Syfilis: príznaky, príčiny a liečba. Ako sa prenáša? + Prevencia

Kým v minulosti malo ochorenie veľmi akútnu formu a rýchly priebeh, dnes je skôr chronické s viacerými fázami.

Syfilis je pohlavne prenosná choroba, ktorej pôvodcami sú baktérie Treponema pallidum. Možno sa ňou infikovať aj opakovane, keďže nezanecháva doživotnú imunitu.

Je to teda pohlavne prenosná choroba (STD), ktorá môže bez odbornej liečby spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Inkubačný čas ochorenia (čas od vniknutia pôvodcu nákazy do tela, až po objavenie sa prvých príznakov) je obyčajne 3 týždne (medzi 9 – 90 dňami). Obdobie nákazlivosti trvá počas 1. a 2. štádia ochorenia, u neliečeného syfilisu to môže byť aj 2 až 4 roky.

Syfilis sa vyskytuje vo forme získanej (nákaza počas života) alebo vrodenej (z matky na plod).

Cez kontaminované prenosy je prenos veľmi zdriedkavý (vírivka, toaleta, oblečenie..).

Po vyliečení sa syfilis sám neopakuje, no môžete sa znova nakaziť (reinfikovať), ak máte sexuálny kontakt s niekým, kto má práve syfilisový vred.

Choroba sa môže preniesť z človeka na človeka rôznymi spôsobmi:

• slinami,
• ejakulátom (semenom),
• vaginálnym výtokom,
• krvou,
• chorou kožou,
• z matky na plod.

Ako syfilis vznikne? Aký je jeho mechanizmus vzniku?

• Baktéria syfilisu sa do organizmu dostáva kožou alebo sliznicou cez drobné poranenia.
• Ochorenie začína bezbolestným vredom – zvyčajne na genitáliách, konečníku alebo v ústach.
• Baktéria smeruje do najbližších lymfatických uzlín a krvnou cestou sa šíri ďalej, čím poškodzuje aj samotné cievy.
• Prejavuje sa špecifickými kožnými vyrážkami, zápalmi a pridruženými zdravotnými problémami.
• V prípade neliečenia sa baktérie dostávajú aj mimo krvný obeh, najčastejšie na pokožku, do kostí, orgánov a v záverečných fázach do nervového systému.

Rizikové faktory vzniku:

• nechránený pohlavný styk,
• pohlavný styk s viacerými partnermi,
• promiskuitné správanie (časté striedanie sexuálnych partnerov),
• muži, ktorí majú sex s mužmi, majú zvýšené riziko infekcie syfilisu v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi,
• užívanie drog,
• nízka hygienická úroveň v domácnosti, kde chorý žije,
• nakazenie vírusom HIV, ktorý spôsobuje AIDS.

Získaný syfilis sa ďalej delí na včasný a neskorý.

Včasný syfilis (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie – WHO je to syfilis získaný pred menej ako 2 rokmi) môže zahŕňať štádiá:

• primárny syfilis,
• sekundárny syfilis,
• včasný latentný (skrytý) syfilis.

Neskorý syfilis (podľa WHO je to syfilis získaný pred viac ako 2 rokmi) zahŕňa:

• neskorý latentný (skrytý) syfilis,
• terciárny (gumózny syfilis, kardiovaskulárny a neurosyfilis).

Vrodený syfilis (syphilis congenita)

Vrodený syfilis sa môže preniesť z matky na plod počas tehotenstva, ak sa nakazená žena odmieta liečiť. Takéto deti majú vážne poškodené srdce, mozog a oči. Štvrtina nakazených detí sa rodí mŕtvych, alebo umiera krátko po narodení.

V dôsledku prevencie pred problémami plodu sa vykonáva obvykle každej tehotnej krvný test na prítomnosť syfilisu v organizme.

Najčastejšie k samotnému prenosu príde medzi 2. a 5. mesiacom tehotenstva.

Je dokázané, že syfilitické dieťa sa môže narodiť iba zo syfilitickej matky. Infekcia otca z hľadiska možného prenosu na plod nie je rozhodujúca.

Poškodenie plodu alebo dieťaťa závisí zväčša od toho, v akom štádiu ochorenia sa nachádzala matka v gravidite. K prenosu môže dôjsť kedykoľvek počas gestácie, aj keď riziko infekcie stúpa pravdepodobne s dĺžkou tehotenstva.

Čím skôr dôjde v priebehu gravidity ku kontaktu plodu s infekciou, tým je nebezpečenstvo jeho poškodenia vyššie. Vo včasných štádiách choroby matky je pravdepodobnosť prenosu infekcie najvyššia a stupeň jeho postihnutia najzávažnejší.

Závažnosť prejavov vrodeného syfilisu je extrémne premenlivá a môže siahať od najťažších foriem s rozsiahlym postihom mnohých orgánových systémov, až po minimálne laboratórne, či röntgenologické abnormality u inak bezpríznakových novorodencov.

Osud plodu a dieťaťa závisí aj od toho, či matka bola počas gravidity dostatočne liečená.

Podľa aktivity ochorenia matky môže nastať:

• potrat,
• predčasný pôrod,
• pôrod mŕtveho plodu,
• pôrod živého novorodenca s aktívnym syfilisom,
• pôrod zdanlivo zdravého dieťaťa,
• pôrod zdravého dieťaťa bez syfilisu.

Prenos na plod sa deje najčastejšie transplacentárne po 16. týždni až 20. týždni intrauterínneho života.

Transplacentárny (prenos cez placentu) prenos je najčastejší, kým prenos počas pôrodu je zriedkavý a nastáva len v prípade, ak sa matka nakazila v neskorých týždňoch gravidity alebo tesne pred pôrodom.

Takýto syfilis u dieťaťa nie je vrodený, ale získaný a prebieha ako získaný syfilis. Plod nemá dostatočne funkčne zrelý imunitný systém.

Treponémy sa v tele rozmnožujú a spôsobujú v tele:

• zápaly,
• abscesy,
• nekrózy,
• toxické poškodenie orgánov vyvíjajúceho sa plodu, čo opäť zapríčiňuje poruchy celkového vývoja a anomálie formovania rastúcich orgánov.

Týmto je poškodená aj detská žľaza – týmus (uložená za hrudnou kosťou), preto je imunitný systém trvale poškodený.

Dôsledkom uvedených pochodov a charakteristickou črtou vrodeného syfilisu v postnatálnych obdobiach sa môžu vyskytnúť tri typy zmien, a to:

• nešpecifické zmeny − podobné ako sekundárne prejavy syfilisu,
• špecifické prejavy − podobné ako pri terciárnom syfilise,
• stigmy − trvalé poškodenia a vývojové anomálie.

Fetálny syfilis (prenatálny syfilis)

Začína sa obdobím od 16. týždňa intrauterínneho života, kedy dochádza k prestupu treponém cez placentu, a preto fetálny syfilis býva často príčinou predčasných pôrodov a mŕtvych plodov v šiestom a siedmom mesiaci tehotenstva, hoci placenta je priechodná pre treponémy už skôr.

Treponémy v tkanivách sú pôvodcami masívnych diseminovaných (roztrúsených) infektov v tkanivách, nachádzajú sa aj v pupočníku a placente.

Typickými prejavmi sú:

• infiltrácia orgánov (prenikanie cudzorodých prvkov),
• macerácia plodu (odlučovanie kože plodu v maternici),
• syfilitická osteochondritída (zápal kosti a chrupky súčasne),
• hepatitída (vírusový zápal pečene),
• pneumónia alba (zápal pľúc typicky pre syfilis),
• miliárne abscesy (mnohopočetné ložiská – dutiny ohraničené membránou a vyplnené hnisom) a
• ohraničené infiltráty.

Deti s kongenitálnym (vrodeným) syfilisom:

• sa rodia predčasne,
• sú dehydratované,
• majú nízku pôrodnú hmotnosť,
• koža má starecký výzor,
• žltkasté sfarbenie,
• majú tzv. syfilitické pätičky – rozsiahlejšie infiltráty svetločervené s hladkým lesklým povrchom rôznej intenzity a sú jedným z rozhodujúcich prejavov,
• infiltráty okolo úst a tvorba jaziev ako trvalé stigmy – Parrotove jazvy.

Neskorý vrodený syfilis je charakterizovaný typickými stigmatmi (znakmi) po druhom roku života dieťaťa:

Hutchinsonov trias

• postihnutie zubov – typické súdkovité rezáky s reznými plochami, polmesiačikovito opotrebované, vyhĺbené, oddelené štrbinou, Moonove hrbolčeky na molároroch, diskolorácia zubov,
• intersticiálna keratitída až slepota,
• hluchota.

Na základe uvedených porúch možno opísať typický habitus pri neskorom vrodenom syfilise takto: chorí sú nápadní zaostalým vzrastom, chýbajúcimi sekundárnymi pohlavnými znakmi.

Čelo je vystúpené s výraznými bočnými hrboľmi (olympské čelo). Býva naznačený hydrocefalus mierneho stupňa, nepravidelnosti lebečných kostí vyúsťujú do deformít lebky (člnkovitý tvar lebky).

Získaný syfilis

Asi najznámejším príznakom syfilisu je tvrdý vred, a to v mieste vstupu infekcie. Po istej dobe sa však ochorenie rozšíri do celého tela, takže sa vyrážka objavuje na slizniciach v ústach, ale tiež aj na koži.

Skorá fáza ochorenia je neskôr vystriedaná bezpríznakovým obdobím, čo zvádza k mylnému presvedčeniu, že ochorenie pominulo.

V prípade neliečenia sa syfilis rozšíri postupne do všetkých častí tela, takže sa stane systémovým ochorením. Napadne nielen kožu a sliznice, ale aj srdce, kosti, mozog a miechu. V poslednom neliečenom štádiu prejde do progresívnej paralýzy, čo sa prejaví aj na mentálnom zdraví.

Syfilis má 4 štádiá

1. Prvé štádium: Primárne štádium nastupuje v priemere do 3 týždňov od infekcie a je preň typický výskyt tvrdého vredu v mieste vstupu infekcie.

Najčastejšie sa tento vred objaví na pohlavných orgánoch alebo v ústnej dutine, či už na sliznici alebo na perách.

Neskôr príde aj k začervenaniu a nebolestivému zdureniu lymfatických uzlín.

2. Druhé štádium: Po čase tvrdý vred vymizne a prichádza druhé štádium. V priebehu niekoľkých týždňov od pôvodného vyhojenia vredu sa môže objaviť vyrážka, začínajúca na vašom drieku, ale nakoniec môže pokryť celé telo.

Vyrážka môže byť na dlaniach rúk a/alebo na chodidlách, a môže vyzerať červeno až červenohnedo.

Dochádza k rozšíreniu infekcie cez krvný obeh do tela, objavujú sa vredy na koži, niekedy červené, inokedy pokryté šupinou. Neskôr prichádza k strate ochlpenia na tvári, najmä obočia a u mužov aj fúzov.

Niektorí ľudia tiež zažívajú vypadávanie vlasov, bolesti svalov, horúčku, bolesť hrdla a zdurenie lymfatických uzlín.

Latentné štádium: Ak nie ste liečený na syfilis, choroba sa presúva zo sekundárneho štádia do skrytého tzv. latentného štádia, keď nemáte žiadne príznaky. Latentná fáza môže trvať roky. Symptómy ochorenia sa nikdy nemusia vrátiť, alebo naopak choroba môže prejsť do tretieho (terciárneho) štádia.

3. Tretie štádium: Toto štádium sa nazýva neinfekčné a môže sa objaviť aj po niekoľkých rokoch. Väčšina ľudí s neliečeným syfilisom sa nedostane do terciárneho štádia syfilisu. 

Počas tejto fázy dochádza k prejavom na koži vo forme rôznych hrbolcov, pridružujú sa neurologické prejavy, začínajú vznikať chronické zápaly a infekcie obličiek, pohybového systému, očí, pečene a najmä mozgu a centrálnej nervovej sústavy.

4. Kvartérne štádium: Posledná štvrtá fáza sa môže dostaviť pri neliečenom ochorení do 10 až 20 rokov, u každého to je veľmi individuálne.

Pri tomto štádiu vznikajú v nervovej sústave a mozgu degeneratívne zmeny, paralýza, vymiznutie reflexov a neskôr aj mentálne problémy na úrovni demencie. Ku koncu tohto štádia prichádza smrť.

Tabuľka uvádza miesta vzniku a prejavy ochorenia

4. V konečnom - štvrtom štádiu syfilisu človek slepne, stráca všetky reflexy, trpí únikom moču a stolice, je úplne dementný. Ochorenie končí smrťou.

Čo zľahčuje šírenie nákazy?

Pre výskyt syfilisu v komunitách je rozhodujúce, či sa po zavlečení ochorenia do komunity uplatňuje rizikové správane, ktoré podporuje jeho šírenie. 

Šírenie choroby urýchľuje:

• Príležitostný, náhodný nechránený pohlavný styk s partnerom (bez kondómu), ktorého zdravotný stav a predchádzajúce sexuálne správanie nám nie je známe. Človek sa môže rovnako nakaziť pri vaginálnom, análnom alebo orálnom styku.
• Časté striedanie sexuálnych partnerov, prostitúcia.
• Sex bez ochrany (bez kondómu). Nakaziť sa dá cez pohlavné orgány, konečník, ústa.
• Injekčné užívanie drog – podávanie drog použitou ihlou, striekačkou alebo použitím spoločného roztoku drogy s iným človekom.
• Tetovanie alebo prepichovanie kože (piercing) s použitím ihiel a predmetov, ktoré neboli pred poranením kože sterilné.

Diagnostika sa delí na priamu a nepriamu, v zásade sa využíva viacero foriem diagnostických testov a vyšetrení.

Syfilis ako infekčná, pohlavne prenosná choroba podlieha aj hláseniu štátnym orgánom.

Najčastejší postup:

• anamnéza– základom diagnostiky je anamnéza a klinický obraz, kedy sa zisťuje prítomnosť vonkajších príznakov, postihnutie hlavových nervov či stav zorníc,
• sérologický test– v rámci nepriamej diagnostiky sa vykonávajú sérologické vyšetrenia, netreponemové a treponemové testy či prítomnosť špecifických IgG látok,
• laboratórne testy – v rámci priamej diagnostiky sa robia mikroskopické a laboratórne vyšetrenia a tiež zisťovanie priameho imunofluorescenčného antigénu,
• ďalšie vyšetrenia– okrem spomínaných testov sa robia aj vyšetrenia mozgomiechového moku, testy na vylúčenie neurosyfilisu a zisťovanie indexu TPHA.

V prvom štádiu sa robia dermatovenerologické vyšetrenia (vyšetrenia kožných a pohlavných chorôb) a mikroskopické testy z tkaniva získaného z tvrdého vredu, ktorý patrí medzi typické príznaky.

Ďalšie špecifické testy v neskorších fázach ochorenia sa musia robiť vo vysokošpecializovaných laboratóriách.

Krvné testy môžu potvrdiť prítomnosť protilátok, ktoré organizmus produkuje na boj s infekciou. Protilátky proti baktériám spôsobujúcim syfilis zostávajú v tele roky, takže test možno použiť na určenie aktuálnej, ale aj prekonanej infekcie.

Testy sú časovo ohraničené, zhruba 4 týždne od nákazy, pokiaľ ide o sérologické a laboratórne vyšetrenia.

Dá sa aj doma urobiť test na syfilis?

Áno, domáci test na syfilis predávajú aj u nás v lekárňach a jeho orientačná cena je od 10 do 17 €.

Testovanie doma môže byť pre mnoho ľudí prijateľnou alternatívou k tomu, aby museli navštíviť odborníka, avšak treba povedať, že tieto testy sú len orientačné, pričom v prípade výskytu príznakov je potrebné vyhľadať lekára.

Domáci test spočíva na testovaní kvapky krvi do testovacej kazety, kde sa odhalí prítomnosť protilátok organizmu na baktérie syfilisu a objavia sa jeden alebo dva farebné pásiky, podľa typu testu.

Negatívny výsledok ako taký ešte nemusí vylučovať infekciu vzhľadom na to, že trvá určitý časový odstup, kým si organizmus vytvorí dostatočné množstvo protilátok, ktoré sa dajú odhaliť aj v krvi.

Výhodou však je pomerne rýchle zistenie možnej infekcie, pretože ak test v krvi protilátky objaví, treba ísť za lekárom.

V niektorých prípadoch je lepšie test zopakovať s určitým časovým odstupom.

Napríklad:
Ak prvý test neukáže prítomnosť syfilisu, ale človek na sebe pozoruje aj tak príznaky a prejavy. V tomto prípade nemuseli pri prvom testovaní ešte byť v tele vytvorené protilátky v dostatočnom množstve, aby sa prejavili aj v krvi.

Ochorenie prebieha viacerými štádiami, tak ako bolo opísané v časti príznaky.

Aká je prevencia syfilisu? Ako sa pred syfilisom chrániť?

Vakcína proti syfilisu neexistuje. Aby ste zabránili riziku vzniku a šíreniu syfilisu, postupujte podľa odporúčaní:

• Základom je vernosť sexuálnych partnerov a dodržiavanie zásad bezpečného sexu, čiže používanie bariérovej antikoncepcie (kondómu).
• Dôslednejší výber sexuálnych partnerov.
• Vyhnite sa návykovým látkam. Užívanie alkoholu a drog môže obmedziť váš úsudok a následne viesť k rizikovým sexuálnym praktikám.
• Pravidelná prevencia u gynekológa/urológa a neodkladanie zdravotných problémov.
• Všetky tehotné ženymusia navštevovať počas tehotenstva gynekológa a absolvovať liečbu v prípade, že sa u nich syfilis zistí.
• Baktéria spôsobujúca toto ochorenie je citlivá na bežne dostupné dezinfekčné prípravky, ktoré ju účinne ničia, preto je dôležitá hygiena v domácnosti, používanie dezinfekčných prípravkov pri upratovaní, praní v domácnosti chorého.
• Zdravá životospráva, silný imunitný systém a obranyschopnosť organizmu.

Vakcinácia (očkovanie) proti syfilisu NEexistuje! Iba PREVENCIA!

Najčastejšie otázky a odpovede o Syfilise

Pýtate sa...

Čo je to syfilis a ako sa prenáša?

• Syfilis je bakteriálna infekcia, ktorá sa najčastejšie prenáša pohlavným stykom, vrátane vaginálneho, análného a orálneho sexu (získaný syfilis).
• Môže sa tiež preniesť z matky na dieťa počas tehotenstva alebo pri pôrode, čo sa nazýva vrodený syfilis.

Aké sú hlavné príznaky syfilisu?

• Syfilis prebieha vo viacerých fázach, každá s rôznymi príznakmi:
  • Primárny syfilis: Vzniká jeden alebo viac tvrdých, bezbolestných vredov na mieste infekcie.
  • Sekundárny syfilis: Zahŕňa vyrážku, ktorá sa môže objaviť na rôznych častiach tela, vrátane dlaní a chodidiel, ako aj ďalšie symptómy ako horúčka, bolesti hrdla a opuchnuté lymfatické uzliny.
  • Latentný syfilis: Infekcia zostáva v tele bez príznakov.
  • Terciárny syfilis: Môže postihovať srdce, mozog a iné orgány, vedúc k vážnym zdravotným problémom.

Ako sa diagnostikuje syfilis?

• Syfilis sa diagnostikuje pomocou krvných testov, ktoré detegujú prítomnosť protilátok proti Treponema pallidum.
• V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať laboratórne testy z tekutiny z vredov pre potvrdenie prítomnosti baktérie.

Ako sa lieči syfilis?

• Syfilis sa efektívne lieči antibiotikami, najčastejšie penicilínom.
• Liečba závisí od štádia choroby a zahŕňa jednu alebo viac injekcií penicilínu. U
• ľudí alergických na penicilín sa môžu použiť alternatívne antibiotiká.

Je možné nakaziť sa syfilisom viac ako raz?

• Áno, je možné nakaziť sa syfilisom viac ako raz. Prekonanie choroby alebo jej liečba nevedie k vybudovaniu trvalej imunity, takže osoba môže byť opätovne infikovaná, ak je vystavená baktériám.

Aké dlhodobé komplikácie môže mať syfilis, ak nie je liečený?

• Ak syfilis nie je liečený, môže viesť k vážnym dlhodobým komplikáciám, vrátane poškodenia orgánov srdca, ciev, mozgu a nervového systému.
• Terciárny neliečený syfilis môže spôsobiť neurologické problémy, slepotu, paralýzu a dokonca až smrť.

Môže syfilis ovplyvniť tehotenstvo?

• Áno, syfilis môže mať vážne dôsledky pre tehotnú ženu a jej dieťa. Môže spôsobiť potrat, mŕtvy pôrod, alebo predčasný pôrod.
• Detský syfilis, ktorý je prenesený od matky, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy alebo smrť novorodenca.
• Je preto vždy potrebná prevencia, neodkladanie zdravotných problémov, a včasná diagnostika a odborná liečba pre priaznivý osud plodu.

Ako sa dá syfilisu predchádzať?

• Najlepšia prevencia syfilisu je vyhnúť sa nechránenému sexuálnemu styku s infikovanými osobami. Používanie kondómov pri každom type sexuálneho styku zníži riziko prenosu syfilisu.
• Regularné testovanie na pohlavne prenosné choroby je tiež dôležité, najmä pre ľudí s viacerými sexuálnymi partnermi alebo tých, ktorí majú partnera s infekciou.

Existujú nejaké vakcíny proti syfilisu?

• Momentálne neexistuje žiadna vakcína proti syfilisu. Výskum v oblasti vakcín pokračuje, ale zatiaľ nebola vyvinutá žiadna účinná vakcína proti tejto chorobe.

História ochorenia a zaujímavosti o syfilise

Syfilis, nazvaný aj lues, sa dostal k nám do Európy vďaka importovaniu choroby posádkou lode Krištofa Kolumba, a to už v roku 1493.

Následne sa v najbližších rokoch masívne rozšíril, pričom ochorenie sa prejavovalo zohavením zovňajška postihnutého a veľakrát už v primárnych štádiách nastávala smrť, pretože neliečené ochorenie napáda prakticky celý organizmus, najčastejšie kožu, kosti, srdce, mozog a miechu.

Niekedy môže viesť tiež k iným duševným poruchám.

Ochorenie sa v každej časti Európy volalo inak, napríklad v Nemecku to bola syfilitická lézia alebo vyrážka, Francúzsko nazvalo v 16. storočí túto chorobu neapolskou, a to podľa roku 1494, kedy francúzsky kráľ Karol VIII. obliehal Neapol, avšak musel svoj útok odvolať z dôvodu masívneho rozšírenia syfilisu v jeho armáde.

Tento prípad je aj najstarším a prvým zdokumentovaným prípadom epidémie syfilisu na našom kontinente, pričom rozhodne nešlo o poslednú.

Zaujímavé je, že Poliaci nazývali syfilis nemeckou chorobou a Rusi poľskou, vzhľadom na to, odkiaľ sa k nim choroba dostala.

Obdobie renesancie, ktoré nasledovalo po zanesení syfilisu do Európy, tak bolo priamo s týmto ochorením spojené a nevyhli sa mu ani mnohí panovníci, umelci alebo iné známe osobnosti.

Syfilis mali napríklad František I., Henrich VIII., Ivan IV. Hrozný, kardinál Richelieu, Katarína Veľká, Peter Veľký a hoci sa to traduje, vodca boľševickej revolúcie Lenin nezomrel na syfilis, aj keď aj on ním bol postihnutý.