Čo je mykoplazma? Postihuje pľúca a iné orgány. Spoznajte príznaky, príčiny a dôležité informácie

Poznáte výraz antibiotická rezistencia? Čo je vlastne odolnosť voči antibiotikám, ktoré baktérie ničia princípom narušenia bunkovej steny, tým ich usmrtia (penicilínové, cefalosporínové a iné beta-laktámové antibiotiká či niektoré tetracyklíny). 

Antibiotiká, ktoré sú účinné inhibujú, čiže zastavujú množenie mykoplazmy.

Mykoplazmy neprenikajú do vnútra buniek, ale parazitujú na ich povrchu.

Poznáme približne 200 druhov mykoplazmatických baktérií. Tieto baktérie sa prirodzene vyskytujú v našom prostredí, v pôde, na rastlinách, zvieratách i ľuďoch. 

Mykoplazmy sú svojim spôsobom jedinečné mikroorganizmy. 

Vyznačujú sa absenciou bunkovej steny. Práve toto je ich kľúčová vlastnosť, ktorá ovplyvňuje spôsob ich prežívania a rezistenciu voči niektorým typom antibiotík. Patria medzi najmenšie voľne žijúce baktérie.

Najznámejším druhom z pohľadu ľudského zdravia je Mycoplasma pneumoniae (M. pneumoniae), ktorá je častým pôvodcom atypických zápalov pľúc. Okrem nej však existuje niekoľko ďalších druhov mykoplaziem, napríklad Mycoplasma genitalium, Mycoplasma hominis či Ureaplasma urealyticum či Ureaplasma parvum, ktoré môžu zapríčiniť rôzne ochorenia urogenitálneho traktu (močovo-pohlavného traktu).

Často sa pýtate a zaujíma vás:
Čo je to mykoplazmatická infekcia?
Ako sa šíri a aké má príznaky?
Čo sú to biele pľúca?
Ako sa lieči mykoplazma pľúc?
Pomôžu bylinky?

Mykoplazmatické ochorenia sa radia medzi atypické infekcie, pretože ich klinický obraz sa môže líšiť od klasických bakteriálnych infekcií. Často majú miernejší, no zato dlhodobejší priebeh. 

Napríklad Mycoplasma pneumoniae sa spája s atypickým zápalom pľúc, ktorý sa prejavuje dráždivým kašľom, horúčkou, celkovou slabosťou a často len veľmi miernymi príznakmi v porovnaní s bakteriálnym zápalom pľúc spôsobeným napríklad Streptococcus pneumoniae.

Mykoplazmy sa prispôsobili ľudskému organizmu tak, že dokážu dlhodobo prežívať na slizniciach, najmä v dýchacích cestách a v urogenitálnom trakte, pričom nie vždy vedú k akútnej infekcii. 

Niektorí jedinci môžu byť asymptomatickí nosiči, zatiaľ čo iní prejavujú jasné klinické príznaky. 

Prepuknutie infekcie je často viazané na oslabenú imunitu, fyzické vyčerpanie, alebo prítomnosť iných ochorení, ktoré znižujú schopnosť organizmu účinne bojovať s premnožením baktérií.

V širšom zmysle možno mykoplazmatické ochorenia zaradiť medzi infekcie, ktoré sú často ťažko diagnostikovateľné, pretože mykoplazmy sú náročné na kultiváciu a ich klinický obraz môže byť nešpecifický. 

Preto je dôležité poznať nielen ich charakteristické vlastnosti, ale aj spôsoby prenosu, rizikové faktory, diagnózu a vhodnú liečbu.

Mikrobiologické vlastnosti mykoplazmy

Mykoplazmy nemajú bunkovú stenu, ale len trojvrstvovú cytoplazmatickú membránu, ktorá obsahuje steroly. Tento fakt z nich robí mimoriadne pružné organizmy schopné meniť tvar. Absencia bunkovej steny je dôvodom, prečo antibiotiká pôsobiace na syntézu bunkovej steny (napr. beta-laktámy) nie sú účinné.

Druhy mykoplaziem

Rôzne druhy mykoplaziem napádajú rôzne orgánové sústavy. 

Pre nás najvýznamnejšie sú M. pneumoniae postihuje najčastejšie dýchacie cest. M. genitalium a M. hominis súvisia s ochoreniami urogenitálneho traktu a zápalov močových ciest.

• Mycoplasma pneumoniae - najvýznamnejším patogénom ľudského respiračného (dýchacieho traktu), spôsobuje rozličné infekcie ako napríklad: 
  • Faryngitis: Zápal hltana (často označovaný ako bolesť hrdla)
  • Tracheobronchitis: Zápal priedušnice a priedušiek
  • Bronchitis: Zápal priedušiek
  • Bronchiolitis: Zápal najmenších rozvetvení priedušiek (bronchiolov)
  • Pneumoniae: Zápal pľúc (pneumónia)
  • Pneumonitis: Zápal pľúcneho tkaniva (zvyčajne spôsobený inhalačnými dráždidlami alebo alergickou reakciou)
  • Otitis acuta: Akútny zápal stredného ucha
  • Bulózní hemorrhagická myringitis: Bublinovitý krvácavý zápal bubienka
• Mycoplasma hominis - bežne sa nachádza v urogenitálnom systéme žien a sexuálne aktívnych mužov
• Mycoplasma genitalium - taktiež primárne infikuje urogenitálny trakt, ale bola zachytená tiež i z dýchacieho systému

Epidemiologický pohľad

Infekcie mykoplazmami sa vyskytujú celosvetovo, okrem Antarktídy.

Prenos v prípade respiračných foriem nastáva kvapôčkovou cestou. U genitálnych druhov je to sexuálny kontakt. 

Respiračné formy sa šíria komunitne. Postihujú všetky vekové skupiny, avšak najčastejšie sú dokázané, a to až v 80 %, u detí vo veku 2 až 15 rokov. 

Mykoplazmy spôsobujú najčastejšie infekty dýchacích ciest u starších školopovinných detí a dospievajúcich (pubertiakov). Šírenie uľahčuje komunitný výskyt - kolektívne prostredie.

Epidémie sa vyskytujú napríklad v 3 - 4 ročných cykloch.

Najčastejšie pri kontakte s infikovanou osobou, či už ide o kvapôčkový prenos pri M. pneumoniae (kašľom, kýchaním, blízkym kontaktom, napríklad pri rozprávaní), alebo pri pohlavnom styku pri genitálnych formách.

Dôležitým faktorom je stav imunitného systému hostiteľa. 

Ľudia so zdravou imunitou dokážu často mykoplazmy eliminovať bez závažných klinických príznakov. 

Na druhej strane, osoby so zníženou imunitou (napr. pacienti s HIV, starší ľudia, deti v období sezónnych epidémii chrípky, ľudia s chronickými ochoreniami pľúc či kardiovaskulárneho systému), sú náchylnejší na rozvoj klinicky preukázanej formy infekcie.

Pri Mycoplasma pneumoniae je prenos najčastejší v uzavretých komunitách, kde sa ľudia dlhšie zdržiavajú v tesnej blízkosti – škôlky, školy, internáty. 

Tieto prostredia uľahčujú kvapôčkový prenos.

V prípade urogenitálnych foriem, je rizikovým faktorom nechránený pohlavný styk, vysoká frekvencia striedania sexuálnych partnerov a zanedbanie prevencie pohlavne prenosných ochorení.

Rizikovým pre vznik ochorenia je taktiež dlhodobý stres, fyzická a psychická záťaž, nedostatočná hygiena či nesprávna životospráva. 

Tieto faktory môžu nepriamo oslabovať imunitu a zvyšovať náchylnosť k infekcii.

Aké sú hlavné rizikové skupiny?

Najohrozenejšie skupiny z pohľadu nakazenia sú deti, mladí dospelí, ľudia s oslabeným imunitným systémom a osoby vystavené opakovanému kontaktu s infikovanými jedincami. 

Pri urogenitálnych formách sú to sexuálne aktívni jedinci, najmä bez dôkladnej ochrany a preferujúci časté striedanie sexuálnych partnerov.

Súvislosť s inými ochoreniami?

Pozor však, nezanedbateľná je tiež ich súvislosť s rozvojom sekundárnych infekcií.

Mykoplazmy bývajú tiež príčinou zápalov prínosových dutín či chronického kašľa. 

V urogenitálnej oblasti môžu zase dlhodobo asymptomatické (bezpríznakové) infekcie viesť k problémom s plodnosťou, potrat, panvovým zápalom a podobne.

V niektorých prípadoch môžu byť príčinou zdravotných komplikácií ako je kožný exantém, pleuritída, trombocytopénia, meningitída alebo encefalitída, anémia či astma. Vzácnejšie tiež pľúcny absces, pneumothorax, perikarditída, myokarditída, artritída a iné.

Klinické prejavy mykoplazmatických ochorení bývajú rôznorodé a závisia od postihnutého orgánového systému. 

Napríklad pri M. pneumoniae dochádza k respiračným ťažkostiam, zatiaľ čo pri urogenitálnych mykoplazmách sa objavujú najmä príznaky spojené s močením a výtokmi.

Potrebné je taktiež uviesť, že pľúcna infekcia často prebieha atypicky, na rozdiel od iných bakteriálnych ochorení pľúc.

Považuje sa za atypický zápal pľúc, nakoľko sú ťažkosti odlišné od bežných príznakov zápalu pľúc vyvolaného inými typmi baktérií.

Hlavné príznaky pri Mycoplasma pneumoniae (dýchacie cesty):

• Dlhotrvajúci dráždivý kašeľ
• Zvýšená telesná teplota až mierna horúčka
• Bolesť v hrdle a škrabanie v krku
• Celková únava a slabosť
• Mierne bolesti hlavy

Menej časté, no možné symptómy:

• Bolesť svalov a kĺbov
• Konjunktivitída (zápal očných spojoviek)
• Kožné vyrážky

Pri urogenitálnych mykoplazmách, ako M. genitalium, sa môžu objaviť:

• Pálenie a rezanie pri močení
• Výtok z močovej rúry, výtok z penisu alebo pošvy
• Bolesť v podbrušku
• Bolesť pri pohlavnom styku
• Krvácanie z pošvy po pohlavnom styku
• U mužov niekedy epididymitída (zápal nadsemenníka)
• U žien zápal krčka maternice či panvy

Mykoplazmy sú nenápadné, často dlhodobo asymptomaticky prítomné. K vypuknutiu ochorenia dochádza až pri oslabení organizmu. 

U detí môžu byť príznaky miernejšie a kašeľ či únava pretrvávajú dlhšie.

Často sa stáva, že pre mierne ťažkosti dochádza k neskoršej diagnostike.

Atypické a mimopľúcne príznaky

Mycoplasma pneumoniae môže spôsobiť aj mimopľúcne prejavy, ako neurologické komplikácie (napr. encefalitída, Guillainov-Barrého syndróm), hematologické zmeny (hemolytická anémia) či kardiovaskulárne ťažkosti (myokarditída). 

Sú však zriedkavé, no je dôležité na ne myslieť, hlavne v rámci diferenciálnej diagnostiky a pri komplikovaní priebehu.

Príznaky v kontexte s inými infekciami a pri porovnaní s bežným bakteriálnym zápalom pľúc (napr. S. pneumoniae) bývajú symptómy M. pneumoniae miernejšie, postupne sa rozvíjajúce, často bez výrazných zmien na RTG.

Mykoplazmy sa ťažko kultivujú bežnými mikrobiologickými metódami. Klasická kultivácia je zdĺhavá a náročná, často sa preto používajú nepriame diagnostické metódy.

Základom je dôkladné odobratie anamnézy a klinické vyšetrenie.

Lekár sa pýta na dlhotrvajúci kašeľ, subfebrility (mierne zvýšenú teplotu), atypické symptómy a kontakt s osobami, u ktorých bola diagnostikovaná mykoplazma.

Medzi laboratórne metódy patrí:

• Sérologické testy: Detekcia protilátok (IgM, IgG) proti mykoplazme v krvi pacienta. IgM protilátky poukazujú na akútnu infekciu, IgG na prekonanú alebo pretrvávajúcu infekciu.
• PCR (Polymerázová reťazová reakcia): Vysoko špecifická metóda na detekciu genetického materiálu mykoplazmy priamo zo vzoriek (napr. výter z hrdla, spútum, moč).
• Antigénové testy: Niektoré špecializované laboratóriá využívajú rýchle metódy na prítomnosť antigénov mykoplazmy.

RTG pľúc pri M. pneumoniae môže ukázať difúzne infiltráty, najmä v dolných lalokoch, no nemusí byť tak výrazný ako pri klasických bakteriálnych pneumóniách. 

U urogenitálnych mykoplaziem je kľúčová mikroskopia a PCR z výterov z močovej rúry, pošvy alebo krčka maternice.

Biele pľúca? Čo to znamená?

Počuli ste výrazy ako - "biele pľúca", "epidémia bielych pľúc", "syndróm bielych pľúc" (v anglickom jazyku - white lung pneumonia).

Zápal pľúc vyvoláva zmeny, ktoré je vidno na RTG alebo CT snímkach. Podľa čoho vedia lekári odhaliť abnormálne zmeny pľúcneho tkaniva. 

Bežne "prevzdušnené" pľúca sú na RTG sfarbené tmavo, odtieňmi čiernej. Väčšina typov zápalov pľúc sa prejaví bielym sfarbením pľúcneho tkaniva, čo je vidno na RTG snímku.

Pojem biele pľúca sa používa na opis zápalu pľúc, ktorý pri zobrazení ukazuje na charakteristické zápalové zmeny a vzhľad pľúc. Nie je to oficiálna lekárska diagnóza.

Zdravé pľúcne mechúriky sú za normálnych okolností vyplnené vzduchom. Pri zápale sa tento "vzdušný" priestor plní tekutinou, hnisom (zápalová infiltrácia, v iných prípadoch iný materiál, ktorý bráni lúču röntgenového žiarenia prejsť rovnako ľahko ako cez vzduch oblasťou pľúc). To spôsobí zmeny na RTG snímkach - tieto zmeny sú vidno ako biele, alebo teda nezvyčajne svetlé až nepriehľadné oblasti pľúc.

Pojem "biele pľúca" slúži na opis stavu pľúc pri RTG diagnostike, nie je to oficiálna lekárska diagnóza.

Za obrazom bielych pľúc môžu byť viaceré ochorenia. Nepoukazuje teda iba na jeden typ, alebo formu pneumónie.

Pri mykoplazmatickej infekcii prebieha zápal pľúc atypicky a má miernejšie prejavy. U niektorých postihnutých však spôsobuje ťažkú formu zápalu s rozsiahlym postihnutím. V tomto prípade je na RTG alebo CT viditeľné difúzne (rozptýlené na ploche) homogénne zatienenie oblasti pľúc - takzvané biele pľúca (rovnomerne vyzerajúce svetlé/biele plochy).

Biele pľúca sa tak môžu vyskytnúť pri viacerých typoch pneumónie, ako je napríklad nedávna pandémia COVID-19, Respiračný syncyciálny vírus - RSV, pneumokoková infekcia, plesňový zápal pľúc či ARDS - akútny respiračný distress syndróm, čiže syndróm akútnej respiračnej tiesne a iné.

Diferenciálna diagnostika

Pri dýchacích ťažkostiach je dôležité odlíšiť M. pneumoniae od vírusových infekcií, chlamýdií či typických baktérií. V urogenitálnej oblasti treba rozlišovať medzi chlamýdiami, gonokokmi a trichomónami.

Čítajte tiež:
Chlamýdiová infekcia: Prečo vzniká a ako sa prejavuje u mužov či žien?

Správna diagnostika je dôležitá z hľadiska liečby. Nevhodné antibiotiká (ako napríklad penicilíny) sú voči mykoplazme neúčinné.

Pri M. pneumoniae môže od infikovania po prvé príznaky uplynúť 1 - 3 týždne.

Typická inkubačná doba je v rozsahu 2 - 3 týždne. 

Spočiatku sa objaví suchý kašeľ, mierna teplota a únava, ktoré môžu trvať niekoľko týždňov bez zlepšenia.  

Plazivé tempo odlišuje mykoplazmatický zápal pľúc od iných bežných bakteriálnych zápalov.
Bežne sa takto mierne prebiehajúce infekcie pľúc označujú ako "mierna pneumónia - walking pneumonia".

Urogenitálne mykoplazmy môžu byť dlhodobo asymptomatické.

K prejavom dochádza až pri oslabení organizmu. Alebo tiež po prieniku baktérií mykoplazmy do vyšších častí urogenitálneho traktu.

Poznáme komplikácie, ako zápal prostaty u mužov alebo panvový zápalový syndróm u žien. Dochádza  k nim aj mesiace od primárnej infekcie.

Väčšina pacientov má mierny priebeh, ktorý sa často spontánne zlepší. 

Niekedy sa však bez cielenej liečby ochorenie predlžuje a môže viesť k vyčerpaniu, chronickým zdravotným ťažkostiam a zvýšenému riziku sekundárnych infekcií.

Faktory ovplyvňujúce priebeh

Faktory ako vek, stav imunitného systému, prítomnosť chronických ochorení a životný štýl (fajčenie, stres, výživa) výrazne ovplyvňujú, ako bude infekcia prebiehať. 

Deti a seniori môžu mať pretrvávajúci a komplikovanejší priebeh.

Porovnanie mykoplazmatickej pneumónie s inými typmi

Tabuľka zobrazuje základné rozdiely medzi mykoplazmatickou pneumóniou a pneumóniou spôsobenou inými baktériami

Zaujímavosti a špecifiká (tehotenstvo, detský vek a ďalšie)

Mykoplazmatické infekcie v detskom veku môžu byť často prehliadnuté kvôli miernemu priebehu a pomalému rozvoju symptómov. Deti môžu dlhšie kašľať, byť unavené a mierne subfebrilné. 

Niekedy to rodičia pripisujú banálnemu prechladnutiu. Dlhodobý kašeľ bez odpovede na bežné antibiotiká by mal lekára viesť k vyšetreniu na M. pneumoniae.

V tehotenstve je dôležité venovať pozornosť urogenitálnym mykoplazmám, ako napríklad M. hominis či Ureaplasma urealyticum. Infekcia môže súvisieť so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu, odtokom plodovej vody a s infekciami novorodenca.

Aj keď tieto prípady nie sú časté, avšak včasná diagnostika a vhodná liečba sú dôležité pre ochranu matky a nenarodeného dieťaťa - plodu.

Zaujímavosťou je, že Mycoplasma pneumoniae môže okrem respiračných symptómov spôsobiť aj reumatologické ťažkosti ako je zápal a bolesť kĺbov či neurologické komplikácie.

U niektorých pacientov sa infekcia spája s atypickými, mimopľúcnymi prejavmi, čo komplikuje diagnostiku.

Prevencia a očkovanie

Aktuálne neexistuje spoľahlivá vakcína proti mykoplazmám. 

Prevencia spočíva najmä v hygienických opatreniach, používaní bariérovej antikoncepcie pri pohlavnom styku (kondóm a podobne) a skorom rozpoznaní symptómov. 

V prostredí komunitných zariadení (škôlky, školy, internáty) je vhodné dbať na dostatočné vetranie, správnu hygienu rúk a vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. Chorí jedinci by mali zostať doma, izolovaný od komunity, čo bráni ďalšiemu šíreniu.

Mierne prebiehajúce ochorenie a zámena s bežným prechladnutím uľahčuje v infekčnosti v komunite. 

Význam v globálnom meradle

Európske inštitúcie, sledujú výskyt mykoplazmatických infekcií a rezistencie v populácii. 

Výsledky sa následne premietajú do odporúčaní na medzinárodnej úrovni.

Keďže ide o celosvetový problém, WHO, ECDC, CDC a aj ďalšie organizácie venujú pozornosť výskumu nových diagnostických metód, terapeutických (liečebných) prístupov a stratégií na zníženie rezistencie.

Na záver...

Mykoplazmy sú veľmi malé baktérie, ktoré dokážu žiť samostatne. Nemajú pevnú vonkajšiu stenu, čo im umožňuje meniť tvar a prechádzať cez filtre, ktoré by iné baktérie zachytili. Ich genetická výbava je veľmi jednoduchá, preto potrebujú špeciálne prostredie na rast.

Niektoré druhy sa prenášajú vzduchom, napríklad pri kašli a iné zase sexuálnym stykom. Príznaky pri dýchacej forme nie sú typické, preto často nastáva oddialenie liečby, prítomný býva dlhotrvajúci kašeľ, únava či bolesti hrdla.

Pri zápale močovo-pohlavnej sústavy môžu vyvolať bolesti či pálenie a rezanie pri močení, svrbenie močovej rúry, ale tiež výtok a to i z pošvy (vaginálny výtok).

Zvýšené riziko vzniku komplikácií nesú pre malé deti a ľudí s oslabenou imunitou. Rizikom je prenos na iné telové systémy. Prípadne môžu zodpovedať za neplodnosť a potrat u tehotných.

Liečba striktne nasleduje diagnostiku, nakoľko sú potrebné špecifické druhy antibiotík. Vysokú pozornosť si zaslúži stúpajúca rezistencia na dostupné a v tejto dobe známe antibiotiká. Preto je zneužívanie a bezhlavé nasadenie antibiotickej liečby nebezpečné a nevhodné.

Prevenciou je dodržiavanie hygienických zásad, izolácia z komunity pri prebiehajúcom ochorení, používanie ochrany (kondómov) pri sexe a vyvarovanie sa častému striedaniu (vyhľadávaniu náhodných) sexuálnych partnerov.

5 najčastejších otázok a stručných odpovedí

1. Čo sú mykoplazmy?

   • Mykoplazmy sú veľmi malé baktérie, ktoré nemajú pevnú vonkajšiu stenu. To im umožňuje meniť tvar a prechádzať cez filtre, ktoré by iné baktérie zachytili. 

2. Ako sa môžeme nakaziť mykoplazmami?

   • Niektoré mykoplazmy sa šíria vzduchom, napríklad keď niekto kašle alebo kýcha. Iné sa prenášajú pohlavným stykom.

3. Aké príznaky spôsobujú mykoplazmové infekcie?

   • Infekcie dýchacích ciest môžu spôsobiť suchý kašeľ, bolesť hrdla a únavu. Infekcie močových a pohlavných orgánov môžu spôsobiť pálenie pri močení, výtok a bolesť v podbrušku.

4. Ako lekári zistia, či mám mykoplazmovú infekciu?

   • Lekári môžu použiť špeciálne testy na zistenie prítomnosti mykoplaziem, ako je PCR test alebo kultivácia vzoriek.

5. Ako sa liečia mykoplazmové infekcie?

   • Liečba zahŕňa podávanie špeciálnych antibiotík, pretože bežné antibiotiká nemusia byť účinné.