyznačujúca sa psychotickými príznakmi, depresiami, pocitmi ohrozenia, prenasledovania, ktoré znásobujú bludy a halucinácie. Schizofrénia býva neraz kombinovaná závislosťou na drogách, ktoré bývajú aj jej spúšťačom.

Pri bipolárnej afektívnej poruche sa agresivita považuje za jeden z jej príznakov. Rozvíja sa spolu s podráždenosťou.

Najvyššia agresivita bola podľa hodnotenia a výskumov odborníkov zaznamenaná počas manickej epizódy. Nie je však nemožné, že pacient nedostane záchvat agresivity aj vo fáze depresie.

Depresia je ďalšou poruchou, ktorá môže vyvolať agresívne správanie sa. Podľa vedcov sú depresívne ladení ľudia a ľudia s diagnózou depresia priateľskejší. V prípade výbuchu zlosti býva agresivita namierená voči najbližším členom rodiny.

Iné organické ochorenie

Rôzne ochorenia môžu byť takisto spúšťačom psychických ochorení a porúch správania. Zaraďujeme sem priamo ochorenia centrálnej nervovej sústavy a mozgu, ale samozrejme môžu to byť aj iné systémové, metabolické, onkologické alebo infekčné choroby.

Vplyvom veku dochádza k atrofii mozgu. Tá spôsobuje ochorenie nazývané starecká demencia. Prejavuje sa v prvom rade zabúdaním, neskôr už pacient nie je schopný normálneho myslenia, časté sú aj halucinácie a agresivita voči okoliu. Je najčastejším organickým ochorením so sklonmi k násiliu.

Rôzne útvary a novotvary v mozgovom parenchýme (abces, cysta, nádor) svojím rastom tlačia na mozgové štruktúry.

Na základe lokalizácie, veľkosti, prípadne zhubnosti spôsobujú nespočetné množstvo príznakov a medzi ne treba zaradiť aj poruchy vedomia, správania a v niektorých prípadoch aj  halucinácie. Tie majú za následok zvýšenú agresivitu voči okoliu.

Tlak na mozgový parenchým a zvýšenú agresivitu vidíme aj u pacientov pri krvácaní do mozgu pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode, veľmi často u chronických alkoholikov so spontánnym subdurálnym alebo subarachnoidálnym mozgovým krvácaním.

Mozgové krvácanie s následným útlakom mozgových štruktúr býva často aj ako následok traumy, napríklad pri vážnych pádoch z výšky, dopravných nehodách a iných. Ak mal niekto úraz a bezprostredne po ňom alebo s krátkym časovým odstupom začne byť agresívny a dezorientovaný, takmer vždy krváca do hlavy.

Z celkových ochorení je treba spomenúť diabetes mellitus alebo cukrovku. Zníženie hladiny cukru v krvi spôsobuje viacero príznakov.

Čo sa týka správania, hypoglykemický pacient budí dojem opitého, je často slovne aj fyzicky agresívny, dezorientovaný. Stav sa znormalizuje po doplnení hladinu cukru. Pacient si svoje konanie neuvedomuje, a ani si na to čo robil, nespomína.

Agresivita sa v istej miere vyskytuje u každého z nás. Pokiaľ je jedinec zdravý, tak hranice medzi prirodzenou a patologickou nikdy neprekročí. Patologická agresivita je chorobný stav a patrí do rúk psychiatra.

Otestujte sa