Čo je ďalekozrakosť, hyperopia, príčiny zhoršeného videnia do blízka?

Čo je ďalekozrakosť, hyperopia, príčiny zhoršeného videnia do blízka?
Zdroj foto: Getty images

Pri ďalekozrakosti vidíme dobre vzdialené predmety. Problémom je čítanie či sledovanie televízie. Deti odmietajú kreslenie, maľovanie, sadajú bližšie k televízii a v škole sa im nedarí.

Charakteristika

Ďalekozrakosť je vrodená a dedične podmienená refrakčná chyba oka, ktorá sa vyznačuje zhoršeným videním do blízka.

Pohľad na vzdialné predmety nerobí problém.

Človek sa s touto vadou už rodí a postupne, ako sa oko vyvíja a rastie, sa upravuje. Asi v 6 % prípadov pretrváva vo vyššom stupni. Ak sa v tomto prípade nerieši včas, môže byť príčinou škúlenia a tupozrakosti.

Ďalekozrakosť sa označuje aj ako hypermetropia či hyperopia.

Až do 5. až 6. roku života sa ľudské oko vyvíja a rastie. Po narodení má novorodenec nedokonalý zrak, ktorý mu neumožňuje ostré videnie. Všetko vo vzdialenosti nad 25 cm vidí rozmazane.

V 2. mesiaci začína sledovať predmety pred sebou a upriamuje zrak, fixuje ho. V tomto období nie je výnimočné ani občasné zaškúlenie. Obojočná spolupráca sa zdokonaľuje až okolo 6. mesiaca. Vtedy začína vnímať priestorovo.

Binokulárne videnie a spájanie oboch obrazov v jeden celok sa najvýznamnejšie rozvíja v období prvého roka. Následne sa zrakové funkcie zdokonaľujú. A to až do 5. - 6. roku života.

Rast oka je významný až do obdobia puberty, a teda približne 14. roku života. Následne sa spomaľuje a oko rastie asi o 0,1 mm za rok.

Oko novorodenca má predozadnú dĺžku oka približne 18 mm a v troch rokoch v priemere 23 mm.

Čo je to refrakčná vada?

Nie je to choroba.

Refrakcia oka udáva pomer medzi optickou lomivosťou oka, a teda optických členov a predozadnou dĺžkou oka. Emetropické oko je také, ktoré vidí dobre. To mu zaručuje, že sa svetlo v oku zbieha a tvorí ostrý obraz na sietnici oka.

Ametropia je naopak stav, keď dochádza k zbiehaniu obrazu pred alebo za sietnicou. To má za následok, že na sietnici nevzniká ostrý obraz.

Refrakčné vady sa následne delia na sférické, čiže krátkozrakosť a ďalekozrakosť a asférické, a to astigmatizmus.

Krátkozrakosť sa vyznačuje tým, že sa svetelné lúče zbiehajú pred sietnicou. V tomto prípade sa vada koriguje rozptylkami, čiže konkávnymi šošovkami.

Pri ďalekozrakosti je zbiehanie svetelných lúčov až za sietnicou a koriguje sa spojkami, teda konvexnými šošovkami.

Ďalekozrakosť a krátkozrakosť
HORE: ďalekozrakosť, korekcia spojkou DOLE: krátkozrakosť a korekcia rozptylkou. Foto: Thinkstock

Astigmatizmus sa vyznačuje nerovnomerným zakrivením optických členov. Pre korekciu sa používajú cylindrické sklá.

Ako sa ďalekozrakosť rozdeľuje?

Hyperopia sa delí na latentnú a manifestnú. Latentná je taká, ktorá sa v detstve neprejaví, lebo akomodačný rozsah očnej šošovky si vystačí s korekciou a nezaťažuje natoľko oko.

Manifestná sa prejaví zvýšeným úsilím akomodácie, čo preťažuje ciliárne svaly.

Ciliárne svaly menia mohutnosť očnej šošovky, čo vedie k zmene polomeru zakrivenia. Šošovka je elastická a zmena jej mohutnosti zabezpečuje ostrenie obrazu na sietnici.

Tabuľka uvádza rozdelenie ďalekozrakosti

Druh ďalekozrakosti Popis
Latentná oko je schopné prekonať refrakčnú vadu samé
Manifestná
Fakultatívna zvládne ju zvýšené akomodačné úsilie
Absolútna akomodácia ju nezvláda

V detskom období sa ďalekozrakosť nemusí prejaviť. Záleží to však na rozsahu. A aj z tohto hľadiska sa následne delí.

Delenie hyperopie podľa stupňa:

  1. Ľahkú ďalekozrakosť, keď je rozsah dioptrií v hodnotách +0,25D až 3,0D
  2. Strednú ďalekozrakosť, v prípade hodnoty od +3,25D až do +6,0D
  3. Vysokú ďalekozrakosť pri hodnotách na +6,25D
    • ťažká vada nad +9,25D značí zhoršené videnie aj na blízko či ďaleko

Príčiny

Príčinou ďalekozrakosti je vo väčšine prípadov osová vada. To znamená, že oko je v predozadnej rovine kratšie, čo spôsobí, že sa svetelné lúče zbiehajú až za sietnicou.

Obraz je na sietnici vykreslený neostro a je rozmazaný.

Hyperopia
Zbiehanie lúčov svetla za sietnicou = neostrý obraz na sietnici. Foto: Thinkstock

Oko je zväčša skrátené do 2 mm, čo spôsobuje refrakčnú vadu menej ako +6D.

Skrátenie oka býva dôsledkomjeho spomaleného rastu. Inokedy je za ďalekozrakosťou zvýšená hrúbka očnej šošovky, v tomto prípade sa označuje aj ako fyziologická hyperopia.

V niektorých prípadoch môže byť príčinou aj iné ochorenie, ako napríklad:

  • zápal oka
  • odchlípenie sietnice
  • úraz
  • nádor v zadnej časti oka, ktorý tlačí na oko
  • afakia, čiže chýbanie očnej šošovky
  • cukrovka ako jej sekundárna príčina

Príznaky

Hypermetropia je u človeka prítomná už od narodenia. Postupom času zaniká. Avšak v prípade, že pretrváva, prejavuje sa zlým videním blízkych predmetov.

Ťažkosti robí čítanie, ale aj sledovanie televízie. Naopak, kým nie je prítomný ťažký stupeň, vzdialené predmety sú videné dobre.

Problémom je čítanie - muž za počítačom zle vidí bez okuliarov
Problémové je čítanie a sledovanie blízkych predmetov. Foto: Thinkstock

Detské oko a oko v mladosti je veľmi dobre schopné akomodovať. Menší rozdiel niekoľkých dioptrií sa nemusí ani prejaviť. Latentná forma býva v detstve dobre korigovaná, avšak, v dospelosti môže vytvárať ťažkosti nižšieho rozsahu.

Približne v 45. roku života sa u každého človeka rozvíja presbyopia, teda vetchozrakosť.

Prečítajte si tiež: Vetchozrakosť, prečo sa nám zhoršuje zrak po štyridsiatke?

Presbyopia nastupuje skôr u ľudí, ktorí aj pred 40. rokom života trpeli na ďalekozrakosť. Naopak, tí s krátkozrakosťou ju môžu očakávať neskôr alebo v nižšom rozsahu.

Symptómy a pridružené ťažkosti pri ďalekozrakosti:

  • problém s čítaním, maľovaním
  • ťažkosti s jemnou motorikou
  • zvýšená únava
  • bolesť hlavy
  • únava očí
  • začervenanie očí
  • problém so zaostrovaním a ostrením pri čítaní
  • časté žmurkanie
  • žmúrenie
  • pálenie a rezanie očí
  • v detstve aj škúlenie
  • nevoľnosť

Spoznajme ďalekozrakosť u detí včas

Nie len ďalekozrakosť, ale aj iné poruchy zraku sú príčinou spomalenia psychomotorického vývoja. Hypermetropia nad +3,50D značí v detskom veku zvýšené riziko zhoršenia poznávacích a pohybových funkcií.

Zvýšenú pozornosť by mali venovať najmä rodičia s prítomnou zrakovou chybou.

U detí školského veku je príčinou problematického učenia, zhoršeného prospechu. Dieťa robí chyby pri čítaní a písaní. 

U malých detí a detí predškolského veku si možno všimnúť:

  • častejšie žmurkanie a pretieranie očí
  • žmúrenie
  • zatváranie jedného oka
  • škúlenie
  • približovanie predmetov k očiam, hračiek, knižiek
    • čo znižuje vzdialenosť a zväčšuje daný predmet
  • pri kreslení a maľovaní skláňanie hlavy bližšie nad podložku
  • nakláňanie hlavy
  • zvýšenú unaviteľnosť pri úkonoch v blízkosti
  • rýchlejšiu stratu záujmu o knižky či maľovanky
  • zníženú koncentráciu, nesústredenosť či nepokoj a roztržitosť
  • problém s jemnou motorikou
  • sadanie si bližšie k televízii
  • zakopávanie a narážanie do predmetov
  • sťažuje sa na bolesť hlavy

Diagnostika

V detskom veku sa často prehliada. Vo väčšine prípadov si rodičia uvedomia, že je nejaký problém až v školskom veku. Preto je v predškolskom veku veľmi dôležité pravidelné a dôkladné kontrolovanie zraku.

Základné vyšetrenie zrakovej ostrosti vykoná praktický lekár pre deti a dorast, a to za pomoci optotypu ako jednoduchý test. V prípade rozporov je nutné očné vyšetrenie.

Skríningové kontroly zraku sa vykonávajú po narodení dieťaťa, v 3., 6., 12., 18. mesiaci a v 3. roku, následne každé 2 roky. 

Oftalmológ, teda očný lekár, si môže všimnúť aj viac vyvinutý ciliárny sval, ktorý dopomáha k akomodácii očnej šošovky. Prítomná býva užšia zrenička či enoftalmus (vpadnutie oka v očnici), zvyšuje sa vnútroočný tlak, prejavy sú prítomné aj na makule (žltej škvrne) či papile zrakového nervu (výstupe zrakového nervu), cievnych zmenách.

Vyšetrenie vykonáva za pomoci oftalmoskopu, ototypu, refraktometru.

Pre vyšetrenie sa vyraďuje sa schopnosť akomodácie šošovky - cykloplégia. Cykloplegiká vyradia akomodáciu a tiež rozšíria zreničku. Podávajú sa vo forme očných kvapiek.

Priebeh

V prípade nižšieho stupňa sa v detstve nemusí ani odhaliť. K zhoršeniu zraku dochádza teda až v dospelosti.

Ak ide o závažnejšiu formu, tak môžeme na dieťati badať znížený záujem o knižky alebo kreslenie a maľovanie. Sadá si bližšie k televízii. Problémové sú aj iné aktivity v bližšej vzdialenosti a jemná motorika.

Žmúri, častejšie žmurká, zatvára jedno oko či nakláňa hlavu. Prípadne sa dieťa sťažuje aj na bolesť hlavy a zvýšenú únavu očí, ktoré si pretiera a má ich prekrvené.

V školskom veku sa stretávame s problematickým učením, dieťa robí chyby pri čítaní a písaní.

Dospelý človek vo veku približne 45 rokov prirodzene stráca zrakovú ostrosť, čo sa označuje ako presbyopia, čiže vetchozrakosť. V tomto prípade Ďalekozrakosť nastupuje už skôr.

Ako sa lieči: Ďalekozrakosť - hypermetropia

Liečba ďalekozrakosti: Korekcia šošovkou, okuliarmi či laserom?

Zobraziť viac

Video o hyperopii

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané