Koarktácia aorty: Príčiny vzniku a príznaky zúženia aorty?

Etiológiu vzniku, príznaky, diagnostiku a súčasné možnosti liečby sa dozviete pokračovaním v článku.

Aorta srdca v skratke

Aorta, nazývaná aj ako srdcovnica, predstavuje najväčšiu cievu v tele človeka.

Vystupuje z ľavej srdcovej komory smerom nahor, vytvára charakteristický oblúk a stáča sa smerom dole, pričom pokračuje až do oblasti brušnej a panvovej dutiny jedinca. Cestou vytvára priame cievne vetvy pre zásobovanie orgánov krvou a živinami.

Aorta je anatomicky delená na 3 základné časti:

• Vzostupná časť (aorta ascendens), ktorá vychádza z ľavej srdcovej komory a postupne prechádza o aortálneho oblúku.
• Aortálny oblúk (arcus aortae) je oblúkovitá časť, ktorá sa následne zatáča smerom dole. Z oblúku vystupujú aj cievne vetvy zásobiace mozog.
• Zostupná časť (aorta descendens) je klesajúca časť cievy smerom dolu do brušnej a panvovej dutiny tela.

Čo je to koarktácia aorty?

Koarktácia (vrodené zúženie) cievy aorty je vývojové generalizované ochorenie kardio-vaskulárneho systému človeka. Je označovaná aj ako CoA a tvorí približne 8 % zo všetkých vrodených vád srdca.

Ochorenie postihuje 2 - 3x častejšie mužské pohlavie.

Hlavným znakom je vrodené zúženie časti (najčastejšie klesajúcej zostupnej časti) aortálneho oblúku. Presná lokalizácia a rozsah zúženia cievy je individuálny a určuje samotnú závažnosť ochorenia.

Patofyziológia ochorenia predstavuje obštrukciu výtoku krvi z ľavej komory srdca. Dôsledkom je vznik hypertenzie (vysokého krvného tlaku) a hypotenzia (nízky krvný tlak) v post-koarktačných oblastiach.

Dochádza k hypertrofii (k zväčšeniu)a dysfunkcii ľavej srdcovej komory, preťažovaniu srdca, vzniku akcelerovanej aterosklerózy a poruche koronárnej cirkulácii krvi.

Koarktácia aorty je vo väčšine prípadov diagnostikovaná a operovaná/liečená už v detskom veku. V ojedinelých prípadoch dochádza k diagnostike až v dospelom veku jedinca.

Medzi neskoré indikácie k operácii patrí najmä hypertenzia (vysoký krvný tlak), re-koarktácia a pseudoaneryzma aorty.

Hlavným zdravotným rizikom koarktácie aorty je hypertenzia, ateroskleróza a následný vznik cievnej (ischemickej) mozgovej príhody.

Botallova dučej (Botallova spojka) je cievna spojka, medzi aortou a hlavnou pľúcnou cievou. Jej patológia patrí k jednej z častých príčin vzniku koarktácie aorty.

Pri prvých nadýchnutiach dieťaťa sa Botallova spojka uzatvára. U zdravých novorodencov je teda tepenná dučej medzi aortou a cievnym pľúcnym riečiskom uzatvorená. Zaisťuje tak dostatočný krvný tok celým telom a zamedzuje spätný tok krvi do pľúc.

Pri koarktácii aorty nedochádza k uzatvoreniu tejto spojky a vzniká zúženie určitej časti aorty. Dochádza k značnému krvnému toku z aorty do pľúcnych ciev a súčasnému zníženiu prekrvenia zbytku dolnej časti tela.

Následkom je nedostatočné prekrvenie dolnej časti tela a nadmerné preťažovanie srdca. Prekrvenie hornej časti tela však nie je poškodené.

Podľa presnej lokalizácie zúženia cievy vychádzajú aj samotné klinické príznaky a zdravotné riziká pacienta.

Najčastejšie je zúžená descendentná (klesajúca) časť aorty.

V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytovať i v ascendentnej časti či v samotnom aortálnom oblúku.

Koartkácia aorty je izolovaná vada, no môže sa vyskytovať i s pridruženými léziami a srdcovými vadami. Medzi najčastejšiu pridruženú vadu patrí dvojcípa aortálna chlopňa, defekt komorového septa či aortálna stenóza.

V intrauterinnom a postnatálnom živote môže nastať nedostatočný vývoj časti aorty, zmeny vnútro-maternicvoého prietoku krvi, predčasné zúženie tepien a iné srdečné poruchy.

Koarktácia aorty je taktiež bežnejšia u ľudí, ktorí majú prítomné iné genetické poruchy, ako je napríklad Turnerov syndróm.

CoA môže byť taktiež súčasťou komplexných vrodených srdcových vád, ako je napríklad transpozícia veľkých srdcových tepien s komorovým defektom či syndrómu hypoblastického ľavého srdca.

Veľkú úlohu pri vzniku koarktácie aorty a srdcových vadách hrá genetický faktor.

Hlavným znakom je dušnosť v dôsledku dekompenzovanej hypertenzie a cievne obtiaže na dolných končatinách v dôsledku nedostatočného prekrvenia danej oblasti. Pacient môže pociťovať slabosť a únavnosť dolných končatín či pocit studených nôh.

Možná je prítomnosť bolesti hlavy, tinnitus (hučanie v ušiach) a krvácanie z nosových dutín.

K objektívnym príznakom je možné zaradiť hypertrofiou (zväčšenie/kardiomyopatiu) ľavej komory srdca, systolický šelest nad miestom zúženia aorty či slabý femorálny pulz na dolných končatinách.

Prítomný je vysoký krvný tlak v hornej polovici tela a naopak nízky krvný tlak v dolnej časti tela.

Možné prejavy koarktácie aorty:

• Dušnosť (dýchacie obtiaže, dýchavičnosť, dyspnoe)
• Bolesť hlavy
• Tinnitus (hučanie a pískanie v ušiach)
• Svetloplachosť
• Zvýšené potenie
• Krvácanie z nosu
• Pocit studených nôh
• Svalová slabosť dolných končatín
• Zvýšená únava

Väčšina prípadov koarktácie aorty je diagnostikovaná v skorom detskom veku.

Základná diagnostika spočíva v meraní krvného tlaku, ktorý je odlišný v hornej a dolnej polovici tela pacienta.

K primárnej diagnostike patrí prístrojová echokardiografia, ktorá sníma elektrické impulzy srdcovej svaloviny. Výsledkom je EKG krivka určujúca presné vlny, kmity a intervaly srdečného sťahu.

Pri koarktácii aorty je možné spozorovať hypertrofiu ľavej komory. Je meraný korigovaný gradient.

Je možná indikácia angiografie, röntgenového vyšetrenia, počítačovej tomografie CT alebo magnetickej rezonancie MRI pre detailné zobrazenie vnútorných štruktúr, určenie presného miesta patológie a samotného segmentu zúženia aorty.

Súčasťou diagnostického programu je aj pravidelná prístrojová monitorizácia krvného tlaku podľa Holtera pre stanovenie a sledovanie hypertenzie pacienta.

Prognóza po liečbe koarktácie aorty

V súčasnej dobe je prognóza liečených pacientov omnoho lepšia ako v minulosti vďaka ranných operáciách v detskom veku a rozvoja operačných metód. Približne 84 % operovaných pacientov prežíva a z toho 11 % podstupuje reoperáciu aorty.

Akcelerovaná ateroskleróza v pre-koarktačnom cievnom riečisku je príčinou koronálnych príhod a náhlych srdcových smrtí, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtia u pacientov s koarktáciou aorty. Priemerný vek fatálneho infarktu myokardu je 48 rokov.

Pacienti po operácii koarktácii aorty by mali byť celoživotne sledovaní kardiológom.

Koarktácia aorty a tehotenstvo ženy

Tehotenstvo ženy s neoperovanou koarktáciou aorty či re-koarktáciou je vysoko rizikové vzhľadom na možnosť disekcie aorty.

Gravidita ženy po úspešnej operácii koarktácii aorty je dobre tolerované, pričom pravdepodobnosť potratov je približne u 16 % žien.

Vzhľadom na hypertenziu je potrebné časté sledovanie kardiológom i gynekológom a dodržiavanie zdravotných opatrení.

Prevencia zdravia srdcovo-cievnej sústavy

Ochorenia kardio-vaskulárneho systému patria v celosvetovo k najzávažnejším príčinám pracovnej neschopnosti a zároveň sú na popredných priečkach najčastejších príčin hospitalizácie.

Preventívne faktory:

• Pravidelná preventívna kontrola kardiológom
• Neodkladné vyhľadanie lekára pri zhoršení príznakov
• Eliminácia stresového faktoru
• Zdravá plnohodnotná strava
• Eliminácia mastných tučných jedál
• Regulácia optimálnej telesnej hmotnosti
• Obmedzenie tabakových výrobkov
• Obmedzenie konzumácie alkoholu
• Pravidelný primeraný pohyb v rámci diagnózy
• Kvalitný pravidelný spánok
• Domáce meranie krvného tlaku

Prečítajte si tiež: Ako na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení?