Skolióza je bočné vychýlenie chrbtice do strany, pričom nesprávne vybočenie chrbtice je možné badať najmä u detí. Často sa diagnostikuje v detskom veku, a to najmä v období puberty a zväčša u dievčat. Postihnúť môže ktorúkoľvek vekovú kategóriu. Má nielen zdravotný dopad, ale i sociálny, kozmetický či psychický. Za vznikom je množstvo príčin, jednou z popredných je genetická predispozícia.
Skolióza je odborné označenie pre chorobné vychýlenie chrbtice do strany. Ide o stav patologického vybočenia, ktoré môže byť zapríčinené chybným držaním tela, ale i iným zdravotným problémom.
Najčastejšie sa stretávame s týmto pojmom do obdobia dospievania a puberty ako so skoliózou u detí, avšak, postihnutý môžu byť ľudia v akejkoľvek vekovej kategórii.
Grécke: skolios = krivý, pokrivený. Galén Claudius rok 130 až 200 n.l opísal ako prvú deformitu chrbtice skoliózu.
Tento typ deformácie chrbtice údajne postihuje približne 3 % populácie.
Skolióza je prítomná aj za fyziologických podmienok. Avšak iba v určitom rozsahu. Prechodné vybočenie chrbtice je zapríčinené pri jednostrannom zaťažení, napríklad počas nesenia nákupu v jednej ruke.
Chrbtica má svoje fyziologické zakrivenie
Chrbtica je dôležitou súčasťou pohybového a oporného aparátu ľudského tela. To znamená, že má významnú pohybovú a opornú funkciu. Okrem toho je významná z hľadiska ochrany miechy, ktorá prechádza cez chrbticový kanál.
Chrbtica je poskladaná zo stavcov - vertebrae. Tých je 33 až 34.
Chrbtica sa rozdeľuje na viacero úsekov:
krčná chrbtica - 7 stavcov = C1 až C7
hrudná chrbtica - 12 stavcov = Th1 až Th12
driekováchrbtica - 5 stavcov = L1 až L5
krížová chrbtica - 5 alebo 6 = S1 až S5 (S6), pričom spolu tvoria krížovú kosť - os sacrale
kostrč - 4 alebo 5 stavcov = Co1 - Co4 (Co5)
Latinsky sa označujú ako stavce: C - vertebrae Cervicales Th - vertebrae Thoracicae L - vertebrae Lumbales S - vertebrae Sacrales Co - vertebrae Coccygeae
Od hlavy až po panvu tvorí približne 35 % dĺžky ľudského tela.
Latinské označenie: Columna vertebralis.
Stavce tvoria chrbticový kanál, ktorým prebieha miecha (medulla spinalis), a to od hlavy až po približne druhý driekový stavec - L2.
Chrbtica je celok vytvorený zo stavcov, spolu s medzistavcovými platničkami (disci intervertebrales), medzistavcovými kĺbmi, väzmi a svalmi patrí k dokonalej funkčnej jednotke. Vzájomná súhra všetkých štruktúr a špecifický tvar nám zaručuje pohyblivosť.
Pohyblivosť je v každom úseku iná.
Najväčšia pohyblivosť je v krčnom úseku. Hrudníková chrbtica je spevnená rebrami, ktoré do určitej miery obmedzujú rozsah pohybu. Najnižšia miera pohybu je v driekovej časti.
Krížová časť je nepohyblivá. Kostrč má obmedzenú možnosť pohybu v smere dopredu a dozadu.
Pohyby chrbtice sa rozdeľujú na:
anteflexia - predklon
retroflexia - záklon
lateroflexia - úklon
rotácia - otáčanie, alebo aj torzia
krúživé pohyby - vzájomnou kombináciou
pérovanie - významné aj pri tlmení nárazov, zabezpečujú ho platničky
Chrbtica je prirodzene = fyziologicky zakrivená vo viacerých úsekoch.
Chrbtica je prirodzene zakrivená.
Toto esovité zakrivenie je významné z opornej aj pohybovej funkcie. V určitom rozsahu je zakrivenie normálne = fyziologické.
Označuje sa ako lordóza a kyfóza.
A. Lordóza je zakrivenie dopredu - krčná a bedrová časť. Vrchol má v časti krku C4 - C5 a drieku L3 - L4.
B. Kyfóza je zakrivenie dozadu - hrudná a krížová časť. Jej vrchol je v oblasti hrudníka Th6 - Th7.
Striedajú sa v poradí: krčná lordóza > hrudná kyfóza > drieková lordóza > krížová kyfóza.
Chrbticu môžu postihnúť rôzne chorobné stavy, jedným z nich je i skolióza.
Avšak, v určitom rozsahu je u každého človeka prítomná aj skolióza. Najviac badateľná je v oblasti stavcov Th3 - Th5. Prechodne sa zvýrazní pri státi na jednej nohe, ale aj pri nesení záťaže v jednej ruke.
Definícia skoliózy uvádza, že ide o stav chorobného vybočenia chrbtice do strany z pohľadu frontálnej (prednej, čelovej) roviny, a to o viac ako 10 stupňov.
Popri vybočeniu je prítomná i zložka rotácie (torzie). Ide teda o trojrozmernú deformitu chrbtice.
Existuje viacero klasifikácií skoliózy. Tie zohľadňujú napríklad stranu, rozsah či lokalizáciu krivky vybočenia. Ďalej je dôležité delenie podľa etiológie, čiže pôvodu skoliózy.
Vychýlenie doprava sa klasifikuje ako dextrokonvexné (pravostranné) a doľava ako sinistrokonvexné zakrivenie (ľavostranné). Z latinského dexter = pravý a sinister = ľavý.
Tabuľka uvádza klasifikáciu podľa lokalizácie krivky
Názov
Popis
Okcipitocervikálne
vrchol krivky je na spojení hlavy a krčnej chrbtice
alebo v mieste C1
Cervikálne
vrchol krivky je v úseku krčnej chrbtice na úrovni C2 - C6
Cervikotorakálne
vrchol krivky je na prechode C7 a Th1 - krčnej a hrudnej chrbtice
alebo na úrovni C7, či Th1
Torakálne
vrchol krivky je medzi hrudnými stavcami Th2 až Th11
menej častá
hlavne u dievčat
Torakolumbálne
vrchol krivky je na úrovni prechodu Th12 - L1 - prechod hrudnej chrbtice na driekovú (lumbálnu)
alebo v mieste Th12 či L1
menej častý typ
Lumbálne
vrchol krivky je medzi stavcami L2 - L4 - drieková časť (lumbálna)
najčastejšie u dospievajúcich dievčat
Lumbosakrálne
vrchol je na úrovni prechodu L5 a S1 - prechod z driekovej na krížovú oblasť
Iná forma ju delí podľa rozsahu. V tomto prípade sa uplatňuje klasifikácia podľa Cobba-Lippmana na 4 základné stupne.
4 stupne skoliózy podľa Cobba-Lippmana v tabuľke
Stupeň
Popis
I. stupeň
krivka je v rozsahu nižšom ako 30 °
prítomná malá rotácia stavcov
II. stupeň
rozsah je 30 ° - 60 °
rotácia 10 - 12 stupňov
III. stupeň
60 ° - 90 °
rotácia 20 - 30 stupňov
IV. stupeň
rozsah krivky nad 90 °
torzia taktiež viac ako 30 stupňov
Následne sú známe aj zakrivenia ako kyfoskolióza či lordoskolióza. V týchto prípadoch sa pripájajú aj stavy deformácie v zmysle kyfózy a lordózy. Najčastejšie sa skolióza vyskytuje spolu s kyfózou na úrovni hrudníka.
Hypo - kyfóza = málo / zníženie zakrivenia chrbtice alebo hyper - kyfóza = nad / cez - prehnaná kyfóza.
Z hľadiska veku, v ktorom sa porucha zakrivenia odhalí, sa hodnotí aj ako:
infantilná - u detí do 3 rokov
juvenilná - u detí medzi 3. až 10. rokom života
adolescentná - u detí nad 10. rokov
A aby téma nebola jednoduchá, tak existuje aj delenie na základe prítomných štrukturálnych zmien. Vtedy sa hovorí o štrukturálnej a neštrukturálnej skolióze.
V prípade prvej menovanej je prítomné poškodenie (deformity) stavby stavca, medzistavcovej platničky a okolitých mäkkých súčastí. Sú buď hlavné, a tie vždy štrukturálne, alebo naopak vedľajšie, čiže kompenzačné (nemusia byť prítomné štrukturálne deformity).
Skolióza, čiže zakrivenie chrbtice môže mať tvar písmena C, vtedy sa označuje ako veľkooblúková, ale i ako skolióza s jednoduchou krivkou. Táto forma je vzácnejšia.
Iným prípadom je tvar písmena S (kompenzačná), označuje sa i ako skolóza s dvojitou krivkou. Zakrivenia sú v úseku hrudnej chrbtice, na prechode hrudnej do driekovej či v drieku.
Posledným je skolióza s mnohopočetnými krivkami. Pri nej sa vyskytujú viaceré krivky, tri či aj štyri.
Zobrazenie skoliózy. Zdroj foto: Canva
Príčiny
Pýtate sa na príčinu skoliózy?
V prípade tejto deformácie chrbtice sa uvádzajú rozličné príčiny. Tie ju klasifikujú na rôzne formy.
Tabuľka uvádza formy skoliózy podľa príčiny
Druh skoliózy
Príčiny
Idiopatická
presná príčina nie je známa
predpokladá sa multifaktoriálny základ
genetická predispozícia
zmeny chromozómov
najčastejší typ skoliózy
viac ako 80 % detských prípadov
častejšie u dievčat
delenie podľa veku:
infantilná, častejšie u chlapcov do 3 rokov, sama sa časom upraví
juvenilná, medzi 3. a 10. rokom, obe pohlavia rovnako
adolescentná, nad 10. rokov, viac u dievčat a zväčša nad 20 °
Ako je v tabuľke uvedené, tak príčina skoliózy nemusí byť známa. A to až v 80 % prípadov zo všetkých skolióz. Existujú niektoré rizikové faktory, ktoré hlavne počas detstva môžu provokovať nástup deformít chrbtice.
Pri skolióze sa uvádzajú niektoré rizikové faktory:
genetická predispozícia
pohlavie
častejšie u dievčat počas dospievania
predpokladá sa možný vplyv hormónov
pohlavná zrelosť
výška
chybné držanie tela
zlé pohybové návyky
svalový disbalans
rozdielna dĺžka dolných končatín
športové aktivity, a to hlavne jednostranné zaťažovanie
tenis
golf
úraz
hranie na hudobný nástroj
obezita
U dievčat je 5 až 10 krát vyšší predpoklad skoliózy v rozsahu väčšom ako 30 stupňov. Deti príliš dlho času sedia, nepohybujú sa dostatočne.
Dnešná moderná doba prináša veľa výhod, na druhú stranu, tiež nevýhod. Deti si zaužívali sedavý spôsob života, chýba im pohyb.
Sedenie oslabuje svaly chrbta, brucha a teda celého telesného jadra. Čo všeobecne negatívne vplýva na pohybový aparát a organizmus dieťaťa.
Dostatočný pohyb u detí podporuje svalovú silu, rovnováhu, správne držanie tela. Preto je dôležité viesť deti k zdravému životnému štýlu, k športovým aktivitám, z ktorých je vhodné napríklad plávanie, beh, futbal či karate.
Pohybová aktivita pozitívne vplýva na zdravý vývoj dieťaťa, nie len na pohybový, ale i nervový systém a celý organizmus.
Okrem pohybu je dôležitá racionálna strava, ktorá by mala zabrániť nadváhe a obezite. Príliš vysoká telesná váha prispieva k vzniku ťažkostí s chrbticou a iných sekundárnych problémov či ochorení v dospelosti.
Prítomnosť príznakov ovplyvňuje forma skoliózy, jej závažnosť a rozsah. Pri idiopatickej skolióze I. stupňa nemusíme badať žiadnu deformitu chrbtice. Naopak, pri II. a vyššom stupni ju už zachytí i laik.
Prejavy skoliózy tak teda môžu i nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Preto je nutné pravidelné detské vyšetrenie, ktorého úlohou je včasné rozpoznanie i tohto problému.
Situácia sa mení v prípade sekundárnej skoliózy. Vtedy sa symptómy odvíjajú od základného alebo pridruženého ochorenia a podľa postihnutia jedného, či viacerých orgánov. Vo veľkej miere tak záleží na tom či ide o vrodenú, alebo získanú formu.
Pri závažnom vybočení môžu byť zhoršené funkcie hrudných orgánov, a teda dýchacieho či srdcovo - cievneho systému.
Bolesť chrbtice nemusí byť prítomná vôbec. Dieťa preto neupozorní, že má problém. Prípadne je prítomná iba miernej intenzity či nastupuje po fyzickej námahe a pri únave. Podobne sa vyskytuje pri dlhodobom sedení či státí.
A kvôli absencii bolesti je nutné všímať si postoj, pohybový vzorec, chrbticu a celkovú posturu dieťaťa.
Dokážeme rozpoznať rozdielnu výšku ramien, keď je jedno rameno v nižšom postavení, ako druhé. Z toho dôvodu sa môže zdať, že jedna ruka je dlhšia, ako druhá. Hlava je naklonená.
Pri pohľade na chrbát je vidieť lopatky, pričom jedna býva viac vystúpená ako druhá. Podobne i trup, ten môže byť jednostranne skrátený, natočený.
Ďalej sa pridružuje nerovnosť v bokoch, v panve - bedrová kosť je jednostranne vyššie. Telo sa nakláňa na jednu stranu.
Súhrn hlavných znakov:
náklon hlavy
jedno rameno vyššie
jedna ruka ako keby dlhšia
vystúpená jedna lopatka
náklon trupu
hrb, čiže gibbus a jeho zvýraznenie v predklone
deformita rebier, hrudného koša
nerovnosť v bokoch - asymetria v driekovej časti
následkom toho vzniká skrátenie jednej končatiny (vyvýšenie strany panvy, nie skrátenie končatiny)
náklon tela
v predklone zvýraznenie vybočenia chrbtice
Diagnostika
Najčastejšie dochádza k odhaleniu skoliózy v období detstva od 10. do 18. roku života. Zväčša postihuje rýchlo rastúce a štíhle dievčatá. V neskoršom veku je diagnostikovaných menej prípadov.
Z toho dôvodu je potrebné pravidelné preventívne vyšetrenie chrbtice detským lekárom.
Dôležité: Samozrejme, významnú rolu majú aj rodičia. Tí by mali mať prehľad o stave pohybového aparátu dieťaťa. Potrebné je všímať si: postoj, chôdzu, pohybové návyky, a to z každej strany: spredu, zozadu, zo strany, taktiež v predklone.
Plus, nezabúdať na to, že chrbticu môže postihnúť viacero foriem deformácie a ochorení.
Deformácie chrbtice podľa frekvencie:
adolescentná idiopatická skolióza
kongenitálna skolióza
kongenitálna kyfóza
infantilná idiopatická skolióza
juvenilná idiopatická skolióza
kyfóza u adolescentov a mladých dospelých
spondylolýza a spondylolistéza
neuromuskulárna skolióza
deformity pri syndrómoch
Diagnostika si vyžaduje odobratie anamnézy a klinické vyšetrenie. Rodinný výskyt, u dievčat je to okrem iného i menarché, čiže nástup prvej menštruácie.
Lekár vyšetruje chrbticu, jej zakrivenie, symetriu ramien, bokov, hodnotí predklon, prípadný výskyt hrbu a vyvýšenie lopatiek, funkčný test chrbtice.
Hodnotí sa hlavná krivka, kompenzačná krivka, koncový stavec, vrcholový stavec, orientácia krivky, jej lokalizácia.
Používajú sa pri tom pravítka, vodováha (meranie rebrovej prominencie - hrbu, čiže gibbu) či olovnica, skoliometer. Skríningové metódy, ako je napríklad test predklonu podľa Adamsa, hodnotenie stupňa kostnej zrelosti, meranie rotácie stavcov, určenie kostného veku podľa Risserovej zóny a iné.
Novou metódou je 3D posturálna analýza, pri ktorej používa optické a laserové skenovanie. Poskytuje detailnú vizualizáciu chrbtice, vyšetrenie trvá len niekoľko minút a nezaťažuje pacienta žiarením. Pri výskyte skoliózy je u detí ideálne pravidelné sledovanie vývoja.
Prípadne sa podľa potreby doplní neurologické vyšetrenie. K tomu náleží aj EMG, EEG. V niektorých prípadoch je potrebné kardiologické vyšetrenie (ECHO) a vyšetrenie vitálnej kapacity pľúc, ale tiež endokrinologické vyšetrenie.
Spomedzi zobrazovacích metód sa volí RTG. Snímky sa vytvárajú z rôznych strán a pri rôznych polohách. Následne sa hodnotia uhly - Cobbov uhol a meranie závažnosti zakrivenia chrbtice. Doplniť sa môže CT či MRI, na základe ktorých sa dá zhodnotiť chrbticový kanál a miecha či miechové nervy.
Priebeh
Priebeh skoliózy taktiež závisí od jej formy, pridruženého ochorenia. Napríklad pri neuromuskulárnej skolióze sa predpokladá progresia, čiže postup deformácie chrbtice.
Tak ako je uvedené vyššie, tak 80 % prípadov skoliózy sa vyvíja bez známej príčiny.
U dospievajúcich dievčat, vtedy sa hovorí o adolescentnej forme, sa badá zvýšená pravdepodobnosť vzniku vybočenia chrbtice.
Predpokladá sa multifaktoriálny vplyv, ako je príliš rýchly rast a účinok hormonálnych zmien.
Naopak, v prípade infantilnej skoliózy, pri ktorej sa uvádza, že je častejšia u malých chlapcov, sa postupom rastu deformita vytráca.
Dôležité je myslieť na rizikové faktory, ktoré podporia progresiu deformácie chrbtice a ich odstránenie. Z toho dôvodu je nutné viesť deti už od útleho veku k pohybovým aktivitám.
Dieťa sa nebude sťažovať...
Samozrejme, treba myslieť na vhodný typ športu, aby sme zbytočne nepreťažili detský organizmus. Deti mentálne zvládnu nápor športu a nebudú sa sťažovať na únavu.
Určite aj preto, aby potešili rodičov.
Avšak, v neskoršom období sa môže nadmerná záťaž prejaviť na probléme s pohybovým ústrojenstvom, kĺbmi.
Rodičia i detský lekár si všímajú postoj, pohybové návyky a chrbticu ako celok, a to z každej strany. Nakoľko v priebehu skoliózy sa nemusí vyskytnúť bolesť chrbtice.
Najväčší progres vybočenia chrbtice sa predpokladá na obdobie dospievania a rastu. Skolióza v dospelosti už bude mať postup minimálny.
Prevencia problémov s chrbticou a skoliózy
V prípade skoliózy negatívne vplýva chybné držanie tela, čiže je potrebné už v mladom veku začať s osvojovaním správneho postoja, sedu.
Dôležitý je pravidelný pohyb, správna obuv a vyhýbanie sa preťažovaniu chrbtice.
S tým súvisí už spomínané vyberanie vhodných športových aktivít. Odporúča sa plávanie, chôdza a pobyt na čerstvom vzduchu.
Vhodné druhy cvičenia:
SM systém, joga a pilates - patria medzi efektívne doplnky liečby skoliózy.
Nevhodné sú cvičenia/športy, ktorým je treba sa vyhýbať. Príkladom sú prudké rotačné a krútiace pohyby, aké sa využívajú napríklad pri golfe, tenise, florbale či hokeji, rovnako tiež skoky a tvrdé dopady, zdvíhanie ťažkých bremien či jednostranné zaťaženie.
Pri cvičení a výbere športu je dôležité myslieť na tieto princípy:
Osobitosť cvičenia - každý človek je jedinečný a má inú orientáciu a stupeň skoliózy - cvičenie by sa preto malo individualizovať a prispôsobiť, najvhodnejšie je zo začiatku vedenie fyzioterapeutom.
Symetria a vyváženie - väčšina cvičení by sa mala vyhýbať jednostrannému zaťaženiu a namiesto toho by mala podporovať vyváženie oboch strán tela.
Nepreťažovať sa - cvičenie pomalým tempom, žiadne prudké trhavé pohyby, nechoďte cez bolesť a počúvajte svoje telo.
Pravidelnosť - bez pravidelnosti a konzistencie nebude cvičenie účinné - odporúča sa minimálne 15 - 20 denne.
Odborné vedenie - zvlášť na začiatku je vysoko dôležité cvičiť pod dohľadom odborníka, kvalifikovaného fyzioterapeuta, ktorý naučí cviky aj so správnou technikou.
Správne cvičenie, ktoré kombinuje silový, aeróbny tréning, strečing a relaxáciu, je kľúčom k úspechu a zvládaniu skoliózy, či prevencii progresie a zhoršenia stavu chrbtice.
Zopár faktov na záver
Výskumy potvrdzujú, že skolióza má významný genetický základ. Ak má v rodine niekto skoliózu, riziko jej vzniku u ďalších členov rodiny je výrazne vyššie.
V diagnostike je novou pomôckou, ktorá využíva optické a laserové skenovanie chrbtice bez zaťažujúceho žiarenia 3D posturálna analýza. Významná je pri pravidelnom sledovaní vývoja skoliózy u detí.
Aj keď sa plávanie uvádza ako liek pri skolióze, najnovšie poznatky naznačujú, že samo osebe chybné zakrivenie chrbtice nelieči. Platí to najmä pri nesprávnej technike plávania, avšak má priaznivý vplyv na posilnenie svalstva, ale nezastupuje celkovú liečbu a rehabilitáciu.
Vysoký význam pre doplnenie liečby má pravidelné a vhodné cvičenie a chôdza - prechádzky. Medzi odporúčané formy cvičenia patrí SM systém, ktorý sa využíva množstvom rehabilitačných centier po celom svete.
SM systém má preukázaný vplyv a pacienti uvádzajú zníženie bolestí chrbta, zlepšenie držania, stabilitu, pohyblivosti a flexibility chrbtice, spomalenie progresie až jej zastavenie pri skolióze. SM systém dopĺňa joga a pilates.
Kvalitný spánok a na správnej podložke má vysoký vplyv. Odporúča sa stredne tvrdý matrac a poloha na chrbte, keď je krk, chrbtica, boky aj nohy vo vyrovnanej pozícii. Deti so skoliózou potrebujú tvrdší matrac, ich chrbtica sa ešte len vyvíja.
Nevhodná poloha počas spánku je poloha na bruchu.
Najčastejšie sa skolióza zhoršuje počas puberty, keď nastáva prudký rast. U dievčat je to pred začiatkom menštruácie.
Najčastejšie otázky a odpovede
Je skolióza dedičná?
Áno, skolióza má výrazný genetický základ. Ak má rodič alebo súrodenci skoliózu, je riziko vzniku až 3-krát vyššie.
Pomôže plávanie vyliečiť skoliózu?
Nie. Plávanie má významný vplyv na posilnenie svalov tela a tiež chrbta, ale samo osebe nelieči. Nevyhnutná je cielená rehabilitácia a pravidelný pohyb, chôdza, výzmaným je napríklad SM systém.
Ako je to so spánkom? Môže matrac zhoršiť ochorenie?
Matrac vplýva na kvalitu spánku a môže zhoršiť bolesti. Odporúča sa stredne-tvrdý matrac pre dospelých a tvrdší matrac pre deti. Vysoký význam má poloha počas spánku - odporúča sa poloha na chrbte. NEvhodná poloha je na boku.
Je možné diagnostikovať skoliózu aj bez RTG snímku?
Áno, moderná 3D posturálna analýza je presnou formou diagnostiky a to bez žiarenia. Vyšetrenie je rýchle, bezpečné a vhodné na pravidelné monitorovanie u detí.
Prečo sa skolióza zhoršuje v puberte?
V období puberty nastáva prudký rast, čo je práve rizikom pre progresiu skoliózy. U dievčat je to obdobie pred prvou menštruáciou.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
