Opar: Prečo vzniká herpes a čo pomôže pri liečbe (čo na opar)?

Čeľaď Herpesviridae.

Herpesvírusy patria medzi celosvetovo najrozšírenejšie vírusy. Radia sa medzi DNA vírusy. Ďalej sa delia na viacero poddruhov. Medzi tie najznámejšie patrí herpes simplex virus či varicella zoster virus.

Herpes simplex virus (HSV) sa ďalej odlišuje na HSV 1 a HSV 2. Spôsobujú odlišné ťažkosti. V tomto článku sa im budeme venovať bližšie.

Varicella zoster virus, teda VZV, spôsobuje známe ochorenie prevažne detského obdobia, a teda varicelu, známejšie ovčie kiahne.

Herpes simplex vírusy postihujú až 95 % populácie.
Lekár Herodotom už v 1. storočí opísal opar na pere.
O genitálnej variácii bola zmienka až v 18. storočí.

Poznáme viacero druhov herpesvírusov, uvádzame ich v tabuľke

Čo je to herpes simplex virus?

Herpes simplex vírusy sa v ľudskej populácii prenášajú prostredníctvom kontaktu. Teda na infikovanie druhej osoby je potrebná telesná tekutina, a to sú napríklad krv, sliny, slzy, vaginálny sekrét či ejakulát a aj tekutina z kožného zranenia.

Prenos kontaktom je dôležitý z toho hľadiska, že vírus je citlivý na vonkajšie prostredie. Kde sa rýchlo zasúša, a tým pádom ničí.

Herpes vírus simplex sa delí na HSV-1 a HSV-2. Čo je dôležité pri rozlíšení ťažkostí, ktoré spôsobujú.

V prípade HSV-1 sa prenos uskutočňuje orálnou cestou, teda ústami. Telesné tekutiny, ako napríklad infikované sliny z osoby na osobu.

Pri HSV-2 je najčastejším spôsobom prenosu pohlavný styk. Teda infikovanými telesnými tekutinami, ako je napríklad pošvový sekrét či mužský ejakulát.

Prečítajte si tiež: Čo hrozí pri striedaní sexuálnych partnerov.

Oba tieto vírusy sú celoplošne rozšírené v ľudskej populácii. Opakovane spôsobujú bolestivé ťažkosti, ktoré vo väčšine prípadov majú síce nepríjemný, ale nezávžný dopad na zdravie človeka. A to v podobe oparu pery alebo genitálneho herpesu.

Ich opakované vypuknutie sa pripisuje hlavne momentálnemu oslabeniu imunity.

V horších prípadoch sú pôvodcom aj vážnejších ťažkostí, ako je napríklad herpetická encefalitída.

Tento vírus môže byť príčinou viacerých ochorení.

Ťažkosti, ktoré vyvoláva:

• kožná infekcia
• infekcia v oblasti pier a slizníc dutiny ústnej
• očné infekcie
• infekcie centrálneho nervového systému (CNS)
• ťažkosti v oblasti genitálií
• novorodenecké infekcie, prenos počas pôrodu z matky na dieťa, vyznačujú sa veľmi ťažkým priebehom

Prvý kontakt s vírusom nastáva už v rannom detskom období. A to už aj v 4. mesiaci života alebo neskôr najčastejšie do 3 rokov.

Tento prvý kontakt s vírusom sa označuje ako primoinfekcia. Primoinfekcia prebieha v 99 percentách bezpríznakovo, teda asymptomaticky.

Prípadne sa môže prejaviť ako gingivostomatitída, primoinfekcia herpes genitalis či ako priama inokulácia HSV. Najťažšou formou je primoinfekcia novorodenca.

Gingivostomatitis herpetica

Je ochorenie, ktoré má celkové príznaky. Objavuje sa napríklad slabosť, únava, nechutenstvo. Stúpa telesná teplota, a to až do horúčky. Pridružuje sa bolesť celého tela, svalov a hlavy.

Celkové príznaky, často označované aj ako chrípkové.

Bolesť v hrdle je spojená aj so zväčšením regionálnych lymfatických uzlín. Dieťa môže vracať, mať nevoľnosť a sťažovať sa na bolesť brucha.

Po niekoľkých dňoch prvé štádium ustupuje. Táto fáza trvá väčšinou 3 až 4 dni a označuje sa ako prodromálne štádium.

Druhá časť ochorenia sa následne vyznačuje výsevom malých pľuzgierikov v dutine ústnej, a to najmä v oblasti tvrdého podnebia, jazyku a ďasien či na spodine úst.

Následne sa tvoria vredy, ktoré môžu mať tvar kruhu a oválu. Sú rôzne veľké a to aj do 1 centimetra. V strede sú pokryté žltým až šedým povlakom. Jazyk je taktiež povlečený nabledo.

Zasiahnuté môžu byť aj ústa a ústne kútiky.

Prítomná je výrazná bolesť v oblasti poškodených slizníc. Tá je dôsledkom odmietania stravy a nechutenstva.

Primoinfekcia herpes genitalis

Ktorej dôsledkom je vo väčšine prípadov HSV-2 a jeho prenos v období puberty. Ťažkosti sú spojené s genitálnou, pohlavnou oblasťou.

Posledné informácie zo štúdií uvádzajú:
Až 50 % prípadov genitálneho herpesu môže byť spôsobená HSV-1.
Vzostup sa prikladá jednoduchému vysvetleniu:
v obľube orálno-genitálnch sexuálnych praktík.

Herpetický výsev v oblasti genitálií je sprevádzaný celkovými ťažkosťami. Čiže zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou, slabosťou. Regionálne sa zväčšujú lymfatické uzliny, ktoré sú aj bolestivé.

Herpetické vredy môžu u žien postihnúť prakticky celú či už vonkajšiu, tak aj vnútornú oblasť ženského genitálu (pošvu, krčok).

Pár dní po pohlavnom styku dochádza k výsevu v oblasti malých pyskov, pošvového vstupu či močovej rúry.

U mužov dochádza k výsevu hlavne v oblasti žaluďa, ale aj v iných miestach penisu. Ak sa vírus prenesie pri praktizovaní análneho styku, tak sa erózie, poškodenie kože, nachádza v oblasti análneho otvoru.

Pri výskyte u malých detí je nutné myslieť na sexuálne zneužívanie.

Priama inokulácia HSV do kože

Vírus sa prenáša priamo do poškodenej kože, ale aj normálnej kože bez poranení. A to najmä v prípade ľudí s oslabenou imunitou. Vzniká aj takzvaná Eczema herpeticum.

Prejavom tejto formy je kožný výsev pľuzgierikov, ktoré rýchlo praskajú a tvoria sa chrasty. A to najmä v oblasti tváre, krku na trupe a v podpazuší.

Aj tento druh je sprevádzaný celkovými ťažkosťami. Tými sú najmä slabosť, malátnosť, vysoká horúčka, bolesť tela a hlavy.

Novorodenecká primoinfekcia

Prebieha dvomi mechanizmami prenosu.

Počas vnútromaternicového vývoja z matky na plod cez placentu. Často je príčinou rôznych vnútromaternicových poškodení plodu. Zapríčiňuje aj potrat, predčasný pôrod alebo narodenie mŕtveho plodu.

Prenos týmto spôsobom je zriedkavý. 

Primoinfekcia novorodenca je infikovanie novorodenca počas pôrodu prostredníctvom kontaminovaných pôrodných ciest.

Vo väčšine prípadov má veľmi ťažký až fatálny priebeh. Ťažkosti u novorodenca nastupujú asi do 2 týždňov od pôrodu.

Celkové príznaky, a teda horúčky sú spojené s výsevom herpetických poškodení kože na tvári, herpetickým zápalom očí. Vyskytuje sa aj poškodenie mozgu, pľúc či pečene.

K prenosu z infikovanej matky na dieťa dochádza v 40 - 60 %.

Prevenciou prenosu môže byť pôrod formou sekcie, teda cisárskym rezom. Musí prebehnúť niekoľko dní pred termínom pôrodu a nemôže prísť k pretrhnutiu plodového vaku, a teda odtoku plodovej vody.

Na prevenciu treba myslieť hlavne v prípade, ak budúce matky:

• prekonali genitálny herpes
• majú genitálny herpes počas tehotenstva
• u ktorých sa dá predpokladať
• mali diagnostikovaný herpes simplex pod úrovňou pása
• ktorých sexuálni partneri mali herpes genitalis

Ako je uvedené vyššie, HSV má dva subtypy.

HSV-1 je zodpovedný najmä za ťažkosti v oblasti tváre. Aj keď posledné štúdie ukazujú aj prítomnosť pri orálno-genitálnom prenose.

HSV-2 sa vyznačuje výskytom v dolných častiach tela, pod pásom. Vo väčšine prípadov teda spôsobuje genitálny herpes. Príčinou prenosu je pohlavný styk.

HSV ci už subtyp 1 alebo 2 sú bežné ľudské patogény, ktoré sa vyskytujú celosvetovo. V drvivej väčšine prípadov spôsobujú síce nepríjemné a bolestivé ťažkosti, avšak, s malou mierou ohrozenia zdravia či života.

Vo vzácnejších prípadoch majú horší priebeh a môžu vyvolávať rôzne ťažkosti naprieč celým telom. Príčinou je hlavne oslabená imunita. Zasiahnuť v tomto prípade môže kožu, oči či mozog. Najzávažnejšou komplikáciou herpetickej encefalitídy alebo meningitídy môže byť aj smrť.

K vyliečeniu vírusu nedochádza. Ten však odpočíva v našom organizme natrvalo (v kožných a nervových bunkách, a to najmä v gangliách trojklaného nervu) a čaká na správny čas, keď opätovne vyvolá ťažkosti.

Býva tomu tak napríklad:

• pri oslabení organizmu, napríklad pri inom ochorení
• pre hormonálne zmeny, pri menštruačnom cykle
• stresujúce situácie a psychická záťaž, preťaženie
• pooperačné stavy a iný stres pre organizmus
• pri nadmernom slnení

Opakované vzplanutie sa odborne označuje aj ako recidivujúci herpes labialis (na pere) či recidivujúci herpes genitalis (pohlavné orgány).

Príznaky, ktoré sa vyskytujú pri opätovnom vypuknutí ochorenia:

1. v mieste budúceho herpetického výsevu pocit
   • nepríjemného svrbenia
   • pnutia kože, sliznice
   • pichania
   • pálenia
2. opuch
3. začervenanie
4. bolesť
5. následne sa objavujú malé pľuzgieriky
   • sú červené
   • bolestivé
   • svrbia
   • pália
   • vyplnené skalenou tekutinou
6. pľuzgieriky praskajú
7. vyteká z nich tekutina
8. zasychanie
9. obsahu a erózií
10. krvácanie
11. chrasty
12. popraskané pery, koža, sliznice
13. krvácanie z popraskanej kože

Kožné prejavy môžu byť aj inde na tvári, napríklad na nose, v nose, pod nosom, na krku, na oku, v oku, na brade.
Vo väčšine prípadov je to ale spodná pera.

Okrem týchto lokálnych ťažkostí sa môžu pridružiť aj celkové príznaky. Ako je únava, nevoľnosť či zvýšenie telesnej teploty.

Vo vzácnych prípadoch dochádza aj postihnutiu pažeráka, k zápalu pľúc, pečene, močových ciest či močového mechúra.

Subjektívne potiaže opisuje človek sám, ako je napríklad pocit pnutia, svrbenia či bolesť. Tie objektívne sú viditeľné navonok, alebo sa dajú vyšetriť.

V špecifických prípadoch je potrebné doplniť laboratórnym vyšetrením, ako je napríklad dôkaz vírusu. A to po predchádzajúcom stere z herpetických erózií či kultivácia vírusu.

Vykonáva sa aj PCR, čo je polymérováreťazová reakcia alebo dôkaz špecifických protilátok v krvnom sére po odbere krvi.

Samozrejme, závisí aj od typu vírusu, ktorý infikoval organizmus. HSV-1 pre oblasť tváre a hlavne pier alebo HSV-2 ako genitálny typ. 

Ochorenie môže prebiehať mierne alebo, naopak, sa vyskytujú ťažkosti vyššej intenzity. Záleží to aj od momentálneho stavu organizmu, imunity a pridružených chorôb. Tak isto, aj v prípade opakovanej infekcie.

Po prvom kontakte sa vírus ukrýva v organizme a čaká na príležitosť, aby mohol opäť napáchať nepríjemnosti. Charakteristické príznaky, ktoré jednotlivé subtypy vyvolávajú, uvádzame vyššie v článku.

Opar v tehotenstve

Tehotenstvo je pre telo ženy obdobím zvýšených nárokov. To platí pre hormonálne pochody a aj pre imunitu. Ďalej nepridá ani únava.

Tieto zmeny dávajú výhodu herpesu. Ak ide o Herpes vírus typu 1, nie je dôvod na veľké obavy. Čiže herpes na pere nie je rizikom pre plod a budúce mamičky si môžu pomôcť bežnými prípravkami, ktoré im odporučia v lekárni.

Situácia sa mení pri genitálnom type herpesu. 

Dôležité je informovať lekára, gynekológa o prekonanom genitálnom herpese v minulosti.

Ak sa vyskytne po prvýkrát počas tehotenstva, tak isto. Do 28. týždňa nie je až takým rizikom. Popisuje sa prenos herpes vírusu na plod cez placentu, ale to iba vo vzácnych prípadoch.

Vysoké riziko prenosu z matky na plod počas pôrodu je pri primárnej infekcii, a to 30 - 50 %.

Nebezpečnejšia je prebiehajúce ochorenie počas pôrodu. Vtedy by mohlo plodu, a teda novorodencovi spôsobiť aj vážne zdravotné ťažkosti. Tehotná dostáva antivirotiká, ktoré sú počas tehotnosti bezpečné.

Preto sa pred termínom pôrodu volí sekcia, čiže cisársky rez. Dôležité je obísť pôrodné cesty.

Po pôrode je veľmi dôležitá osobná hygiena a prevencia prenosu na novorodenca. Matka musí vydržať a svoje dieťa nebozkávať. Viac sa dozviete aj v článku Nie je herpes ako herpes.

Okrem bozkávania dieťaťa je nutné vyhnúť sa oblizovaniu cumlíkov, lyžičiek či iných predmetov, ktoré dieťa vkladá do úst a na pokožku.

Opar sa v tehotenstve prejavuje rovnako ako mimo graviditu. Čiže pľuzgierikmi, ktoré sú bolestivé a svrbia.Pripája sahorúčka, únava či ostatné celkové ťažkosti, ako je bolesť tela, svalov, kĺbov, hlavy.

Pamätajte si, že najmenej rizikový je opar na perách a, naopak, najviac rizikový genitálny opar, pričom v tomto prípade hrozí najväčšie nebezpečenstvo prenosu a pri pôrode.

Vzácne aj počas tehotenstva cez placentu z tehotnej na plod.

Na čo nezabúdať pri malých deťoch?

Malé deti by sme nemali bozkávať pri výskyte herpesu, a to hlavne na pery. Pozor na oblizovanie cumlíkov, fľašiek za účelom ich "umytia".

V kolektíve je priam nemožné malým deťom zabrániť požičiavať si hračky, ktoré vkladajú do úst alebo výmene fľašiek, príborov, riadu. Deti sa vzájomne dotýkajú či cmúľajú prsty.

Preto nezabúdajme na zásady obmedzenia šírenia infekcie medzi ostatnými deťmi. Ak má malé dieťa opar, malo by zostať s rodičom doma.

Aké sú najznámejšie babské rady?

Mierna forma prebieha relatívne krátku, aj keď je sprevádzaná nepríjemnými ťažkosťami. Môžeme sa pokúsiť o zmiernenie symptómov aj doma. Uvádzajú sa bylinné čaje na opar, ako napríklad z medovky, lopúcha či pýru. A asi v každej domácnosti sa nájde cesnak, cibuľa či med.

Poznáme aj natieranie zubnej pasty na opar.

Pomôže vyšší prísun vitamínu C. Ten môže byť v prírodnej ale aj syntetickej forme. Uvádza sa aj význam homeopatík na opar.

Avšak, domáca snaha končí v prípade, ak nejde o miernu formu jednoduchého oparu.

Čo ešte na opar pomáha?

Dôležitá je aj lokálna liečba. Tá je dostupná v podobe rôznych prípravkov, ktoré sú voľne dostupné v lekárni. Príkladom sú gély, roztoky, náplasti, výplachy, čaje (harmančekový, repíkový). A produkty s výťažkami z medovky lekárskej, cesnaku, červenej morskej riasy, cannabis sativa či čajovníkový olej.

Pri podpore imunity sa podáva vitamín C, extrakt z echinacei či betaglukánové doplnky. Imunológ indikuje imunomodulačnú liečbu Isoprinosinom.

Významná je aj prevencia šírenia. Deti a ľudia s prebiehajúcim ochorením by mali používať vlastné hygienické prostriedky, uterák, príbor či pohár.

U dospelých je potrebná sexuálna abstinencia.

Pokiaľ ani po dvoch týždňoch liečenia týmto konzervatívnym spôsobom opar nezmizne, je potrebné ďalšie lekárske vyšetrenie.

Na zmiernenie bolestí je možné užívať farmakologické prípravky proti bolesti. Pomôcť môžu aj teplé alebo studené obklady.