Preležaniny: Prečo vznikajú dekubity, aké majú príznaky?

Medzi najčastejšie postihnuté oblasti patrí:

• záhlavie
• krčná chrbtica, výčnelok, čo je posledný 7. stavec
• lopatky
• lakte
• oblasť krížov, krížovej kosti, čiže sakrálna časť
• sedacie svaly (na zadku)
• päty
• v polohe naboku sú to najmä bedrá a oblasť trochanterov, noha, rameno, zápästie, spánková časť hlavy
• v polohe na bruchu aj kolená, prsty na nohách, dlaň, zaťažená časť hlavy  
• v sede sedacia časť, oblasť pod kolenami, päty

Dekubity sú ohraničené oblasti poškodenia kože, v horšom prípade aj podkožných tkanív. Najviac s menšou vrstvou podkožného tuku. Tuk pôsobí ochranne, ako tlmič či napríklad aj izolant tepla. Toto poranenie, ochorenie vzniká pre dlhodobé pôsobenie už počas niekoľkých dní.

Ale pri nevhodných podmienkach aj rýchlo behom hodín.

Najčastejšie vás zaujíma: 
Prečo vznikajú dekubity a za aký čas? 
Ako sa prejavujú a ako vyzerajú? 
Čo proti nim pomôže a ako sa liečia?

V literatúre nachádzame rôzne definície, ktoré majú jednotné vysvetlenie. A to, že dekubit je chronická rana, ktorej vznik má za následok porucha mikrocirkulácie (drobného krvného zásobenia). Jej následkom je nedostatočné prekrvenie, okysličenie a zásobenie živinami.

Nedokrvenie, čiže ischémia, má za následok poškodenie tkanív, a teda kože, podkožia, ale aj svalov. Vzniká vred, odborne tiež ulcerácia a v najhoršom prípade až odumretie tkanív (nekrózu). Pričom pôvod preležanín je následkom vonkajších, ale aj vnútorných faktorov. 

V súvislosti s dekubitmi sa uvádzajú fakty:
70 % všetkých preležanín je u ľudí starších ako 70 rokov, 
60 % dekubitov vzniká už počas prvých dvoch týždňov, 
17 % dlhodobo chorých vyžadujúcich starostlivosť, 
34 % preležanín vzniká v krížovej oblasti, 
a 26 % na pätách. 

Preležaniny, hlavne tie vo vyššom štádiu, sú rizikom pre vznik komplikácií. Rana je vstupnou bránou pre infekciu, teda baktérie. Táto komplikácia zhorší proces hojenia rany, ale aj celkový stav človeka. Nebezpečná je sepsa, ľudovo označovaná ako otrava krvi a jej následkom smrť.

Medzi iné komplikácie patrí krvácanie, vznik cysty, ale aj recidíva (čiže návrat preležaniny už po vyliečení) a chronická preležanina. Aj preto by mala byť včasná liečba a hlavne prevencia preležanín u imobilných a rizikových pacientov na prvom mieste v ich ošetrovateľskej, opatrovateľskej a domácej starostlivosti.

Za pôvodcom preležanín je pôsobenie tlaku, trenia či strižná sila. Tieto sily pôsobia v mieste, kde je na kožu a podkožné tkanivá vyvíjaný najvyšší tlak tela, a to váhou. Najrizikovejšie sú tie oblasti, kde je najmenej podkožného tuku a tlak na tieto tkanivá zvyšuje naliehanie na kosť.

Tak je tomu napríklad v polohe ležmo na chrbte v sakrálnej časti, teda v oblasti krížov a piet. Ak človek leží na boku, tak sú to časti tela ako napríklad, spánková časť hlavy, rameno, lakeť, bedrová kosť, koleno, ale aj noha. A v sede krížová oblasť, časť pod kolenami (ak nalieha stolička, invalidný vozík) či päty.

Mechanizmus vzniku preležaniny by sa dal zhrnúť postupne, a to:

1. tlak
2. obmedzenie mikrocirkulácie, čiže prekrvenia
3. nedostatok kyslíka
4. poškodenie tkaniva
5. odumretie tkaniva
6. infekcia

Pričom pod tlak sa zahŕňa pôsobenie viacerých síl. A teda tlak je zvislo pôsobiaca sila a vzniká následkom gravitácie. Koža, podkožie, sval sú stláčané medzi podložkou a kosťou. Vzniká porucha prekrvenia, následne poškodenie tkanív a dekubitus.

Strižná sila či  štiepenie vzniká napríklad v polosede pri skĺznutí človeka alebo jeho ťahaní vyššie. Protichodné pôsobenie kože a nižších štruktúr môže mať pri opakovanom a dlhodobom pôsobení za následok poruchu mikrocirkulácie krvi a lymfy (miazgy). Poškodia sa tak drobné krvné, ale aj lymfatické cievy.   

Trenie je príklad iného mechanizmu. Pri opakovanom trení vzniká poškodenie povrchovej časti kože. Ak sa k trecím silám pridružuje zvýšená vlhkosť je veľmi veľkou pravdepodobnosťou tvorba preležanín. Pričom najrizikovejší sú ľudia s inkontinenciou (samovoľný odchod) moču a stolice. U ležiacich pacientov je aj preto nevhodné nevzdušné oblečenie, ktoré zadržiava vlhkosť.

Súčinné vonkajšie a vnútorné rizikové faktory, ktoré uvádza tabuľka

Tabuľka uvádza štádiá preležaniny (to ako dekubity vyzerajú)

V niektorej literatúre sa uvádza 5 štádií, pričom pri 4. stupni je popisované zasiahnutie fascie (obalu) svalov, opuch, a zápal. A v 5. štádiu nastupuje nekróza, deštrukcia tkaniva do hĺbky, ktorá môže zasahovať aj kosť a kĺb.

Samozrejme, samotný dekubit nie je len lokálny problém. Pokročilé štádiá zasahujú organizmus celkovo. Zhoršujú základné ochorenia a opačne, aj dlhodobé ochorenia negatívne vplývajú na samotný vznik, ale aj hojenie preležaniny.

Vážnou komplikáciou je infekcia poranenej kože a hlbších štruktúr. Tá zhoršuje hojenie dekubitu, ale aj celkový stav človeka. Nebezpečná je sepsa, ktorej ťažká forma ohrozuje život. Následne je preležanina zdrojom straty bielkovín. Znížená hladina bielkovín sťažuje hojenie a prehlbuje podvýživu.

Medzi komplikácie dekubitov patria:

• ekzém, spôsobený infekciou kože, ako reakcia na baktérie
• rozšírenie infekcie do krvi, čiže baktériami, a následné postihnutie srdca, mozgu, zápal kĺbov
• celulitída, a to povrchový alebo hĺbkový zápal okolia
• sepsa ako následok zápalu dekubitu a okolia
• osteomyelitída, ako dôsledok štvrtého stupňa preležaniny
• bolesť, tlmenie bolesti pred manipuláciou s človekom, pred rehabilitáciou, pred ošetrením rany

Celulitída, ako zápal podkožných tkanív, nie ako celulita, ľudovo celulitída, čo je najmä estetický problém žien.

Stav pokožky na povrchu a klinické prejavy či bolesť sú nápomocné pri stupňovaní preležaniny. V prípade tretieho a štvrtého stupňa preležanín je potrebné určiť aj prítomnosť infekcie, vykonáva sa ster na mikrobiálne vyšetrenie a citlivosť na antibiotiká. Najčastejšie ide prítomnosť o rôznych baktérií.

Doplnkovým vyšetrením je určenie CRP, na potvrdenie rozšírenia infekcie. Prípadne vyšetrenie telesnej teploty. Medzi významné laboratórne vyšetrenie patrí aj stanovenie plazmatických bielkovín (albumínu).  

Následne sa môže vykonať vyšetrenie ciev, a to pomocou duplexnej sonografie. Dobrou pomôckou je aj fotografovanie dekubitu. To má za úlohu pomôcť pri liečbe, pričom fotografie pomáhajú na porovnávanie stavu poškodenia či hojenia.

U rizikových pacientova sa môže hodnotiť nebezpečenstvo vzniku preležanín. Vykonáva sa na základe Nortonovej stupnice. Vyhodnotenie sa vykonáva spočítaním jednotlivých bodov. Ak je výsledok menej ako 25 bodov, človek je rizikový pre vznik preležaniny, čiže čím menej bodov, tým je miera nebezpečia pre tvorbu preležaniny vyššia.

Tabuľka uvádza Nortonovu škálu hodnotenia rizika vzniku dekubitov

Pri imobilných pacientoch je dôsledkom nedostatočnej alebo nesprávnej starostlivosti, a teda ako následok zanedbaného polohovania. K tomu nedochádza iba v nemocničnom prostredí, ošetrovateľskej starostlivosti, ale aj v domácom kruhu.

Najskôr je viditeľné ohraničené začervenanie pokožky, ktorá ale nie je poškodená. u ľudí s tmavou pokožkou môže byť prítomné zblednutie. Pridružiť sa môže lokálny opuch. Následne sa v druhom štádiu tvorí pľuzgier alebo povrchové poškodenie pokožky.

Vážnejší je 3. stupeň. Pri jeho výskyte je poškodená hlbšia vrstva. Avšak, zasahuje iba po fasciu. Vo 4. štádiu je poškodená hlboká vrstva. Viditeľné sú svaly, šľachy, pričom môže byť poškodená aj kosť či kĺb.

Preležaniny ohrozujú človeka komplikáciami. Tie sa prejavia v závislosti od ich druhu. Príkladom je celulitída, čo je zápal hlbokých podkožných vrstiev v okolí dekubitu. To je následným rizikom pre rozšírenie baktérií do celého organizmu.

Krvou sa môžu dostať do srdca, mozgu či do kĺbov. Ťažký stav, ktorý sa môže končiť smrťou je sepsa. Medzi ostatné celkové príznaky môže patriť zvýšenie telesnej teploty, bolesť (aj ako bolesť celého tela). Ak dekubit zasiahne kosť, jej následkom je osteomyelitída, čo je zápalové ochorenie kosti.