Mor: čo to je? Príčiny, príznaky a liečba + Výskyt vo svete

Paradoxom tejto nákazy je, že čím je mohutnejší zabijak, tým menší je jeho prenášač. Mor sa totiž prenáša zo zvierat na človeka a z človeka na človeka obyčajným poštípaním malou blchou. 

V stredoveku bol mor známy ako „čierna smrť”. Z pradávnych zdrojov sa predpokladá vznik tejto nákazy v strednej Ázii či Indii. Cez tieto krajiny viedla známa obchodná trasa „hodvábna cesta” a mnohé vojenské cesty do Európy.

Prostredníctvom obchodníkov a vojakov sa mor rozšíril najmä do prístavných miest Európy a oddiaľ do celého sveta.

Vysoká úmrtnosť na mor bola spôsobená aj búrlivými vojnami, nepriaznivým „ľadovým” počasím, hladomorom a súčasne prebiehajúcimi inými pandémiami, napríklad antraxom, či inými prevažne vírusovými ochoreniami. 

Posledná veľká pandémia moru prebehla v Londýne a ukončená bola v roku 1666, po Veľkom Londýnskom požiare, ktorý usmrtil väčšinu čiernych krýs, ktoré boli rezervoárom morového prenášača, blchy. Celosvetovo mal mor približne 200 miliónov obetí. 

Ochorenie však nikdy nebolo úplne vymietené zo sveta a preto sa aj dnes môžete s nákazou stretnúť. Každý rok sa morom nakazí približne 5 000 ľudí.

Dnes sa na Slovensku mor nevyskytuje. Vďaka moderným hygienickým štandardom, vysokej zdravotnej starostlivosti a neprítomnosti veľkých populácií prenášačov (infikovaných hlodavcov a bĺch), je aktuálne riziko výskytu moru na Slovensku prakticky nulové.

Ak nákaza nie je včas diagnostikovaná a nie je zahájená antibiotická liečba, môže ochorenie aj v súčasnosti spôsobiť pomerne rýchlu smrť. 

Tento mikro pôvodca smrteľnej nákazy bol objavený v roku 1894. Za tento významný objav sa zaslúžili dvaja vedci a to Alexander Yersin a Shibasaburo Kitasato. Podľa prvého menovaného bola táto baktéria pomenovaná. 

Mor sa najčastejšie prenáša:

• uhryznutím infikovanej blchy, ktorá parazituje na hlodavcoch
• vdýchnutím kvapôčok z dýchacích ciest (pri pľúcnej forme)
• kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami alebo tkanivom

Baktéria Yersinia pestis sa prenáša poštípaním blchy, ktorá predtým uhryzla a cicala krv nakazeného zvieraťa alebo človeka. 

Medzi najčastejšie infikované zvieratá patria: 

• Potkany
• Myši
• Veveričky
• Králiky
• Prérijní psi
• Chipmunkovia
• Hraboše

Baktéria prežíva a množí sa v tráviacom trakte blchy. Po istom čase sa tráviaca trubica blchy upchá veľkým počtom baktérii a blcha začne hladovať.

Vyhladovaná blcha je tak agresívnejšia a hryzie aj živočíchy, ktoré normálne nepatria do jej „jedálnička”, napríklad aj človeka. Pri uhryznutí sa baktérie dostávajú do krvného obehu človeka a blcha hynie od hladu.

Okrem prenosu pomocou blchy sa človek môže nakaziť aj priamym kontaktom s infikovanou krvou zvieraťa, napríklad cez drobné trhlinky na koži. Domáci miláčikovia, najmä mačky a psy, sa môžu nakaziť Yersiniou pri love a konzumácii infikovaných hlodavcov.

Pľúcna forma moru, ktorá dominantne postihuje dolné dýchacie cesty a patrí medzi najsmrteľnejšie formy, sa šíri kvapôčkovou infekciou. Drobné kvapôčky, ktoré obsahujú baktérie sa do ovzdušia dostávajú pri kašľaní a kýchaní nakazeného jedinca.

V dnešnej dobe je veľmi nízke riziko nákazy morom, avšak niekoľko tisíc ľudí ročne sa predsa len infikuje. 

Medzi rizikové faktory nákazy patrí:

• Pobyt v krajinách so zvýšeným výskytom moru, napríklad vidiecke a polovidiecke oblasti, ktoré sú preľudnené, so zlými hygienickými návykmi a vysokým podielom hlodavcov najmä čiernych krýs a potkanov. Najrizikovejšie oblasti s výskytom moru sú Africké krajiny, najmä ostrov Madagaskar, niektoré časti Ázie a Ameriky, predovšetkým v Nové Mexiko, Arizona, California a Colorado.
• Riziko prináša aj výkon povolania, ktoré zahŕňa kontakt so zvieratami a to najmä veterinári a ich asistenti. Najrizikovejšie je ošetrovanie domácich zvierat, mačiek a psov v rizikových oblastiach. 
• Častý pohyb a pobyt v prírode ako kempovanie, poľovanie či turistika v oblastiach, kde sa zdržiavajú zvieratá infikované morom.

Žľazový mor, bubonický mor, čierny mor

Bubonický mor je najčastejšou formou ochorenia. Jeho názov je odvodený od najviditeľnejšieho príznaku a to od opuchnutých a zdurených lymfatických uzlín (buboes). Opuch lymfatických uzlín sa vyvíja približne týždeň po nákaze morom.  

Infikované uzliny sú: 

• najčastejšie v slabinách,v podpazuší alebo na krku
• o veľkosti kuracieho vajca
• koža nad nimi je jemná ale pevná na dotyk

Ďalšie príznaky bubonického moru zahŕňajú:

• Náhly nástup horúčky a zimnica
• Bolesť hlavy
• Únava alebo malátnosť
• Bolesť svalov

Septický mor

Septický mor je forma ochorenia, pri ktorej sa do krvného obehu roztrúsia baktérie Yersinia pestis.

V krvnom obehu sa naďalej množia a upchávajú cievy malého kalibru, najmä na koncových častiach tela ako sú prsty na rukách, nohách, špička nosa, ušné boltce a pod. Nedokrvené tkanivo odumiera, vzniká gangréna a otrava krvi. 

Medzi príznaky septického moru patria:

• Horúčka a zimnica
• Celková slabosť
• Bolesť brucha, hnačka a vracanie
• Krvácanie z telových otvorov, z úst, nosa alebo konečníka či pod kožu
• Šok
• Černenie a odumieranie tkaniva (gangréna) na končatinách, najčastejšie na rukách, nohách a nose

Pľúcny mor

Pľúcny mor je najzávažnejšia forma moru, našťastie je najmenej frekventovaná. Pľúcny mor sa šíri z človeka na človeka pomocou kvapôčiek, ktoré nakazený jedinec vykašle alebo kýchne.

Príznaky sa objavujú pomerne rýchlo po nákaze a progredujú v priebehu niekoľkých hodín. Bez rýchleho terapeutického zásahu človek rýchlo umiera. 

Symptómy pľúcneho moru sú:

• Kašeľ s krvavým hlienom (spútum)
• Ťažké dýchanie
• Nevoľnosť a zvracanie
• Vysoká horúčka
• Bolesť hlavy
• Slabosť
• Bolesť v hrudi

Lekári zvažujú mor pri:

• kontakte s divokými hlodavcami, bĺchami alebo cestovateľskej anamnéze z rizikových oblastí
• náhlej horúčke s opuchnutými lymfatickými uzlinami (bubóny)
• rýchlo sa zhoršujúcom zápale pľúc s krvavým kašľom (pri pľúcnom more)

Pri podozrení na mor je základným diagnostickým vyšetrením identifikácia pôvodcu, teda baktérie Yersinia pestis.

Baktériu nachádzame vo vzorkách odobratých z postihnutého tkaniva:

• Pri bubonickom more sa odoberá tkanivo uzlín takzvanou biopsiou alebo aspiráciou z uzliny.
• Pri septickom more sa baktérie nachádzajú v krvnom obehu a v krvi odobratej venóznou punkciou.
• Pľúcna forma moru sa potvrdí odobratím a vyšetrením spúta, čiže vykašlaného hlienu. Ak nie je možné hlien vykašľať, môže sa vyšetriť aj tekutina, ktorou sa vypláchnu dýchacie cesty pri bronchoalveolárnej laváži. 

Priebeh moru závisí od formy, ktorá sa u človeka rozvinie.

Mor má rýchly a agresívny priebeh, najmä ak sa nelieči včas. Inkubačná doba je zvyčajne 2 až 6 dní (pri pľúcnej forme už 1–3 dni). Príznaky sa objavia náhle a pomerne rýchlo sa zhoršujú.

Najrýchlejšie postupuje pľúcny mor, ktorý je aj najsmrteľnejší. Za niekoľko hodín od prvých príznakov prichádza náhle zlyhanie dýchania a šok, ktorý končí smrťou približne do dvoch dní po infekcii.

Väčšina pacientov zasiahnutých bubonickou formou moru prežije po rýchlom nasadení antibiotickej liečby.

Septický mor má dramatický priebeh. Už niekoľko dní po infekcii sa po tele začnú po vytvárať početné gangrény. 

Krvné zrazeniny a baktérie v malých krvných cievach rúk a nôh ich upchávajú a zamedzujú prekrveniu, čím spôsobujú odumretie tohto tkaniva. 

Rýchlym terapeutickým zásahom je amputácia, teda odstránenie odumretých častí tela. Ak sa k amputácii nepristúpi, rýchlo dochádza k otrave krvi, ktorá je príčinou smrti. 

Najčastejšie otázky a odpovede

Pýtate sa...

Čo je to mor?

• Mor je závažné infekčné ochorenie spôsobené baktériou zvanou Yersinia pestis. V histórii spôsobil niekoľko ničivých epidémií, najznámejšia bola tzv. čierna smrť v 14. storočí.

Ako sa mor prenáša?

• Najčastejšie sa prenáša uhryznutím infikovanou blchou, ktorá parazituje na hlodavcoch a zvieratách. Môže sa však šíriť aj priamym kontaktom s kontaminovanými telesnými tekutinami alebo vdýchnutím kvapôčok od infikovaného človeka (pri pľúcnom more).

Aké sú hlavné formy moru?

• Existujú tri hlavné formy:
• Bubonický mor – najčastejší typ, ktorý spôsobuje opuchnuté lymfatické uzliny (bubóny).
• Septikemický mor – typ, kedy baktéria prenikne do krvi, čo môže viesť k šoku a smrti.
• Pľúcny mor – najnebezpečnejší typ, rýchlo sa šíri kvapôčkovou infekciou a spôsobuje zápal pľúc.

Aké sú hlavné príznaky moru?

• Závisí od formy resp. typu ochorenia, ale medzi bežné príznaky patrí náhla horúčka, zimnica, slabosť, bolesti hlavy a svalov, opuchnuté uzliny, kašeľ (pri pľúcnom more), niekedy aj krvácanie z nosa alebo kože.

Dá sa mor liečiť?

• Áno. Ak sa ochorenie zachytí včas, mor je dobre liečiteľný antibiotikami, ako sú streptomycín, doxycyklín alebo ciprofloxacín. Rýchla lekárska diagnostika a pomoc je však kľúčová.

Existuje očkovanie proti moru?

• V niektorých krajinách existujú vakcíny pre určité formy moru vo vysokorizikových oblastiach, ale bežne sa neočkuje. Výskum nových vakcín pre ľudí naďalej prebieha.

Je mor v súčastnosti dnes stále hrozbou?

• Hoci je dnes vďaka hygiene a medicíne mor menej rozšírený, stále existuje, a to hlavne v niektorých oblastiach Afriky, Ázie a Ameriky. Občas sa objavia menšie ohniská nákazy.

Môžem sa morom nakaziť pri cestovaní?

• Riziko je veľmi nízke, ak sa nepohybujete v oblastiach s výskytom infikovaných hlodavcov alebo nedochádza k epidémiám. Pri cestách do rizikových oblastí sa odporúča vyhýbať kontaktu s divokými zvieratami a dodržiavať hygienické opatrenia.

Ako sa mor diagnostikuje/zistí?

• Diagnóza moru sa potvrdzuje laboratórnymi testami z krvi, hlienu z pľúc, alebo z tekutiny z opuchnutých uzlín. Rýchla diagnostika je dôležitá pre úspešnú liečbu.

Aké opatrenia sa prijímajú pri výskyte moru?

• Pacienti sú izolovaní, podáva sa im odborná antibiotická liečba, vykonáva sa monitoring kontaktov a kontroly nad populáciou hlodavcov - zvierat. Môžu byť zavedené aj cestovné alebo karanténne opatrenia.