Chronický únavový syndróm: Aké má príčiny a príznaky? + Diagnostika

Včasná diagnostika a včasná liečba sú rozhodujúce pre prevenciu vysokého výskytu tohto ochorenia a jeho negatívneho vplyvu na kvalitu života.

Syndróm chronickej únavy, nazývaný aj myalgická encefalomyelitída, je komplexné multisystémové ochorenie, čiže okrem nervového systému, postihuje aj hormonálny systém, imunitu, psychiku a iné.

Výskyt ochorenia je výrazne vyšší vo vekovej skupine 40 až 70 rokov, avšak ochorieť môžu aj deti, dospievajúci, alebo mladí dospelí vo veku 20 rokov. 

Zaujímavosťou je, že často sú postihnuté zdravotné sestry. 

Častejšie je diagnostikovaný v bielej populácii. Štúdie tiež ukázali, že je častejší u skupiny ľudí s nízkym príjmom ako v skupine s vyšším príjmom a vyšším vzdelaním. To poukazuje na dôležitú úlohu sociálnych rizikových faktorov, ako je napríklad stres. 

Choroba má progredujúci charakter, čiže jej príznaky sa zhoršujú, ak zostáva roky nediagnostikovaná, alebo nie je adekvátne liečená.

Syndróm sa vyskytuje dokonca aj u zvierat a je v 50 % smrteľné. U človeka iba veľmi výnimočne. 

V súčasnosti sa medzi najdôležitejšie dôvody vzniku ochorenia považuje nákaza niektorými infekčnými ochoreniami, porucha regulácie imunitného systému a poruchy genetiky.

Genetika

Dôkazom u účasti genetiky je fakt, že ochorenie sa veľmi často vyskytuje u pacientov s rodinným výskytom syndrómu, teda ak sa prejavilo u rodiča, je vysoké riziko, že ním bude trpieť aj dieťa, alebo súrodenci. 

Známe sú aj špecifické genetické mutácie, ktoré sú prítomné v genóme pacientov s týmto ochorením. 

Infekcia

Ako uvádzame vyššie, predpokladá sa, že spúšťačom ochorenia sú rôzne prekonané infekčné ochorenia. 

Známou príčinou je napríklad infekcia vírusom Epstein-Barrovej (EBV), ľudského herpesvírusu (HHV)-6 a ľudského parvovírusu B19.

Prekonanie ochorení, ako je infekčná mononukleóza, časté herpesy, virémia B19, alebo prekonanie tzv. piatej detskej choroby, môžu spúšťať nástup syndrómu chronickej únavy.

Zmeny v imunitnom systéme

Ide najmä o zmenu hladín B-lymfocytov.

Okrem toho bola pozorovaná aj zvýšená hladina imunoglobulínov IgG (protilátok produkovaných B-lymfocytmi). 

Niektorí pacienti majú prítomné aj špecifické autoprotilátky, čo sú protilátky namierené proti vlastným tkanivám.

Ide o protilátky proti jadrovým a membránovým štruktúram buniek, a protilátky proti receptorom neurotransmiterov, čo sú chemické látky, ktoré sú zodpovedné za prenos informácii v nervovom systéme.

Dané zmeny spôsobujú chronický zápal v tele, aktiváciu oxidačného stresu v organizme, zmeny v neuroendokrinných funkciách a autoimunitný útok namierený proti neurónom. 

Konkrétne ide o antinukleárne protilátky (ANA), anti-dsDNA protilátky, ako aj protilátky proti neurónovým a endotelovým bunkám.

Zvýšený oxidačný stres

Pacienti s chronickým únavovým syndrómom majú značný nárast oxidačného stresu, ktorý hrá zásadnú úlohu pri vzplanutí ochorenia. 

Dochádza k nárastu biomarkerov oxidačného stresu, ako je oxidovaný LDL cholesterol („zlý cholesterol”) a niektorých prostaglandínov. Zároveň u nich dochádza k zníženiu pozitívnych antioxidantov, ako je napríklad prirodzene prítomný glutatión.

Oxidačné poškodenie premieňa mastné kyseliny a proteíny na ciele autoimunitných procesov.

Voľné radikály vznikajúce pri chemických reakciách v ľudskom organizme poškodzujú reťazec transportu dôležitých látok, ako aj produkciu energie a nakoniec spôsobuje aj poškodenie mitochondrií, čo sú dôležité organely, ktorými bunka dýcha.

Zmeny v prenose serotonínu

Predpokladá sa, že únava, ktorá je kľúčovým príznakom u pacientov s týmto chronickým únavovým syndrómom, je spôsobená nadmernými hladinami serotonínu, ako aj jeho metabolitov v centrálnom nervovom systéme.

Nadbytok serotonínu vedie k poruche tvorby akčného potenciálu (štartér nervových reakcii) a tým k zníženiu motorickej aktivity. 

Hypokortizolizmus

Kortizol, alebo hydrokortizón, je steroidný hormón. Prirodzene sa tvorí v ľudskom tele, konkrétne v nadobličkách. Vylučovanie hormónu z nadobličiek reguluje podmozgová žľaza (hypofýza) takzvanou hypotalamo-hypofýzovou osou. 

Jeho hlavnou funkciou je zvýšenie celkovej pohotovosti a pripravenosti organizmu na záťažové situácie, akými sú napríklad stres alebo infekcia.

U pacientov s chronickým únavovým syndrómom dochádza k poruche hypotalamo-hypofýzovej osi, a preto sú u nich hladiny cirkulujúceho kortizolu príliš nízke. 

Práve nízka hladina tohto hormónu je príčinou jedného z vedúcich prejavov syndrómu chronickej únavy, a tým je nevoľnosť po fyzickej námahe.

Únava, ktorá je popisovaná pacientmi, sa zhoršuje fyzickou námahou a vzpriameným, či stuhnutým držaním tela, napríklad pri dlhom sedení v práci za počítačom.

Únava sa nezmierňuje ani oddychom a nemožno pre ňu nájsť žiadny iný medicínsky dôvod, teda iné ochorenie sprevádzané únavou (infekčné ochorenie, zápal, onkologické ochorenia atď.).

Pacienti často uvádzajú, že pred nástupom únavy mali veľmi dobrú kondíciu. Opisujú náhly začiatok únavy, zvyčajne spojený s prekonaním ochorenia podobným chrípke.  

Takisto sa u nich vyskytuje aj nevoľnosť po námahe, kedy po pravidelnej fyzickej aktivite nasleduje nevoľnosť a únava s dlhým zotavovaním, ktoré zvyčajne trvá viac ako jeden deň.

Časté sú aj novovzniknuté chronické bolesti hlavy s rôznymi nepravidelnými výkyvmi. Bolesť svalov sa vyskytuje najčastejšie u detských pacientov a môže byť tiež príznakom pridruženého ochorenia, fibromyalgie. 

Bolesti kĺbov sa prejavujú v dôsledku pridruženého autoimunitného ochorenia, reumatoidnej artritídy. 

Spánok je rušený častým budením a nie je osviežujúci. Preto sa u pacientov vyskytuje tzv. denná hypersomnolencia, čiže potreba denného dospávania, najmä v poobedných hodinách a nočná nespavosť. 

Spomalené myslenie, zhoršenie mentálneho spracovania, zlá schopnosť učenia nových vecí, zhoršené spracovanie nových informácií, úpadok pamäte, znížený rozsah pozornosti a neschopnosť vykonávať viaceré úkony naraz, sú príznaky, pre ktoré má väčšina týchto pacientov zníženú schopnosť pracovať.

Okrem toho sa u týchto pacientov môžu prejavovať aj vegetatívne prejavy, vrátane nevoľnosti, vracania, nočného potenia, závratov, neznášanlivosti alkoholu a iných liekov. 

Bežné sú aj zmeny psychiky ako príznaky nekontrolovanej úzkosti, záchvaty paniky a narušené sociálne fungovanie. 

Spočiatku, keď sa za príčinu ochorenia považovali prevažne vírusy, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA, v roku 1988 prišlo s kritériami pre diagnostiku, so zameraním na fyzické symptómy. 

Neskôr boli vyvinuté Oxfordské kritériá, a to v roku 1991. Definovali diagnózu syndrómu chronickej únavy, ako ochorenie, kedy sú prítomné mierne až závažné príznaky únavy, myalgie a vyčerpania. 

Oxfordské kritériá považovali únavu za primárny príznak, ktorý by mať jednoznačný začiatok, mala by byť závažná až invalidizujúca a ovplyvňujúca duševné a fyzické zdravie. 

Tieto symptómy by mali byť prítomné minimálne šesť mesiacov a mali by zasahovať do života pacienta viac ako päťdesiat percent času. 

Prítomné by mali byť aj ďalšie symptómy, ako sú myalgie (bolesti svalov), zhoršená nálada a poruchy spánku. 

Kritériá vylučujú ľudí so zdravotným problémom, o ktorom je známe, že spôsobuje únavu, ako aj ľudí so známou poruchou duševného zdravia, ako je napr. schizofrénia, mánia, depresia, poruchy príjmu potravy, zneužívanie návykových látok alebo známa organická patológia mozgu, napr. tumor.

V roku 2015, prišiel Lekársky ústav (IOM) s novými kritériami na diagnostiku syndrómu chronickej únavy.

2015 IOM diagnostické kritériá

Diagnóza vyžaduje prítomnosť nasledujúcich troch symptómov dlhšie ako šesť mesiacov. Ďalej intenzita symptómov by mala byť mierna alebo závažná aspoň v 50 % atakov únavy.

Medzi tri hlavné príznaky patria:

• Únava – charakterizovaná ako značné zníženie, alebo zhoršenie schopnosti pacienta zapojiť sa do aktivít, ktoré by ho bavili pred vypuknutím choroby. Tento stav trvá viac ako šesť mesiacov.

• Nevoľnosť po námahe – pacienti pociťujú zhoršenie symptómov a funkcie tela po vystavení fyzickým, alebo psychickým stresorom, ktoré predtým dobre tolerovali.

• Neosviežujúci spánok – pacienti majú pocit, že sú po nočnom spánku stále unavení.

Správne určená diagnóza vyžaduje tri vyššie uvedené symptómy, plus jeden z ďalších nižšie uvedených symptómov: 

• Kognitívna porucha – problémy s myslením, pamäťou, alebo psychickým výkonom. Stav je zhoršený psychickou námahou, fyzickou námahou, stresom alebo časovým tlakom.

• Ortostatická intolerancia – zhoršenie symptómov pri zaujatí a udržiavaní vzpriamenej polohy. Symptómy sa nezlepšujú ani ľahnutím, alebo zdvihnutím chodidiel.

Diagnostický proces by mal začať anamnézou a fyzikálnym vyšetrením. Lekári by mali používať overený klinický dotazník, ako je napríklad DePaul symptómový dotazník.

Neexistujú žiadne laboratórne diagnostické testy ani biomarkery na potvrdenie diagnózy. 

Laboratórne testy sa využívajú pre vylúčenie iných ochorení a zahŕňajú rozbor moču, kompletný krvný obraz s diferenciálom, biochemické vyšetrenie krvi, testy funkcie štítnej žľazy, hladiny svalových enzýmov ako kreatínkinázy, a hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP).

Okrem týchto sa odporúčajú aj testy citlivosti na lepok, endomyziálnych protilátky imunoglobulínu A, skríning liekov v moči a detekciu reumatologických protilátok.

Ďalšie vhodné vyšetrenia zahŕňajú: 

• sledovanie tlaku krvi, pulzu, EKG,
• hematologické vyšetrenie (sedimentácia erytrocytov, krvný obraz, celkový počet leukocytov a diferenciálny rozpočet), 
• mikrobiologické vyšetrenie ako sú stery zo slizníc nosa, nosohltanu, stolica, moč, vyšetrenie na prítomnosť parazitov,
• sérologické vyšetrenia (sledujú sa hladiny protilátok proti vírusom EBV, CMV, parazitovi toxoplazme, borreliám, chlamydiám, mykoplazmám, a vírusom hepatitídy HAV, HBV, HCV a HIV), 
• imunologické vyšetrenie, 
• alergologické kožné testy, 
• spirometrické vyšetrenie pľúc,
• neurologické celkové vyšetrenie vrátane EMG a EEG,
• psychiatrické a psychologické sedenie. 

Nástup ochorenia môže byť náhly, po prekonanej infekcii, alebo po ťažkej životnej situácii, po psychickom vypätí. Niektorí pacienti uvádzajú aj postupný a plíživý začiatok, a nevedia si spomenúť na štartovací podnet ich únavy.

Ochorenie žiaľ netrvá týždeň, ale niekoľko mesiacov. Ku diagnostike chronického únavového syndrómu je potrebné, aby príznaky trvali minimálne pol roka. 

Mnohí pacienti sa nevedia únavy zbaviť aj niekoľko rokov a sprevádza ich počas celého života.