Syndróm karpálneho tunela patrí medzi útlakové syndrómy. Označuje postihnutie stredného nervu v karpálnom tuneli zápästia. Častejšie zasahuje ženy a vzniká z rôznych príčin. Najčastejšie je dôsledkom nadmerného zaťažovania ruky pri dlhodobej práci alebo inej činnosti. Tento syndróm je pomerne častý. Spôsobuje bolesť a iné nepríjemné ťažkosti.
Syndróm karpálneho tunela je označovaný skratkou SKT či ako syndróm zápästného tunela. Je najčastejším útlakovým syndrómom. To znamená, že vzniká na základe kompresie (stlačenia) na nerv. Presnejšie na nervus medianus, čiže stredový nerv, ktorý prebieha cez uvedený tunel.
Častejšie postihuje ženy, a to približne trikrát viac ako mužov. Všeobecne vo veku približne 40 - 50 rokov. Frekventovanejšie zasahuje dominantnú ruku, ale ani obojstranný výskyt nie je výnimočný. V rôznych publikáciách sa uvádza početnosť prípadov u 100 - 350 zo 100 000 ľudí.
Malý priestor a veľké problémy
Pokiaľ príde k stlačeniu či chronickej záťaži, alebo dlhodobému preťažovaniu zápästia tlakom, dochádza k útlaku tohto nervu, bolesti v oblasti zápästia a iným problémom. Útlak nervu môže vzniknúť aj pri úraze, opuchnutí alebo pri zápale šliach či väzov v tejto oblasti.
Syndróm karpálneho tunela je jednou z najčastejších chorôb z povolania.
Niekedy sa vyskytujú ťažkosti aj u žien v tehotenstve. A to ako následok zadržovania vody v organizme a opuchom mäkkých tkanív. Tento útlakový syndróm je veľmi nepríjemný a je sprevádzaný nielen bolesťami, ale aj stuhnutosťou zápästia a problémami v oblasti nervov a svalov nielen zápästia ale aj dlane.
To má za následok poruchu funkcie ruky.
Čo je karpálny tunel?
Karpálny tunel je úžina, ktorá spája predlaktie s dlaňou. Tvoria ju kosti zápästia (karpálne kosti, ossa carpi) a väzivový pruh (retinaculum flexorum). Cez túto štrbinu prebieha jeden mohutný mediánny nerv, teda nervus medianus a 9 šliach. Nerv inervuje prvý až tretí prst a z polovice aj štvrtý prst ruky.
Inervácia týmto nervom zabezpečuje pohyb, teda hrubú aj jemnú motoriku a citlivosť daných prstov. Šľachy, čiže ohýbače prstov, sú zodpovedné za pohyblivosť ako takú.
Problémy v oblasti karpálneho tunela majú za následok rad ťažkostí, a teda od bolesti, poruchy hybnosti až citlivosti v uvedenej oblasti.
Karpálny tunel. Zdroj foto: Getty images
Príčiny
Anatomické usporiadanie v oblasti karpálneho tunela je rizikovým faktorom pre vznik problémov. Ťažkosti vznikajú na základe zúženia už beztak malého priestoru. Na zmeny nervu či jeho okolia následne citlivo reagujeme.
Ťažkosti môžu vzniknúť akútne, ako napríklad pri úraze, alebo sa opakujú, avšak, častokrát sú chronické. Dôsledkom tlaku vznikajú rôzne problémy. Zvýšenie vnútorného tlaku môžu mať na svedomí viaceré príčiny, ako sú napríklad:
zmeny kostí
nadbytok rôzneho materiálu v oblasti (tuk, tekutiny)
nevhodná poloha
opakované pohyby zápästia
Syndróm karpálneho tunela je frekventovanou pracovnou komplikáciou, ktorá má za následok častú práceneschopnosť. Stereotypné pohyby zápästia sa vyskytujú aj pri iných ako pracovných činnostiach.
Medzi rizikové povolania a iné činnosti sa zaraďujú napríklad:
dlhodobá práca za počítačom (klávesnica a myš) ako frekventovaný novodobý problém
dlhodobá práca so skrutkovačom, kliešťami a podobne (elektrikári, maliari a iní robotníci)
hra na hudobné nástroje, ako je klavír, strunové nástroje, čiže husle
športovci, najmä kulturisti a bicyklisti
dlhodobá chôdza o barliach
Najčastejšou príčinou vzniku syndrómu je teda chronická záťaž a dlhodobé fyzické preťaženie zápästia prácou alebo inou jednotvárnou činnosťou, naviac, nevhodnou ergonómiou (polohou) rúk pri práci, napríklad na počítači a športe.
Niekedy však môže vzniknúť toto tlakové poškodenie aj pri úraze, zápale šliach a väziva v tejto oblasti. A útlak zápästného kanála býva aj následkom niektorých ochorení.
Rizikovými faktormi sú aj hormonálne zmeny v organizme.
Syndróm karpálneho tunela ako následok úrazu. Zdroj foto: Getty images
Niektoré rizikové faktory vplývajúce na vznik SKT:
úraz, zlomenina, narazenie, vyvrtnutie
opuch a nadmerné množstvo tekutiny v danej oblasti (ochorenie obličiek, tehotenstvo)
Syndróm karpálneho tunela sa najviac prejavuje na dominantnej ruke, a teda na tej, ktorá je viac namáhaná. Avšak, nie je to vždy tak, lebo môže postihovať obe ruky. Ťažkosti sú lokalizované v oblasti karpálneho tunela, ruky, ale môžu vyžarovať aj do vyšších častí končatiny.
Bolesť tak môže vystreľovať do ramena a paži. Ťažkosti zhoršuje určitá poloha (držanie knihy, poloha rúk pri šoférovaní), ale aj námaha. Častý a charakteristický je nástup symptómov počas pokoja a v noci, čo má za následok zhoršený či prerušovaný spánok.
Príkladom je, ak postihnutého v noci zobudí bolesť a po rozcvičení sa ťažkosti upokoja. Dotyčný nie je schopný zapnúť si gombíky, neuchopí ihlu, nôž. Problémom môže byť aj vešania bielizne a vypadávanie predmetov z rúk. Porucha funkcie sa tak prejavuje na jemnej, ale aj hrubej motorike.
Charakteristickými príznakmi pri syndróme karpálneho tunela sú:
parestézie , čiže pocit mravčenia v ruke, palec, ukazovák, prostredník a polovica prstenníka
tŕpnutie, brnenie prstov a zápästia
bolesť, ako je aj pálene
bolesť môže vystreľovať do ramena, paži
zhoršená funkcia, obmedzenie hybnosti, teda jemnej aj hrubej motoriky
môžu sa vyskytovať zánikové príznaky nervus medianus
spomalené vedenie karpálnym tunelom na EMG
Ťažký
svalová atrofia
svalová slabosť
trvalé poruchy citlivosti
výrazné zánikové príznaky
spomalené vedenie karpálnym tunelom na EMG
Diagnostika
Syndróm karpálneho tunela sa diagnostikuje na základe typických príznakov a anamnézy. Vykonáva sa fyziologické a palpačné vyšetrenie. Pozoruje sa citlivosť a hybnosť zápästia i prstov.
K určeniu diagnózy dopomáhajú aj provokačné testy.
Provokačný test zahŕňa cieľené pohyby rukou, ktoré majú zúžiť priestor v karpálnom tuneli, a tým provokovať ťažkosti. Používa sa pri nich aj kladivko alebo ohýbanie, vystieranie ruky v zápästí, či zdvíhanie ruky, na dobu 60 sekúnd.
K potvrdeniu diagnózy sa využíva aj EMG, čo je elektromyografické vyšetrenie. EMG sleduje elektrickú činnosť na nervovo - svalovej úrovni, čím sa potvrdí útlak nervu. Blokáda nervu je metóda, keď sa do oblasti injekčne vpraví lokálne anestetikum. Ak ťažkosti ustúpia, diagnóza sa potvrdí.
Pri diferenciálnej diagnostike sa využíva aj RTG, USG, CT či MRI vyšetrenie. A pri imunologických ťažkostiach aj odber krvi. Podobne je to v prípade hrmonálnych problémov. Prípadne, využiť sa môže aj operačná revízia tejto zápästnej úžiny.
Diferenciálna diagnostika má za úlohu diferencovať, teda rozlíšiť príčinu ťažkostí. Nakoľko podobné problémy môže vyvolať aj iné ochorenie. A to sú napríklad neurologické ochorenia, ochorenie šliach, kĺbov, ťažkosti s krčnou chrbticou. Dokonca, možný je aj výskyt viacerých ťažkostí spolu so SKT.
Karpálny tunel je úžina, ktorou prechádza nerv a 9 šliach. Spolu majú za úlohu riadiť a vykonávať pohyb a, samozrejme, aj dôležitú senzorickú vlastnosť ruky a prstov. V danej oblasti je málo miesta na abnormality. Rizikom vzniku SKT je aj dlhodobá práca za PC. Zdroj foto: Getty images
Každá odchýlka následne vyvolá problém. Ten nastáva akútne, pri úraze alebo chronicky. Dlhodobá záťaž, nevhodná poloha rúk pri práci alebo jednotvárnej činnosti, či športe býva príčinou vzniku SKT.
Aj keď príčiny môžu byť rôzne, prejavy sú väčšinou podobné. Zväčša sa ako prvé začínajú objavovať symptómy ako nočné či pokojové mravčenie, brnenie v ruke a prstoch. Ale aj denné parestézie po námahe alebo nevhodnej polohe ruky. Ruka bolí, zápästie ale aj prsty sú stuhnuté.
Pridružuje sa aj porucha spánku. Tá vzniká na základe výskytu bolestí a parestézií počas spánku, a to najmä nadránom. Pomáha rozcvičenie ruky a zápästia. Dôvodom je hlavne nesprávna poloha.
Znižuje sa schopnosť pohybu, obratnosť prstov. Následne dochádza aj k úbytku sily a svalovej hmoty. Pridružuje sa opuch zápästia. Niekedy môže byť prítomný pocit zapuchnutia, aj bez jeho zjavného a potvrdeného výskytu.
Ruka, prsty, a teda pokožka mení farbu, bledne a je pocitovo chladnejšia. Porucha úchopu, časté padanie predmetov z rúk a poruchy citlivosti danej oblasti inervácie sú vyvrcholením ťažkostí.
Výstrahou je ústup ťažkostí, ktorý zväčša značí ťažké poškodenie nervových vlákien v neskorom štádiu SKT.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
