Nočné mory sú intenzívne negatívne vnímané, nepríjemné sny. Človeka, ktorý nimi trpí, sužujú, vyvolávajú mu strach, úzkosť, smútok či hnev. Táto porucha spánku sa vyskytuje najmä u detí, ale aj v dospelosti. Pridružujú sa k nej pohyby tela, rýchle dýchanie alebo rôzne zvukové prejavy.
Nočné mory sú intenzívne negatívne, nepríjemné sny, ktoré sprevádza zobudenie zo spánku. Počas snenia sa dotyčná osoba môže pohybovať, zrýchlene dýchať, potiť sa.
Zo spánku vydáva rôzne zvuky, ako je napríklad krik či plač, alebo rozpráva.
Človek sa pre nočnú moru opakovane budí, potom je bdelý, môže byť mierne dezorientovaný, zmätený. Na sen si pamätá. Vyvoláva v ňom silnú negatívnu emóciu. To môže mať nevhodný dopad, čo má za následok strach zo spánku, a teda aj nespavosť.
Najčastejšie sa táto forma nepríjemných snov vyskytuje v detskom veku. Nočné mory môžu ale pretrvávať i v dospelosti.
Je dokázané, že nimi trpia hlavne ľudia s neurotickou povahou. Nočné mory nastupujú v REM časti spánku, a to prevažne v druhej polovici noci.
Nočné mory spadajú pod diagnózu poruchy spánku. Poruchy spánku, inak aj parasomnie, sa prejavujú automatickými pohybmi, rôznymi emóciami, či poruchami správania pri zaspávaní, počas spánku, alebo v priebehu prebúdzania.
Slovo mora pochádza z germánskeho mar, čo sa dá preložiť ako prízrak.
Tieto prejavy prebiehajú mimovôľovo, automaticky. Parasomnie v období detstva sa vyskytujú veľmi často. Ide ale o prechodnú poruchu spánku, ktorej pôvod nie je v neurologickom, či psychiatrickom ochorení.
Tabuľka uvádza delenie parasomní
Parasomnia v NREM
Parasomnie v REM
Iné parasomnie
poruchy prebudenia z non - REM
prebudenie so zmätenosťou
Somnambulizmus (námesačníctvo)
nočný des
poruchy správania počas REM spánku
vyvolané somatickou chorobou
spánková obrna
spôsobené liekom alebo chemickou látkou
nočné mory
halucinácie viazané na spánok
spánková enuréza (nočné pomočovanie)
poruchy príjmu potravy spojené so spánkom
syndróm explózie v hlave
nešpecifikované parasomnie
Ako je aj v tabuľke vidieť, tak nočné mory sú radené pod poruchu spánku v časti REM. Vo veľkej časti vznikajú ako dôsledok nejakého neurologického alebo psychiatrického problému. Spôsobiť ich môže aj stres či lieky. Čo nemusí platiť v detstve.
Spánok sa rozdeľuje na fázu NREM, non - REM, označovaný je ako ortodoxný, čiže synchronizovaný spánok. Druhou fázou je REM, teda paradoxný spánok.
Spánkové fázy sa počas noci navzájom striedajú.
REM je skratka z anglického rapid eye movement, čiže rýchle pohyby očí. Označenie NREM pochádza z anglickej skratky non - rapid eye movement, čo znamená bez rýchlych pohybov očí.
Počas spánku nastáva útlm funkcie centrálnej nervovej sústavy. Pripomína stav bezvedomia, ale je hodnotený ako alterovaný stav a nie porucha vnímania. Je pravidelným stavom odpočinku, ktorý je dôležitý pre regeneráciu organizmu. Nedostatok spánku môže byť dôsledkom zdravotných ťažkostí.
Fázy NREM a REM sa počas noci navzájom striedajú. Synchronizovaný spánok má 4 štádiá. REM obdobie zaberá približne 25 % doby spánku. Počas prvej fázy NREM sa dá človek najľahšie zobudiť a najhlbší je spánok počas 4. doby.
NREM sa mení na REM približne po 90 - 110 minútach. K prebudeniu dochádza väčšinou v REM fáze.
Kvalita spánku sa počas života mení. V starobe sa znižuje jeho hĺbka aj potreba, čiže je menej kvalitný. V detskom veku sa sny prežívajú intenzívnejšie a emotívnejšie.
Sen je...
Snenie je stav vnímania rôznych obrazových, zvukových a aj ostatných zmyslových vnemom. Tie sa tvoria v mozgu počas spánku.
Rôzna literatúra uvádza, že podvedomie utvára sny z našej nálady, emócií, myšlienok. Sny môžu ukazovať potlačené túžby, emócie a pocity.
Uvádza sa, že sny majú skoro všetci ľudia, avšak nemusia si na ich obsah pamätať. Dokonca vznikli rôzne výklady, čo daný sen podľa obsahu znamená. Sny, na ktoré si pamätáme, sa snívajú vo fáze REM. Na tie, ktoré sa tvoria v NREM si nepamätáme.
Príčiny
Prečo má človek nočné mory? Ich pôvod nie je úplne objasnený. Ich príčinou môže byť strach, nadmerný stres, spánková deprivácia. V dospelosti vznikajú dôsledkom somatickej, čiže telesnej choroby alebo duševnej, teda psychickej poruchy, ale aj vplyvom liekov, alkoholu či drog.
Čo môže ovplyvniť váš spánok:
režim pred spánkom,
jedlo, hlavne ťažká strava,
médiá a sledovanie televízie,
videohry,
prostredie,
miesto spánku,
vôňa a pach, pričom vôňa môže spánok upokojovať a nepríjemný pach naopak rušiť,
príliš teplé či studené prostredie,
traumatické zážitky,
ťažký, dlhodobý stres,
lieky,
alkohol a drogy,
somatické, teda telesné ochorenie,
psychika človeka,
neurotická povaha,
úzkosť,
depresívna porucha.
Nočné mory v detstve
Nočné mory sa vo veľkej miere vyskytujú najmä v období detstva. V tomto prípade, ale ide o prechodnú poruchu spánku. Tá nie je príčinou neurologického či psychického ochorenia, ako v dospelosti. Udáva sa, že vyvrchoľujú hlavne v predškolskom veku.
Často nastupujú v rovnakom období, ako strach detí z tmy. Malé deti si ešte neuvedomujú, že ide o sen a nie realitu. To, že tento nepríjemný sen nie je reálny, vedia rozlíšiť až väčšie deti predškolského veku.
Rovnako ako dospelý človek, tak aj dieťa počas spánku, spracováva svoje zážitky zo dňa. Čiže tieto intenzívne negatívne sny môžu byť výsledkom ich nálady, emócií, pocitov, myšlienok či strachu. Samozrejme, negatívne vplývať môžu aj zmeny v rodine a výrazný stres.
Príkladom príčiny najhorších nočných môr v detstve môžu byť aj nezhody rodičov, hádky a rozvod. Môže to byť aj nástup matky do práce, či dokonca narodenie súrodenca. Často sú reakciou na ťažký stres alebo traumatický zážitok. To môže byť dopravná nehoda, pády so zlomeninami. Mory však nemusia mať zjavnú príčinu.
Intenzívne snenie môže byť aj výsledkom nesprávneho režimu dieťaťa pred spaním. Dobrým príkladom je sledovanie nevhodného filmu a prežívanie negatívnych emócií tesne pred spánkom, a to môže byť aj čítanie a rozprávanie desivých rozprávok pred zaspaním.
Nočné mory z filmu sa vyskytujú často. Zdroj foto: Getty images
Zlé sny môžu spôsobiť aj iné ťažkosti
Ak má človek zlé sny pričasto, tak to môže mať negatívny vplyv na telo a psychiku. Bolo zistené, že ľudia s poruchami spánku, majú päťkrát častejšie depresívne poruchy. Človek okrem toho máva problém s nespavosťou, únavou, úzkosťou. Pridružujú sa bolesti hlavy a iné telesné ťažkosti.
Rôzne opisy nočných môr
Ľudia opisujú nočné mory rôzne. V niektorých prípadoch sa opakuje ten istý sen, ako opakujúce sa nočné mory. Niekedy je to raz za týždeň, ale aj v nižšej či vyššej frekvencii. Odhaduje sa, že nočné mory postihujú 5 - 6 percent populácie sveta.
Nočné mory prebiehajú vo fáze REM a človek si na ich obsah pamätá, opisuje ho. V NREM fáze prebiehajú desivé sny, označujú sa aj ako nočný des alebo nočná hrôza, odborne pavor nocturnus. Tento negatívny zážitok si dotyčný nepamätá, po prebudení nevie, čo bolo obsahom sna.
Dieťa či dospelý sa budí zo spánku, a to aj viackrát počas noci. Môže mať strach z opätovného zaspatia a spánku. To je dôsledkom nespavosti a nadmernej únavy.
Deti sú nepozorné, nevedia sa koncentrovať. Na to môže nadväzovať aj bolesť hlavy, ale aj iné zdravotné ťažkosti. Častá je neurotická, či depresívna porucha.
Prítomné je rýchle dýchanie, zrýchlenie srdcovej činnosti, potenie. Človek sa prebúdza a chvíľu je zmätený či čiastočne dezorientovaný. Tieto sny sprevádzajú aj rôzne pohyby tela, ktoré nie sú ovládané vôľovo. Môže ísť aj o rozličné zvukové prejavy, rozprávanie zo sna, či nezrozumiteľné a neartikulované zvuky sú ich prejavom.
Osoba môže byť nepokojná, má strach, prežíva hrôzu. Dokonca v niektorých prípadoch býva agresívna, násilná, vulgárna, napáda svoje okolie, kope, búcha, boxuje, alebo aj kričí, píska, plače, smeje sa. Popritom má zatvorené oči. Môže chodiť, ale nevníma svoje okolie.
Pohyb je viazaný na predstavu, z toho vyplýva riziko pádu a zranenia.
Medzi príznaky nočnej mory patria:
nepokojný spánok,
rôzne zvukové prejavy, rozprávanie, nezrozumiteľné zvuky, krik, nadávanie,
plač či smiech,
pohyby, ktoré nie sú ovládané vôľou, prejav násilia, či agresie, kopanie,
zrýchlené dýchanie a tep,
potenie,
prebudenie sa zo spánku, aj opakované budenie sa,
strach, negatívne emócie, hnev,
zatvorené oči.
Diagnostika
Tak ako ostatné poruchy spánku, aj nočné mory sa dajú diagnostikovať, pričom pre stanovenie diagnózy je potrebné splnenie určitého kritéria.
Vypĺňajú sa skríningové dotazníky, ako je napríklad skríningový dotazník na RBD Stiasny - Kolster, či diagnostické kritéria podľa ICSD.
Následne sa dopĺňa polysomnografické vyšetrenie (PSG). Vytvára sa videopolysomnografický záznam. Vyhotovuje sa EEG, čiže elektrická aktivita mozgu a EMG, teda elektrická aktivita svalov, najmä svalov brady a končatín.
Hodnotí sa anamnéza. Anamnéza sa najmä v detskom veku, malých detí a u bábätiek získava ťažko.
Najčastejšie sa nočné mory vyskytujú v období detstva. Pričom vyvrcholenie sa zaznamenáva v predškolskom veku. To je aj čas, keď sa dieťa začne báť tmy. U detí je táto porucha spánku vo väčšine prípadov prechodná. Čiže nesprevádza žiadne iné telesné či duševné ťažkosti.
U dospelej populácie sa vyskytuje z rôznych príčin. Nástup nočných môr sa uvádza najmä v druhej polovici noci. V tomto čase je aj REM fáza spánku najdlhšia.
Výskyt je individuálny, tak ako aj obsahová náplň snov. Prichádzajú raz týždenne, ale aj v menšej či vyššej frekvencii.
Niekedy sa dieťa či dospelý človek zobudí jedenkrát počas noci, ale aj opakovane. Dotyčná osoba sa po prebudení môže javiť ako čiastočne zmätená či dezorientovaná.
Obsah svojej nočnej mory si pamätá. Opisuje ju. Výnimočné nie je ani to, ak sa ten istý sen opakuje každú noc.
Počas samotnej epizódy sa vyskytujú rôzne vonkajšie prejavy. Tie môžu byť akustické (zvukové), ale aj pohybové. Človek zrýchlene dýcha, má vyššiu pulzovú frekvenciu, potí sa.
Komplikáciou budenia je problém s opätovným zaspatím, a to najmä pre strach zo spánku. Tak sa pridružuje nespavosť.
Dotyčná osoba je cez deň unavená, slabá, často sa pripája bolesť hlavy. Aj u detí je možné sledovať zvýšenú podráždenosť, nervozitu, nepokoj, či neschopnosť koncentrácie, učenia sa a náladovosť. Hrozí riziko úrazu, pádu, a to počas spánku, ale aj cez deň.
Ako sa lieči: Nočné mory
Liečba: Ako zastaviť nočné mory? Lieky a režimové opatrenia
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
