Ulcerózna kolitída: príznaky, diagnostika a liečba. Prečo vzniká?

Spolu s Crohnovou chorobou sa tiež radí pod jednotku ochorení označovanú ako IBD - Inflammatory Bowel Disease. V našom prostredí IBD označujeme ako nešpecifické zápalové ochorenia čreva či ako chronické nešpecifické zápaly čreva.

Ulcerózna kolitída je nešpecifický zápal sliznice hrubého čreva. Ochorenie postihuje hrubé črevo v jeho slizničnej a podslizničnej vrstve. Zápalové zmeny sú lokalizované v oblasti konečníku a hrubého čreva.

Ulcerózna kolitída je chronické ochorenie a pretrváva v určitej miere celý život.

Zápal čreva má hemoragicko (krvácavo) - katarálny charakter, s možnou tvorbou vredov v sliznici čreva. Slovo katar označuje typ zápalu sliznice, pri ktorom sa vo zvýšenej miere tvorí hlien.

Ulcer je označenie pre vred, a z toho je aj odvodené pomenovanie ulceróznej kolitídy.

Ulcerózna kolitída postihuje najmä koncovú časť hrubého čreva, čiže konečník (rektum). Avšak, môže sa vyskytnúť aj v jeho ostatných častiach, alebo môže zasiahnuť črevo v celom jeho priebehu.

Zápal sa nachádza vo vrstve mukózy a submukózy. Nie v celej hrúbke črevnej steny, ako to býva pri Crohnovej chorobe.

Crohnova choroba môže narozdiel od Ulceróznej kolitídy postihnúť ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu. Ulcerózna kolitída ako bolo zmienené, postihuje oblasť rekta a hrubého čreva.

Ochorenie vzniká na autoimunitnom podklade a jej príčina vzniku nie je dodnes plne objasnená.

Ulcerózna kolitída bola popísaná prvýkrát v roku 1859, a to londýnskym lekárom Samuelom Wilksom. V roku 1948 ako prvý Čech internista Dr. Zdeněk Mařatka.

V celosvetovom meradle je výskyt ochorenia udávaný v rozsahu od 0,5 do 24,5 na 100 000 postihnutých obyvateľov ročne. Vyššie čísla patria pre vyspelé krajiny ako je v Severná Amerika, Európa alebo Izraeli.

Prevalencia na Slovensku je približne 10 / 100 000 obyvateľov.

Ulcerózna kolitída najčastejšie vypukne v období medzi 20. až 40. rokom života. Prípadne, medzi 50. - 60. rokom a uvádza sa, že asi 15 % pacientov má nad 60. rokov.

Výskyt choroby medzi pohlaviami je približne rovnaký, aj keď niektoré zdroje uvádzajú mierne prevyšujúce zastúpenie pre ženy.

Tento typ kolitídy má symptómy, ktoré sú spojené hlavne s tráviacou sústavou. A to je bolesť brucha, hnačka či krvácanie v stolici, čiže enteroragia.

Avšak, môže sa vyznačovať aj mimočrevnými komplikáciami, keď zasahuje napríklad kĺby, oči alebo kožu.

Ulcerózna kolitída sa síce týka gastrointestinálnej sústavy, no označuje sa tiež ako autoimunitné ochorenie. Ale jej presná príčina vzniku nebola zatiaľ objasnená.

Uvádza sa spojitosť kombinácie rôznych rizikových faktorov. Úlohu hrá genetický faktor, imunitný systém, zloženie črevného mikrobiómu i životospráva.

Riziko vzniku zvyšuje genetická predispozícia a rodinný výskyt ochorenia. Vzhľadom na autoimunitné ochorenie sa lekári domnievajú, že môže byť výsledkom nadmernej aktivity imunitného systému.

Prekonanie častých alebo silných črevných infekcií, rôznych gastrointestinálnych ochorení môže u človeka s genetickou predispozíciou viesť k vzniku zápalovej reakcie sliznice črevného traktu.

V súčasnosti je diskutovaný zlý stav bakteriálneho črevného mikrobiómu ako možný spúšťací faktor IBD.

Ruka v ruka s gastrointestinálnymi ochoreniami je rizikovým faktorom časté užívanie antibiotík a silných hormonálnych či protizápalových liekov.

Nevhodná životospráva vo forme chronického stresu, nezdravej nevyváženej stravy, alkoholu a fajčenia sú radené k základným externým rizikovým faktorom.

Vyšší výskyt ochorenia je vo vyspelých krajinách, čo značí vplyv životného prostredia, životného štýlu, zníženej miery pohybu a nízkemu príjmu vlákniny.

Podobne sa pripisuje vina pre príjem vyššieho množstva rafinovaného cukru a rôznych chemických látok, ktoré sa používajú v potravinárskom priemysle.

Rizikové faktory a ich kombinácia, ktoré môžu viesť ku vzniku ulceróznej kolitídy:

• vzniká najmä vo veku 20 - 40 rokov alebo medzi 50. - 60. rokom života
• autoimunitný vplyv, porucha slizničnej imunity
• rodinná anamnéza a genetické faktory (HLA DRB1*0103, MDR1, MY0B9 pre ťažké kolitídy)
• vplyv životného prostredia a industrializácia
• životný štýl
  • menej pohybovej aktivity, sedavý spôsob života, sedavá práca
  • znížený príjem vlákniny
  • zvýšený príjem rafinovaného cukru a chemických aditív v potrave
• časté užívanie liekov ako sú hormonálna antikoncepcia, antibiotiká či nesteroidné antiflogistiká

Príznaky sa môžu pohybovať od miernych až po závažné. V niektorých prípadoch nemusia byť žiadne.

Ochorenie prebieha dlhodobo, teda chronicky celoživotne v rôznych fázach.

Ulcerózna kolitída má príznaky spojené primárne s tráviacou sústavou, keďže zápal postihuje hrubé črevo. Avšak, pridružujú sa k nim aj celkové ťažkosti a rôzne mimočrevné symptómy.

Kolitída tohto typu je charakteristická tým, že má obdobe s ťažkosťami, ktoré sa označuje ako relaps. Relaps následne strieda remisia, čo je výraz pre bezpríznakovú, asymptomatickú fázu.

S vhodnou odbornou liečbou môžu mnohí ľudia dosiahnuť a udržať dlhodobú remisiu, čo znamená, že ich príznaky sú pod kontrolou.

Typickým príznakom ochorenia je hnačka s prímesou krvi a hlienu.

Mierna forma ulceróznej kolitídy sa vyznačuje hnačkami, pričom v stolici je možný prímes krvi a hlienu. Frekvencia môže byť 2 - 3 krát počas dňa. A to najmä ráno.

Typický je tenezmus, čo je bolestivé nutkanie na stolicu, po ktorom nasleduje vyprázdnenie malého množstva stolice a pocit nedokonalého, neúplného vyprázdnenia konečníka. 

Tieto symptómy sú charakteristické aj pre postihnutie koncovej časti hrubého čreva, teda rekta. 

Ťažká forma sa vyznačuje vodnatou a krvavou stolicou, v počte aj 10 krát za deň. Samozrejme, pridružuje sa bolestivé nutkanie na stolicu. Bolesť brucha je prítomná aj mimo času vyprázdňovania. Brucho je nafúknuté. Zvyšuje sa telesná teplota.

Pri masívnom krvácaní nastáva anémia, slabosť, bledosť, tachykardia. Človek stráca telesnú hmotnosť a je ohrozený aj rozvratom vnútorného prostredia. Táto forma sa označuje aj ako fulminantná ulceróza. Jej riešenie si vyžaduje hospitalizáciu, infúznu liečbu a aj transfúziu krvi.

 Ulcerózna kolitída sa klasifikuje podľa miesta a miery postihnutia hrubého čreva:

1. distálna kolitída
   • proktitída, zasahuje konečník, čiže rektum (20 %)
   • proktosigmoidída, zasahuje rektosigmu (35 %), čiže konečník aj esovitú časť hrubého čreva
2. ľavostranná kolitída (20 %), postihuje ľavú stranu čreva, čiže zostupné hrubé črevo
3. pankolitída, čo je označenie pre postihnutie celého čreva (15 %)

Ochorenie sa klasifikuje aj na základe početnosti:

• chronický remitujúci priebeh, pri výskyte jednej epizódy za rok
• chronický intermitujúci priebeh, ak sa vyskytuje viac ako jedna epizóda ťažkostí ročne
• chronický perzistujúci priebeh, pri kontinuálnej aktivite
• fulminantný priebeh je najťažší typ

Tabuľka uvádza klasifikáciu podľa Truela a Wittsa

Súhrn možných gastrointestinálnych príznakov Ulceróznej kolitídy:

• bolesť brucha
• kŕče v bruchu
• časté nutkanie na stolicu
• hnačky, vodnatá stolica
• stolica s prímesou krvi
• stolica s prímesou hlienu
• nevoľnosť
• znížená chuť do jedla
• strata hmotnosti
• znížená absorpcia živín

Okrem ťažkostí s tráviacim traktom sa ulcerózna kolitída vyznačuje mimočrevnými symptómami a komplikáciami.

Krvácanie môže spôsobiť anémiu, následne slabosť a únavu, pridružujú sa aj iné ťažkosti, ako je vidieť v tabuľke. Zvyšuje sa telesná teplota, zrýchľuje pulzová frekvencia. Prítomné je nechutenstvo a chudnutie.

Medzi mimočrevné ťažkosti ďalej patria:

• kožné prejavy, ako je aj erytema nodosum, afty
• kĺbové, ako je artritída, ankylozujúca spondylitída
• očné zápaly, glaukóm
• pečeňové (steatóza), žlčníkové (cholangitída)
• tromboembolické ťažkosti
• srdcové - chlopňové chyby

Zdravotné komplikácie

Vzhľadom na poškodenie črevnej sliznice môže dochádzať k zníženiu absorpčnej plochy čreva. Výsledkom je zmenšená schopnosť vstrebávania prijatých živín. Rizikom je maloapsorpčný syndróm a nedostatok živín v organizme.

Závažnou komplikáciou je kolorektálny karcinóm, ktorého riziko sa zvyšuje pribúdajúcim časom. Po 10 rokoch je miera rizika asi 2 % a po 50 rokoch trvania ochorenia 40 %.

Pri ťažkej forme kolitídy sa vyskytuje aj megacolon toxicum. Ktoré vzniká následkom rozšírenia hrubého čreva, zvýšenou plynatosťou. Rizikom je následne jeho prasknutie, vytečenie črevného obsahu z čreva a vznik peritonitídy, teda zápalu pobrušnice, čo ohrozuje človeka na živote.

Následkom zápalu vzniká poškodenie čreva, ulcerácie, teda vredy. Po rokoch a opakovaných epizódach je stena čreva zjazvovaná, črevo skrátené a jeho priesvit zúžený. Opakované zápaly sú následkom fistuly.

Choroba negatívne vplýva nielen na fyzickú ale i psychickú stránku a teda celkovú výkonnosť. Invalidita je taktiež jednou z možných komplikácií ochorenia.

Pri fyzikálnom vyšetrení sa sleduje brucho, rezistencia pri prehmataní brucha, najmä v ľavom podbruší. 

Ďalej sa na určenie diagnózy robia krvné laboratórne testy. Skúmajú sa protilátky, zvýšené sú zápalové markery ale aj anémia. Biochémia môže odhaliť zmeny vo vnútornom prostredí, elektrolytoch. Ďalej protilátky, a teda sérológia pANCA a ASCA. 

Doplňujúce sú pečeňové testy. Infekčnú príčinu zápalu čreva môže určiť vyšetrenie vzorky stolice a kultivácia baktérií alebo prítomnosť vajíčok parazitov dokázaná mikroskopicky.

Najdôležitejšou časťou diagnostiky ulceróznej kolitídy je endoskopické vyšetrenie čreva.

Diagnóza sa stanovuje pomocou endoskopického vyšetrenia vrátane odberu vzorky sliznice, pri ktorom sa určí presný typ IBD a jeho rozsah a lokalita.

Pri kolonoskopii a prítomnosti IBD je nájdený typický  obraz črevnej sliznice, ktorá na dotyk krváca a často sú prítomné ulcerácie - vredy.

Nachádza nález a najmä zápalové zmeny v oblasti rekta. A podľa formy aj ostatnej časti hrubého čreva. Pri endoskopii sa odlišuje aj ulcerózna kolitída od Crohnovej choroby. Vykonáva sa aj odber materiálu. Po odbere nasleduje jeho histologické vyšetrenie.

Možná je indikácia iných zobrazovacích metód, ako je CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia).

Tabuľka uvádza odlišnosti pri diagnostike ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe

Zápalová reakcia sa stáva chronickou, nakoľko sa v tráviacom trakte „udržuje“ resp. opakuje. Podľa životosprávy a liečby má ochorenie individuálne bezpríznakové, pokojné i zhoršené akútne fázy.

Nešpecifické zápaly čreva tak zahŕňajú 2 rôzne celoživotné ochorenia (UC a CD) charakterizované remisiami (zmierneniami) a relapsami (zhoršeniami) zdravotného stavu.

Pre ulceróznu kolitídu je charakteristické striedanie relapsov a remisií.

Relaps je časovú úsek, keď nastúpia ťažkosti. Remisia je následný útlm príznakov. To ako často sa opakujú je individuálne.

K základným prejavom patrí hnačka s prítomnosťou hlienu a krvi, bolestivé nutkanie a následný ústup bolesti po vyprázdnení.

Ochorenie má však i individuálne bezpríznakové obdobie, ktoré pri ľahších formách a dodržiavania odbornej liečby i životosprávy môže byť dlhodobé.

Ťažšie stavy sa vyznačujú bolesťou brucha aj mimo vyprázdňovanie a vyššou intenzitou krvácania a frekvenciou vyprázdňovania. To následne ovplyvňuje aj celkový stav, čiže nastupuje slabosť, a to aj na základe anémie.

Klesá fyzická kondícia, ale aj telesná váha, človek trpí nechutenstvom. Pridruženie mimočrevných ťažkostí a ich miera je tiež individuálna.

Pre nástup ťažkostí sa uvádzajú niektoré možné spúšťače. Príkladom je stres, niektoré potraviny s obsahom chemických aditív a skôr uvedené lieky. Avšak, relaps zápalu môže prísť aj bez zjavnej príčiny.

Aby sa zabránilo rozvoju komplikácií je dôležité skoré vyšetrenie a odborná liečba.

Prevencia Ulceróznej kolitídy

V prípade genetickej predispozície a autoimunitného ochorenia nie je prevencia vo väčšine prípadov možná.

Avšak externé rizikové faktory, ktoré je možné eliminovať. Jedná sa primárne o životosprávu.

Dôležité je stravovanie, ktoré by malo byť pravidelné plnohodnotné a vyvážené. Jedálniček s nadbytkom jednoduchého rafinovaného cukru, nedostatkom bielkovín a rozpustnej vlákniny zhoršuje stav črevného mikrobiómu a zvyšuje riziko zápalového ochorenia.

Dôležitý je pitný režim a dostatočný príjem potrebných živín zo stravy.

Rizikovým faktorom, ako aj u iných ochorení je práve alkohol a fajčenie tabakových výrobkov.

Chronický stres je možným spúšťačom mnohých fyzických i psychických ochorení. Je preto potrebná pravidelná regenerácia organizmu, kvalitný spánok a eliminácia stresového faktoru.

Potrebná je prevencia gastrointestinálnych infekcií a ich dôkladné doliečenie pod odborným dohľadom lekára. Vhodné sú prebiotiká a probiotiká pre podporu bakteriálnej mirkoflóry čreva.

Rizikom je aj príliš častá dráždivá farmakoterapia, ako sú antibiotiká, kortikosteroidy, nesteroidné antireumatiká či hormonálna antikoncepcia.

Najčastejšie otázky a odpovede o Ulceróznej kolitíde

Pýtate sa...

Čo je to ulcerózna kolitída?

- Ulcerózna kolitída je forma chronického zápalového ochorenia čriev, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci zápal a vredy (ulcerácie) vo vnútornej vrstve hrubého čreva a konečníka.

Aké sú hlavné príznaky ulceróznej kolitídy?

- Príznaky zahŕňajú najmä chronickú hnačku často sprevádzanú krvou, bolesť brucha a kŕče, zvýšenú únavu, zníženú chuť do jedla a chudnutie.

Ochorenie prebieha vo fázach pokoja, bezpríznakového obdobia i akútneho zhoršenia zápalu. Samotný priebeh závisí od formy, rozsahu a liečby ochorenia.

Čo spôsobuje ulceróznu kolitídu?

- Presná príčina ulceróznej kolitídy nie je plne známa, ale pravdepodobne hrá rolu kombinácia genetických faktorov, poruchy imunitného systému, životosprávy a environmentálnych faktorov.

Ako sa diagnostikuje ulcerózna kolitída?

- Diagnóza zvyčajne zahŕňa kombináciu fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych testov (vrátane krvných testov a testov stolice) a endokospie – kolonoskopie.

Ako sa lieči ulcerózna kolitída?

- Liečba sa zameriava na zníženie príznakov a dosiahnutie a udržanie stavu remisie. Môže zahŕňať úpravu stravovania, užívanie protizápalových liekov, imunosupresív, biologických liekov, ale aj chirurgické zákroky v prípade vážnych alebo život ohrozujúcich komplikácií.

Existuje liek na ulceróznu kolitídu?

- Momentálne neexistuje liek na ulceróznu kolitídu, ale s vhodnou odbornou liečbou môžu mnohí ľudia dosiahnuť a udržať dlhodobú remisiu, čo znamená, že ich príznaky sú pod kontrolou.

Aký vplyv má ulcerózna kolitída na každodenný život?

- Vplyv môže byť rôzny pre každého človeka a závisí od závažnosti a rozsahu ochorenia. Ochorenie môže vyžadovať zmeny v stravovaní, plánovaní cestovania, no i každodenných aktivitách.

Môže sa ulcerózna kolitída vyliečiť sama?

- Ulcerózna kolitída je chronický stav, ktorý sa nezlepší bez odbornej liečby a zmeny životosprávy.

Je ulcerózna kolitída smrteľná?

- Aj keď ulcerózna kolitída môže zvýšiť riziko zdravotných komplikácií, ktoré môžu byť vážne, s modernými liečebnými metódami je možné ochorenie stabilne kontrolovať.

Riziko vážnych komplikácií, vrátane rakoviny čreva, sa dá znížiť pravidelným monitorovaním, odbornou liečbou a dodržiavaním životosprávy.