Pásový opar: aké sú príčiny vzniku, príznaky a liečba Herpesu zoster?

Čo je to pásový opar a prečo vzniká? 
Viete, ako sa okrem bolesti prejavuje a ako dochádza k jeho prenosu? 
Môže byť herpes zoster skrytý, bez výsevu? 
Lieči sa antibiotikami či antivirotikami. 
Pomôžu bylinky, čo vyrážky a sprchovanie? 

Odpoveďe na tieto časté otázky uvádzame v článku.

Pôvodcom pásového oparu je varicella zoster virus - VZV. Ten má na svedomí aj typické ochorenie detského veku, a teda ovčie kiahne.

Varicella zoster virus - VZV alebo aj Human herpes virus 3 - HHV-3.

Ide o DNA vírus z čeľade Herpesviridae, podčeľaď Alfaherpesviridae (α-herpetický vírus). Poznáme viac poddruhov herpesvírusov. Herpes vírusy sú celosvetovo rozšírené.

Primoinfekcia, čiže prvá nákaza VZV sa prejaví ako varicela - ovčie kiahne. Väčšina ľudí prekoná ovčie kiahne už v detstve. Iba približne 2 % prípadov prebiehajú vo veku nad 20 rokov.

Po preliečení sa vírus z tela úplne neeliminuje - neodstráni.

Ale...

Prežíva v skrytej, teda latentnej forme, v gangliách senzorických nervov hlavových alebo zadných miechových koreňov. Dalo by sa opísať, že vírus prespáva až do doby jeho reaktivácie.

Ganglium, ganglion, gangliá - nervové uzliny, ktoré tvoria zhluky špecifických nervových buniek (neurónov).

Jeho opätovnú aktiváciu môžu zapríčiniť rôznorodé okolnosti. Ako je napríklad oslabenie imunity, iné ochorenie či operačný zákrok. Spúšťačom môže byť aj nadmerný stres.

Vírus sa môže nachádzať vo viacerých miestach nervového systému. V závislosti od umiestnenia sa pri opätovnom spustení premnoženia aj vyskytujú ťažkosti.

Môžu to byť nervové bunky v oblasti:

• trojklaného nervu
• hrudnej chrbtice
• driekovej chrbtice
• krížovej chrbtice
• genitálnej časti
• a iné

Vírus sa počas vhodných podmienok začne opäť množiť. Šíri sa pozdĺž nervových vlákien - kožným dermatómom. V prislúchajúcej oblasti spôsobuje nepríjemnú bolesť a typický kožný výsev - vyrážky či vriedky.

Dermatóm je oblasť kože inervovaná nervovými vláknami z jedného miechového koreňa.

Niekoľko faktov...

O herpesvírusoch vieme, že ich je veľké množstvo. Majú rôzne biologické vlastnosti. Pričom ich spoločnou je  - schopnosť prežívať skryto, čiže latentne, v bunkách hostiteľa, a teda človeka.

K opakovanému vypuknutiu ťažkostí dochádza pre rôzne príčiny, ako je oslabená imunita, iné ochorenie, operácia, úraz či nadmerný stres a fyzická záťaž oslabujúca organizmus.

Pri infekcii sa udáva inkubačná doba približne 14 dní.

V dobe latencie, teda v čase spánku, je vírus neinfekčný. Vysoko infekčné sú kožné pľuzgieriky, ktoré sú prejavom herpesu zoster.

Uvádza sa fakt, že k reaktivácii po ovčích kiahňach dochádza približne v 10 - 20 % prípadov iba jedenkrát v živote.

Druhá reaktivácia sa vyskytuje menejčasto, a to približne v 5 % prípadov.

Pásový opar je infekčné ochorenie, ktoré sa vyskytuje v každom veku a u každého pohlavia. Ale nachádzame informácie, že u mužov vypukne o niečo častejšie.

V detskom veku dochádza k jeho vzplanutiu vzácne.

Uvádza sa, že na Slovensku prekoná toto ochorenie približne každý 4. človek.

Vyššiu náchylnosť majú zväčša ľudia nad 50 rokov, pričom táto veková kategória tvorí asi dve tretiny pacientov.

Riziko vzplanutia pásového oparu u ľudí na 65 rokov je 25 % a u ľudí nad 85 rokov až 50 %.

U mladých ľudí je nutné myslieť na stavy poruchy imunity či HIV.

Informácie nájdete tiež v článku Opar v chorobách.

Infekčnosť pri pásovom opare

Pásový opar je infekčné ochorenie. Herpes sa nešíri v dobe latencie - v bezpríznakovom období. V čase, keď dochádza k jeho množeniu v nervových bunkách, sa šíri do kože.

Na koži vznikajú infekčné pľuzgiere vyplnené vírusom.

Po prasknutí dochádza k prenosu vzduchom či kontaktom. Vnímavé osoby, teda ľudia bez predchádzajúceho kontaktu s VZV, sú ohrozené vzplanutím ovčích kiahní.

Podobne, tak ako aj pri kiahňach, po zaschnutí kožných defektov a prekrytí chrastou sa už vírus nešíri.

Uvádza sa, že pri pásovom opare je miera prenosu o niečo nižšia, ako pri ovčích kiahňach.

Pri opätovnom vzplanutí ochorenia sa vírus množí a šíri pozdĺžne nervových vlákien. Z tade prestupuje až do kože. Následne vyvoláva typické kožné príznaky.

K ochoreniu dochádza reaktiváciou alebo reinfekciou vírusom u už imunizovaného človeka.

Presná príčina reaktivácie vírusu nie je úplne objasnená a môže sa vyskytnúť aj u zdravých jedincov.

Uvádzajú sa rôzne rizikové faktory, ktoré reaktiváciu vírusu podporujú. Patria medzi ne napríklad:

• nadmerný emočný stres
• nadmerná fyzická aktivita
• chronická únava
• podvýživa
• vyšší vek, a to hlavne nad 65 rokov
• úraz
• operácia a záťaž na organizmus
• akútne ochorenie
• liekové interakcie
• šokový stav
• imunosupresia, čiže oslabenie imunity
  • porucha imunity
  • liečba - imunosupresívna, chemoterapia, rádioterapia
  • chronické ochorenia
  • onkologické ochorenia, Hodgkinova choroba, lymfóm
  • ochorenie HIV - AIDS

Pásový opar je zväčša známy jeho kožným prejavom. Avšak, to je iba jeden zo symptómov, ktorý spôsobuje.

V prvých dňoch, pred samotným výsevom vyrážok býva prítomné svrbenie. Svrbenie sa vyskytuje v časti priebehu postihnutých nervových vlákien.

Svrbenie môže striedať štípanie, pálenie či iná intenzívna bolesť a porucha citlivosti kože.

Následne, po niekoľkých dňoch sa na koži objavuje kožný výsev, a to v podobe vyrážok či pľuzgierov. V okolí kožného defektu je prítomné začervenanie a miesto je bolestivé.

Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a prekrvácanie.

V tomto čase je rizikové sekundárne infikovanie baktériami. Podobne ako pri kiahňach streptokok či stafylokok.

Počas obdobia výsevu vyrážok v ich pľuzgierovej forme až do zaschnutia sa VZV z mokvajúcej tekutiny šíri.

Symptómy ochorenia a kožná vyrážka je zväčša prítomná unilaterálne, čiže na jednej strane tela v priebehu nervového vlákna.

Počas celej doby priebehu sú na koži prítomné viaceré štádiá vyrážok - pupence, vyrážky, pľuzgiere, aj mokvanie či chrasty.

Vyrážka má postupne v čase podobu:

1. makuly - plošná škvrna bez výstupu nad plochu kože
2. papuly - pupenec do 1 cm nad plochu kožu
3. vezikuly - pľuzgier
4. pustuly - hnisavý obsah - zakalenie vezikuly
5. krusty - chrasta

Kožné defekty zaschnú približne za 10 dní. Celkovo môže priebeh pretrvávať i 4 týždne.

Herpes zoster sa môže vyskytnúť na akomkoľvek mieste ľudského tela:

• často oblasť trupu, hruď, driek v prednej či zadnej oblasti
• oblasť sedacieho svalu
• stehná
• genitálie
• plecia
• hlava - oblasť nervu trigeminu - trojklaného nervu
  • ucho, zvukovod 
  • nebezpečné je postihnutie oka, hrozí ohrozenie zraku

Zhrnutie hlavných príznakov pri pásovom opare:

• svrbenie, štípanie a pálenie kože
• porucha citlivosti kože v danej oblasti
• intenzívna bolesť kože
• bolesť zhoršuje pohyb a naliehanie odevu
• výsev kožných vyrážok až po pľuzgiere
• vysychanie na chrasty
• zväčšenie a bolesť regionálnych uzlín
• hypopigmentácia (zblednutá koža) či hyperpigmentácia kože
• aj neskoršia pretrvávajúca neuralgia - bolesť
• zvýšenie telesnej teploty
• únava, vyčerpanosť
• nechutenstvo
• nevoľnosť, pocit na vracanie - nauzea
• vracanie - vomitus

Ochorenie výrazne znižuje kvalitu života. Človek by mal byť kvôli infekčnosti izolovaný a môže časom trpieť úzkosťou až depresiou. Problém robí sprchovanie či obliekanie a iné bežné každodenné činnosti.

Prítomná môže byť:

• zvýšená únava
• porucha spánku
• nechutenstvo
• obmedzenie aktivity
• úzkosť až depresia
• porucha koncentrácie
• obmedzený sociálny život

Formy a druhy pásového oparu

Herpes zoster sa rozdeľuje na primárny a sekundárny.

Primárny sa označuje aj ako idopoatický, bez známej a zrejmej príčiny. Sekundárny je zväčša príčinou iných ochorení. Príkladom sú onkologické ochorenia, cukrovka, ochorenia pečene a obličiek, porucha imunity či HIV - AIDS.

Tabuľka uvádza delenie podľa postihnutia dermatómu, čiže prislúchajúcej časti inervácie

Iná forma delenia ho rozlišuje podľa prebiehajúceho obrazu, a to na:

• herpes zoster bullosus - môžu sa tvoriť jazvy
  • prítomnosť vezikúl - pľuzgierov
  • zakalený obsah
  • hnisavý obsah
  • veľkosť ako špendlíková hlavička až vlašský orech - v prípade splývania
• herpes zoster haemorrhagicus - prítomné prekrvácanie pľuzgierov
• herpes gangraenosus et necroticus - spodina pľuzgierov odumretá
  • tvoria sa hnedé až čierne chrasty
  • vyhojenie jazvou
• herpes zoster cum impetiginisatio ako následok sekundárnej superinfekcie

Herpes zoster a rôzne zdravotné komplikácie

Miera výskytu komplikácií sa uvádza v rozmedzí 10 - 50 %.

Medzi najčastejšie patrí sekundárna bakteriálna infekcia kožných defektov a pretrvávajúce kožné prejavy. Po preliečení býva prítomná neuralgia, teda neurologická bolesť v mieste zahojenia vyrážok.

Závažnou komplikáciou pri neliečení vírusu je poškodenie očí (porucha zraku až slepota), mozgu (encefalitída, meningitída a rôzne neurologické ťažkosti, poruchy hybnosti a podobne), rozšírenie infekcie do pečene, pľúc - zápal pľúc a iných vnútorných orgánov.

Herpes zoster zvyšuje riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení, a to pre poškodenie ciev s možným následkom infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody. 

Výskyt komplikácií podmieňuje najmä prítomnosť iných vážnejších ochorení či už onkologických alebo imunitných.

Diagnostika sa opiera hlavne o anamnézu a klinický obraz pacienta. Lekár posúdi popisované príznaky a kožný prejav. Skúma predchádzajúce epizódy ovčích kiahní alebo pásového oparu.

Pri nejasnostiach o diagnóze sa pripája laboratórna diagnostika. Ako napríklad PCR test - polymérová reťazová reakcia, prípadne ster z defektu ako priamy dôkaz prítomnosti vírusu alebo sérologické testy zo vzorky krvi.

Dôležitá je diferenciálna diagnostika, ktorej úlohou je odlíšenie inej príčiny vzniku ťažkostí.

Ako napríklad od závažného priebehu herpes simplex. Pri omeškaní kožného výsevu aj iné bolestivé stavy, ako vertebrogénny algický syndróm (bolesť od chrbtice), neuralgiu a iné.

Diagnostika môže zahŕňať aj ostatné vyšetrovacie metódy, ako je napríklad EKG, odber troponínu a krvi na iné laboratórne i zápalové parametre, neurologické vyšetrenie, GFS - gastrofibroskopiu, sonografiu (USG), CT, MRI, RTG a iné.

Ako prvé, ešte pred kožným výsevom, býva v postihnutej oblasti prítomné svrbenie či štípanie kože. Prípadne, môže ísť o iný pocitový vnem. Nastupuje intenzívna bolesť.

Bolesť môže predchádzať aj 5 dní, pred výsevom vyrážok.

V následnom čase niekoľkých dní aj typická vyrážka. Má charakteristický pásový tvar a ohraničenie v ploche, kde sa tvorí jedna či viac skupiniek defektov.

Veľkosť pľuzgierov ako špendlíková hlavička či zrnko ryže. Avšak viaceré môžu splývať.

Koža je napnutá, vyplnená najskôr čírou tekutinou a neskôr sa obsah zakalí a je až sivo - žltý.

Počas celej doby sa v postihnutej lokalite vystriedajú všetky stupne vyrážky. Od začervenania a pupienkov až po praskajúce pľuzgiere či chrasty. Obrazne sa tento jav označuje ako hviezdna mapa.

Kožná vyrážka mení podobu:

1. makuly - plošná škvrna bez výstupu nad plochu kože
2. papuly - pupenec do 1 cm nad plochu kožu
3. vezikuly - pľuzgier
4. pustuly - hnisavý obsah - zakalenie vezikuly
5. krusty - chrasta

Vyrážky a pľuzgiere sa nesmú škriabať. Hrozí riziko sekundárnej bakteriálnej infekcie a vyhojenie jazvou.

Samotné kožné defekty sú bolestivé. Bolesť zhoršuje pohyb, sprchovanie či naliehajúci odev. Z dôvodu týchto ťažkostí a možného prenosu je nutná práce neschopnosť a izolácia. Ochorenie celkovo obmedzuje kvalitu života.

Nie sú výnimočné stavy úzkosti až depresie zo zhoršeného zdravotného stavu a sociálneho obmedzenia.

Najtypickejším miestom výskytu kožného výsevu je trup, s ó smerovaním aj na horné či dolné končatiny. Nebezpečný je herpes na hlave a v oblasti tváre.

Zväčša sa symptómy rozvíjajú v priebehu nervu odstupujúceho od príslušného koreňa, a to jednostranne. Avšak, popisuje sa aj bilaterálny herpes zoster - čiže na oboch poloviciach tela. Vyskytujú sa aj prípady, keď kožný prejav chýba a prítomné sú iba ostatné opisované ťažkosti.

Po preliečení sa môže vyskytovať neuralgická bolesť, ktorá pretrváva aj dlhodobo. Špecifický priebeh závisí podľa komplikácií a miesta postihnutia.

Neuralgická postherpetická bolesť môže pretrvávať mesiace až roky.

Pásový opar a tehotenstvo

Problémom je hlavne prvotná infekcia VZV počas tehotenstva, čiže vystavenie tehotnej, ktorá ešte nemala ovčie kiahne.

Vírus prechádza cez placentu  a môže poškodiť plod. 

Tak ako uvádzame v článku o kiahňach, rizikom sú vývojové chyby plodu, a to pri kontakte počas prvého trimestra. Dôsledkom infekcie je kongenitálna varicella.

Rovnako tak, vysoko rizikové je aj obdobie pred pôrodom (približne 2 - 3 týždne) a po pôrode. Ťažký priebeh sa dá očakávať hlavne v posledných 5 dňoch pred pôrodom a tesne po ňom. Vtedy vzniká neonatálna varicella.

Uvádza sa, že po 20. až do 36. týždňa gravidity ochorenie plod neovplyvní. Pozitívne vplýva imunitná odpoveď matky. Plod je čiastočne vybavený protilátkami, ktoré prestúpili placentou.

Najčastejšie otázky ohľadne pásového oparu

Pýtate sa...

Kto môže dostať pásový opar?

- Každý jedinec, kto prekonal ovčie kiahne, môže dostať aj pásový opar. Je však častejší u ľudí starších ako 50 rokov alebo u osôb s oslabeným imunitným systémom.

Aké sú časté príznaky pásového oparu?

- Charakteristickým príznakom je bolestivá vyrážka s pľuzgiermi, ktorá sa obvykle objavuje na jednej strane tela. Ďalšie symptómy môže tvoriť horúčka, únava, bolesť hlavy, nevoľnosť a citlivosť na dotyk postihnutých miest.

Je pásový opar nákazlivý?

- Pásový opar môže byť nákazlivý pre ľudí, ktorí ešte nemali ovčie kiahne alebo neboli proti nim zaočkovaní. Vírus sa prenáša priamym kontaktom s tekutinou z pľuzgierov (vyrážok).

Môže sa pásový opar vrátiť?

- Väčšina ľudí prekoná pásový opar len raz, ale v niektorých zriedkavých prípadoch môže dôjsť k jeho opakovanej reaktivácii.

Ako sa lieči pásový opar?

- Liečba zahŕňa celkové i lokálne antivírusové lieky, ktoré skracujú trvanie ochorenia, zmierňujú symptómy a komplikácie. Súčasťou liečby je tíšenie bolesti, aplikácia dermálnych krémov na postihnuté miesta a úprava životosprávy.

Existuje prevencia proti pásovemu oparu?

- Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie - vakcinácia. Existujú vakcíny priamo určené na predchádzanie vzniku pásového oparu, ktoré sú odporúčané najmä pre starších ľudí nad 50 rokov a jedincov s oslabeným imunitným systémom.