Skolióza je bočné vychýlenie chrbtice do strany. Chorobné vybočenie chrbtice je možné badať najmä u detí, ale postihnúť môže ktorúkoľvek vekovú kategóriu. Má nie len zdravotný dopad, ale i sociálny či kozmetický.
Príznaky Skoliózy
Charakteristika
Skolióza je odborné označenie pre chorobné vychýlenie chrbtice do strany. Ide o stav patologického vybočenia, ktoré môže byť zapríčinené chybným držaním tela, ale i iným zdravotným problémom.
Najčastejšie sa stretávame s týmto pojmom do obdobia dospievania a ako so skoliózou u detí. Avšak, postihnutý môžu byť ľudia v akejkoľvek vekovej kategórii.
Grécke: skolios = krivý, pokrivený.
Galén Claudius rok 130 až 200 n.l opísal ako prvú deformitu chrbtice skoliózu.
Tento typ deformácie chrbtice údajne postihuje približne 3 % populácie.
Skolióza je prítomná aj za fyziologických podmienok. Avšak iba v určitom rozsahu. Prechodné vybočenie chrbtice je zapríčinené pri jednostrannom zaťažení, napríklad počas nesenia nákupu v jednej ruke.
Chrbtica má svoje fyziologické zakrivenie
Chrbtica je dôležitou súčasťou pohybového a oporného aparátu ľudského tela. To znamená, že má významnú pohybovú a opornú funkciu. Okrem toho je významná z hľadiska ochrany miechy, ktorá prechádza cez chrbticový kanál.
Chrbtica je poskladaná zo stavcov - vertebrae. Tých je 33 až 34.
Chrbtica sa rozdeľuje na viacero úsekov:
- krčná chrbtica - 7 stavcov = C1 až C7
- hrudná chrbtica - 12 stavcov = Th1 až Th12
- drieková chrbtica - 5 stavcov = L1 až L5
- krížová chrbtica - 5 alebo 6 = S1 až S5 (S6), pričom spolu tvoria krížovú kosť - os sacrale
- kostrč - 4 alebo 5 stavcov = Co1 - Co4 (Co5)
Latinsky sa označujú ako stavce:
C - vertebrae Cervicales
Th - vertebrae Thoracicae
L - vertebrae Lumbales
S - vertebrae Sacrales
Co - vertebrae Coccygeae
Od hlavy až po panvu tvorí približne 35 % dĺžky ľudského tela.
Latinské označenie: Columna vertebralis.
Stavce tvoria chrbticový kanál, ktorým prebieha miecha (medulla spinalis), a to od hlavy až po približne druhý driekový stavec - L2.
Chrbtica je celok vytvorený zo stavcov, spolu s medzistavcovými platničkami (disci intervertebrales), medzistavcovými kĺbmi, väzmi a svalmi patrí k dokonalej funkčnej jednotke. Vzájomná súhra všetkých štruktúr a špecifický tvar nám zaručuje pohyblivosť.
Pohyblivosť je v každom úseku iná.
Najväčšia pohyblivosť je v krčnom úseku.
Hrudníková chrbtica je spevnená rebrami, ktoré do určitej miery obmedzujú rozsah pohybu.
Najnižšia miera pohybu je v driekovej časti.
Krížová časť je nepohyblivá. Kostrč má obmedzenú možnosť pohybu v smere dopredu a dozadu.
Pohyby chrbtice sa rozdeľujú na:
- anteflexia - predklon
- retroflexia - záklon
- lateroflexia - úklon
- rotácia - otáčanie, alebo aj torzia
- krúživé pohyby - vzájomnou kombináciou
- pérovanie - významné aj pri tlmení nárazov, zabezpečujú ho platničky
Chrbtica je prirodzene = fyziologicky zakrivená vo viacerých úsekoch.
Chrbtica je prirodzene zakrivená.
Toto esovité zakrivenie je významné z opornej aj pohybovej funkcie. V určitom rozsahu je zakrivenie normálne = fyziologické.
Označuje sa ako lordóza a kyfóza.
A. Lordóza je zakrivenie dopredu - krčná a bedrová časť. Vrchol má v časti krku C4 - C5 a drieku L3 - L4.
B. Kyfóza je zakrivenie dozadu - hrudná a krížová časť. Jej vrchol je v oblasti hrudníka Th6 - Th7.
Striedajú sa v poradí: krčná lordóza > hrudná kyfóza > drieková lordóza > krížová kyfóza.
Chrbticu môžu postihnúť rôzne chorobné stavy, jedným z nich je i skolióza.
Avšak, v určitom rozsahu je u každého človeka prítomná aj skolióza. Najviac badateľná je v oblasti stavcov Th3 - Th5. Prechodne sa zvýrazní pri státi na jednej nohe, ale aj pri nesení záťaže v jednej ruke.
Prečítajte si tiež:
Hyperlordóza
Hyperkyfóza
Skolióza je...
Definícia skoliózy uvádza, že ide o stav chorobného vybočenia chrbtice do strany z pohľadu frontálnej (prednej, čelovej) roviny, a to o viac ako 10 stupňov.
Popri vybočeniu je prítomná i zložka rotácie (torzie). Ide teda o trojrozmernú deformitu chrbtice.
Existuje viacero klasifikácií skoliózy. Tie zohľadňujú napríklad stranu, rozsah či lokalizáciu krivky vybočenia. Ďalej je dôležité delenie podľa etiológie, čiže pôvodu skoliózy.
Vychýlenie doprava sa klasifikuje ako dextrokonvexné (pravostranné) a doľava ako sinistrokonvexné zakrivenie (ľavostranné).
Z latinského dexter = pravý a sinister = ľavý.
Tabuľka uvádza klasifikáciu podľa lokalizácie krivky
| Názov | Popis |
| Okcipitocervikálne |
|
| Cervikálne |
|
| Cervikotorakálne |
|
| Torakálne |
|
| Torakolumbálne |
|
| Lumbálne |
|
| Lumbosakrálne |
|
Iná forma ju delí podľa rozsahu. V tomto prípade sa uplatňuje klasifikácia podľa Cobba-Lippmana na 4 základné stupne.
4 stupne skoliózy podľa Cobba-Lippmana v tabuľke
| Stupeň | Popis |
| I. stupeň |
|
| II. stupeň |
|
| III. stupeň |
|
| IV. stupeň |
|
Následne sú známe aj zakrivenia ako kyfoskolióza či lordoskolióza. V týchto prípadoch sa pripájajú aj stavy deformácie v zmysle kyfózy a lordózy. Najčastejšie sa skolióza vyskytuje spolu s kyfózou na úrovni hrudníka.
Hypo - kyfóza = málo / zníženie zakrivenia chrbtice
alebo
hyper - kyfóza = nad / cez - prehnaná kyfóza.
Z hľadiska veku, v ktorom sa porucha zakrivenia odhalí, sa hodnotí aj ako:
- infantilná - u detí do 3 rokov
- juvenilná - u detí medzi 3. až 10. rokom života
- adolescentná - u detí nad 10. rokov
A aby téma nebola jednoduchá, tak existuje aj delenie na základe prítomných štrukturálnych zmien. Vtedy sa hovorí o štrukturálnej a neštrukturálnej skolióze.
V prípade prvej menovanej je prítomné poškodenie (deformity) stavby stavca, medzistavcovej platničky a okolitých mäkkých súčastí.
Sú buď hlavné, a tie vždy štrukturálne, alebo naopak vedľajšie, čiže kompenzačné (nemusia byť prítomné štrukturálne deformity).
Skolióza, čiže zakrivenie chrbtice môže mať tvar písmena C, vtedy sa označuje ako veľkooblúková, ale i ako skolióza s jednoduchou krivkou. Táto forma je vzácnejšia.
Iným prípadom je tvar písmena S (kompenzačná), označuje sa i ako skolóza s dvojitou krivkou. Zakrivenia sú v úseku hrudnej chrbtice, na prechode hrudnej do driekovej či v drieku.
Posledným je skolióza s mnohopočetnými krivkami. Pri nej sa vyskytujú viaceré krivky, tri či aj štyri.
Príčiny
Pýtate sa na príčinu skoliózy?
V prípade tejto deformácie chrbtice sa uvádzajú rozličné príčiny. Tie ju klasifikujú na rôzne formy.
Tabuľka uvádza formy skoliózy podľa príčiny
| Druh skoliózy | Príčiny |
| Idiopatická |
|
| Kongenitálna |
|
| môže byť: |
|
| Neuromuskulárna |
|
| Ďalej môže byť skolióza zapríčinená pre: | |
| Štrukturálne |
|
| Neštrukturálne |
|
Ako je v tabuľke uvedené, tak príčina skoliózy nemusí byť známa. A to až v 80 % prípadov zo všetkých skolióz. Existujú niektoré rizikové faktory, ktoré hlavne počas detstva môžu provokovať nástup deformít chrbtice.
Pri skolióze sa uvádzajú niektoré rizikové faktory:
- genetická predispozícia
- pohlavie
- častejšie u dievčat počas dospievania
- predpokladá sa možný vplyv hormónov
- pohlavná zrelosť
- výška
- chybné držanie tela
- zlé pohybové návyky
- svalový disbalans
- rozdielna dĺžka dolných končatín
- športové aktivity, a to hlavne jednostranné zaťažovanie
- tenis
- golf
- úraz
- hranie na hudobný nástroj
- obezita
U dievčat je 5 až 10 krát vyšší predpoklad skoliózy v rozsahu väčšom ako 30 stupňov.
Deti príliš dlho času sedia, nepohybujú sa dostatočne.
Dnešná moderná doba prináša veľa výhod, na druhú stranu, tiež nevýhod.
Deti si zaužívali sedavý spôsob života, chýba im pohyb.
Sedenie oslabuje svaly chrbta, brucha a teda celého telesného jadra. Čo všeobecne negatívne vplýva na pohybový aparát a organizmus dieťaťa.
Dostatočný pohyb u detí podporuje svalovú silu, rovnováhu, správne držanie tela. Preto je dôležité viesť deti k zdravému životnému štýlu, k športovým aktivitám, z ktorých je vhodné napríklad plávanie, beh, futbal či karate.
Pohybová aktivita pozitívne vplýva na zdravý vývoj dieťaťa,
nie len na pohybový, ale i nervový systém a celý organizmus.
Okrem pohybu je dôležitá racionálna strava, ktorá by mala zabrániť nadváhe a obezite. Príliš vysoká telesná váha prispieva k vzniku ťažkostí s chrbticou a iných sekundárnych problémov či ochorení v dospelosti.
Prečítajte si články:
Nadváha a obezita u detí aj mladých
Stredomorský typ stravovania
Príznaky
Prítomnosť príznakov ovplyvňuje forma skoliózy, jej závažnosť a rozsah. Pri idiopatickej skolióze I. stupňa nemusíme badať žiadnu deformitu chrbtice. Naopak, pri II. a vyššom stupni ju už zachytí i laik.
Prejavy skoliózy tak teda môžu i nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Preto je nutné pravidelné detské vyšetrenie, ktorého úlohou je včasné rozpoznanie i tohto problému.
Situácia sa mení v prípade sekundárnej skoliózy.
Vtedy sa symptómy odvíjajú od základného alebo pridruženého ochorenia a podľa postihnutia jedného, či viacerých orgánov. Vo veľkej miere tak záleží na tom či ide o vrodenú, alebo získanú formu.
Pri závažnom vybočení môžu byť zhoršené funkcie hrudných orgánov, a teda dýchacieho či srdcovo - cievneho systému.
Bolesť chrbtice nemusí byť prítomná vôbec. Dieťa preto neupozorní, že má problém. Prípadne je prítomná iba miernej intenzity či nastupuje po fyzickej námahe a pri únave. Podobne sa vyskytuje pri dlhodobom sedení či státí.
A kvôli absencii bolesti je nutné všímať si postoj, pohybový vzorec, chrbticu a celkovú posturu dieťaťa.
Dokážeme rozpoznať rozdielnu výšku ramien, keď je jedno rameno v nižšom postavení, ako druhé. Z toho dôvodu sa môže zdať, že jedna ruka je dlhšia, ako druhá. Hlava je naklonená.
Pri pohľade na chrbát je vidieť lopatky, pričom jedna býva viac vystúpená ako druhá.
Podobne i trup, ten môže byť jednostranne skrátený, natočený.
Vytvára sa hrb, čiže gibbus.
Ďalej sa pridružuje nerovnosť v bokoch, v panve - bedrová kosť je jednostranne vyššie. Telo sa nakláňa na jednu stranu.
Súhrn hlavných znakov:
- náklon hlavy
- jedno rameno vyššie
- jedna ruka ako keby dlhšia
- vystúpená jedna lopatka
- náklon trupu
- hrb, čiže gibbus a jeho zvýraznenie v predklone
- deformita rebier, hrudného koša
- nerovnosť v bokoch - asymetria v driekovej časti
- následkom toho vzniká skrátenie jednej končatiny (vyvýšenie strany panvy, nie skrátenie končatiny)
- náklon tela
- v predklone zvýraznenie vybočenia chrbtice
Diagnostika
Najčastejšie dochádza k odhaleniu skoliózy v období detstva od 10. do 18. roku života. Zväčša postihuje rýchlo rastúce a štíhle dievčatá. V neskoršom veku je diagnostikovaných menej prípadov.
Z toho dôvodu je potrebné pravidelné preventívne vyšetrenie chrbtice detským lekárom.
Dôležité:
Samozrejme, významnú rolu majú aj rodičia.
Tí by mali mať prehľad o stave pohybového aparátu dieťaťa.
Potrebné je všímať si:
postoj, chôdzu, pohybové návyky,
a to z každej strany:
spredu, zozadu, zo strany, taktiež v predklone.
Plus, nezabúdať na to, že chrbticu môže postihnúť viacero foriem deformácie a ochorení.
Deformácie chrbtice podľa frekvencie:
- adolescentná idiopatická skolióza
- kongenitálna skolióza
- kongenitálna kyfóza
- infantilná idiopatická skolióza
- juvenilná idiopatická skolióza
- kyfóza u adolescentov a mladých dospelých
- spondylolýza a spondylolistéza
- neuromuskulárna skolióza
- deformity pri syndrómoch
Diagnostika si vyžaduje odobratie anamnézy a klinické vyšetrenie. Rodinný výskyt, u dievčat je to okrem iného i menarché, čiže nástup prvej menštruácie.
Lekár vyšetruje chrbticu, jej zakrivenie, symetriu ramien, bokov, hodnotí predklon, prípadný výskyt hrbu a vyvýšenie lopatiek, funkčný test chrbtice.
Hodnotí sa hlavná krivka, kompenzačná krivka, koncový stavec, vrcholový stavec, orientácia krivky, jej lokalizácia.
Používajú sa pri tom pravítka, vodováha (meranie rebrovej prominencie - hrbu, čiže gibbu) či olovnica, skoliometer. Skríningové metódy, ako je napríklad test predklonu podľa Adamsa, hodnotenie stupňa kostnej zrelosti, meranie rotácie stavcov, určenie kostného veku podľa Risserovej zóny a iné.
Prípadne sa podľa potreby doplní neurologické vyšetrenie. K tomu náleží aj EMG, EEG. V niektorých prípadoch je potrebné kardiologické vyšetrenie (ECHO) a vyšetrenie vitálnej kapacity pľúc, ale tiež endokrinologické vyšetrenie.
Spomedzi zobrazovacích metód sa volí RTG. Snímky sa vytvárajú z rôznych strán a pri rôznych polohách. Následne sa hodnotia uhly - Cobbov uhol a meranie závažnosti zakrivenia chrbtice.
Doplniť sa môže CT či MRI, na základe ktorých sa dá zhodnotiť chrbticový kanál a miecha či miechové nervy.
Priebeh
Priebeh skoliózy taktiež závisí od jej formy, pridruženého ochorenia. Napríklad pri neuromuskulárnej skolióze sa predpokladá progresia, čiže postup deformácie chrbtice.
Tak ako je uvedené vyššie, tak 80 % prípadov skoliózy sa vyvíja bez známej príčiny.
U dospievajúcich dievčat, vtedy sa hovorí o adolescentnej forme, sa badá zvýšená pravdepodobnosť vzniku vybočenia chrbtice.
Predpokladá sa multifaktoriálny vplyv, ako je príliš rýchly rast a účinok hormonálnych zmien.
Naopak, v prípade infantilnej skoliózy, pri ktorej sa uvádza, že je častejšia u malých chlapcov, sa postupom rastu deformita vytráca.
Dôležité je myslieť na rizikové faktory, ktoré podporia progresiu deformácie chrbtice a ich odstránenie. Z toho dôvodu je nutné viesť deti už od útleho veku k pohybovým aktivitám.
Dieťa sa nebude sťažovať...
Samozrejme, treba myslieť na vhodný typ športu, aby sme zbytočne nepreťažili detský organizmus. Deti mentálne zvládnu nápor športu a nebudú sa sťažovať na únavu.
Určite aj preto, aby potešili rodičov.
Avšak, v neskoršom období sa môže nadmerná záťaž prejaviť na probléme s pohybovým ústrojenstvom, kĺbmi.
Rodičia i detský lekár si všímajú postoj, pohybové návyky a chrbticu ako celok, a to z každej strany. Nakoľko v priebehu skoliózy sa nemusí vyskytnúť bolesť chrbtice.
Najväčší progres vybočenia chrbtice sa predpokladá na obdobie dospievania a rastu. Skolióza v dospelosti už bude mať postup minimálny.
