Cholecystitída: Čo je to zápal žlčníka, prečo vzniká a jeho príznaky?

Na rozdiel od biliárnej koliky, kedy je bolesť urputná, akútna a krátkotrvajúca, cholecystitída sa prejavuje dlhotrvajúcou bolesťou brucha s pridruženou horúčkou a leukocytózou.

Najzávažnejšou komplikáciou neliečenej akútnej cholecystitídy je infekcia premnoženými baktériami.

Ďalšou komplikáciou je vznik tzv. chronickej cholecystitídy. Dochádza k nej po opakovaných záchvatoch akútnej cholecystitídy, bez riešenia primárnej príčiny zápalu, čiže žlčníkových kameňov.

Perzistujúci zápal vytvára na stene žlčníka jazvy a kalcifikáty, ktoré zvyšujú riziko vzniku rakoviny.

Ako vyzerá žlčník a aká je je jeho úloha?

Žlčník je malý dutý orgán, ktorý si môžete predstaviť ako vrecko alebo mešec v tvare hrušky.

Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že žlč sa v žlčníku produkuje. To nie je pravda, pretože v žlčníku sa žlč len uskladňuje a zahusťuje. Ďalšie dôležité funkcie a význam žlčníka a žlče sa dočítate v tomto článku.

Žlčník spolu so žlčovými cestami a kanálikmi žlčníka a pankreasu tvorí tzv. biliárny systém, ktorý sa nazýva aj žlčový strom.

Žlčový strom je spleť kanálikov nachádzajúcich sa v pečeni, vedúcich zo žlčníka a pankreasu, ktoré ústia do tenkého čreva v oblasti nazývanej dvanástnik alebo duodenum. Žlčové cesty sa podľa svojho uloženia rozdeľujú na intrahepatálne (v pečeni) a extrahepatálne (mimo pečene).

Žlčník sa nachádza pod pečeňou, v pravom hornom kvadrante brucha, pripevnený k spodnému povrchu pečene v jamke žlčníka. Je súčasťou extrahepatálneho žlčového systému.

Akú funkciu má žlč pre naše telo?

Jej primárnou úlohou je podpora trávenia a vstrebávania tukov. Aby sa tuky z prijatej potravy vedeli vstrebávať a využiť, musia byť emulgované, čím sa zvýši ich rozpustnosť a sú ľahšie dostupné pre lipázy - enzýmy, ktoré tuky trávia.

Žlč je žltohnedá až žltozelená tekutina tvorená v pečeni. Až 82 % žlče tvorí voda a elektrolyty. Má alkalické vlastnosti, vyššie pH, čiže je mierne zásaditá. Ústrednou súčasťou žlče sú minerálne soli (12 %), ktoré sú kľúčové pri emulgácii tukov.

Žlč má ešte jednu dôležitú funkciu a to je neutralizácia obsahu, ktorý prichádza zo žalúdka. Tu sa potrava natrávila v silno kyslom prostredí pomocou kyseliny chlorovodíkovej.

Táto trávenina sa posúva ďalej do tenkého čreva, ktorého sliznica je na kyslé prostredie náchylnejšia ako odolná sliznica žalúdka.

Žlč sa tvorí v bunkách pečene v tzv. hepatocytoch. Medzi jednotlivými bunkami sa nachádzajú tenké žlčové kanáliky, ktoré vytvárajú spleť žlčových ciest naprieč celou pečeňou.

Do týchto žlčových kanálikov sa vylučujú látky ako lecitín, konjugované žlčové soli, hormóny, cholesterol a bilirubín. Cholesterol vylučovaný do žlče eliminuje väčšinu cholesterolu v tele.

Z týchto látok sa zložitými chemickými procesmi sformuje výsledná žlč, ktorá je odvedená do žlčníka, kde sa zahusťuje a takpovediac čaká na svoju príležitosť, aby mohla byť vylúčená do tenkého čreva.

Najcennejšia zložka žlče sú žlčové kyseliny, preto ich telo recykluje. V črevách sa spätne vychytávajú a vstrebávajú do portálnej žily, ktorá odvádza krv z čreva do pečene. V hepatocytoch sa žlčové kyseliny opätovne využijú na výrobu žlče.

Iba 5 % žlčových kyselín sa vylúči stolicou.

Kedy sa žlč vylúči zo žlčníka?

Už vieme, že žlč sa tvorí v pečeni, ktorá sa následne uskladňuje a koncentruje v žlčníku. Po prechode potravy zo žalúdka do tenkého čreva sa žlč zo žlčníka uvoľní aby mohla pomáhať pri trávení nerozpustných tukov.

Práve táto stimulácia tenkého čreva mastnými jedlami a bielkovinami spôsobí, že žlčník vyprázdni žlč do dvanástnika.

Na sliznici tenkého čreva a jejuna sa nachádzajú špeciálne enteroendokrinné bunky nazývané I-bunky. Keď tieto bunky zaznamenajú prítomnosť mastných kyselín a aminokyselín, uvoľnia peptidový hormón nazývaný cholecystokinín (CCK).

Cholecystokinín má hneď dve dôležité úlohy pre správne fungovanie žlčníka. Prvá úloha spočíva v ovládaní svalov žlčníka, ich kontrakcia a uvoľnenie ovláda načasovanie vylúčenia žlče.

Druhá úloha cholecystokinínu sa týka tzv. Oddiho svalového zvierača.

Keď žlč opustí žlčník, voľne steká dolu spoločnými žlčovými cestami. Dostáva sa do sútoku s ďalším kanálikom, ktorý vedie z podžalúdkovej žľazy - pankreasu. Tento hlavný pankreatický kanál sa nazývaným Vaterova ampula.

Následne sa žlč do dvanástnika dostáva prechodom cez otvor nazývaným hlavná duodenálna papila. Prietok žlče cez papilu je riadený otváraním a zatváraním Oddiho zvierača, ktorý je stimulovaný cholecystokinínom.

Keď práve potravu neprijímame, teda hladujeme, cholecystokinín sa neuvoľňuje. V tomto období je žlčník uvoľnený a môže sa plniť žlčou.

Okrem žlčníka má cholecystokinín význam aj pri stimulovaní sekrécie pankreasu a taktiež odďaľuje ďalšie vyprázdňovanie žalúdka, čím dáva telu čas na správne trávenie

Uvoľnenie cholecystokinínu inhibuje hormónom somatostatin.

Dysbalancia v zložkách, z ktorých sa tvorí žlč, biliárny kal a nepravidelnosť vo vyprázdňovaní žlčníka vedie k precipitácii nerozpustných kameňov.

Nerozpustný žlčový kameň zablokuje prirodzený odchod žlče, čo spôsobuje bolesť, zápal a následnú infekciu. Bez liečby tento stav vedie k nezvratnému poškodeniu žlčníka a mnohých ďalších orgánov.

Porucha v tvorbe a sekrécie žlče, teda cholestáza je stav, pri ktorom je blokovaný odchod žlče do tenkého čreva.

Existujú dva typy cholestázy:

• Intrahepatálna cholestáza je spôsobené poruchou alebo poškodením na úrovni kanálikov v pečeni.
• Extrahepatálna cholestáza je zapríčinená blokádou v žlčových cestách mimo pečeň.

S intrahepatálnym typom cholestáza sa stretávame pri niektorých vrodených ochoreniach, pri cirhózae pečene, infekčných ochoreniach (HIV, HBV, CMV, EBV), pri užívaní niektorých liekov (antibiotiká, steroidy, antikoncepcia, antipsychotiká) alebo pri gravidite.

Extrahepatálna forma je zapríčinená obštrukciou žlčových vývodov a to napríklad žlčovými kameňmi, nádorom, cystou atď.

Kamene v žlčníku sa odborne nazývajú cholelitiáza. Vznikajú v dôsledku nerovnováhy v pomere zložiek žlče a v situáciách stázy žlče, čiže vtedy, keď žlč zo žlčníka neodteká a je v ňom uskladnená príliš dlho.

Najbežnejšie sa vyskytujú cholesterolové kamene alebo pigmentové kamene.

Až 80 % kamienkov v žlčníku sú práve cholesterolové kamene. Sú spájané s niektorými rizikovými faktormi ako je ženské pohlavie, obezita, vek okolo 40, ženské pohlavné hormóny ako je estrogén či tehotenstvo.

Rizikovým faktorom je aj nárazové a príliš rýchle znižovanie hmotnosti. Vtedy pečeň uvoľní do žlče väčšie množstvo cholesterolu, čo vedie k formovaniu cholesterolových kameňov.

Pigmentované kamene delíme na hnedé a čierne kamene

Čierne kamene sú tvorené z bilirubinátu vápenatého. Keďže obsahujú vysoký podiel vápnika, podobne ako kosť, sú viditeľné na RTG snímkach.

Vznikajú sekundárne pri iných ochoreniach, ktoré spôsobujú hemolýzu, čiže rozpad červených krviniek. Z červených krviniek sa pri ich rozpade vylúči veľké množstvo červeného farbiva, nazývaného hem. Toto farbivo ďalej metabolizuje na bilirubín.

Zvýšené množstvo hemu vedie k vysokej koncentrácii bilirubínu v žlči a tvorbe čiernych kameňov.

Hnedé kamene vznikajú po prekonanej infekcii.

Žlčové kamene sú normálne asymptomatické, avšak ak sa kamienok dostane do žlčového kanálika, vyvolá stav nazývaný žlčová kolika.

Choledocholitiáza je názov pre usadený kamienok prítomný v spoločnom žlčovode - choledochu.

Lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko tvorby žlčových kameňov

• Hormonálna substitučná liečba, napríklad antikoncepcia alebo liečba obsahujúca estrogén spôsobuje zvýšenie cholesterolu v krvi.
• Liečivá podobné hormónu somatostatínu, ako je oktreotid, blokujú uvoľňovanie cholecystokininu.
• Fibráty sú lieky, ktoré užívajú pacienti s vysokou hladinou cholesterolu v krvi. Účinok fibrátov je založený na znížení syntézy žlčových kyselín, avšak vedľajším účinkom je uľahčenie zrážania cholesterolu, čo zvyšuje riziko vzniku žlčových kameňov.
• Pacienti s úplnou parenterálnou výživou neprijímajú stravu cez tráviaci trakt a preto sa u nich nestimuluje cholecystokinin a nedochádza k pravidelnému vyprázdňovaniu žlčníka, čím dochádza k stáze žlče.

Čítajte tiež: 
Žlč a žlčník: Aké sú ich funkcie? Tvorba žlče a ako si udržať zdravie?

Zaujímavé informácie tiež v článku:
Bolesť brucha a žalúdka po jedle - aké má príčiny?

Tuky obsiahnuté v tomto jedle totiž stimulujú sekréciu cholecystokinínu, ktorý spôsobuje kontrakcie kanálikov a zaseknutého kameňa.

Príznaky cholecystítídy sa líšia podľa priebehu. Ak cholecystitída prebieha akútne, teda náhle z plného zdravia, príznaky sú búrlivejšie a pacienta privedú k lekárovi takmer okamžite. Druhou možnosťou je chronický priebeh.

Rozhodne najzreteľnejším symptómom zápalu žlčníka je silná bolesť. Ak ide o akútny priebeh zápalu, ukrutná bolesť sa objavuje vpravo pod rebrami a može zasahovať až celú oblasť pravého nadbruška.

Okrem toho môže bolesť vyžarovať aj do atypických oblastí tela, napríklad do chrbta, pod pravú lopatku, do pravej slabiny a oblasti krížov.

Bolesť je v počiatku náhla a nárazovitá a kolísavá. Tento charakter bolesti sa označuje ako kolika. Neskôr prechádza do neutíchajúcej a trvalej bolesti. Môže sa zhoršovať pri hlbokom nádychu, tlaku na stolicu, kýchnutí, zasmiatí, pohybe atď.

Ďalej sa pri akútnej cholecystitíde vyskytujú nasledujúce príznaky:

• zvýšená teplota alebo horúčka,
• nechutenstvo a nevoľnosť,
• zvracanie,
• mierna žltačka, resp. žlté sfarbenie pokožky,
• zimnica,
• plytké dýchanie,
• celkový nepokoj a zrýchlený tep
• zápach z úst.

Príznaky sprevádzajúce cholangitídu sa nazývajú Charcotova triáda. Do tejto triády patrí žltačka (spôsobená zvýšeným bilirubínom), horúčka a bolesť pod pravými rebrami.

K tejto triáde symptómov sa môžu pridružiť aj príznaky šoku a psychické zmeny. Vtedy ide o súbor príznakov nazývaný Reynoldsova pentáda.

Chronická cholecystitída je charakterizovaná miernejšími príznakmi a priebehom. Symptómy sú menej výrazné, zvyknú sa pravidelne objavovať a po čase samé ustúpiť.

Pacient typicky pociťuje tlak alebo miernu bolesti vpravo pod rebrami. Po zjedení potravy bohatej na tuky má tráviace ťažkosti, napríklad nevoľnosť a zhoršené trávenie. Okrem mastných jedál môžu byť problematické aj iné potraviny, napríklad surová paprika.

Blokáda žlčových ciest kameňom vyvolá zmeny v laboratórnych hodnotách ako sú pečeňové enzýmy ako ALP, GMT, AST, ALT a bilirubín, ktoré sa rýchlo zvyšujú.

Ak kamienok putoval o čosi ďalej, dosiahol až pankreas. V krvi stúpa amyláza a lipáza, čo značí stav komplikovaný nebezpečným zápalom pankreasu - pankreatitídou.

Základnými zobrazovacími metódami, ktoré dobre vizualizujú pečeň, žlčník a žlčové cesty sú abdominálny ultrazvuk (USG brucha), endoskopický ultrazvuk, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia (MRCP).

Bolesť je kolikovitá, čiže má kolísavý charakter. Intervaly medzi jednotlivými záchvatmi kolíkových bolestí, môžu byť od niekoľkých hodín, dní až po roky.

Neliečený zápal môže viesť k empyému žlčníka, gangréne steny alebo až k perforácii, čo je život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžité operačné riešenie.

Chronická cholecystitída sa objavuje ako následok opakovaných akútnych cholecystitíd, alebo ako následok permanentného mechanického dráždenia steny žlčníka napríklad žlčovým kameňom.

Pri chronickom priebehu cholecystitídy je žlčník scvrknutý, jeho stena je zhrubnutá a jej funkcia je tým znemožnená. Ochorenie prebieha často latentne a skryto. Občas sa zvykne ohlásiť, napríklad po tzv. diétnej chybe, čiže po konzumácii mastných pokrmov.