Zväčšená štítna žľaza: príznaky, príčiny a liečba strumy

Zväčšenú štítnu žľazu môže lekár zistiť pri prehmataní krku počas vyšetrenia, príp. veľké zväčšenie môže byť viditeľné aj voľným okom.

Struma môže byť bezpríznaková, no v niektorých prípadoch môže spôsobovať a poukazovať na vážne zdravotné problémy.

Aká je úloha štítnej žľazy, etiológia vzniku strumy, príznaky a možnosti liečby? Odpovede a viac dôležitých informácii sa dozvieš pokračovaním v článku.

Štítna žľaza v skratke

Štítna žľaza je malý orgán nachádzajúci sa v prednej časti krku pred trubicou hrtanu. Má tvar motýľa, v strede je menšia a má dve široké postranné časti pripomínajúce krídla.

Štítna žľaza je ovládaná centrálnou nervovou sústavu, konkrétne hypofýzou. Úlohou štítnej žľazy je produkcia dôležitých hormónov tyroxínu a trijodtyronínu.

Tie sa podieľajú na energetickom metabolizme, regulácii telesnej hmotnosti, termoregulácii, funkcii tráviaceho a nervového systému a mnohých iných činnostiach organizmu.

Hormón tyroxín T4 obsahuje 4 atómy jodidu a hormón trijódtyronín obsahuje 3 atómy jodidu.

Čo je to struma?

Struma je označenie pre chorobné zväčšenie štítnej žľazy z rôznych príčin. Struma, ľudovo nazývaná hrvoľ, môže byť spojená so zníženou, zvýšenou či nezmenenou funkciou štítnej žľazy.

Etiológia zväčšenia štítnej žľazy je rôznorodá od nesprávnej životosprávy, účinkov farmakologickej liečby, nedostatkom jódu, tehotenstva až po autoimunitné, benígne či malígne ochorenia štítnej žľazy.

Struma nemusí automaticky znamenať nesprávnu funkciu štítnej žľazy. Aj zväčšená štítna žľaza môže v niektorých prípadoch produkovať správne množstvo hormónov. Struma s normálnou funkciou žľazy a hormónov sa označuje ako netoxická struma.

Z odborného hľadiska struma znamená samotné zväčšenie štítnej žľazy bez ohľadu na jej funkciu a množstvo produkovaných hormónov.

Je však nutné vzniknutú strumu pokladať za možný základ pre vznik zvýšenej, či zníženej funkcie štítnej žľazy.

• Hypofunkčná – znížená funkcia žľazy
• Hyperfunkčná – zvýšená funkcia žľazy
• Eufunkčná – nezmenená funkcia žľazy

Väčšina strúm nespôsobuje zdravotné ťažkosti. No v niektorých prípadoch spôsobuje svojim rastom a zvýšením tlakom na pažerák i hltan zdravotné obtiaže v zmysle dýchacích problémov a problémov s prehĺtaním potravy.

Struma je delená do 4 štádií podľa pohľadu a pohmatu:

1. Zväčšená štítna žľaza nie je hmatateľná ani viditeľná
2. Zväčšenie je hmatateľné a viditeľné iba pri záklone hlavy
3. Zväčšenie žľazy je viditeľné pri normálnom držaní hlavy
4. Struma je vidieť už z diaľky a spôsobuje deformitu krku

Struma je taktiež delená na difúznu a uzlovú.

• Difúzna je označenie pre rovnomerné zväčšenie žľazy.
• Uzlová (nodózna) je označenie pre strumu s prítomnosťou uzlu alebo uzlov.

Nižšie uvádzame možné príčiny zväčšenej štítnej žľazy...

Nedostatok jódu v potrave

Jód je nevyhnutný pre správne fungovanie a produkciu hormónov štítnej žľazy. Pri nedostatočnom príjme jódu potravou môže vzniknúť struma a iné poruchy funkcie štítnej žľazy.

Na Slovensku sa kuchynská soľ jodiduje, takže struma z nedostatku jódu postihuje hlavne rozvojové krajiny a v moderných krajinách je skôr minulosťou.

K nedostatku jódu sa môže pridať aj nadmerná konzumácia potravín s obsahom tyokyanátov a tkzvn. strumigénov, ako brokolica, karfiol, kel a kapusta a krmoviny, ktoré znižujú produkciu tyroidálnych hormónov.

Tehotenstvo

Poruchy funkcie štítnej žľazy v gravidite sa delia na hyperfunkčné a hypofunkčné. Môžu vzniknúť ešte pred začiatkom gravidity i po pôrode ako popôrodná tyroiditída.

Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre správny vývoj mozgu a nervový systém plodu. Neliečená hypotyreóza i hypertyreóza počas tehotenstva môže mať negatívne následky na plod i matku.

V 1. trimestri gravidity v obehu matky stúpa hladina placentového chóriogonádotropínu (hCG), ktorý má na štítnu žľazu stimulačný účinok približne do polovice trvania gravidity.

Benígne uzly štítnej žľazy (uzlová struma)

Pri tvorbe hrčiek (uzlov) v tkanive žľazy môže dôjsť aj k samotnému zväčšeniu žľazy. Väčšina uzlov je benígnych – nezhubných a teda nevedú k rakovine. Uzly majú buď tuhý charakter alebo sú naopak vyplnené tekutinou.

V menej častých prípadoch uzly môžu narásť do veľkosti, ktorá spôsobuje problémy pri dýchaní či prehĺtaní potravy.

Rakovina štítnej žľazy

Patrí medzi najčastejšie onkologické choroby endokrinných žliaz ľudského organizmu. Avšak jej výskyt je spomedzi všetkých malignít vzácny. Malígne zhubné ochorenie žľazy môže byť dôvodom vzniku strumy.

Ochorenie je sprevádzané ďalšími pridruženými príznakmi.

Rakovina štítnej žľazy: Aké má príčiny, príznaky?

Autoimunitné ochorenia

Predstaviteľom autoimunitného ochorenia zvýšenej funkcie štítnej žľazy je Graves-Basedowova choroba. Vzniká na podklade autoimunitnej reakcie, kedy protilátky produkované imunitným systémom nesprávne vyhodnotia štítnu žľazu ako telu cudziu zložku - element.

Receptory štítnej žľazy sú pomýlené protilátkami imunitného systému, ktoré sa ich snažia zničiť a tak je štítna žľaza prinútená produkovať nadmerné množstvo hormónov tyroxínu a trijodtyronínu.

Tento stav sa taktiež nazýva hypertyreóza. Štítna žľaza sa neustálej požiadavke receptorov snaží vyhovieť, zväčší svoj objem aby mohla produkovať ešte viac hormónov. Nazývaná je aj ako toxická struma.

Hashimotova choroba je autoimunitná choroba zníženej funkcie štítnej žľazy. V tomto prípade protilátky imunitného systému produkciu hormónov štítnej žľazy úplne zablokujú. Pri poklese hladín tyroidných hormónov v krvi nastáva hypotyreóza.

Na tento stav odpovie nervová sústava - hypofýza, ktorá vyšle podnet na produkciu tyreotropného hormónu. Ten štítnu žľazu stimuluje, no spôsobí iba jej samotné zväčšenie – strumu.

Čítaj viac: Štítna žľaza: aké sú príznaky a rozdiely zníženej či zvýšenej poruchy funkcie?

Akútny zápal štítnej žľazy

Tyreoiditída je zápalový proces štítnej žľazy, ktorý spôsobuje opuch, začervenanie, bolesť a zväčšenie samotnej žľazy. Zápal môže byť sprevádzaný znížením alebo zvýšením produkcie hormónov štítnej žľazy.

Jedná sa najmä o zápaly spôsobené baktériami a po infekčných ochoreniach. Existuje niekoľko typov tyreoiditídy, liečba je však pri každom type iná.

Rizikové faktory vzniku strumy

Zväčšenie a rôzne poruchy funkcie štítnej žľazy môže vzniknúť už pri narodení a kedykoľvek počas života. Vznik strumy môže byť zvýšený v dôsledku určitých faktorov ako je vyšší vek, genetický faktor, gravidita, hormonálna nerovnováha, nedostatok jódu v potrave a mnohé iné.

Časté rizikové faktory vzniku:

• Rodinná anamnéza autoimunitných chorôb
• Vyšší vek
• Ženské pohlavie
• Tehotenstvo a pôrod
• Menopauza a klimaktérium
• Nadmerná radiačná záťaž
• Vedľajší účinok farmakoterapie
• Nadmerný príjem strumigénov v potrave

Vo veľa prípadoch je struma bezbolestná, bezpríznaková a zistená v rámci endokrinologického vyšetrenia.

Malá eufunkčná struma zvyčajne nespôsobuje problémy, no pri jej raste sa môžu objaviť príznaky ako pocit cudzieho telesa v krku, príp. si sám pacient sám nahmatá „hrčku“ na krku.

Pri strume vyššieho štádia je však možné pociťovať pocit zvýšeného tlaku, problém s prehĺtaním a dýchaním.

Časté prejavy strumy:

• Hmatateľné zväčšenie štítnej žľazy
• Viditeľné zväčšenie štítnej žľazy
• Tlak a bolesť hrdla
• Zachrípnutosť
• Kašeľ
• Problém s prehĺtaním
• Bolesť pri prehĺtaní
• Ťažkosť pri dýchaní
• Porucha hlasu a hlasiviek

Cieľom diagnostiky strumy je zistenie presnej príčiny vzniku zväčšenia štítnej žľazy a liečba príčiny/ochorenia.

Diagnostika strumy prebieha na základe vyšetrenia endokrinológom, prípadne obvodným lekárom, ktorý pacienta odkáže na endokrinológiu. Stav štítnej žľazy je hodnotený aspekciou (pohľadom) a palpáciou (pohmatom).

Palpácia slúži aj na prípadnú prítomnosť uzlov. Okrem samotnej žľazy lekár posúdi aj blízke okolie a lymfatické uzliny.

Dôležitým vyšetrením je povrchová ultrasonografia štítnej žľazy. Jedná sa o nebolestivé zobrazovacie vyšetrenie, ktoré poskytuje obraz vnútorných štruktúr žľazy.

K vyšetreniu štítnej žľazy patrí aj odobratie vzorky krvi a zistenie hladiny tyroidných hormónov.

• Pri nefunkčnej štítnej žľaze je charakteristický pokles hormónov štítnej žľazy tyroxínu a trijodtyronínu. Pričom hormón TSH (tyreotropný hormón) tvorený v hypofýze je zvýšený.
• Naopak, pri nadmernej činnosti štítnej žľazy je v krvi zvýšená hladina hormónov T3 a T4 a množstvo hormónu TSH je znížené.

V niektorých prípadoch je prevedená scintigrafia štítnej žľazy, ktorá spočíva v injekčnom podaní rádioaktívnej látky do žily pacienta.

S použitím špeciálnej scintilačnej kamery, ktorá zachytáva žiarenie podanej látky, je možné vytvoriť dôkladný obraz vnútorných štruktúr žľazy.

Taktiež je možné vykonať biopsiu tkaniva štítnej žľazy, ktorá spočíva v odobratí vzorky žľazy pomocou špeciálnej tenkej ihly a ultrazvuku. Vzorka tkaniva je následne poslaná na histologické spracovanie laboratóriom.

Táto metóda sa používa hlavne pri potvrdení či vylúčení nádoru a útvaru štítnej žľazy.

Prevencia zdravia štítnej žľazy

Základnou prevenciou je pravidelná kontrola u lekára a riešenie prípadného zdravotného problému ihneď.

Dôležité sú pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie funkcie štítnej žľazy, najmä ak máte rizikové faktory, ako sú rodinná anamnéza alebo predošlé ochorenia štítnej žľazy.

Prevenciou je vyvážená strava, prísun potrebných vitamínov a minerálov, dostatok vlákniny a bielkovín v potrave, dostatok pohybu, obmedzenie alkoholu a fajčenia, hormonálna rovnováha a regulácia zdravej hmotnosti.

Úprava životosprávy závisí na konkrétnej poruche štítnej žľazy.

V prípade strumy nedostatkom jódu, je potrebné dbať na jeho príjem v potrave. Denná dávka dospelej osoby jódu je približne 150 mikrogramov. Okrem jodidovanej soli sú prirodzeným zdrojom najmä ryby a morské plody.

Veľmi dôležitý je dostatočný príjem jódu hlavne pre tehotné a dojčiace ženy.

Naopak pri strume a nadbytku jódu je riešením pravý opak, a to zníženie prísun jódu v potrave. Je preto potrebná odborná diagnóza a konzultácia s lekárom a až následná úprava jedálnička.

Thyroid Awareness month - január je v zahraničí a najmä v Amerike označovaný ako mesiac osvety o prevencii zdravia, zdravotných rizikách a možnostiach liečby štítnej žľazy.

Najčastejšie otázky a odpovede o strume

Pýtate sa...

Čo je to zväčšená štítna žľaza?

• Zväčšená štítna žľaza, nazývaná aj struma, je stav, pri ktorom sa štítna žľaza zväčší nad svoju normálnu veľkosť. Môže ísť o rovnomerné zväčšenie celej žľazy alebo o zväčšenie v konkrétnych oblastiach.

Aké sú príčiny zväčšenej štítnej žľazy?

• Príčiny môžu zahŕňať nedostatok jódu, zápaly štítnej žľazy, porucha funkcie žľazy, autoimunitné ochorenia ako Hashimotova choroba alebo Gravesova choroba, uzly v štítnej žľaze alebo niektoré lieky.

Aké sú hlavné príznaky zväčšenej štítnej žľazy?

• Zväčšenie štítnej žľazy môže spôsobiť viditeľný opuch na krku, ťažkosti s prehĺtaním alebo dýchaním, chrapot, tlak v krku alebo v niektorých prípadoch môže byť prítomná aj bolesť.
• Niektorí pacienti môžu mať aj symptómy súvisiace s poruchou funkcie štítnej žľazy, ako sú únava, zmeny telesnej hmotnosti, zvýšená nervozita alebo zmeny v tepovej frekvencii.

Ako sa diagnostikuje zväčšená štítna žľaza?

• Diagnóza začína fyzickým vyšetrením lekárom, ktorý môže nahmatať zväčšenú žľazu. Na potvrdenie diagnózy sa používajú krvné testy na vyhodnotenie funkcie štítnej žľazy, ultrazvuk na zobrazenie štruktúry žľazy, alebo biopsia, ak je potrebné vylúčiť nádorové ochorenie.

Aké sú možnosti liečby?

• Liečba závisí od príčiny a závažnosti zväčšenia. Môže zahŕňať pozorovanie bez aktívneho zásahu a úpravu životosrpávy, farmakoterapia - podávanie liekov na úpravu funkcie štítnej žľazy, liečbu jódom (pri nedostatku jódu), alebo v niektorých prípadoch aj chirurgický zákrok, najmä ak zväčšená žľaza spôsobuje problémy s dýchaním alebo prehĺtaním.

Je zväčšená štítna žľaza nebezpečná?

• V mnohých prípadoch nie je zväčšená štítna žľaza vážnym stavom a môže byť liečená alebo monitorovaná. Avšak, ak sa nelieči, môže viesť k komplikáciám, ako sú problémy s dýchaním, prehĺtaním alebo v zriedkavých prípadoch k rozvoju rakoviny štítnej žľazy.

Ako môžem predísť zväčšeniu štítnej žľazy?

• Prevencia môže zahŕňať zabezpečenie fyziologického príjmu jódu v strave, pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie funkcie štítnej žľazy, najmä ak máte rizikové faktory, ako sú rodinná anamnéza alebo predošlé ochorenia štítnej žľazy.