Mpox: vírus/ochorenie známe tiež ako Monkeypox - opičie kiahne. Príznaky a prenos

WHO = World health organization = Svetová zdravotnícka organizácia. 
Pandémia = epidémia, ktorá má rozsiahle geografické šírenie, čiže vyvoláva ochorenia naprieč kontinentmi až celosvetovo.

Opičie kiahne vyvoláva vírus Mpox virus = vírus opičích kiahní, predtým známe označenie monkeypox

Opičie kiahne = Mpox = monkeypox = MPX, Monkeypox virus = MPXV.

Zoonóza - ďalšie ochorenie, ktoré je úzko späté vo vzťahu Človek - Zviera?

Tento vírus je zoonózou = antropozoonózu = zoonotické ochorenie.

Na človeka sa prenáša infekčnou cestou z nakazeného zvieraťa.

Čiže ide o vírus, ktorý vyvoláva ochorenie u zvierat a tiež u ľudí. Prenos na človeka je teda možný, a rovnako následne i prenos medzi ľuďmi.

Či už ide o domáce zvieratá, domácich miláčikov, hospodárske i voľne žijúce.

Z tých najznámejších zoonóz vyberám napríklad besnotu (divo žijúce cicavce, najmä líšky, krysy, mačky, zajace), Lymskú boreliózu (kliešte), Salmonelózu (mäso, hydina, vajcia), Toxoplazmózu (mačky), Tularémiu (zajace).

Samozrejme, stále aktuálny koronavírus s novým variantom šíriacim sa od roku 2019 (SARS-CoV-2).

Zoonóza má epidemický charakter.

Späť k vírusu opičích kiahní

Ide o zriedkavé ochorenie. Mpox virus sa radí do rodu Orthopoxvirus  a čeľaď Poxviridae. 

Podobne ako Variola = pravé kiahne.

Rok 1958 sa datuje ako prvý pre objavenie tohto ochorenia v kolóniách laboratórnych opíc. Nákaza sa podobala kiahňam, z čoho plynie i pôvod jej pomenovania. 

Opice, makaky sa často používajú pri laboratórnych pokusoch.

V roku 1970 sa v Konžskej demokratickej republike po prvý raz vyskytli u človeka. 

Od tej doby bola nákaza viacnásobne identifikovaná v krajinách strednej a západnej Afriky.

Zriedkavosť výskytu sa do dnešnej doby sústredila hlavne na oblasť Afriky, kde sa infekcia voľne šíri medzi zvieratami. Prevažne ide o hlodavce, potkany, myši, veveričky, ale tiež primáty, čiže opice. 

Hlavný výskyt Mpox je oblasť tropických dažďových pralesov strednej a západnej Afriky.

Pravý rezervoár vírusu je doposiaľ neznámy.

Zaujímavosťou je:
I keď nesú názov "opičie", opice tým prvotným prirodzeným rezervoárom údajne nie sú.

Prenos na človeka je možný viacerými formami. Po uhryznutí či poškriabaní, prenosom telesných tekutín, taktiež po konzumácii mäsa infikovaného zvieraťa. 

Príkladom je tiež prenos po kontakte (cez oblečenie, bielizeň, uteráky).

Výskyt mimo Afriku súvisel najmä s cestovateľskou anamnézou a dovozom infikovaných zvierat.

November v roku 2023 v Konžskej demokratickej republike (KDR, Democratic Republic of the Congo - DRC) prepukla epidémia Mpox. Spôsobil ju kmeň MPXV I, označuje sa tiež ako MPXV klad I. (clade/klad - rozumie sa ako variant, vetva). Z KDR sa následne šíril do ďalších afrických krajín.

Odlišujeme dva kmene vírusu: klad 1 (so subkladmi Ia a Ib) a klad II (so subkladmi IIa a IIb).

August 2024 - Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vyhlásil Mpox za mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia s celoafrickým dosahom a WHO za mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu.

Ovčie a opičie kiahne?? Mám po prekonaní Varicely imunitu?

Ovčie kiahne nie sú opičie kiahne. 
Varicella NIE je MPX.

Ovčie kiahne vyvoláva iný vírus, a to Virus Varicella a Zoster. 

Ide teda o dve úplne rozdielne ochorenia. Síce majú podobný názov a kožné prejavy. 

A preto prekonanie ovčích kiahní - varicely nezaistí imunitu proti opičím kiahňam.

Viac si prečítate v článku Ovčie kiahne: Aké majú príznaky a ako vyzerajú? U dospelých s komplikáciami. 

A teda ide o zoonózu, keď sa vírus šíri medzi zvieratami s možným prenosom na človeka. 

Rezervoárom sú hlodavce i cicavce. I keď sú ako primárny rezervoár označované hlodavce, nie je to presne určené.

Pomenovaný je tento vírus podľa opíc, nakoľko bol prvotne identifikovaný počas šírenia medzi nimi.

Poznáme dva varianty, a to kmene vírusu: klad 1 (so subkladmi Ia a Ib) a klad II (so subkladmi IIa a IIb).

Prenos zo zvieraťa na človeka a z človeka na človeka

Uvádza sa, že k prenosu je nutný blízky kontakt. Takže nejde o príliš jednoduchú formu infekčnosti, ako je to napríklad pri chrípke či koronavíruse. 

Primárne ide o blízky kontakt so zvieraťom, ktoré je infikované.

Možné spôsoby prenosu zo zvieraťa na človeka:

• poškriabanie
• pohryzenie
• dotyk s jeho telesnými tekutinami - krv, sliny, pľuzgiere
• konzumácia mäsa, pri nedokonalej tepelnej úprave
• dotyk kontaminovanej kože a srsti

Prenos z človeka na človeka je sprostredkovaný podobne ako je to pri iných kiahňach.

Osoba príde do kontaktu s vírusom alebo materiálom, predmetom po kontaminácii vírusom. 

Do tela sa MPXV virus dostáva cez porušenú kožu, poranenie, ktoré nemusí byť ani viditeľné.

Následne je to prienik cez dýchacie cesty/sliznice - nos a ústa. 

Naviac, často i cez oči - očné spojovky. 

Človek sa bežne počas dňa dotýka tváre a očí, pričom si to vôbec neuvedomuje. Čo navyšuje mieru rizika prenosu a nákazy.

A teda... 

Prenos z človeka na človeka zabezpečuje hlavne blízky kontakt s infikovanou osobou.

Za prvé respiračne - vzduchom - kvapôčky telesných tekutín nesúce vírus (kašeľ, kýchanie). 

Druhý spôsob kontaktom s telesnými tekutinami. Dotyk - kontakt s kontaminovanými predmetmi bežného denného používania. A to i počas pohlavného styku.

Prenos vírusu býva zabezpečený prostredníctvom:

• dotyk po kontaminácii oblečenia, posteľnej bielizne, uterákov, predmetov dennej potreby
• po dotyku pľuzgierov, chrást
• kašľom a kýchaním osôb s vyrážkami opičích kiahní

Opisuje sa tiež prenos z tehotnej na plod.

Čo podporuje riziká šírenia nákaz v dnešnej dobe? 

• nárast populácie na Zemi
• cestovanie
• klimatické zmeny
• bližšie kontakty so zvieratami ("myslí sa hlavne na exotické druhy")

Prečítajte si viac v článku kde doktorka Štefánia Laca Megyesi opisuje viaceré faktory šírenia nákaz - 
Vírus Zika: Čo je, ako sa prenáša, aké má príznaky?

Inkubačný čas je úsek medzi
→ kontaktom s vírusom a infikovaním do organizmu
→ po vypuknutie ochorenia a prejavením prvých príznakov.

Inkubačná lehota opičích kiahní = 5 - 21 dní/obvykle 6 - 13 dní.

Prejavy sú zväčša miernejšie než pri pravých kiahňach a podobajú sa im. Jedným z rozdielov je zdurenie lymfatických uzlín, ktoré pri kiahňach chýba.

Kiahne/pravé kiahne/variola/smallpox/pravé neštovice boli eradikované v roku 1980 vďaka očkovaniu/vakcinácii.
Eradikácia = vyhubenie/zničenie choroboplodných zárodkov.

Začiatok ochorenia sa vyznačuje celkovými zdravotnými ťažkosťami ako pri iných vírusových infekciách, napríklad ako pri chrípke a jej podobných infekčných chorobách.

Ochorenie prebieha v dvoch fázach:

1. fáza celkových symptómov, ktorej trvanie je približne 0 - 5 dní = prodromálne príznaky
2. fáza kožných vyrážok - približne na 1. až 10. deň

Z celkových ťažkostí sú to horúčka, bolesť hlavy, triaška, slabosť, bolesť chrbta, svalov a opuch lymfatických uzlín. Na to sa vyhadzuje kožná vyrážka a kožné vriedky na slizniciach, ako napríklad v nose, ústach a v hrdle či inde v tráviacom trakte.

1. Začiatočné/prvé príznaky sú: 

• zvýšenie telesnej teploty prechádzajúce až do horúčky, teda telesnej teploty nad 38 °C
• bolesť hlavy
• bolesť svalov
• bolesť kĺbov a chrbtice
• bolesť tela
• zimnica
• únava a vyčerpanie
• typické zdurenie lymfatických uzlín - v oblasti hlavy, krku, slabín
• suchý kašeľ až dýchavičnosť v závažnejších prípadoch

2. Druhé nastupujú vyrážky, ktoré postupujú viacerými štádiami.

Po približne 3 dňoch, ale i viac, sa začínajú rozvíjať kožné prejavy. Vyrážka zväčša postupuje od tváre (a to i v ústach). Vyskytuje sa i na dlaniach a chodidlách, v oblasti genitálií.  

Postupný výsev kožných lézií - vyrážok má časový rozptyl od 1 po 10 dní. Vyrážky sú zväčša v rovnakom štádiu, čo ich vie diagnosticky odlíšiť od ovčích kiahní.

Štádiá vyrážok:

1. makuly - kožná lézia s plochým základom
2. papuly - mierne vyvýšené vyrážky
3. vezikuly - vyrážky vyplnené bielou tekutinou
4. pustuly - vyrážky so žltou, nažltlou tekutinou
5. chrasty - konečné štádium - vysychajú a odpadávajú

Početnosť kožných pupienkov môže byť až niekoľko tisíc.

Závažný priebeh = zlučovanie lézií a odlupovanie väčších častí kože, celotelový výskyt = generalizovaný exantém.

Spomedzi ostatných príznakov je to tiež:

• bolesť hrdla
• začervenanie a zápal očných spojoviek
• svrbenie kože

Pýtate sa, kým sú opičie kiahne infekčné? 

Uvádza sa, že infekčnosť Mpox je od doby výskytu prvotných celkových zdravotných ťažkostí a pretrváva počas celej doby - kým sa neodlúčia chrasty a nezostane nepoškodený kožný kryt/koža.

Priebeh kožného štádia až po vyhojenie poškodenia kože trvá približne 14 - 21 dní.

14 - 21 dní je zvyčajný čas, kým sa nevyhojí poškodenie kože, do tej doby je možný prenos a infekčnosť. 

Trvanie ochorenia a komplikácie

Celkové trvanie choroby je v čase od 2 do 4 týždňov.

Pýtate sa na komplikácie a úmrtnosť? 
Mpox zväčša prebiehajú mierne
a
iba zriedkavo zapríčinia úmrtie.

V Afrike opičie kiahne zapríčinia smrť 1 človeka z 10.
Iný zdroj uvádza údaj, že v tejto lokalite ide približne o 1 - 15 %. 
WHO zase udáva 3 - 6 %. 

Najviac ohrozené sú malé deti.

Po vyhodnotené údajov z tejto oblasti sa komplikácie v zmysle dýchacích ťažkostí vyskytli u 12 % nakazených. 

Ku komplikáciám sa radí napríklad:

• bronchopneumónia - zápal priedušiek a pľúc
• sepsa
• zápal mozgu - encefalitída
• zápaly kože pri infikovaní rán a vredov až kožné jazvy
• dehydratácia
• strata zraku po infekcii zasahujúcej oko, rohovku oka
• pri neliečení a pri závažnom priebehu zlyhanie orgánov až smrť - v ohniskách sa pohybuje úmrtnosť od 0 až do 11 %. Ohrození sú najmä ľudia s oslabenou imunitou a s pridruženými vážnejšími ochoreniami.

U koho sa môžu vyskytnúť komplikácie a horší priebeh?

Do rizikovej skupiny patria:

• malé deti, dojčatá
• tehotné ženy
• starí ľudia
• ľudia s poruchami výživy - podvýživou
• osoby s oslabenou imunitou a poruchou imunity, i osoby s HIV/AIDS
• ľudia mladší ako 40 - 50 rokov, ktorí nie sú krytí očkovaním proti kiahňam
• s pridruženými dlhodobými ochoreniami

Odlišnosť Mpox a kiahní

4 základné fakty pri odlíšení opičích kiahní a kiahní, pričom Monkeypox sa vyznačujú:

• nižšou nákazlivosťou
• miernejším priebehom
• nižšou mierou úmrtnosti
• zdurením lymfatických uzlín

Potvrdenie definitívnej diagnózy je založené na niektorej z viacerých metód. Základom je PCR - polymérová reťazová reakcia, po odobratí steru zo slizníc, a to výter z hrdla alebo priamo sekrétu z kožných kiahní.

Pri počiatočnej diagnostike môžu byť zamenené s ovčími kiahňami, osýpkami, pásovým oparom, mumps či kravskými kiahňami. Z bakteriálnych je to napríklad syfilis, parazitárny svrab či neinfekčný problém ako je alergia s kožnými prejavmi.

+ Dôležité je tiež informovanie praktického lekára, ak ste boli v kontakte s niekým, kto sa za posledné 3 týždne vrátil z oblasti s rizikom šírenia Monkeypox alebo ste sami boli v danej oblasti.

Prvé sú chrípkové príznaky. Tie trvajú v priemere 3 dni. 

Bolesť celého tela, svalov, kĺbov, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín - prednostne v regióne čeľuste a sánky. 

Následne nastupuje výsev kožných lézií. Čím postupujú do druhej kožnej fázy.

Kožné vyrážky začínajú od plochých kožných zmien po vystúpené pupienky zakalenie bledou až žltkastou tekutinou.

Nakoniec sa tvoria chrasty. Chrasty sa po vysušení odlupujú.

Prenos vírusu na druhú osobu je možný, kým neodpadne posledná chrasta.

Od začiatku po ukončenie môžu prejsť aj 4 týždne.  

Počas celej doby je nutné sledovanie a kontrola zdravotného stavu, pokojový režim.

Nutné je informovať lekára a izolácia chorého, čiže vylúčenie z kolektívu - karanténa.

Odborný dohľad platí hlavne pre rizikovú skupinu ľudí a deti.

Priebeh ochorenia ovplyvňuje tiež celkový stav zdravia človeka,  pridružené ochorenia a oslabenie organizmu/imunity, vlastnosti expozície vírusom.

Prognóza sa odvíja od závažnosti priebehu a prítomnosti komplikácií.

Prevencia

Základom je udržiavanie infikovaných ľudí v izolácii -  v karanténe. Rovnako to platí pre zvieratá, ktoré vykazujú známky ochorenia.

Samozrejme, tak ako pri väčšine infekčných ochorení, ktoré sa šíria rovnakou cestou, ide o dôsledné dodržiavanie hygienických návykov, umývanie a dezinfekcia rúk, krytie dýchacích ciest.

Očkovanie/vakcinácia proti variole - pravým kiahňam poskytuje určitý stupeň ochrany (uvádza sa 85 %). 

Vakcinácia na kiahne prebiehala do roku 1980. Následne, bolo hromadné očkovanie prerušené.

Avšak, očkujú sa iba ľudia u ktorých sa predpokladá pohyb v miestach výskytu alebo v laboratóriách - zdravotnícki a veterinárni pracovníci.

Plus + zaočkovať sa môžu dať i ľudia, ktorí boli v blízkom kontakte s osobami alebo zvieratami s potvrdenou nákazou.

Pri manipulácii so zvieratami dodržiavať bezpečnostné opatrenia, karanténu zvierat pri dovoze (dovoz niektorých zvierat do Európskej únie je zakázaný).

Prevencia zahŕňa tiež:

• vyhnúť sa stretu s infikovaným zvieraťom, i s voľne žijúcim a túlavým
• nebyť v kontakte s kontaminovaným materiálom, srsťou
• umývanie rúk - vodou, mydlom
• + dezinfekcia rúk a prostredia (prostriedky na alkoholovej báze) - MPXV je citlivý na bežné dezinfekčné prostriedky
• nebyť v kontakte s rizikovým človekom, ktorý môže byť chorý
• dostatočná tepelná úprava mäsa
• používanie ochranného oblečenia a pomôcok OOPP pri starostlivosti o chorých, zdravotníci by preto mali nosiť rukavice, plášť a respirátor FFP2 a ochranu očí - okuliare/štít

Ako sa prejaví ochorenie u zvierat?

Príznaky zahŕňajú horúčku, vyrážky, zväčšenie lymfatických uzlín a výtok z očí. Naviac sa u nich pridruží i zmena psychiky - apatia.

Opičie kiahne v roku 2022 - 2024

6.5. 2022 - bolo potvrdené ochorenie u britského občana, ktorý sa vrátil z Nigérie a príznaky poukazovali na Mpox (prvé príznaky 29.4. 2022). Do UK sa vrátil 4.5. 2022.

Od tej doby boli hlásené prípady v Kanade, Izraeli, Pakistane, Austrálii a v štátoch EÚ Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Švédsku, Holandsku, Španielsku, Portugalsku, Poľsku.

ECDC uvádza, že MPX sa prevažne šírili medzi mužmi, ktorí mali pohlavný styk s mužmi. Vyššie riziko je tak tiež u osôb, ktoré striedajú viacerých sexuálnych partnerov.

Júl 2022 - vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia - WHO, Mpox za globálnu zdravotnú núdzovú situáciu (Public Health Emergency of International Concern, PHEIC).

2023 - 2024

V prvej polovici 2023 pokračovalo šírenie opičích kiahní po svete, avšak s klesajúcim tempom. Od druhej polovice 2023 až do novembra 2024 došlo k výraznému poklesu nových prípadov, čo naznačuje účinnosť preventívnych opatrení a očkovania v zasiahnutých regiónoch.