Toxoplazmóza: Čo je to, príznaky a šírenie? V tehotenstve hrozí komplikáciami

Medzi ďalšie zoonózy patria:

• kampylobakterióza
• lymská borelióza
• toxoplazmóza
• trichinelóza
• listerióza
• tularémia
• leptospiróza

Pozrite si aj: 
Čo je to salmonelóza? 3X AKO: Vzniká, sa prejavuje, sa jej zbaviť?
Leptospiróza

Niečo z histórie....

V roku 1908 Nicolle a Manceaux z Pasteurovho ústavu v Tunisku objavili u afrického hlodavca parazitického prvoka a pomenovali ho Toxoplasma gondii.

Ochorenie u človeka po prvýkrát opísal český oftalmológ, profesor Janků. Na počesť profesora Janků sa v staršej literatúre toxoplazmóza spomína aj ako choroba Janků (morbus Janků, Janků disease).

V roku 1969 Hutchison so svojím kolektívom po prvý raz popísali zložitý životný cyklus parazita. A zároveň poukázali na epidemiologický význam mačky ako definitívneho hostiteľa.

Vyvolávateľom ochorenia je intracelulárny jednobunkový parazit Toxoplasma gondii. U definitívneho hostiteľa sa vyskytuje v troch formách. V medzihostiteľovi vytvára dve formy (tachyzoit, bradyzoit). Medzi vývinové formy patria:

1. Trofozoit (tachyzoit) – vegetatívna forma. Je charakteristická pre akútne štádium ochorenia. Napáda všetky bunky okrem erytrocytov.
2. Bradyzoit – kľudová forma. Je charakteristická pre chronické štádium toxoplazmózy. Cysty sa nachádzajú v rôznych tkanivách (svaly, mozog).
3. Oocysta – výsledok pohlavného rozmnožovania, ktoré prebieha len v čreve mačky a mačkovitých šeliem. Sú veľmi odolné.

Životný cyklus tohto parazita prebieha u definitívneho hostiteľa a medzihostiteľa. Definitívnym hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy.

K nakazeniu mačky dochádza len raz za jej život. Vylučovanie oocýst prebieha krátko. Prostredníctvom trusu mačiek sa šíria do okolia.

Spravidla vylučovanie oocýst trvá približne 3 až 10 dní.

Oocysty vo vonkajšom prostredí dozrievajú. Stávajú sa infekčnými. Následne kontaminujú pôdu, rastliny a vodu. K nakazeniu ostatných zvierat dôjde tak, že požerú kontaminovanú potravu alebo vodu.

Medzi medzihostiteľov patria všetky teplokrvné stavovce (dobytok, ošípané, hydina, hlodavce). Medzihostiteľom môže byť aj človek.

U medzihostiteľov môžu byť prítomné vývojové štádiá v tkanivách (napr. svaly, mozog) vo forme cýst. Tkanivové cysty sú životaschopné a infekčné veľmi dlhú dobu. Dokonca aj celý život jedinca.

Medzi rizikové skupiny ľudí patria:

• tehotné ženy a ich deti
• novorodenci
• pacienti s imunodeficienciou
• onkologickí pacienti
• pacienti po transplantácii

Väčšia prevalencia ochorenia je u ľudí, ktorí žijú na vidieku. Najvyšší výskyt toxoplazmózy je vo veku 16 až 25 rokov.

1. Prehltnutím infekčných oocýst vylúčených mačkou, napríklad pri čistení toaliet pre mačky, pri práci s pôdou, pri zjedení kontaminovanej surovej zeleniny
2. Prostredníctvom tkanivových cýst, ktoré sa nachádzajú v potravinách živočíšneho pôvodu – zjedením surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa
3. Transfúziou krvi
4. Transplantáciou orgánov
5. Transplacentárne z matky na dieťa počas tehotenstva

Vo všeobecnosti toxoplazmóza nie je prenosná z človeka na človeka, výnimkou sú tieto cesty:

• transfúziou krvi a transplantovaným orgánom - v prípade, keď neinfikovaný príjemca dostane krv alebo orgán od toxoplazmami infikovaného darcu
• transplacentárne z matky na dieťa

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa v Európe objaví viac ako 1 milión prípadov toxoplazmózy spôsobenej kontaminovanou potravou. Na Slovensku je približne 30 až 40 % premorenosť ľudskej populácie.

Medzi prejavy toxoplazmózy patria:

• horúčka
• bolesť kĺbov, svalov, hlavy a hrdla
• zväčšenie lymfatických uzlín
• únava
• kožné zmeny
• zápal pľúc

Laboratórna diagnostika je založená na:

• sérologickom vyšetrení
• histologickom vyšetrení tkanív, lymfatických uzlín a placenty
• priamom dôkaze DNA metódami molekulovej biológie (PCR)
• izolácii gondii pokusom na laboratórnych myšiach

V súčasnosti sa na diagnostiku ochorenia využívajú nasledujúce metódy:

• enzýmovej imunoanalýzy a jej modifikácie (ELISA, ELISA capture)
• proteínovej analýzy (Western-blot)
• molekulárno-biologické (PCR, real-time PCR)

Základom správneho určenia diagnózy je detekcia protilátok proti Toxoplasma gondii. Najčastejšie ELISA metodikou zisťované IgG, IgM, IgA, IgE, avidita IgG a celkový titer protilátok.

Pre akútnu fázu toxoplazmózy je typická pozitivita protilátok IgM, IgA, IgG, poprípade IgE a nízká avidita IgG. Celkový titer protilátok je vysoký. Táto fáza trvá jeden rok. Postupne dochádza k poklesu až negativite jednotlivých tried.

Avšak pozitivita IgG pretrváva počas celého života. IgG sú totiž považované za pamäťové protilátky.

Pre latentnú fázu je charakteristická pozitivita IgG, stredný až nízky titer celkových protilátok a vysoká avidita.

V nasledujúcej tabuľke je uvedená charakteristika jednotlivých protilátok

Čo je to avidita IgG protilátok?

Používa sa na stanovenie presnej fázy ochorenia. Odlišuje práve prebiehajúcu infekciu od chronickej, poprípade latentnej infekcie.

Avidita určuje pevnosť väzby medzi antigénom a protilátkou. Napríklad protilátky, ktoré sa tvoria v prvých fázach infekcie sa k antigénu neviažu príliš pevne. Čiže ich avidita je nízka.

1. Kongenitálnu (vrodenú)

V tehotenstve je nebezpečná akútna získaná infekcia matky v čase otehotnenia alebo v krátkom čase pred otehotnením (menej ako tri mesiace).

Riziko prenosu rastie úmerne s dĺžkou tehotenstva. V prvom trimestri je riziko prenosu pomerne malé (6 %). Naopak, v treťom trimestri je už približne 60 až 80 %.

Prenos a priebeh infekcie ovplyvňujú tieto faktory:

• individuálne faktory – krátkodobé výkyvy imunity, imunogenetické predpoklady
• parametre virulencie parazita – infekčná dávka

Zaujímavé je zistenie, že s pokročilosťou tehotenstva klesá závažnosť postihnutia dieťaťa. Z toho vyplýva, že čím skôr dôjde k infekcii, tým je vyššie riziko poškodenia dieťaťa. Dokonca môže dôjsť k potratu.

Toxoplazmóza najviac ohrozuje tehotenstvo v prvom a na začiatku druhého trimestra.

Uvedené informácie si zhrnieme podľa jednotlivých trimestrov v tabuľke

Prejavy ochorenia sú u tehotných žien nešpecifické. Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. U niektorých pacientiek môžu byť prejavy podobné chrípke.

Prejavy kongenitálnej toxoplazmózy u novorodenca sa môžu objaviť v dvoch formách:

1. Asymptomatická forma

Najčastejšie vzniká pri primoinfekcii (prvá nákaza) matky po 30. týždni tehotenstva. Novorodenec sa rodí bez klinických príznakov kongenitálnej toxoplazmózy.

V prípade, ak nie je ochorenie včas diagnostikované a ani nie je zahájená kauzálna liečba, tak môže dôjsť k neskorému rozvoju príznakov (psychomotorická retardácia, chorioretinitída).

2. Symptomatická forma

Kongenitálna toxoplazmóza vniká najčastejšie v období do 30. týždňa tehotenstva. Za najrizikovejšie obdobie je považovaný 10. až 24. týždeň tehotenstva.

Pri pôrode sa klinické príznaky objavia približne u 6 – 10 % detí.  U 2 % detí sa objavuje takzvaná klasická Sabinova triáda (hydrocefalus, chorioretinitída, mozgové kalcifikácie).

V novorodeneckom období sa môžu objaviť horúčky, kŕče a pretrvávajúca žltačka. Najčastejšie sa vyskytuje latentná forma, pri ktorej sa príznaky ochorenia objavia až v neskoršom veku.

Pre kongenitálnu formu toxoplazmózy sú typické tieto príznaky:

• mikrocefália (neurologická vývinová porucha)
• hydrocefalus (vzniká nahromadením veľkého množstva mozgovomiechového moku v komorách alebo dutinách mozgu)
• chorioretinitída (zápal dúhovky a sietnice oka)
• slepota
• epilepsia
• mentálna retardácia
• anémia
• trombocytopénia

Môže toxoplazma spôsobiť neuropsychiatrické komplikácie?

Odpoveď znie áno. Toxoplasma gondii môže napádať centrálny aj periférny nervový systém. Môže vyvolať závažné neurologické a psychiatrické poruchy. S asymptomatickou chronickou toxoplazmózou sa spájajú vážne psychiatrické poruchy:

• schizofrénia
• obsedantné poruchy
• Parkinsonova choroba

2. Akvirovaná (získaná) forma

Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje v rozpätí od 1 do 3 týždňov. U viac ako 95 % prípadov je priebeh primoinfekcie skrytý (inaperentný). Dochádza k vzniku celoživotnej latentnej infekcie.

V niektorých prípadoch sa objavujú príznaky ako lymfadenopatia, horúčka, únava, nevoľnosť, bolesti hlavy a svalov. Výnimočne sa u pacientov objavujú príznaky ako makulo-papulózna vyrážka, splenomegália, hepatitída, encefalitída a myokarditída.

V prípade, ak sa objavia príznaky ochorenia, tak podľa prevažujúcich symptómov rozdeľujeme toxoplazmózu na:

• Uzlinovú formu toxoplazmózy

Uzlinová toxoplazmóza je pomerne častou formou získanej toxoplazmózy. Objavujú sa počas 4 až 6 týždňov priebehu infekcie.

Medzi typické lokalizácie patrí krčná oblasť, niekedy axilárna (pazuchová jamka) a inguinálna (oblasť slabín) oblasť. Veľkosť uzlín môže byť rôzna, sú voľne pohyblivé, citlivé a nemajú tendenciu k splývaniu.

Medzi typické príznaky patria:

• subfebrilné teploty
• malátnosť
• bolesť hlavy a svalov
• generalizovaná lymfadenopatia(zriedkavo)
• hepatosplenomegália

Uzlinová forma toxoplazmózy má dobrú prognózu. Vo väčšine prípadov dochádza k ústupu príznakov za niekoľko týždňov. Avšak zdurenie uzlín môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov.

• Očnú formu toxoplazmózy

Očná forma toxoplazmózy je považovaná za závažnú formu ochorenia, pretože môže výrazne poškodiť zrak. Môže byť formou získanej alebo vrodenej (častejšie) toxoplazmózy. Vo väčšine prípadov postihuje len jedno oko.

Typickým charakteristickým znakom je zápalové postihnutie sietnice (chorioretinitída). Medzi ďalšie typické príznaky ochorenia zaraďujeme zahmlené videnie, fotofóbiu, bolesť očí a skotómy.

Pozrite si aj:
Výpadok zorného poľa: Čo je príčina skotómov a čo je to zorné pole?

Neliečená očná forma toxoplazmózy môže viesť ku glaukómu. V niektorých prípadoch až ku strate zraku.

Aká je prevencia toxoplazmózy?

1. V rámci preventívnych opatrení sa odporúča jesť len poriadne umytú zeleninu, dostatočne tepelne upravené mäso.
2. Po manipulácii so surovým mäsom si musíme vždy poriadne umyť ruky aj kuchynské potreby, ktoré sme použili. Najlepšie je, keď pracujeme so surovým mäsom v rukaviciach.
3. Mačky by sme nemali kŕmiť surovým mäsom.
4. Mačacie záchody by sme mali čistiť každý deň. Ale pozor! Tehotné ženy by mali tento druh starostlivosti o zvieratá prenechať iným členom rodiny.
5. Prostredie, v ktorom sa hrajú deti (pieskoviská, záhrada) by sme mali chrániť pred kontamináciou mačacím trusom.
6. Mali by sme udržiavať hygienické návyky pri styku so zvieratami, potenciálne kontaminovanou pôdou a substrátom. Pri práci by sme mali používať rukavice.
7. Najúčinnejším preventívnym opatrením je dostatočná informovanosť ľudí, zdravotná osveta a vyšetrenie tehotných žien.