Lymfedém je dlhodobé ochorenie, ktoré sa postupom času zhoršuje, čiže progreduje. Rozdeľuje sa na primárny a sekundárny. V druhom prípade je treba hľadať príčinu v inom ochorení. Vzniká aj ako následok narušenej funkcie lymfatického systému. Dochádza pri ňom k hromadeniu tekutiny v tkanivách a následnému opuchu.
Lymfedém je chronické ochorenie, ktoré sa postupom času zhoršuje, čiže progreduje. Je výsledkom nerovnováhy medzi tvorbou a odvádzaním lymfy. Čoho dôsledkom je hromadenie miazgovej tekutiny v tkanivách, čiže lymfostáza.
Opuch vzniká ako následok zvýšeného obsahu bielkovín, teda proteínov. Komplikujú ho časté zápaly a fibrotické zmeny podkožia a tkanív. Môže byť primárny, ale aj sekundárny. Primárne vzniká ako vývojová chyba, ale aj pre dedičný faktor. Sekundárne následkom iného ochorenia či poškodenia miazgovej sústavy.
Lymfatický systém, inak aj miazgová sústava, má za úlohu transport miazgovej, čiže lymfatickej tekutiny v organizme, a to najmä medzi krvou a medzibunkovým priestorom. Miazgová sústava má dôležitú úlohu aj pri imunite človeka.
Čo je to lymfatický systém?
Lymfatický, teda aj miazgový systém, je rozľahlý systém v ľudskom organizme. Má dôležitú úlohu pri imunitných pochodoch v tele. Jeho súčasťou je miazgová tekutina, teda lymfa, lymfatické cievy, uzliny, týmus, a napríklad aj slezina. Dôležitú súčasť obsahuje aj tráviaci systém, či kostná dreň, pľúca a pečeň.
Vznik lymfy nastáva na úrovni krvných ciev, kde sa tekutina z nich filtruje do mimocievneho, takzvaného vmedzereného priestoru. Počas dňa sa tvorí približne 2 - 4 litre tejto tekutiny. Obsahuje rôzne produkty metabolizmu, ale napríklad aj soli, či bielkoviny.
Lymfa je bezfarebná tekutina a vzniká ako produkt metabolizmu buniek, ale aj ako filtrát z krvných ciev. Obsahuje zložky, ako sú napríklad:
krvná plazma,
bielkoviny,
v oblasti čriev aj tuky, ktoré sa následne prenášajú do pečene,
lymfocyty.
Miazga sa ďalej transportuje v miazgových cievach. Lymfatické cievy začínajú slepo v medzerenom priestore, teda v interstíciu. Táto malá spleť ciev sa združuje do veľkých miazgových kolektorov. Stena miazgových ciev je veľmi tenká, na rozdiel od krvných ciev.
Za jeden deň vznikne 20 litrov tkanivového moku. 10 %, čiže približne 2 - 4 litre, tvorí lymfu. 90 % tejto tekutiny sa spätne vstrebáva do krvných ciev.
Lymfatické cievy sú vysoko priepustné. Preniknú do nich aj baktérie, ktoré neprejdú cez stenu krvných ciev. Miazga následne putuje do lymfatických uzlín. Lymfatické uzliny majú filtračnú úlohu a zohrávajú dôležitú rolu pri imunitných reakciách.
Lymfatické uzliny sú rozmiestnené po celom tele. Ich najčastejšie uloženie je v blízkosti veľkých ciev.
Ich filtračná schopnosť umožňuje zachytávanie rôznych cudzorodých látok, a to sú napríklad spomínané baktérie, ale aj iné choroboplodné zárodky či nádorové bunky.
Miazgová sústava slúži ako drenážny systém pre lymfu, ktorá vzniká ako metabolit buniek či filtrát krvnej tekutiny. Má dôležité postavenie pri imunitných pochodoch organizmu. Lymfatické cievy sú častou cestou pre prenos nádorových buniek v organizme, známe tiež ako metastázy.
Príčiny
Príčinou vzniku lymfedému je nedostatočná funkcia lymfatického systému. Ten nedokáže nadbytočné tekutiny z tkanív odoberať. Následne sa tak lokálne hromadia na rôznych miestach, pričom vznikajú opuchy.
Dôvody vzniku lymfedému sú rôzne
To, prečo lymfedém vznikne, môže mať rozličné príčiny. Príkladom je poškodenie štruktúry lymfatických ciev alebo ich funkčné poškodenie na chlopňovej úrovni.
Dôvodom môže byť aj upchatie cievy. Následkom je nahromadenie miazgy, a tým aj ostatných látok, ktoré obsahuje. Ako sú napríklad bielkoviny, metabolity či cudzorodé látky.
Hromadenie následne vyvoláva opuch. Komplikáciou je zápal, ale aj zväzivovatenie podkožia. Zápal môže byť aj neinfekčný. Koža začervenaná. Opuch sa časom zhoršuje.
Lymfedém sa rozdeľuje na primárny a sekundárny, pričom:
primárny je následkom vrodených chýb lymfatického systému či dedičnosti,
sekundárny vzniká následkom poškodenia miazgovej sústavy a ako príznak iného ochorenia, ako napríklad:
infekcia,
zápal (neinfekčný),
ochorenie ciev,
onkologické ochorenie,
úraz, trauma, poškodenie pri operácii,
dlhodobá imobilizácia.
V prípade primárnej príčiny ide o vývojové anomálie v lymfatickom systéme. Napríklad lymfangiodysplázia. Príčinou môže byť aj dedičný faktor, a teda familiárny výskyt. Postihuje najmä ženy.
Lymfedém sa vyskytuje ako vrodený, ale môže vzniknúť aj v období dospievania, keď nie je známa príčina. Najčastejšou oblasťou vzniku sú spodné časti končatín, teda najmä dolné končatiny. Následne sa šíri smerom hore.
Sekundárna príčina je často následkom poškodenia lymfatického systému. Ako následok upchatia či blokády riečiska. Dôsledkom je napríklad operácia, najmä radikálne rozsiahle operačné riešenia onkologického ochorenia. Ale aj zápal či úraz.
Opuch vzniká na mieste, kde je obmedzený odtok. A potom sa šíri smerom dole. Postihuje ženy a mužov rovnako. V našej republike je najčastejší lymfedém hornej končatiny po operácii v oblasti prsníka, či po mastektómii pri nádorovom ochorení prsníka.
Príznaky
Najcharakteristickejším príznakom lymfedému je vznik opuchu, avšak ten sa nevyskytuje ako prvý príznak. Podľa dostupných zdrojov sa lymfedém rozdeľuje na 4 základné štádiá.
Tabuľka opisuje 4 štádiá lymfedému
Názov
Popis
Štádium I
latentné, čiže skryté
keď ešte nie je prítomný objektívny nález avšak, dá sa dokázať scintigrafickým vyšetrením transportná funkcia je zatiaľ postačujúca vyskytujú sa subjektívne ťažkosti ako napríklad:
pocit napätia v postihnutej oblasti,
bolesť,
ťažoba končatín,
únava končatiny.
Štádium II
spontánne reverzibilné, teda zvratné
v tomto štádiu sa stupňujú subjektívne ťažkosti opuch sa vyskytuje po celodennej záťaži pomáha polohovanie končatiny je význačné špongióznym charakterom tkaniva po zatlačení prstom nezanecháva jamku
Štádium III
ireverzibilné, čo znamená nezvratné
teraz je tkanivo už tuhé po stlačení v mieste opuchu zostáva jamka fibróza podkožia končatina sa zväčšuje (jednostranne)
Štádium IV
lymfostatická elefantiáza
zmena tvaru končatiny deformácia končatiny obmedzenie pohyblivosti kĺbov tkanivo je úplne fibroticky zmenené
Inou formou je rozdelenie lymfedému na stupne, ako je uvedené v tabuľke
Názov
Popis
stupeň 1
ľahký opuch
obvod postihnutej končatiny o menej ako 4 cm nie je postihnutá končatina v celom rozsahu
stupeň 2
stredne závažný opuch
keď je rozdiel v obvode zdravej končatiny 4 - 6 cm opuch zasahuje celú končatinu po zatlačení na kožu ostáva v opuchu jamka
stupeň 3a
závažný opuch
rozdiel je viac ako 6 cm okrem končatiny je opuchom postihnutý aj prislúchajúci kvadrant tela prítomné sú aj kožné zmeny
stupeň 3b
opuch postihuje dve a viac končatiny
stupeň 4
elefantiáza
pridružuje sa deformácia končatiny
V prípade primárneho lymfatického opuchu je charakteristický opuch, ktorý začína v spodnej časti končatiny. Následne sa tento opuch rozširuje smerom hore na končatinu. Pri sekundárnom miazgovom edéme je postup rozličný.
Sekundárny lymfedém vzniká často po chirurgickom zákroku, chemoterapii a rádioterapii, a to najčastejšie do 1 roka po onkologickej liečbe.
Opuch nastáva v mieste pod poškodením miazgového systému, následne sa šíri smerom dolu od tohto miesta. Označuje sa tiež ako skorý edém.
Neskorýtyp sa vyvíja v priebehu života. Pričom lymfatický opuch nebol doposiaľ odhalený. Avšak, jeho spúšťačom môže byť úraz alebo aj uštipnutie hmyzom a dokonca aj odber krvi.
Iným príkladom je malígny edém, ktorý vzniká pre zhoršenie základného ochorenia. Jeho prejavom je napríklad výrazná bolestivosť.
Medzi ostatné príznaky patrí napríklad:
bledá koža,
spotená koža,
zvýšená teplota pokožky,
strata viditeľnosti cievnej kresby, najmä v oblasti chrbta ruky,
hyperkeratóza pokožky, čiže zvýšené rohovatenie,
povrchové poškodenie až ulcerácie, teda vredové narušenie kože,
pri výraznej fibotizácii podkožia môže byť končatina naopak zmenšená, tuhá s obmedzením pohybu,
strata ochlpenia.
Komplikácia je významné riziko zhoršenia
Pri lymfedéme je častý vznik komplikácií. Tieto znamenajú významné riziko jeho zhoršenia, a teda progresie. Pričom medzi tie patrí napríklad:
zápal kože, čiže dermatitída, nebezpečný je najmä infekčný zápal, najčastejšie prítomnosť baktérií ako sú stafylokoky a streptokoky,
ekzém,
zápalovo - reumatické ochorenie,
mykóza, hlavne ako komplikácia vlhkého prostredia v opuchnutom tkanive a v jeho zárezoch,
Pre dôkaz ochorenia postačuje dôkladné a správne odobratie anamnézy. V anamnéze sa pátra po úrazoch, operáciách, chemoterapii, rádioterapii a po iných ochoreniach. Následne vyhodnotenie klinického obrazu. A teda dôležitý je údaj o dĺžke trvania, a to ako sa ťažkosti vyvíjajú.
Pri diagnostike sa využíva aj zatlačenie prstom na kožu a zhodnotenie toho, či zostáva v mieste jamka. Následne sa meria obvod končatín.
Dôležité je zhodnotiť zmeny kože. Využíva sa takzvané Kaposi - Stemmerovo znamenie, ktoré určuje možnosť vytvorenia kožnej riasy na II. prste nohy. Toto znamenie sa hodnotí najmä v prípade primárneho opuchu.
Pri lymfedéme sa využívajú aj zobrazovacie metódy. Ako je napríklad lymfografia, scintigrafia (lymfoscintigrafia). Využíva sa CT, MRI, RTG mäkkých tkanív, USG, známe aj ako SONO.
Pri podozrení na onkologické ochorenie sa odoberá vzorka biopsiou. Medzi laboratórne testy sa zaraďuje vyšetrenie hormónov štítnej žľazy, hodnoty cukru v krvi, krvný obraz, FW, CRP, kreatinín, urea, albumín a bielkoviny.
TIP: informácie o rôznych príčinách vzniku edémov v príznaku Opuch.
Priebeh
Lymfedém môže prebiehať v skorom štádiu skryto. A teda bez toho, aby bola končatina opuchnutá, a teda zväčšená.
Prvým príznakom môže byť pocit tlaku, slabosti či únavy končatiny. Následne sa vyvíja edém v priebehu celodennej záťaže. Avšak, v tomto momente pomáha polohovanie, čiže vyvýšená poloha končatiny.
Tretie štádium sa vyznačuje pretrvávajúcim opuchom. Ten je zjavný aj tak, že po zatlačení v koži prstom ostáva jamka. Tá časom mizne. Tento stav však pretrváva kratšiu dobu. V prípade väčšieho rozsahu fibrotického poškodenia tkaniva je koža tuhá. A ani táto tlaková skúška nie je preukázateľná.
Opuch je v tomto období zreteľný, končatina je zväčšená. Paradoxne, pri rozsiahlych fibrotických zmenách tkaniva, nastáva zmenšenie končatiny. Koža je tuhá, obmedzený je pohyb v kĺbe. Pridružiť sa môžu aj kožné zápaly, a to aj v podobe povrchového poškodenia či výraznej ulcerácie. Keď na povrchu kože vznikajú hlboké vredy.
Neskoré štádium sa vyznačuje deformáciami končatiny, označuje sa aj ako elefantiáza. V prípade komplikácií je známe zhoršenie lymfedému.
V prípade primárneho lymfedému sa začína opuch vyvíjať v spodných častiach dolnej končatiny a postupuje smerom hore. V prípade sekundárneho edému je to v mieste pod postihnutím, smerom dole.
Lymfedém, elefantiáza dolnej končatiny
Ako sa lieči: Lymfedém
Lymfedém a jeho liečba: Režimové opatrenia a lieky ako doplnok
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
