Čo je to chronická žilová nedostatočnosť, ako sa prejavuje, má riziká?

Negatívne ovplyvňuje kvalitu života. 
Postihuje asi 15 % obyvateľstva na našom území.

Prebieha dlhodobo, pričom jej liečba je rovnako zdĺhavá a bez dôkladného dodržiavania i náročná až nemožná. 

Okrem genetickej predispozície a iných vnútorných faktorov sa na jej vzniku podieľajú tiež rôznorodé vonkajšie činitele, od sedavého štýlu života a nedostatku pohybu.

Príznaky človeka nepríjemne obťažujú, avšak rizikom je vznik závažných komplikácií, ktoré nekončia iba pri kožných defektoch.

Chronická venózna insuficiencia, 
chronic venous insufficiency, 
so skratkou CHVI. 
Chronická = dlhodobá, 
venózna = žilová, 
insuficiencia = nedostatočnosť,
tiež CHŽI.  

Ochorenie sa spája s narušením odtoku krvi zo žíl dolných končatín. Táto porucha žilovej hemodynamiky vplýva nielen na žily, ale i na všetky okolité tkanivá, ako je napríklad aj koža.

Človek najčastejšie pozoruje kožné zmeny, ku ktorým sa pripájajú i iné nepríjemné subjektívne ťažkosti.

Spomedzi objektívnych problémov sú najznámejšie kŕčové žily dolných končatín.

Zo skupiny subjektívnych sa ľudia sťažujú na bolesti nôh, až obťažujúce kŕče v nohách.

Žily a ...

Žily sú cievy, ktoré vedú krv do srdca.

Krv sa musí i z dolných končatín dostať späť do srdca.

Krv rovnako ako všetko na Zemi je ovplyvnená gravitáciou. Tá sťažuje jej návrat z nôh. Žily sú preto prispôsobené, aby prúdenie smerom hore, ku srdcu bolo uľahčené.

Vo všeobecnosti je známe, že žily nesú odkysličenú krv späť do srdca a následne do pľúc. V pľúcach sa krv opätovne obohatí - nasýti kyslíkom, a potom je zase vypudená do telového obehu z ľavej srdcovej komory cez aortu.

Tepny sú tie cievy, ktoré obsahujú okysličenú, čiže na kyslík bohatú krv.

Avšak presnejšie je to rozdelenie podľa toho, že: 
Tepny vedú krv OD srdca ♥ ⇒ do tela.
Žily ⇒ ♥ DO srdca.

Pľúcnica, čo je veľká pľúcna tepna, smeruje z pravého srdca, presnejšie z pravej srdcovej komory do pľúc. A nesie v sebe odkysličenú krv.

Naopak, 4 pľúcne žily vedú obohatenú krv kyslíkom späť do ľavého srdca, z ktorého je ľavou srdcovou komorou krv vymrštená cez aortu do veľkého krvného obehu.

Okrem tohto detailu sa od seba tepny a žily odlišujú i svojou skladbou.

Stena tepien je hrubšia a obsahuje oveľa väčšie množstvo svalových vlákien.

Stena žíl má iba malé množstvo svalových vlákien. A na rôznych miestach tela sa stavbou od seba odlišujú i samotné žily.

Príkladom sú žily končatín.

Tie totižto obsahujú chlopne. Podobne ako srdce má chlopne, ktoré usmerňujú prúdenie krvi.

Chlopne žíl v dolných končatinách napomáhajú správnemu prúdeniu krvi smerom hore, späť ku srdcu ⇒ ♥.

Naviac, toku krvi v žilách dolných končatín napomáha i svalová pumpa.

Znamená to, že okolité svaly - svaly lýtka, ktoré sa pri pohybe sťahujú a opätovne uvoľňujú, pumpujú krv, ktorá tak postupuje ďalej. Preto je dlhodobá inaktivita a pasivita, dlhé sedenie či státie nevhodné.

Veľké žily dolných končatín sú uložené popri veľkých tepnách. Toto uloženie taktiež pomáha pri vytláčaní krvi, nakoľko sa veľké tepny rytmicky sťahujú a uvoľňujú.

Žily a žilový systém človeka sa delia i z pohľadu uloženia na:

• hlboké - veľké žily, uložené popri veľkých tepnách,
• povrchové - menšie žily, zberajúce krv z tkanív, ktoré ako spleť následne ústia do väčších hlbokých žíl,
• spojovacie žily, ktoré oba systémy ciev spájajú.

Všeobecný úvod dopomôže pri orientácii v špeciálnej časti.

Chcete vedieť viac o chronickej žilovej insuficiencii? 
Čo ju zapríčiňuje? 
Aké má príznaky? 
Ako sa lieči a či sa jej dá predchádzať? 
Čítajte s nami ďalej. 

Čo je to a ako sa definuje chronická venózna insuficiencia?

Názov naznačuje, že ide o dlhodobú žilovú nedostatočnosť. Ochorenie je progresívne, čiže časom postupuje.

Presnejšie...

Je to stav, pri ktorom je znížený, obmedzený, oslabený či zhoršený návrat žilovej krvi z dolných končatín do hornej polovice tela a srdca.

Chronický priebeh zapríčiní, že krv sa hromadí v dolných končatinách. Následkom toho je spustená celá kaskáda chorobných zmien, ktoré sú zodpovedné za rad iných ťažkostí.

Tie sú subjektívne a objektívne. Čiže také, ktoré človek pociťuje a tie, ktoré sa dajú pozorovať zvonka.

Chronická žilová insuficiencia je zaradená pod ochorenia obehovej sústavy, pričom ide o podtyp chronického venózneho ochorenia.

Chronické venózne ochorenie CHVO (chronická vénová choroba dolných končatín) - nie je to isté ako CHVI.

Chronické venózne ochorenie = skupina zoskupujúca ochorenia zasahujúce žily.

Chronická žilová insuficiencia je závažnejšou formou chronického venózneho ochorenia, pričom zahŕňa i prítomnosť zvýšenia tlaku krvi v systéme žíl dolných končatín (DK) + komplikácie z toho plynúce.

CHVO - skupina ochorení žíl. 
CHVI ochorenie žíl + venózna hypertenzia DK + komplikácie.

K hodnoteniu žilovej nedostatočnosti sa používa havajská CEAP klasifikácia. Klasifikácia prijatá v roku 1994 na Havajských ostrovoch Americkým venóznym fórom.

CEAP = 
C = clinical - klinické príznaky, 
E = ethiology - príčina vzniku, 
A = anatomy - anatomické uloženie, 
P = pathophysiology - patofyziológia, čiže porucha činnosti.

Tabuľka uvádza stručnejšiu formu CEAP klasifikácie

CHVI - v MKCH (medzinárodnej klasifikácii chorôb) - I87.2.

Z bližšieho pohľadu ide o poruchu návratu krvi z dolných končatín do hornej polovice tela a do srdca. Následkom toho stúpa tlak krvi v žilovom systéme.

Uvádza sa, že ju zapríčiní hlavne:

A. Reflux krvi - venózny reflux, spätný tok krvi v žilách, ktorý vzniká následkom poruchy činnosti žilových chlopní, a teda pri insuficiencii chlopní.

Nedostatočnou činnosťou pre nedomykavosť chlopní sa žila neuzavrie úplne. Krv sa vplyvom gravitácie vracia do nižších častí cievy, preto reflux. 

Príčinou sú rôzne poruchy spojivového tkaniva, a teda kolagénu či elastínu a hladkého svalstva, ale tiež zápal žíl, ktorého príkladom môže byť i tromboflebitída.

B. Obštrukcia, čiže nejaká prekážka v toku krvi, ktorú môže tvoriť napríklad žilová trombóza. A teda krvná zrazenina nasadajúca na stenu žily.

C. Spomedzi ostatných to môže byť i porucha svalovej pumpy, keď svaly dolných končatín nie sú nápomocné. Stáva sa tak i pre dysfunkciu svalov lýtka následkom neuro-muskulárnych ochorení.

Možnou príčinou sú tiež vrodené žilové anomálie.

CHVI sa delí na dva základné typy, a to:

1. primárny - príčina nie je známa,
2. sekundárny - príčina ochorenia je známa, príkladom sú varixy, zápal či trombóza.

V skratke, CHVI a poruchu cirkulácie krvi spôsobí:

• nedostatočná funkcia žilových chlopní,
• primárne varixy dolných končatín,
• poškodenie žilových chlopní pre zápal, trombózu,
• dysfunkcia žilového endotelu - vnútornej výstelky žíl,
• porucha mikrocirkulácie.

Z bližšieho pohľadu ide o:

Dlhodobo zvýšený tlak v žilách negatívne pôsobí na mikrocirkuláciu. Drobné žily sú počas dlhého časového úseku ničené. 

Mikrocirkulácia =
prúdenie krvi v najdrobnejších cievach - kapilárach,
a to v mieste výmeny látok medzi krvou a tkanivami.

Postupom zápalovej kaskády a interakcie leukocytov s endotelom nastáva rad zmien, ktoré vyvrcholia poškodením nie len malých ciev, ale tiež okolitého tkaniva.

Vyvrcholením toho deju je vred predkolenia.

Schematicky je možné proces opísať ako:

Poškodenie chlopne - reflux 
alebo
prestavba steny žily - kŕčové žily 
⇒ 
porucha MAKROcirkulácie + venózna hypertenzia
⇒ 
narušená MIKROcirkulácia 
⇒ 
hromadenie krvi
⇒
opuch ⇒ kožné zmeny ⇒ vred. 

A ako je na tom vzťah CHVI a kŕčových žíl?

Uvádza sa, že 70 až 90 % prípadov sa spája s prítomnosťou primárnych varixov s pridružením insuficiencie povrchových a spojovacích žíl.

Ostatných 10 - 30 % sa pripisuje flebotrombóze, teda žilovej trombóze a post-trombotickému syndrómu. 

Najzávažnejšie formy CHVI sa vyskytujú pri post-trombotickom syndróme.

PLUS...

Na rozvoj a progresiu chronickej venóznej insuficiencie vplývajú rôznorodé faktory. Tie sú buď vnútorné, ale tiež vonkajšie.

Multifaktoriálny podklad zahŕňa kombináciu rozličných faktorov, ako napríklad:

• dedičnosť a genetická predispozícia,
• vyšší vek,
• trombóza a post-trombotický syndróm,
• prítomnosť kŕčových žíl,
• ženské pohlavie,
• hormonálne zmeny,
• hormonálna antikoncepcia,
• viacnásobné tehotenstvo - dva a viac pôrodov,
• obezita a nadváha,
• štýl obliekania - tesné oblečenie, vysoké podpätky,
• fajčenie,
• zlá životospráva všeobecne a nevhodné stravovanie,
• zápcha, obstipácia - nedostatok vlákniny v potrave,
• úraz a poškodenie ciev,
• chodenie po mestskej dlažbe,
• nadmerná záťaž a statické preťaženie,
  • dlhodobé sedenie a sedavý štýl života,
  • dlhé státie,
  • nedostatok pohybu, čiže inaktivita,
    • autá nahradili chôdzu,
    • výťahy, zase chôdzu po schodoch,
    • sedavé zamestnanie,
    • práca v stoji, bez zmeny polohy.

Subjektívne ťažkosti, ktoré sa môžu vyskytnúť:

• pocit ťažkých nôh,
• únava nôh,
• bolesť dolných končatín, predkolení,
  • pálenie,
  • tlak v nohách,
  • pocit chladu,
  • tŕpnutie,
  • mravčenie,
  • svrbenie,
  • zvýšené potenie nôh,
  • syndróm nepokojných nôh,
  • kŕče v nohách, ktoré nastupujú hlavne v noci.

Objektívne príznaky zahŕňajú:

• rozšírenie povrchových žíl - teleangiektázie,
  • známe tiež ako metličky, cievne nitky v podkoží,
  • corona phlebectatica - rozšírené červené, modré až fialové žily na vnútornej strane členka,
• opuchy dolných končatín, členkov a predkolení,
  • opuch pretrváva i v ľahu či pri vyzdvihnutí dolných končatín,
  • jednostranný alebo jednostranne zvýraznený,
• kŕčové žily a možné tiež stvrdnutie žily, cievy,
• kožné zmeny,
  • hyperpigmentácia - zhnednutie kože,
  • podkožná fibróza,
  • vred predkolenia.

Hodnotenie kožných zmien:

1. stupeň - rozšírenie kožných ciev, teda corona phlebectatica + opuch v okolí členka,
2. stupeň - opuch dolnej končatiny + kožné zmeny v zmysle hyperpigmentácie, dermatoskleróza, zápal kože, začervenanie,
3. stupeň - vred predkolenia - ulcus cruris venosum.

Vred predkolenia

Odborne tiež ulcus cruris známy ako Bércov vred.

Vred predkolenia je defekt kože. Zasahuje do hĺbky kože až do podkožia. 

Ide o formu chronickej rany. Jej liečba a hojenie prebieha komplikovane a zdĺhavo.

Zväčša vzniká následkom cievneho poškodenia pre chronickú žilovú nedostatočnosť, ale aj po flebotrombózach.

Prejavy vredu predkolenia sú:

• hlboký defekt,
• rozsiahle poškodenie kože,
• cirkulárny tvar,
• nepravidelné okraje,
• prítomnosť exsudácie, teda zápalového výpotku,
  • takzvané mokvanie rany,
• povlečená spodina defektu,
• opuch končatiny.

Človek si sťažuje na bolesti, ktoré môžu mať rôzny charakter, prípadne zvýšenú únavu a pocit ťažoby v nohách.

Lekár následne hodnotí stav dolných končatín. Dôležité je určiť prítomnosť rozšírenia ciev, opuchu, kŕčových žíl, či v poslednom štádiu i vredu. Ten môže byť už prehojený, ale tiež v jeho aktívnej fáze.

Spomedzi zobrazovacích metód je pri vyšetrení ciev dolných končatín dôležitá duplexná sonografia. To je usg vyšetrenie, pri ktorom sa hodnotí cievny systém, plus farebné mapovanie žíl a prietok krvi.

A tiež sa využíva invazívne meranie žilového tlaku. Ten určuje prítomnosť chronickej žilovej insuficiencie.

Ďalej sa v diagnostike používa spomínaná CEAP klasifikácia na celkové zhodnotenie CHVI. Tá dopomáha určeniu následnej liečebnej stratégie.

Naviac, vyznačuje sa progresiou. To znamená, že postupom času sa zhoršuje.

Dnešná moderná doba prináša komfortné riešenia, ktoré nie vždy pozitívne vplývajú na naše zdravie.

Postupom času sa obmedzuje miera pohybu. Nadmerné sedenie doma, či v práci a počas cestovania.

Plus, nevhodné stravovanie v spojení s faktoromdedičnosti a genetickej predispozície. Časom sa rozvinie chronická žilová nedostatočnosť.

Dobrým príkladom sú ženy, u ktorých sa stretáva hneď niekoľko rizikových faktorov. A teda:

1. hormonálne zmeny,
2. užívanie antikoncepcie plus fajčenie,
3. následne viacnásobný pôrod,
4. sedavá práca, alebo naopak, dlhá práca v stoji,
5. tesné oblečenie a vysoké podpätky,
6. neskôr sa k tomu nabalí vyšší vek či obezita,
7. iné ako dedičnosť a genetická predispozícia.

1 + 2 + 3 + 4 + 5 + 6 + 7 = problém s názvom CHVI.

Uvádza sa, že ochorením trpí až polovica populácie, nie všetci sa však liečia.

Obdobie 35. - 40. roku postihuje:
7 - 35 % mužov a 20 - 60 % žien. 
Vo veku nad 60. rok života: 
15 - 55 % mužov a 40 - 78 % žien. 

Presný priebeh ochorenia sa nedá plošne určiť. Pri výskyte subjektívnych ťažkostí, ako sú unavené nohy, pocit ťažoby v nich, či nočné kŕče a opuchy nereagujúce na zvýšenú polohu treba spozornieť a vyhľadať lekára.

Pri zanedbaní z dlhodobého horizontu hrozí poškodenie malých ciev a porucha prekrvenia kože a podkožia. To už je stav, ktorý vedie ku kožným zmenám až k vredu predkolenia.

Ten sa hojí zdĺhavo a problematicky. Naviac, defekt kože je možné sekundárne infikovať, čo opätovne predlžuje liečbu.

Pýtate sa, ako je na tom prognóza?

Skoré odhalenie s včasnou liečbou ochorenia sa dá dosiahnuť obmedzenie progresie. Čiže to nemusí skončiť závažným štádiom s vredom.

Avšak pre dobrý výsledok je nutná dôkladná spolupráca a dôverný vzťah lekár - pacient.