Skratkou HIV je označovaný vírus ľudskej imunodificiencie. Infekcia napáda bunky lymfatického systému človeka, pričom najhorším štádiom je AIDS – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Ako sa dané ochorenie prejavuje, prenáša a aké sú dostupné možnosti liečby?
AIDS je pokročilé štádium ochorenia imunitného systému človeka, pri ktorom dochádza postupne k zníženiu funkcie obranyschopnosti organizmu. Neliečené ochorenie HIV môže skončiť smrťou.
Etiológia, príznaky, prenos nákazy, možnosti liečby, prognóza, situácia na Slovensku a mnohé iné zaujímavé informácie sa dozviete pokračovaním v článku.
Čo je to HIV/AIDS?
Vírus HIV je radený medzi retrovírusy. Prvá zmienka o ochorení sa objavila v roku 1981 v USA.
Poznatky o infekcii ako medzi prvými publikoval doktor Michael S. Gottlieb, ktorý vo svojej štúdii opisoval prípady ochorenia spájané s homosexuálnym nechráneným pohlavným stykom.
Ochorenie je najviac rozšírené v oblastiach Afriky a v menej rozvinutých krajinách sveta.
Vyskytuje sa však celosvetovo, vo všetkých pohlaviach, rôznych orientácii.
Príčiny
HIV je typ RNA vírusu z čeľade Retroviridae a rodu Lentivitidae.
Infekčné ochorenie vyvoláva najmä vírus značený ako HIV-1, a to približne v 95% prípadov nákazy. Ostatné percento spôsobuje vírus značený ako HIV-2.
Prvá forma je rozšírená celosvetovo a druhá forma vírusu sa nachádza najmä v oblasti krajín Afriky.
Po nákaze vírusom dochádza k množeniu vírusu v organizme nakazeného jedinca. Vírus HIV napáda bunky lymfatického systému T-lymfocyty i makrofágy.
Dochádza zmene štruktúry napadnutých lymfatických buniek a vírusový kód HIV sa tak stáva ich neoddeliteľnou súčasťou.
Ochorenie spôsobuje zníženie až samotnú stratu obranyschopnosti človeka, likviduje biele krvinky, a tým postupne deštruuje imunitný systém infikovaného jedinca.
Vírus HIV má výraznú afinitu (zlučiteľnosť/blízkosť) pre znak CD4+ buniek T-lymfocytov imunitného systému.
Postupne dochádza k znižovaniu počtu CD4+ T-lymfocytov a súčasnému k poklesu bunkovej imunity jedinca.
Vírus HIV dokáže prepisovať svoju RNA do podoby pro-vírusovej DNA.
Po prieniku infekcie teda v tele dochádza k prepisu informácie a k syntéze RNA a mRNA. Za pomoci enzýmu proteázy vznikajú vírusové proteíny a z hostiteľskej bunky sa uvoľňujú nové virióny.
Prenos vírusu HIV/AIDS
K prenosu nákazy nedochádza tak, ako u iných bežnejších vírusoch – vzduchom, kvapôčkami, blízkym kontaktom, či zdieľaním spoločných vecí s infikovaným.
Infekcia HIV sa prenáša najmä nechráneným pohlavným stykom, krvou alebo z matky na dieťa (počas pôrodu a pri dojčení).
Vírus je primárne prenášaný pomocou spermií pri nechránenom vaginálnom a análnom styku. Prenos HIV pri orálnom sexuálnom styku je taktiež možný vzhľadom na potencionálnu prítomnosť malých rán na perách a v ústnej dutine.
Ak osoba prijíma telesné tekutiny (spermie, pred-ejakulačná tekutina, menštruačná krv, vaginálne výlučky), je možný prenos infekcie HIV vírusu.
Prenos prostredníctvom krvi predstavuje druhý najčastejší spôsob šírenia infekcie HIV. V minulosti boli krvné transfúzie najvyšším rizikom šírenia nákazy.
Rozvojom medicíny sa zaviedlo povinné testovanie krvných prípravkov a riziko nákazy sa tak znížilo na minimum. Problémom ostávajú rozvojové krajiny s nízkym zdravotníckym a hygienickým štandardom.
Určité riziko prenosu nákazy predstavuje aj tetovanie, akupunktúra, piercing – to však platí pre zariadenie s nedostatočnými hygienickými postupmi a štandardmi.
Rizikovú skupinu ľudí predstavujú užívatelia drog, a to najmä v prípade vnútro-žilnej aplikácie ihiel a striekačiek.
K prenosu infekcie HIV z matky na dieťa môže dôjsť už počas gravidity, perinatálne (počas pôrodu) alebo pri dojčení dieťaťa.
V súčasnosti vďaka rozvoju medicíny a liečbe, ktorá sa podáva matkám počas obdobia gravidity, sa prenos infekcie HIV z matky na dieťa podaril výrazne znížiť. HIV-pozitívnym matkám sa však po pôrode nedovoľuje dojčiť novorodenca.
Príznaky a priebeh infekcie HIV vírusom sa dá rozdeliť do približných 4 štádií.
Krátko po nakazení je vírus zväčša v asymptomatickej fáze.
Prvými nešpecifickými príznakmi je zväčšenie lymfatických uzlín, zvýšená telesná teplota, bolesť hlavy a tráviace ťažkosti (hnačka), či nevoľnosť a pocit na zvracanie.
Obvykle po prvých nejasných príznakoch znova nastáva bezpríznaková fáza.
Približne do 10 rokov sa ochorenie postupne dostáva do tretej fázy. Organizmus a jeho imunitný systém je slabý, pričom vznikajú v tele rôzne pridružené infekcie a nádorové ochorenia rôznych systémov tela.
V poslednom štádiu (AIDS) je už obranyschopnosť napadnutého organizmu natoľko nedostačujúca, že nákaza takmer ktorýmkoľvek vírusom či baktériou môže organizmus usmrtiť.
Príznaky a prejavy v pokročilom štádiu sú početné a rôznorodé na nízku obranyschopnosť organizmu a ľahký prienik infekcie. Konkrétne klinické príznaky závisia na danom pridruženom ochorení/infekcii (pneumónia meningitída, nádorové ochorenie...)
Diagnostický postup zahŕňa komplexné odobratie anamnézy pacienta, posúdenie klinických príznakov a základné lekárske vyšetrenie.
K stanoveniu diagnózy infekcie HIV je potrebný dôkaz protilátok anti-HIV realizovaný metódou enzýmovej imunoanalýzy (EIA).
V rámci diagnostiky prítomnosti HIV je teda hlavným postupom odobratie vzorky krvi na laboratórne vyšetrenie. Dnes sú dostupné vysoko-citlivé testy, ktoré slúžia na detekciu prítomnosti protilátok anti-HIV, a taktiež prítomnosť HIV vírusového antigénu p24.
V súčasnosti sa využíva aj testovanie anti-HIV protilátok zo slín pacienta. Výhodou je ich jednoduchý a rýchly odber. Avšak vzhľadom na výrazne nižšie koncentrácie anti-HIV protilátok v slinách a moči sa tento typ testovania využíva skôr pre štúdie a skríning v rizikových skupinách.
Je platné, že za HIV pozitívnu osobu je možné považovať jedinca s dvomi nezávislými pozitívnymi výsledkami odberu krvnej vzorky.
Pri pozitívnej diagnostike je pacient dôrazne poučený o rizikách nositeľstva vírusu a možnostiach rizika prenesenia infekcie HIV.
Príčinou nejasného výsledku môže byť vážnejšia infekcia prekonaná v minulosti, určitá vakcinácia, alebo iné systémové autoimunitné, či onkologické ochorenie daného jedinca.
Na prítomnosť anti-HIV protilátok sú povinne testovaní darcovia krvi, spermií, orgánov a v neposlednom rade aj darkyne materského mlieka.
Diagnostický test na prítomnosť Anti-HIV protilátok v krvnej vzorke pacienta. Zdroj foto: Getty Images
Priebeh
Priebeh ochorenia je rôznorodý, individuálny a je charakteristický určitými zmenami a štádiami rozvoja infekcie. Prvotné ranné obdobie sa vírus HIV nemusí vôbec prejavovať a priebeh ochorenia je teda bezpríznakový – asymptomatický.
Následne sú prítomné nešpecifické príznaky, ako je napríklad bolesť hlavy, svalov, zväčšené lymfatické uzliny, nevoľnosť či zvýšená únava.
V druhej fázy progresie ochorenia vzniká určitá imunitná reakcia organizmu s výskytom prvých špecifických príznakov a prejavov.
Štádium progresie zvyčajne opäť strieda dlhodobejšie štádium bez zjavných klinických príznakov, pričom však zatiaľ pomaly dochádza k postupnej deštrukcii imunitného systému jedinca.
V poslednej fáze je ochorenie HIV/AIDS plne rozvinuté a infikovanej osobe hrozí riziko smrti vzhľadom na výrazne nízku a nedostačujúcu obranyschopnosť organizmu.
Ochorenie HIV/AIDS je teda možné rozdeliť do 4 štádií
1. Ranné štádium (akútna infekcia) – počiatočná fáza ochorenia, kedy sa vírus dostáva do vnútra lymfatických buniek.
U niektorých ľudí sa toto štádium neprejavuje nijako a niektorí zase pociťujú nešpecifické príznaky, ako je zvýšená únava, bolesť hlavy, kĺbov, potenie, tráviace ťažkosti, kandidóza ústnej dutiny či zväčšenie lymfatických uzlín.
2. Asymptomatické štádium (bezpríznakové obdobie) – nasleduje druhá fáza ochorenia, ktorá je vo väčšine prípadov bezpríznaková, pričom sa zvykne objaviť zväčšenie lymfatických uzlín na viacerých lokalitách tela.
Napriek subjektívne priaznivému zdravotnému stavu pacienta sa v organizme vírus HIV stále množí.
Toto štádium trvá približne 2 – 10 rokov. V začiatkoch tejto fázy je potrebné akútne zahájenie liečby, čím sa znižuje riziko prechodu do nasledujúceho 3. štádia ochorenia a zlepšuje sa prognóza.
3. Symptomatické štádium (príznaky HIV) – ide o príznakové štádium, v ktorom sú následkom poklesu imunity často prítomné rôzne pridružené nebezpečné ochorenia, ako je napríklad pneumónia, toxoplazmóza, meningitída, infekcie kože či herpesové ochorenia.
Prítomné je nočné potenie, pokles telesnej hmotnosti, zvýšená únava, kandidóza ústnej dutiny a iné sprievodné symptómy.
Intenzita a dĺžka tejto fázy závisí od veku a zdravotného stavu pacienta.
4. Štádium AIDS (neskoré symptomatické) – posledné štádium ochorenia je charakteristické silnými oportunistickými infekciami prechádzajúce do AIDS– syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti.
K zdravotným poškodeniam dochádza na viacerých úrovniach a systémov. Postihnutý je nervový systém. Postupne dochádza k tvorbe nádorových ochorení. Charakteristickými nádormi sú sarkómy, lymfómy, análny či cervikálny karcinóm.
Podľa štatistických údajov žilo v roku 2013 s infekciou HIV celosvetovo približne 35 miliónov ľudí. V Európe vyšší výskyt infekcie hlási krajina Estónsko, Lotyšsko, Španielsko a Portugalsko.
Slovenská republika stále patrí medzi krajiny s relatívne nízkym výskytom infekcie vírusom HIV.
V rámci Slovenska dominuje prenos infekcie nechráneným pohlavným stykom. Najvyššie priečky tvorí nechránený pohlavný styk a užívatelia drog vnútro-žilne.
Najviac HIV infikovaných ľudí žije vo väčších zaľudnených mestách Slovenka.
Od počiatku monitorovania prípadov infekcie HIV v Slovenskej republike od roku 1985 do roku 2021 bolo u občanov SR aj cudzincov žijúcich na území SR spolu 1 337 prípadov infekcie vírusom ľudskej nedostatočnosti.
Z 1104 prípadov šlo konkrétne o 991 mužov a 113 žien.
Avšak v posledných rokoch je pozorovaný vzostupný́ trend výskytu nových prípadov nákazy HIV. U občanov Slovenskej republiky bolo v prvom polroku 2021 diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 43 nových prípadov HIV infekcie (konkrétne 38 u mužov a 5 u žien).
Prognóza ochorenia HIV/AIDS
Vzhľadom na prognózu a vývoj ochorenia je ideálne zachytiť infekciu v skorej úvodnej fáze ochorenia. Naopak najhoršia prognóza je práve u pacientov diagnostikovaných v nepriaznivom zdravotnom stave a vyššom štádiu rozvoja infekcie v tele.
V súčasnosti rozvojom medicíny je už infekcia HIV liečiteľná, no stále však nie je úplne vyliečiteľná. Kvalita života pacienta sa odvíja od konkrétneho zdravotného stavu pacienta, štádia ochorenia, pridružených ochorení, veku a anamnéze.
Dôležitá je psychická stránka liečby, nakoľko predsudky a strach spoločnosti i v súčasnosti môžu byť prekážkou pre kvalitnejší život pacienta.
V posledných rokoch sa incidencia infekcie HIV znížila o 37 % a úmrtia súvisiace s infekciou HIV klesli o 45 %, pričom práve vďaka ART (anti-retrovírusová terapia) zachránila približne 13,6 milióna ľudských životov.
Nie každá krajina má však rovnaký prístup k testovaniu, liečbe a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. V dôsledku chýbajúcich služieb v oblasti HIV podľa MZSR zomrelo v roku 2018 v dôsledku infekcie HIV 770 000 ľudí a novo infikovaných bolo diagnostikovaných 1,7 milióna ľudí.
Prevencia pred nákazou HIV
Ako už bolo spomínané v predchádzajúcich odstavcoch, infekcia HIV sa prenáša najmä prostredníctvom krvi, spermií, vaginálnych slizničných výlučkov a materského mlieka.
Dôležité je preto využívanie sexuálnej mechanickej ochrany, kondómu.
Súčasťou prevencie nákazy HIV a iných sexuálne prenosných chorôb je taktiež preventívne testovanie vzorky krvi u lekára a nepremiskuitný životný štýl.
Prevencia jednotlivca taktiež spočíva v znížení rizikovosti správania a vyvarovaniu sa užívania drog, a nepoužívania ihiel či striekačiek po druhých osobách.
Pri prevencii prenosu HIV v zdravotníctve je nevyhnutné, aby zdravotnícki pracovníci prísne dodržiavali opatrenia znižujúce riziká vystavenia sa krvi a iným telesným tekutinám pacientov bez rozdielu.
Dôležitá je taktiež prevencia krvnej transfúzie - vo vyspelých krajinách je tento problém eliminovaný povinným testovaním darcu, a týka sa teda najmä rozvojových krajín sveta.
Svetový deň boja proti HIV/AIDS vyhlásený zdravotníckou organizáciou WHO(world health organization) je celosvetovo významný deň, ktorý poukazuje na riziká prenosu, prevenciu a podporu boja proti vírusu.
Tento deň pripadá každoročne na 1. decembra.
Svetový deň o povedomí a prevencii HIV/AIDS. Zdroj foto: Getty Images
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid-19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu, gynekológiu a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí zdravý životný štýl, cvičenie, písanie a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
