Poruchy chôdze a typy chôdze: Odhalenie najčastejších príčin

Tieto poruchy môžu súvisieť s poškodením svalov, kostí či nervov dolných končatín.

Abnormality chôdze sa môžu objaviť v celej dolnej končatine, alebo len v jej časti – v kolene alebo členku. Problémy s nohou môžu tiež viesť k tejto poruche.

Poruchy chôdze sú niekedy dočasné, inokedy trvalé. Niekedy sa zlepšia po adekvátnej liečbe.

Niekedy hovoríme aj o vzorcoch (stereotypoch) chôdze.

Chôdza nie je pre koordináciu pohybov a rovnováhy vôbec jednoduchou výzvou. Normálna chôdza závisí od správnej interakcie medzi motorickým, senzorickým a kognitívnym systémom.

Chôdza pozostáva z troch hlavných zložiek:

1. Lokomócie - samotný pohyb, vrátane začiatku a udržania krokového rytmu
2. Rovnováhy - balanc
3. Schopnosti adaptácie na meniace sa podmienky - okolitý terén

Dysfunkcia niektorej z týchto častí alebo viacerých vedie k vzniku poruchy chôdze.

Chôdzu riadia komplexne prevažne kôra predného mozgu, mozoček, miecha, ale aj iné oblasti centrálneho nervového systému.

Chôdza je súhrou niekoľkých pohybov. Tieto sú spolu koordinované a sú plynulé.

Poruchy chôdze sa často vyskytujú u seniorov. U osôb starších ako 70 rokov je výskytu porúch chôdze 35 %. U seniorov nad 80 rokov má normálnu chôdzu len 20 % z nich.

Poruchy chôdze významne súvisia s kvalitou života pacientov.

Z klinického hľadiska rozlišujeme tieto typy porúch chôdze:

• Antalgická – krívanie, skrátenie fázy státia na postihnutej dolnej končatine, chôdza so šetrením končatiny kvôli bolesti
• Paretická – je tu prítomná asymetria, niekedy kohútia chôdza, vidieť deficit pohyblivosti, táto chôdza sa vyskytuje napr. po cievnych mozgových príhodách
• Spastická – porucha plynulosti chôdze, stuhnutosť, napr. po cievnych mozgových príhodách
• Ataktická – chôdza o širokej báze (nohy viac od seba), nekoordinovaná, poruchy mozočka
• Vestibulárna – chôdza, pri ktorej sa pacient nakláňa na stranu postihnutia vnútorného ucha
• Hypokinetická – pomalá šúchavá chôdza, kroky malé, napr. pri Parkinsonovej chorobe
• Dyskinetická – súčasťou chôdze sú aj mimovoľné pohyby
• Opatrná (úzkostná) – chôdza akoby "po ľade", široká báza, krátke kroky, mierny predklon - objavuje sa pri strachu
• Psychogénna – bizardné prejavy pri chôdzi, často silné spomalenie, pri niektorých psychických ochoreniach ako depresia, schizofrénia a pod.

Niektoré stereotýpie (vzorce) chôdze:

• Hnacia, pohonná – stvrdnutý postoj. Hlavu a krk má pacient predsadené pred hrudník dopredu.
• Nožnicová – pacient má dolné končatiny slabo ohnuté dovnútra. Ako kráča, kolená a stehná sa môžu prekrižovať alebo do seba vzájomne narážajú.
• Spastická – osoba vlečie za sebou nohy počas chodenia strnulo
• Krokovitá – pacient ťahá špičky nadol a odiera si ich pri chôdzi o zem
• Tackavá – osoba sa tacká pri chôdzi zo strany na stranu
• Chúliaca – kĺby dolnej končatiny sa dávajú do flexie (ohnutia) a chôdza vyzerá, akoby pacient chcel ísť do kľaku. Táto chôdza sa často vyskytuje pri detskej mozgovej obrne.
• Šúchavá – pri takejto chôdzi pacient nezdvihne nohu od zeme a ťahá ju

Pri lumboischiadickom syndróme môže tiež dôjsť k poruchám chôdze. Toto chrbticovo-končatinové ochorenie súvisí s vystúpením medzistavcovej platničky či s degeneratívnymi zmenami v oblasti stavcov.

Vyšetrenie chôdze robí lekár, pričom okrem základných pohybov si všíma aj pohyby zaostávajúce.

Príčiny

Medzi hlavné príčiny porúch chôdze patria:

• Poranenia nohy – pomliaždeniny, rany, poškodenie nervu a podobne
• Zlomeniny kostí
• Artritída – zápal kĺbu, aj pri reumatoidnej artritíde
• Artróza – opotrebovanie kĺbu
• Vrodené defekty – pes equinovarus (konská noha)
• Infekcie, ktoré poškodzujú tkanivá v dolnej končatine
• Naštiepená holeň – ochorenie vyskytujúce sa u atlétov s bolesťami holene
• Zápaly šliach svalov dolnej končatiny
• Psychologické poruchy
• Infekcie vnútorného ucha
• Tumory
• Ochorenia nervového systému ako cievna mozgová príhoda alebo sclerosis multiplex
• Poruchy zmyslového spektra – zrak, sluch, čuch, chuť, hmat a ich poruchy
• Ochorenia chrbtice – vysunutie medzistavcovej platničky, úrazy, degeneratívne zmeny
• Niektoré metabolické ochorenia – cukrovka, dna (hyperurikémia) – môžu viesť k poškodeniu nervov, ciev a kĺbov dolných končatín
• Kardiovaskulárne ochorenia – ateroskleróza niekedy môže viesť k zhoršeniu cirkulácie dolnými končatinami a k následnej zmene chôdze
• Niektoré lieky môžu viesť k zmene chôdze – sedatíva
• Obezita – zvýšená váha nad normu môže viesť k rýchlejšiemu poškodeniu veľkých nosných kĺbov dolnej končatiny. To môže viesť k deformácií dolnej končatiny a zmene chôdze

Zaujímavosti a diagnóza

Ochorenia súvisiace s poruchami chôdze môžu byť diagnostikované pomocou RTG (röntgenu) alebo MRI (magnetickej rezonancie). Veľa objasní aj laboratórne vyšetrenie.

Problematikou sa zaoberá špecialista ortopéd-traumatológ alebo neurológ. Často sa však jedná o multidisciplinárny problém, preto sa ku konzíliu privoláva aj rehabilitačný lekár.

Je dôležité vyhľadať lekára, ak sa chôdza či chôdzové stereotýpie zmenili oproti norme. Často je to vtedy, keď pacient pociťuje točenie hlavy, pocit na vracanie, zdvojené videnie, vyhýba ho do strán, nevie prejsť po rovnej čiare a podobne.

Medzi hlavné komplikácie porúch chôdze patria častejšie pády, svalová slabosť, náhla neschopnosť urobiť krok, bolesť či znížená schopnosť obstarať si bežné úkony.

Pri antalgických vzorcoch správania a chôdze dochádza často k nerovnováhe medzi jednotlivými svalovými skupinami. Niektoré snopce sú neprirodzene dlhodobo napäté a to prehlbuje antalgickú chôdzu aj držanie tela.

Prevencia a liečba

Prevencia dbá na vystríhanie sa zraneniam pri športe, hlavne kontaktnom. Treba preto nosiť ochranné pomôcky.

Pri obezite je vhodné okrem diéty zaradiť do denného programu aj pohybovú aktivitu.

V zásade sa lieči pri poruchách chôdze základné ochorenie.

Pri poraneniach či zlomeninách dolných končatín sa poranenie ošetrí a často sa nechá nastaviť dlaha na spevnenie. Prípadná fraktúra sa tak môže správne dohojiť.

Pri infekčnom ochorení, ktoré môže okrem iného spôsobovať aj poruchy chôdze, sa podávajú antibiotiká, prípadne antivirotiká podľa prekázaného infekčného agensu.

Fyzikálna terapia je tiež indikovaná. Slúži na spevnenie svalstva a úpravu chôdze i nesprávnych návykov pri chôdzi. Liečba býva zameraná na posturu (držanie tela), s obvyklým odporúčaním cvikov aj v domácich podmienkach.

Prechádzky sú výbornou doplnkovou liečbou u pacientov, ktorým ochorenie nezabraňuje chodiť. Návyky získané v predchorobí upravujú chôdzu a zamedzia opakovanému zhoršeniu stavu.

Niektorí pacienti majú chôdzu obmedzenú natoľko, že potrebujú pomocnú francúzsku barlu, paličku, chodítko či invalidný vozík.

Niekedy je nutná chirurgická liečba, napríklad pri opotrebovaní kĺbovej chrupavky alebo pri úraze.

Kúpeľná liečba je veľmi účinná pri poruchách chôdze pre jej fyzikálno-chemicko-relaxačný potenciál.