Mumps: Aké príznaky má zápal príušných žliaz? Prenos a Očkovanie

Ochorenie vyvoláva paramyxovírus, ktorý predominantne infikuje najmä bunky nervového systému a žľazy s vonkajším vylučovaním.

Týmto sa vysvetľujú prejavy postihnutia vírusom ako je zápal slinných žliaz, semenníkov u chlapcov a vaječníkov u žien, podžalúdkovej žľazy a nervového systému. 

Mumps bol pred zahájením vakcinácie bežným ochorením školského veku. V dospelosti sa vyskytovalo vzácne a to iba u ľudí, ktorí ochorenie neprekonali v detstve, keďže prekonanie mumpsu zanecháva celoživotnú imunitu.

Drvivá väčšina detí prekonala ochorenie zápalom príušnej žľazy, alebo ľahkou aseptickou meningitídou. Ostatné prejavy nákazy, ako zápal semenníkov či podžalúdkovej žľazy, bol vzácny.

Vírus je vysoko nákazlivý.

Šíri sa kvapôčkovou infekciou, čo znamená, že sa človek môže nakaziť bežným medziľudským kontaktom, v spoločných priestoroch, rozprávaním, zdieľaním osobných predmetov, podaním ruky a podobne. 

Nakazené osoby sú pre svoje okolie infekčné 3 dni pred a približne 9 dní po vypuknutí prvých príznakov ochorenia.

Inkubačná doba vírusu, teda čas od vstupu vírusu do tela, po prvé symptómy je 14 až 21 dní. 

Zdrojom infekcie môže byť aj človek s bezpríznakovou nákazou. Asi polovica infikovaných ľudí nemá príznaky, častejšie sú bezpríznakové deti. 

Kvapôčky s obsahom vírusu sa najčastejšie dostávajú do tela nosom alebo ústami.

Vírus sa pomnoží v nosohltane a lymfou sa prenáša do lymfatických uzlín. Z lymfatických uzlín sa šíri do celého tela najmä k orgánom ku ktorým má afinitu a to sú slinné žľazy, nervové bunky, semenníky, vaječníky a pankreas. 

Koža nad opuchnutou žľazou môže byť napnutá a bledšia, nie je červená ako by možno mnohí pri zápale predpokladali. 

Ochorenie začína opuchom jednej žľazy, po niekoľkých dňoch prechádza zápal aj na druhú stranu. Postihnuté môžu byť ktorékoľvek slinné žľazy, preto môže byť opuch a zdurenie prítomné aj inde v dutine ústnej. 

Bolestivé zdurenie slinných žliaz je sprevádzané teplotou, spravidla do 39°C. 

Ďalším možným príznakom mumpsu je postihnutie nervového systému a vznik aseptickej meningitídy.

Prejavuje sa nasledovnými príznakmi:

• horúčka, 
• zimnica, 
• bolesti hlavy,
• nevoľnosť, 
• meningeálne príznaky
• kŕče, najmä v detskom veku

Meningitída vzniká prevažne týždeň po opuchu prvej slinnej žľazy.

Vzácne sa môže prejaviť ako prvý príznak ochorenia, alebo prichádza až po vymiznutí opuchu príušných žliaz. Ojedinele sa vyskytuje úplne bez postihnutia žliaz.

Aseptická meningitída pri mumpse má väčšinou nezávažný priebeh. Raritne však môže progredovať do závažnejšej meningoencefalitídy s poruchou vedomia a vývojom parézy hlavových nervov.

Postihnutie sluchového nervu môže vyústiť v hluchotu, ktorá je väčšinou jednostranná. Úmrtie pri tejto závažnej forme aseptickej meningoencefalitídy je vzácne. 

Asi 20 % nakazených chlapcov a mužov trpí zápalom semenníkov (orchitída) alebo nadsemenníkov (epididymitída).

Podobne ako pri slinných žľazách aj tu začína ochorenie jednostranným bolestivým opuchom. Po niekoľkých dňoch prechádza opuch aj na druhý semenník. Postihnutý miešok je opuchom výrazne zväčšený, na troj- až štvor násobok svojej normálnej veľkosti.

Ochorenie je sprevádzané vysokými horúčkami a výraznou bolestivosťou, ktorá trvá približne 5 dní. 

Po obojstrannom postihnutí môže dôjsť k atrofii semenníka a oligospermii, čo je znížený počet spermii. Úplná sterilita ako následok prekonaného mumpsu je veľmi vzácna.

Zápal semenníkov sa vyskytuje pri súčasnom postihnutí slinných žliaz, vzácne prichádza až po odznení zápalu príušnej žľazy. 

Ženy však nemajú o nič menšie riziko komplikovaného priebehu mumpsu.

Po zápale slinných žliaz sa u nich môže vyskytnúť zápal vaječníkov. Sprevádzaný je teplotami, bolesťami v podbrušku a zvracaním. Ťažký priebeh oophoritídy môže vyústiť v sterilitu a neplodnosť. 

Tehotné ženy by sa mali mať pred mumpsom na pozore, najmä do konca tretieho mesiaca gravidity, kedy môže pri infikovaní dôjsť k úmrtiu plodu.

V neskorších mesiacoch už vírus neprináša riziko a nie je zaznamenaný ani výskyt vrodených vývojových chýb v súvislosti s prekonaním nákazy.

Najvzácnejším prejavom mumpsu je postihnutie podžalúdkovej žľazy. Zápal pankreasu, teda pankreatitída, sa prejavuje bolesťami brucha, zvracaním a hnačkou. 

V základnom laboratórnom vyšetrení krvi sú prítomné zvýšené hodnoty sérovej a močovej amylázy. Napriek prebiehajúcemu zápalu, sa v krvi nenachádzajú zvýšené zápalové parametre ako sedimentácia erytrocytov alebo vysoké CRP. 

Pri postihnutí pankreasu sa v krvi môžu nachádzať zvýšené hodnoty pankreatických enzýmov ako je lipáza či pankreatická amyláza.

Ochorenie môže potvrdiť serologické vyšetrenie z krvi, ktoré odhalí prítomnosť špecifických protilátok IgM a IgG, novšou metódou aj IgA protilátok.

Štvornásobný titer IgG a IgM protilátok hovorí o akútne prebiehajúcej infekcii s odstupom približne 14 dní od infikovania. Pozitivita IgG protilátok a negativita IgM protilátok svedčí o dávnejšom prekonaní ochorenia alebo o predchádzajúcom očkovaní proti mumpsu. 

V diferenciálnej diagnostike prichádza do úvahy bakteriálny pôvodca, ktorý môže spôsobiť v detskom veku zápal príušnej žľazy, ktorý je potrebný liečiť antibioticky. 

Iným vírusovým patogénom môže byť cytomegalovirus, ktorý postihuje najmä deti a dospelých so zníženou imunitou.

Pri meningitíde je dôležité odlíšiť najmä vírus kliešťovej encefalitídy a lymskú boreliózu. 

Po 2 - 3 týždňoch inkubačnej doby, prichádzajú prvé mierne príznaky ako zvýšená únava, malátnosť, zvýšená telesná teplota a pocit pnutia v oblasti slinných žliaz. 

Prvé 2 - 3 dni je postihnutie slinných žliaz jednostranné. Postupne sa zväčšujú a pobolievajú, najmä pri pohyboch sánky ako je žuvanie, smiatie, zívanie a podobne. 

Na 4. deň sa opuch prenáša aj na opačnú stranu, zároveň stúpa horúčka, zhoršuje sa opuch, zdurenie a bolestivosť žliaz.

V priemere približne týždeň po postihnutí slinných žliaz sa môžu pridružiť ťažkosti z postihnutia a zápalu ostaných orgánov - semenníkov, vaječníkov, podžalúdkovej žľazy či nervového systému. 

Vakcinácia

Jedinou účinnou prevenciou proti mumpsu je aktívna imunizácia, teda očkovanie.

Proti mumpsu sa očkujú deti vo veku najskôr 15. mesiacov.

Očkovacia dávka je kombináciou očkovacích látok aj proti osýpkam a ružienke.

Preočkovanie prebieha v priebehu jedenásteho roku života.

Po očkovaní sú v tele prítomné účinné hladiny protilátok už po 2 - 3 týždňoch. 

Medzi bežné vedľajšie účinky v postvakcinačnom období patrí mierne zvýšená teplota, začervenanie a bolestivosť v mieste vpichu, raritne zápal mozgových blán.

Tento stav sa môže vyskytnúť 1 - 2 týždne po očkovaní a trvá najviac 3 dni.