Myokarditída: Zápal srdcového svalu. Príčiny a príznaky

Srdcová svalovina tvorí prostrednú mohutnú vrstvu srdca. Jej zápal zvyšuje riziko poruchy funkcie srdca pumpovať krv. Medzi hlavné príznaky patrí bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, palpitácia a nepravidelný srdcový tep.

Etiológia myokarditídy, diagnostika, príznaky, liečba a mnoho iných informácií sa dozviete pokračovaním v článku.

Srdcový sval v skratke

Srdce je dutý svalový orgán vo veľkosti pästi uložený v hrudníku. Hlavná funkcia srdca je pumpovanie okysličenej krvi do celej obehovej sústavy človeka.

Vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám) srdcovej svaloviny je umožnený tok krvi cievnym systémom v organizme.

Srdce je tvorené z troch základných vrstiev:

• vrchná obalová blana epikard,
• stredná mohutná vrstva myokard (svalovina),
• vnútorná vrstva tkaniva endokard.

Myokard je tvorený kombináciou hladkej a priečne pruhovanej svaloviny, pričom základná bunka je nazývaná kardiomyocyt.

V prípade, že dôjde k zápalu myokardu, jeho funkcia je narušená a zvyšuje sa tak riziko neschopnosti správneho pumpovania krvi a živín do tela.

Myokarditída

Myokarditída je zápalové ochorenie srdcovej svaloviny, ktorého dôsledkom je oslabenie funkcie srdca. Medzi najčastejšie príčiny vzniku patrí vírusová infekcia, avšak má rad infekčných i neinfekčných príčin.

Myokarditída je ochorenie charakterizované zápalovým infiltrátom srdcového svalu s nekrózou alebo degeneráciou kadriomyocytov.

Myokarditída sa prejavuje najmä bolesťou hrudníku, dýchavičnosťou, zvýšenou únavou a rýchlym, či nepravidelným srdcovým tepom.

Klinické príznaky však môžu byť variabilné a menej špecifické. Prvým objektívnym príznakom myokarditídy býva nevýrazná EKG (elektrokardiografická) patológia.

Zápal srdcového svalu môže mať asymptomatický ľahký priebeh až po tie najzávažnejšie formy s následkom srdcového zlyhania.

Myokarditída byť príčinou akútneho zlyhania srdca až u 10 % pacientov. Pri včasnej diagnostike s dostatočne silnou terapiou je 90 % pacientov plne uzdravená s minimálnymi dlhodobými zdravotnými následkami.

Rozdelenie myokarditíd podľa etiológie vzniku delíme primárne na infekčné a neinfekčné.

Infekčná myokarditída

Pôvodcom ochorenia sú najmä vírusy, baktérie a huby. Najčastejšie ale ide o vírusovú nehnisavú myokarditídu spôsobenou vírusom chrípky, hepatitídy, mononukleózy, adenovísruom, parvovírusom, HIV, Coxsackie B či aktuálne vírusom SARS - Covid 19.

Bakteriálna myokarditída je prezývaná aj ako hnisavá. Je vyvolaná najmä Staphylococom aureus a Staphylococus pyogenes, Boreélia burgdorferi, chlamýdiami, či Mycoplasmou a inými.

Kvasinkové infekcie Candida, aspergillus a iné huby typu histoplazma, môžu zriedkavejšie spôsobovať myokarditídu, a to najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Neinfekčná myokarditída

Zápal srdcovej svaloviny môže byť vyvolaný v dôsledku užívania drog, vystaveniu určitým chemikáliám, či ťažkým kovom (meď, železo, olovo), alebo zriedkavo ako nežiadúci dôsledok reakcie na farmakologickú liečbu.

Nie vždy sa dá príčina identifikovať, a preto býva nazývaná ako idiopatická myokarditída (ochorenie bez známej príčiny vzniku).

Myokarditída môže vzniknúť v dôsledku chorôb a porúch, ako je systémový lupus, systémová sklerodermia, reumatoidná artritída, Kawasakiho choroba a iné systémové autoimunitné ochorenia.

Príznaky sú podmienené najmä príčinou vzniku zápalového procesu. Je preto časté pociťovať slabosť, horúčku, bolesť hrdla, hnačku a iné pridružené prejavy infekcie.

Niekedy môžu byť príznaky myokarditídy podobné práve srdcovému infarktu. Ak cítite neobjasnenú bolesť na hrudníku a dýchavičnosť, neodkladne vyhľadajte pohotovostnú lekársku pomoc.

Myokarditída je vzhľadom na patogenézu, a priebeh ochorenia delená na akútnu fázu (1-14 dní) a na chronickú fázu (nad 2 týždne).

Príznaky a prejavy myokarditídy:

• bolesť na hrudi,
• zvýšená únava a slabosť,
• búšenie srdca,
• rýchly srdcový tep,
• nepravidelný srdcový tep - arytmia,
• pocit nedostatku vzduchu,
• dýchavičnosť,
• nevoľnosť a nechutenstvo,
• zvýšená telesná teplota,
• opuch nôh (najmä členky),
• bolesť svalov a kĺbov.

Najčastejšie je postihnutá voľná stena ľavej komory.

Presný diagnostický postup určí vyšetrujúci lekár po odobratí komplexnej anamnézy, základného všeobecného vyšetrenia a posúdenia klinických príznakov pacienta.

Základom je odobratie vzorky krvi a jej laboratórne posúdenie pre potvrdenie, alebo vyvrátenie prítomnosť vírusov, či baktérií v tele. Zisťujú sa i hodnoty zápalových markerov určujúcich prítomnosť zápalu v organizme.

K základnej diagnostike myokarditídy patrí EKG – elektrokardiografia, ktorá vylúči prípadné arytmie, chlopňové vady a iné príčiny klinických príznakov pacienta.

Dochádza k meraniu elektrickej aktivity srdca, pričom výsledkom je EKG krivka určujúca vlny, kmity a intervaly jednotlivých srdcových impulzov.

EKG je rýchly a bezbolestný test ukazujúci elektrické vzruchy myokardu a dokáže tak odhaliť patologický srdcový tep.

V rámci fyzikálnych zobrazovacích metód je využívaný Röntgen a najmä MRI (magnetická rezonancia), alebo ultrazvuková echokardiografia.

Vyšetrenia slúžia na detailné zobrazenie vnútorných štruktúr srdca. Popisujú veľkosť, stav a štruktúru srdcového svalu. Odhaľujú prípadné chlopňové vady, krvné zrazeniny, či nežiadúcu tekutinu v oblasti srdca.

V niektorých prípadoch je vykonaná srdcová katetrizácia, kedy je malá špeciálna hadička (katéter) aplikovaná do žilného systému a zavedená cievami priamo do srdca. Vyšetrením sa vylučuje i koronárny syndróm.

Niekedy lekár vykoná biopsiu srdcového endomyokardu na laboratórnu analýzu tkaniva a kontrolu prítomnosti zápalového procesu a infekcie. Bioptické vyšetrenie má vysokú špecificitu pre zistenie príčiny ochorenia.

Prevencia vzniku myokarditídy

Prevencia zápalu srdcového svalu je obmedzená. Sú ale určité faktory a zdravotné doporučenia, ktoré je vhodné dodržiavať a znížiť tak riziko vzniku myokarditídy.

Základom prevencie rozšírenia ochorenia a ťažkého priebehu myokarditídy je skorá diagnostika – a teda vyhľadanie lekárskej pomoci hneď pri prvých príznakoch.

Dôležitým faktorom je i dostatočná regenerácia a kľudoyý režim po prekonaní rôznych iných infekcií organizmu.

Faktory prevencie myokarditídy:

• Dodržiavanie osobnej hygieny.
• Stravovacie a diétne opatrenia.
• Prevencia nákazy infekčného ochorenia.
• Dostatočná regenerácia po prekonaní infekcie.
• Liečba prípadných existujúcich diagnóz.
• Minimalizácia výstavy kliešťom.
• Dostatočný príjem potrebných vitamínov a minerálov.
• Možnosť využitia očkovania (chrípka, Covid19).

Prognóza ochorenia myokarditídy

Väčšina pacientov prekoná vírusovú myokarditídu pri odbornom liečení bez vážnych následkov. U niektorých pacientov sa môže vyvinúť ochorenie do chronickej myokarditídy.

Prognóza pacientov teda závisí najviac od včasnej diagnostiky a zvládnutia samotného vyvolávajúceho ochorenia (infekcia, systémové ochorenie).

Zlá prognóza s vysokou mortalitou je najmä u akútnych myokarditíd novorodencov.