Chronické venózne ochorenie, nedostatočnosť: Aké má príčiny, príznaky?

Stretnúť sa môžete taktiež s názvom: chronická vénová choroba dolných končatín.

V dnešnej dobe patrí medzi často sa vyskytujúce problémy, a to i preto, že jeho rozvoj podporuje moderný životný štýl.

Skutočnosť je však taká, že pomerne veľké percento ľudí ho podceňuje a jeho liečbu zanedbá. Prípadne sa miesto odbornej liečby, lieči samo.

Chronické žilové ochorenie prebieha dlhodobo a má progresívny charakter. 

Čo to značí?

Časom sa zhoršuje, pričom môže vyústiť až do chronickej žilovej nedostatočnosti. Tá zoskupuje okrem estetického problému v podobe vredu i iné ťažkosti.

Chronická venózna insuficiencia ≠ chronické venózne ochorenie.

O chronickej žilovej nedostatočnosti, skratkou CHVI, hovoríme vtedy, ak spĺňa jednu podmienku.

Podmienkou zhodnotenia CHVI je:

Prítomnosť zvýšenia žilového tlaku. 

≠

Chronické venózne ochorenie, skratkou tiež CHVO, v sebe združuje všetky ochorenia či anomálie, ktoré postihujú žily v dlhodobom časovom úseku.

Uvádza sa, že toto ochorenie postihuje: 
polovicu až dve tretiny populácie vyspelých krajín.

60 % Slovákov má ťažkosti so žilami. Avšak, nie je to iba estetický problém.

Ženy sú postihnuté v pomere 2:1 naproti mužskej populácii.

Muži toto ochorenie viac zanedbávajú. Ženy sú starostlivejšie pre estetické hľadisko. Ale vo veľa prípadoch sa samoliečia, čo má negatívny dopad.

Progresívny charakter značí, že sa CHVO časom zhoršuje a môže prejsť až do CHVI so všetkými jeho negatívnymi a závažnými prejavmi. 

Preto je dôležité skoré odhalenie problému s žilami a včasná + odborná liečba.

Stručné informácie o žilách v skratke

Cievy, ktoré vedú krv späť do srdca sa označujú ako žily. 

Žily zbierajú odkysličenú krv z celého tela. To platí i pre dolné končatiny. Gravitácia však zhoršuje návrat krvi z tohto miesta ľudského organizmu.

Pre lepšie prúdenie krvi z nôh sa vyvinuli pomocné mechanizmy, medzi ktoré patrí napríklad svalová pumpa či systém chlopní.

Svalová pumpa, to sú vlastne svaly dolných končatín, ako sú napríklad tie v predkolení - svaly lýtka. Ich pohybom sa stláčajú žily, čo dopomáha pri vytláčaní krvi smerom do vyšších častí.

Plus...

Žily dolných končatín obsahujú chlopne. Rovnako ako chlopne srdca, i ich úlohou je usmerňovať prúdenie krvi. Uzatvorením chlopne sa krv nevracia do nižšej časti cievneho riečiska.

V dolných končatinách rozpoznávame tri systémy žíl, a to:

1. povrchové žily
2. hlboký žilový systém
3. spojovacie žily

Povrchové žily (1.) sú uložené bližšie k povrchu tela. Zbierajú krv z tkanív. 

Spojovacie žily (3.) spájajú žily uložené na povrchu a tie v hĺbke.

Do systému hlbokých žíl (2.) sa zaraďujú väčšie žily, ktoré prebiehajú spolu s tepnami a sú v ich blízkom uložení.

Toto umiestnenie hlbokých žíl má taktiež svoj význam.

Tepny, na rozdiel od žíl, obsahujú silnú svalovú vrstvu. Tieto svaly v stene tepien sa zúčastňujú pri prúdení krvi. 

Sťahovanie steny tepien dopomáha i pri prúdení krvi v hlboko uložených žilách.

Chcete vedieť viac o chronickom žilovom ochorení? 
Čo ho spôsobuje?
Ako sa prejavuje?
A čo je dôležité v jeho prevencii a pri jeho liečbe?
Čítajte s nami ďalej. 

Čo je to chronické venózne ochorenie

Definícia ho určuje ako široký pojem pre všetky ochorenia a anomálie žilového systému prebiehajúce chronicky. Radí sa i medzi dlhodobé zápalové ochorenie žíl.

Avšak o čo ide?

Základ problému je potrebné hľadať na mikroskopickej úrovni.

Ide o leukocytovo-endotelovú interakciu. Čiže pôsobenie medzi bielymi krvinkami (leukocytmi) a vnútornou výstelkou steny cievy (endotelom).

Biele krvné telieska prehnane nasadajú na vnútornú stenu žíl, čo má za následok jej postupné oslabovanie až poškodenie.

Takto zničená cievna stena nedostatočne plní svoju funkciu, čo sa začne postupne prejavovať. Žily strácajú svoju pevnosť, tvar a sú ľahšie priestupné pre tekutinu.

Následkom celej kaskády chorobných zmien sa pridružujú charakteristické ťažkosti. Tie nekončia iba opuchom či bolesťou nôh.

Rozvoj CHVO a CHVI zapríčiňujú chorobné procesy:

1. reflux krvi - venózny reflux, pri poruche funkcii žilových chlopní
   • narušené prúdenie krvi - spätný tok
     • krv nie je dostatočne vytláčaná vyššie, ale je tlačená gravitáciou späť, do nižších častí cievy
   • hromadenie krvi v nohách
2. obštrukcia v cieve - prekážka v toku krvi, napríklad pri trombóze
3. porucha svalovej pumpy - dysfunkcia svalov lýtka pri neurologických ochoreniach
4. kombinácia viacerých

Spomedzi všetkých mechanizmov je nutné spomenúť napríklad:

• zvýšený tlak v žilách
• poškodenie žilových chlopní
• znížený žilový tonus 
• zvýšená priepustnosť kapilár - najmenších ciev 
• zvýšená hustota krvi
• opuch tkaniva
• nadmerné pôsobenie leukocytov na stenu žíl
• trombóza, čiže tvorba krvných zrazenín

Spoločným pôsobením nastáva:

Zhoršuje sa žilový návrat krvi, 
čiže spätné prúdenie krvi z nôh 
+
spomaľuje sa prúdenie krvi v žilách a kapilárach 
+ 
zvyšuje sa tlak v žilách
+ 
hromadí sa krv v dolných končatinách 
+ 
ukladajú sa  leukocyty na cievnu stenu  
+ 
rozvíja sa zápalová reakcia 
+ 
postupuje trombóza 
+ 
poškodzuje sa cievna stena 
+ 
ničia sa žilové chlopne 
+ 
zhoršuje sa krvná cirkulácia
+
progredujú ťažkosti. 

Celý rad chorobných zmien na seba nadväzuje, čím sa vzájomne zhoršuje stav žíl a tkanív.

Ako porovnáva Prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc. vo svojej prezentácii o CHVO: 
Čo bolo skôr?
Vajce či sliepka? 

Pri chronickom žilovom ochorení sa uvádza rozdelenie na primárnu a sekundárnu formu.

Primárne ochorenie zastupuje 70 až 90 % všetkých prípadov. 
Presná príčina tejto formy CHVO nie je známa.

A...

Sekundárna forma vzniká ako následok iného patologického deju. Príkladom je úraz, posttrombotický syndróm, flebotrombóza, nádorové ochorenie, cievne malformácie a iné .

Plus, medzi príčinami je i vrodená forma.

Príčina a počiatočný faktor vzniku chronického žilového ochorenia nemusí byť teda známa. 
Ale... 
Pri jeho rozvoji sa zúčastňujú viaceré činitele.

CHVO má multifaktoriálny pôvod.
+ 
Rozličné činitele sa navzájom podporujú. 

Pýtate sa: Komu hrozí chronické žilové ochorenie?

Rizikové faktory pri rozvoji CHVO v tabuľke

CHVO súvisí s inými chorobnými stavmi. Pri jeho zanedbaní hrozí zhoršenie zdravotného stavu a riziko rozvoja komplikácií.

Prečítajte si preto o ochoreniach: 
Chronická venózna insuficiencia
Hlboká venózna trombóza
Tromboflebitída
Tromboembolická choroba

Uvedené rizikové faktory sa i z praktického pohľadu delia na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.

Na skupinu neovplyvniteľných nevieme svojim snažením pôsobiť. Radí sa sem napríklad vek, pohlavie či dedičný a genetický faktor.

Naopak...

Ovplyvniteľné rizikové faktory vieme svojim úsilím meniť. Príkladom je nadváha a obezita, nedostatok pohybu, fajčenie či celkovo nevhodná životospráva.

Pri prevencii ochorenia alebo jeho zhoršenia je dôležité zhodnotiť prítomné rizikové faktory.
Nasleduje ich eliminácia.
Táto snaha je základom úspechu v odvrátení postupu ťažkostí.

Subjektívne sú tie, ktoré pociťuje postihnutý človek. Lekárovi ich opisuje.

Objektívne je vidieť navonok a dajú sa pozorovať. Lekár ich vie vyšetriť.

Tabuľka uvádza subjektívne a objektívne prejavy CHVO

Vyšetrovacie metódy:

• anamnéza - pacient udáva lekárovi svoje subjektívne ťažkosti, ktoré pociťuje
  • lekár zisťuje predošlé ochorenia ako napríklad trombózu, zápal žíl, prítomnosť iných ochorení
  • zisťuje sa rodinný výskyt prípadne genetická predispozícia
• klinické vyšetrenie - lekár vyšetrí človeka
  • stav jeho dolných končatín
  • vyšetrenie v stoji či v ľahu
  • klinické skúšky - Schwartzov test, Trendelenburgov test
• neinvazívne metódy
  • ultrazvukové - SONO vyšetrenie, duplexná sonografia, Dopplerovská USG
  • flebografia, CT, MRI
  • pletyzmografia
  • VeinViewer - premietanie žilového systému na kožu infrakamerou
• invazívny prístup
  • meranie žilového krvného tlaku
  • kontrastná RTG flebografia
  • CT venografia
  • izotopické vyšetrenie
• posúdenie mikrocirkulácie

V uvedenom poradí vyšetrovacie metódy i postupujú.

Pri diagnostike sa hodnotí stav podľa klasifikácie CEAP.

CEAP je skratka Clinical Ethiology Anatomy Pathophysiology, Čiže v preklade ide o zhodnotenie CHVO podľa klinických príznakov, príčiny vzniku, anatomického uloženia a patofyziológie.

Klasifikácia bola založená v roku 1994 na Havajských ostrovoch, a to Americkým venóznym fórom.

CEAP klasifikácia v tabuľke

Chronické žilové ochorenie je dlhodobé a progresívne. To znamená, že sa postupom času rozvíja a prejavy ochorenia sa stupňujú. 

Prípadne sú prítomné drobné rozšírenia kožných ciev. A to v podobe modrofialových pavúčikovitých, nitkovitých, metličkových žiliek. 

Opakom je prítomnosť veľkých rozšírených kŕčových žíl, čiže varixov.

Avšak, prítomnosť či už drobných alebo veľkých rozšírení ciev nemusí vypovedať závažnosť stavu hlbokého žilového systému.

Estetický problém je iba jednou stranou ochorenia.

Zo subjektívnych ťažkostí je možnosťou, že sa ako prvá objavuje zvýšená únava dolných končatín či pocit ťažkých nôh. 

Neskôr sa rozvinú i nočné bolesti či svalové kŕče. Zvyšovanie intenzity ťažkostí ako v noci tak i cez deň napovedá progresii ochorenia.

Preto je potrebné odborné vyšetrenie.

Postupne sa zhoršuje návrat krvi z dolných končatín, okrem makrocirkulácie je narušená i mikrocirkulácia na úrovni najmenších ciev - kapilár, kde dochádza k látkovej výmene.

Obmedzená je krvná cirkulácia na úrovni samotných ciev, okolitého tkaniva i kože. 

Pridružujú sa i kožné zmeny, ktoré okrem zmeny pigmentácie a sfarbenia kože môžu viesť až k defektu kože. Ten sa označuje ako vred predkolenia.

Čo je to vred predkolenia?

Ide o defekt kože, ktorý zasahuje do hĺbky, má nepravidelný tvar a formu cirkulárnej rany.

Chronická rana, ktorá sa komplikovane lieči a hojí.

Jeho príznakom sú:

• hlboký defekt
• rozsiahle poškodenie kože
• cirkulárny tvar
• nepravidelné okraje
• prítomnosť exsudácie, teda zápalového výpotku
  • takzvané mokvanie rany
• povlečená spodina defektu
• opuch končatiny

Ľudia k lekárovi často prichádzajú až s prítomným vredom, ten môže byť už vyhojený, ale i v aktívnom štádiu.

Najčastejšie vzniká pre chronickú žilovú nedostatočnosť.