Senná nádcha: Čo je sezónna alergická nádcha a aké má príznaky?

Alergia bola definovaná v roku 1906 lekármi Clemens von Pirquetom a Bélom Schickom. Pojem alergia je odvodené z gréckeho slova allos = iný alebo zmenený stav a ergon = práca, reaktivita, reakcia.

Alergia je vo všeobecnosti definovaná ako prehnaná reakcia imunitného systému na látky, s ktorými sa bežne stretávame. Jej príčinou je nesprávna aktivácia protilátok zo skupiny imunoglobulínu E (IgE) vplyvom alergénu.

Senná nádcha je definovaná ako zápalové postihnutie nosovej sliznice, ktoré sprevádzajú príznaky ako kýchanie, výtok z nosa a upchanie nosa. Zaraďujeme ju medzi systémové ochorenia s lokálnymi prejavmi (na sliznici nosa a spojoviek).

Senná nádcha nepatrí medzi ochorenia, ktoré ohrozujú život pacienta. Ale príznaky sennej nádchy výrazne znepríjemňujú život pacienta. Zhoršujú fyzickú kondíciu a nepriaznivo ovplyvňujú duševné zdravie pacienta.

V tom lepšom prípade pacienti pociťujú príznaky ochorenia len niekoľko týždňov. V horšom prípade až niekoľko mesiacov.

Ako môže skomplikovať senná nádcha náš život?

Senná nádcha automaticky neznamená, že budeme práceneschopní. Ale odzrkadlí sa na našom pracovnom výkone.

Okrem ľudí, ktorí trpia sennou nádchou, trpia aj ich zamestnávatelia. A to vo forme nízkej produktivity práce zamestnanca trpiaceho sennou nádchou. Pacient, ktorý trpí sennou nádchou stojí zamestnávateľa 5 až 10-násobne viac ako pacient s diabetom.

Sennou nádchou trpí celosvetovo približne 10 až 25 % populácie. V niektorých vekových kategóriách je to až 40 % populácie. Najčastejšie sa objavuje vo veku 15 až 40 rokov.

V detskom veku ochorením trpia najmä chlapci.

S pribúdajúcim vekom sa pomer medzi pohlaviami vyrovnáva.

V posledných desaťročiach došlo k nárastu alergických ochorení najmä u detí. Medzi najčastejšie alergické ochorenie u detí v školskom veku patrí senná nádcha.

Postihuje približne 10 až 15 % detí vo vekovej kategórii 6 až 7 rokov. A približne 25 až 35 % detí vo veku 13 až 14 rokov.

Nárast je spôsobený týmito faktormi:

• genetickou predispozíciou,
• senzibilizáciou voči alergénom,
• znečistením ovzdušia exhalátmi (najmä výfukovými plynmi),
• klimatickými zmenami (globálne otepľovanie).

Ako rozpoznáte, že máte sennú nádchu?

V nasledujúcej tabuľke sú charakterizované rôzne typy a príčiny nádchy

Podľa tradičného delenia sa alergická nádcha delí na sezónnu a celoročnú. V súčasnosti sa používa delenie alergickej nádchy na:

• intermitentnú – prejavuje sa menej ako 4 dni v týždni a trvá kratšie ako 4 týždne,
• perzistujúcu – prejavuje sa viac ako 4 dni v týždni a trvá dlhšie ako 4 týždne.

Avšak celoročnú nádchu si nemôžeme zamieňať s perzistujúcou. Obe uvedené delenia nádchy sa vzájomne dopĺňajú. Pacient môže mať typickú sezónnu nádchu (sennú nádchu), ktorá môže mať intermitentný alebo perzistujúci priebeh.

Vedeli ste, že... 
Za posledných 20 rokov sa na Slovensku výskyt sennej nádchy na vidieku strojnásobil a v meste zdvojnásobil.

Pod pojmom genetická predispozícia rozumieme zvýšenú citlivosť organizmu k ľahšej produkcii protilátok (typ IgE). Už pri nízkej koncentrácii alergénu odpovedá ľudský organizmus zvýšenou produkciou protilátok typu IgE.

Pri vzniku sennej nádchy zohráva dôležitú úlohu peľ. Peľ obsahuje alergizujúce bielkoviny.

Peľové zrná sú veľmi malé (0,05 mm). Každý rastlinný druh má odlišný tvar peľového zrna.

Peľové zrná sa dostávajú k samičím bunkám týmito spôsobmi:

1. spôsob: najmenšie peľové zrná sa roznášajú vetrom. Rastliny (vetroopelivé) ich produkujú vo veľkých množstvách. Peľ takýchto rastlín je najhlavnejšou príčinou sennej nádchy.
2. spôsob: väčšie a ťažšie peľové zrná prenáša hmyz (hmyzoopelivé rastliny). Peľ hmyzoopelivých rastlín môže spôsobiť alergické prejavy len pri blízkom kontakte (zber kvetov).

Nosová sliznica má zvýšenú citlivosť (je senzibilizovaná) pri každom novom kontakte s alergénom. Podľa toho by sme si mohli myslieť, že alergická reakcia sa postupne zhoršuje po každom kontakte s alergénom. Ale intenzita alergickej reakcie len málokedy stúpa.

V skutočnosti je každá alergická reakcia ovplyvnená mnohými faktormi. A preto má kolísavý charakter.

Alergickou reakciu rozdeľujeme do 2 fáz:

1. Skorá fáza – typickými prejavmi tejto fázy je opuch a prekrvenie slizníc, zvýšená produkcia hlienu, stiahnutie hladkej svaloviny a podráždenie nervových zakončení. To má za následok svrbenie nosa a kýchanie.
2. Neskorá fáza – je charakterizovaná rozvojom alergického lokálneho zápalu.

Za vstupnú bránu pre alergény sú považované dýchacie cesty. Z tohto dôvodu sú najhlavnejšou príčinou sennej nádchy považované vzdušné alergény.

Vo všeobecnosti medzi najčastejšie alergény patria:

1. PEĽ

Najčastejším peľovým alergénom v našich zemepisných podmienkach je peľ tráv (72 %). Medzi peľové alergény patria:

• Trávy: kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica, psiarka, timotejka, trstina
• Byliny: palina, lucerna, horčica, ambrózia, ďatelina, skorocel
• Dreviny: breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub, jaseň, buk, jelša, orech, lieska, topoľ, lipa, platan

Vedeli ste, že...

Na vyvolanie alergickej reakcie je potrebná koncentrácia 10 až 20 peľových zŕn na m³. Peľové zrnko môže preletieť 50 až 100 km. Vo veľkej výške až do vzdialenosti niekoľko 1000 km.

Peľové alergie spravidla začínajú vo februári a trvajú až do októbra.

Hlavnými alergénmi jarného obdobia sú breza a lieska. V lete sú to najmä trávy. Na jeseň palina a ambrózia.

Z hľadiska časového priebehu môžeme rozdeliť peľovú sezónu na tri obdobia:

1. obdobie peľu drevín – trvá približne od februára do mája (skoré jarné obdobie), v južnejších oblastiach už od januára. Za najvýznamnejší alergén je považovaný peľ liesky, jelše a brezy. Slabým alergénom je peľ ihličnanov a peľ ovocných stromov.
2. obdobie peľu tráv - vrcholí od mája do konca júla.
3. obdobie peľu bylín – je typické pre koniec leta a jeseň.

2. PLESNE

Plesne sú najčastejším zdrojom alergií najmä v lete a na jeseň.

Zdrojom alergie na plesne sú vo väčšine prípadov mikroskopické spóry plesní. Tie poletujú vo vzduchu podobne ako peľ.

Mnohí ľudia si myslia, že pleseň sa nachádza len v domácnostiach. Avšak plesni sa darí aj vo vonkajšom prostredí. A to najmä na tienistých a vlhkých miestach vrátane pôdy, rastlín, hnijúceho dreva, kompostov alebo odumretých listov.

3. ROZTOČE

Medzi závažné zdroje alergií patria roztoče. Rozmnožujú sa najmä v matracoch postelí, sedačkách a paplónoch. Ale môžu sa rozmnožovať všade, kde majú vhodné podmienky. Najlepšie podmienky pre rozmnožovanie roztočov sú:

• teplota 25°C,
• relatívna vlhkosť 55 – 75 %.

• zápal očí,
• vodnatý výtok z nosa,
• opuch sliznice nosa,
• sťažené dýchanie,
• slzenie, pálenie alebo svrbenie očí,
• opuch viečok,
• záchvatové kýchanie,
• kašeľ,
• svrbenie mäkkého podnebia.

Medzi časté príznaky sennej nádchy patrí aj svrbenie uší, migréna, bolesti kĺbov, tráviace ťažkosti, celková slabosť a únava.

Pozrite si aj:

Plný nos: Aké má príčiny akútne či chronicky upchatý nos?

Až u 40 % pacientov, ktorí trpia sennou nádchou, sa objavujú prejavy bronchiálnej hyperreaktivity (suché, neproduktívne pokašliavanie až záchvatový kašeľ s dýchavicou). V niektorých prípadoch sa môžu objaviť klasické astmatické záchvaty.

Vplyvom opuchu sliznice sa vdychovaný vzduch nemôže dostať k čuchovému epitelu v lebečnej časti nosovej dutiny. Výsledkom toho môže dôjsť k poruchám čuchu.

Opuch sliznice môže uzavrieť vyústenie prínosových dutín. Pacient môže pociťovať bolesť a tlak v tvárovej časti hlavy. Pacienti s neliečenou sennou nádchou častejšie trpia krvácaním z nosa.

Pri dlhšom priebehu a pri podcenení liečby sennej nádchy sa môže prejaviť aj nešpecifická hyperreaktivita, pri ktorej pacient reaguje na:

• prach,
• parfumy,
• cigaretový dym,
• výfukové plyny,
• fyzickú námahu (ponámahová astma).

K sennej nádche sa môžu pridružiť a jej priebeh komplikovať tieto ochorenia:

• alergická konjunktivitída,
• chronická sinusitída,
• zápal stredného ucha,
• nosové polypy,
• atopický ekzém,
• bronchiálna astma.

Pozrite si aj:

Astma bronchiale: Čo je astma, prečo vzniká záchvat. U detí i v tehotenstve

Senná nádcha je jedným z rizikových faktorov rozvoja bronchiálnej astmy. Najmä v prípade, ak sennú nádchu neliečime alebo ju liečime nedostatočne.

Medzi sennou nádchou a bronchiálnou astmou existuje úzky vzťah. Z toho vyplýva, že jedným z preventívnych opatrení rozvoja bronchiálnej astmy je adekvátna liečba sennej nádchy.

Aké komplikácie sa môžu objaviť u detí?

Svrbenie nosa u detí spôsobuje, že si podvedome šúchajú nos rukou smerom nahor. V takýchto prípadoch hovoríme o tzv. alergickom pozdrave.

Okrem toho môže senná nádcha u detí spôsobiť poruchy zhryzu, hlavne skríženého zadného zhryzu a predkusu. Deti, ktoré trpia sennou nádchou majú až trojnásobne vyššie riziko vzniku dentoskeletárnych porúch.

1. Anamnéza

Je zameraná na:

• rodinný výskyt alergií,
• iné ochorenia (ekzém, astma),
• sezónny charakter príznakov.

2. ORL vyšetrenie

Najmä v prípade negatívnych kožných testov.

3. Alergologické vyšetrenie

Využívajú sa kožné intradermálne alebo vpichové (prick) testy, stanovenie celkového IgE v sére, stanovenie alergén- špecifického IgE v sére, ktoré sa vykonáva metódou ELISA.  Vpichové (prick) testy umožňujú priamu identifikáciu stupňa alergickej reakcie.

4. Krvný obraz

Krvný obraz s diferenciálnym počtom bielych krviniek (leukogram) a sedimentácia erytrocytov. V prípade sennej nádchy sa za určitého ukazovateľa považuje zvýšený počet eozinofilov.

5. Rinomanometria

Rinomanometria je neinvazívne funkčné vyšetrenie nosovej ventilácie (dýchania nosom). Vyšetrením lekár dokáže posúdiť stupeň nosovej priechodnosti. Vyšetrenie je indikované u detí od 5 rokov. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou nosových oliviek, cez ktoré pacient dýcha pri zatvorených ústach do rinomanometra.

6. RTG hrudníka a paranazálnych dutín

Vedeli ste, že..

Na koncentráciu peľu v ovzduší má výrazný vplyv počasie. Šíreniu peľu napomáha horúce, suché a veterné počasie. Naopak dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí.

Kontakt s alergénom vyvolá alergický zápal nosovej sliznice u citlivého (senzibilizovaného) človeka. Alergickú reakciu rozdeľujeme do 2 fáz:

1. Skorá fáza alergickej reakcie nastupuje už po niekoľkých minútach od kontaktu s alergénom. Táto fáza alergickej zápalovej reakcie je spôsobená tzv. vazoaktívnymi mediátormi (histamín, prostaglandíny, leukotriény). Uvedené vazoaktívne mediátory vyvolávajú rozšírenie ciev (vazodilatáciu). Výsledkom tohto pôsobenia je, že sliznica nosa je zdurená, začervenaná s typickou tvorbou vodového sekrétu. Mediátory zároveň dráždia nervové zakončenia. Ich pôsobením dochádza k svrbeniu nosa a kýchaniu.
2. Neskorá fáza zápalu nastupuje spravidla až po niekoľkých hodinách (4 až 6 hodín) od kontaktu s alergénom. Je spojená s aktiváciou celého radu buniek (T-lymfocyty, mastocyty, bazofily, eozinofily, endotelové a epitelové bunky). Je charakterizovaná rozvojom lokálneho zápalu.