Delírium je kvalitatívna porucha vedomia. Vzniká náhle, má kolísavú intenzitu. Človek je zmätený, dezorientovaný, rozrušený. Avšak, delírium môže sprevádzať veľa iných príznakov. Jeho príčiny sú rozmanité, napríklad psychická porucha, alkoholizmus, intoxikácia alkoholom či inou noxou a telesné ochorenie.
Delírium je kvalitatívna porucha vedomia. Tento syndróm sa vyskytuje z mnohých príčin. Tie môžu mať psychický podklad, alkoholizmus, akútnu intoxikáciu alkoholom alebo inou drogou.
Vzniknúť môže aj na základe iného telesného ochorenia.
Symptómy sú rozmanité a často sa preto zamieňa s inou psychiatrickou poruchou.
Najviac vás zaujíma: Čo je to delírium a aký význam má pojem delírium tremens? Ako sa prejavuje? Ako sa u neho dostať a vyliečiť ho?
Delírium je definované ako nešpecifická a patologická reakcia mozgu na rozmanité negatívne faktory. Tie zasahujú priamo CNS, čiže centrálny nervový systém. Problém môže prameniť aj v inej časti organizmu.
Najčastejšie sa delírium diagnostikuje v nemocnici počas hospitalizácie.
Uvádza sa, že postihuje 10 - 30 % hospitalizovaných pacientov, a to hlavne nad 65 rokov. Pričom celkovo sa udáva, že sa vyskytuje vo vyššej miere nad túto vekovú hranicu.
U mladších ľudí sa dáva do spojitosti najmä s alkoholizmom či závislosťou na inú látku. Časté a všeobecne známe je spojenie s odvykacím procesom, a teda ako delírium tremens. Avšak, delírium je komplikáciou aj akútnej intoxikácie, ale niekedy aj farmakologickej liečby.
Celková početnosť v populácii sa uvádza na približne 1 - 2 %. Avšak, v domácom prostredí sa veľmi jednoducho zamieňa s inou psychiatrickou poruchou. Tak ako jeho príčiny, aj jeho príznaky sú rôznorodé.
Delírium sa radí pod psychiatrické diagnózy. V medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH-10 spadá pod označenie F 05.
Porucha vedomia môže byť
Poruchy vedomia sa všeobecne delia na kvalitatívne a kvantitatívne. Pri kvalitatívnych je prítomná zmena kvality, teda obsahu vedomia. Dochádza k zlému a neprimeranému spracovaniu informácií z okolia. Človek zle hodnotí a následne aj neadekvátne reaguje. Kvalitatívne poruchy vedomia obsahujú aj iné termíny.
Kvalitatívne poruchy vedomia sú tiež:
amencia, tiež zmätenosť, miernejšia ako delírium, bez halucinovania
delírium, náhla zmena s dezorientáciou, rozrušením, halucináciami
obnubilácia, čiže aj mrákotný stav, náhle vzniká aj ustupuje, poznáme ju najmä po epileptickom záchvate
Kvantitatívne poruchy vedomia zasahujú do rozsahu vedomia, bdenia. Sú to zmeny v jasnosti, bdelosti a pozornosti človeka. Uvádzajú schopnosť človeka reagovať na podnety. Taktiež sa delia, a to na bezvedomie, sopor a somnolenciu.
Kvantitatívne poruchy vedomia sa delia na:
somnolencia je stav nadmernej spavosti, človek reaguje na oslovenie
sopor taktiež pripomína stav spánku, avšak, prebúdza sa až na bolestivý podnet
kóma, čiže bezvedomie, je hlboká porucha vedomia, človek nereaguje na vonkajšie podnety
kolaps, synkopa, mdloba, sú pojmy, ktoré opisujú krátkodobú stratu, poruchu vedomia
Tento výraz je v spoločnosti dobre známy. Jeho definícia zahŕňa stav, keď je odvykanie sprevádzané a komplikované kvalitatívnou poruchou vedomia. A to kognitívnou funkciou tak aj poruchou pozornosti. Kognícia je schopnosť poznávania.
Pri delírium tremens sú prítomné zložky ako je odvykanie, čiže stav odňatia alkoholu (návykovej látky), ku ktorému sa pridružuje delirantný stav. Avšak, ten nie je príčinou neurologického ochorenia, napríklad cievnej mozgovej príhody či demencie.
Delírium tremens, a teda aj stav odvykania má typické príznaky ako je:
tras tela, končatín
potenie
pocit na vracanie, teda nauzea až zvracanie (vomitus)
ťažoba na žalúdku
tachykardia
prechodné halucinácie
kŕče tela, a to typu grand mal, teda generalizované celotelové svalové zášklby, kŕč
Príčiny delíria sú rôznorodé. To ako delírium vzniká nie je úplne objasnené. Je za ním porucha niektorej z mozgových štruktúr. Ďalej sa na jeho vypuknutí podieľajú neurotransmitery. Presnejšie nerovnováha medzi nimi, čiže medzi dopamínom a cholinergínom.
U starších ľudí vzniká častejšie.
A u mladých je zväčša prítomné pri abstinentom stave alebo pri akútnej intoxikácii. Dokonca môže byť jeho dôvodom aj farmakologická liečba. Tak ako iné ochorenia aj delírium má rizikové faktory, ktoré ho môžu vyvolať, a to najmä v prípade ich kombinácie.
Delírium má vysokú mieru nediagnostikovaných prípadov. Približne až dve tretiny.
abúzus alkoholu, liekov a zneužívanie iných návykových látok
abstinencia od týchto látok
Najčastejšou príčinou delíria v nižšom veku je práve akútna intoxikácia návykovými látkami alebo spojenie s odvykaním od nich. To sú napríklad alkohol, sedatíva, analgetiká či drogy.
V dnešnej dobe má tento celospoločenský problém stúpajúcu tendenciu.
Pre intoxikáciu sa uvádza 19 % zastúpenie. Medzi iné dôvody delíria v mladom veku patria úrazy hlavy s 10 %, avšak, najčastejšie je to infekcia, pri ktorej sa udáva 33 %.
Spomedzi iných ochorení sa ako hlavný vyvolávateľ vyskytuje demencia, ale aj cievna mozgová príhoda. Ďalej sú to infekcie neurologického systému, úrazy a tumory.
Pamätajte si: Delírium nezapríčiní iba alkoholizmus či iné psychoaktívne látky. Na jeho vzniku sa môže podieľať množstvo iných faktorov / stavov.
Príznaky
Delírium sa typicky prejavuje poruchou schopnosti sústrediťsa a udržania pozornosti. Pričom má kolísavý charakter. Počas dňa sa intenzita ťažkostí mení.
Delírium vzniká náhle počas niekoľkých hodín, jeho priebeh je búrlivý a odznieva následne niekoľko dní. Najdlhšie však 6 mesiacov. Človek má na úseky tohto obdobia amnéziu, čiže si nepamätá.
Tabuľka uvádza rozdelenie delíria podľa psychomotorickej aktivity
Typ
Popis
Hyperaktívne
celkový psychomotorický nepokoj pohybový nepokoj agitovanosť bludy halucinácie
Hypoaktívne
bradypsychizmus, čiže celkový spomalený dojem sedácia znížená pohyblivosť
Zmiešané
stav, keď sa predchádzajúce zložky obmieňajú
Pre diagnózu delíria je nutné aby boli prítomné zložky ako:
porucha vedomia a pozornosti
porucha vnímania a myslenia, čiže halucinácie a bludy
porucha pamäte, krátkodobej
porucha spánku, a to cyklu spánku a bdenia
emocionálne zmeny, ako je depresia, úzkosť a podráždenosť
Delírium má rôznorodé symptómy. Človek nedokáže rozpoznávať a uvedomovať si realitu. Prežívaný obsah zle hodnotí a rovnako nesprávne reaguje. Je dezorientovaný, nevie kde sa nachádza, ako sa na to miesto dostal, nespoznáva známe osoby a osoby okolo seba, ako je napríklad zdravotnícky personál.
Halucinácie a bludy sa prejavujú ako vnímanie neskutočných obrazov, zvukov, tvárí, zvierat a nepriateľského správania. Cíti sa byť ohrozený. Chybné vyhodnotenie je rizikom pre agresiu, čo je hrozbou úteku či útoku. Spomedzi telesných prejavov je prítomný napríklad tras tela, končatín, ale aj hypertenzia či tachykardia a potenie.
Depresia pri delíriu. Zdroj foto: Getty images
U detí môže nastať psychomotorický nepokoj, podobne aj u starších pacientov. Ľudia v delíriu v podstate nevnímajú okolie a realitu čisto pri plnom vedomí. Ich vnímanie je ako keby zahmlené, čo sa následne aj tak prejavuje.
Delírium môže mať nasledovné príznaky:
zmätenosť
chaotická duševná činnosť
dezorientácia, a to časom, miestom, osobou
porucha myslenia
porucha vnímania
halucinácie a bludy
zvýšená psychomotorická aktivita, a teda nepokoj, agitovanosť, anxiozita, bezúčelová aktivita
znížená psychomotorická aktivita, spomalenie vnímania, celkový bradypsychizmus
Delírium je zmenený duševný stav, pričom obvykle je možné ho spozorovať podľa vonkajších prejavov, aj keď sa veľakrát zamieňa s inými psychickými poruchami. Preto je dôležitá správna diferenciálna diagnostika. Je potrebné ho odlíšiť od psychózy či demencie.
Prvá fáza vyšetrenia má za úlohu zhodnotenie anamnézy. Ďalej sa vykonávajú rôzne testovacie metódy, ktoré skúmajú pozornosť, krátkodobú pamäť, chovanie. Nápomocné sú diagnostické škály pre delírium. Vyšetruje sa mentálny status.
Cieľom druhej fázy je odhalenie vyvolávajúcej príčiny.
Následne je preto potrebné aj fyzikálne vyšetrenie. Dopĺňa sa laboratórne vyšetrenie krvi, krvné testy. Aby sa vylúčili metabolické alebo endokrinné poruchy, či infekcie. Tie mávajú podobné prejavy. Dôležitá je hodnota glykémie, elektrolytov, urey, kreatinínu.
Robí sa aj vyšetrenie na prítomnosť drog, alkoholu alebo omamných či psychotropných látok, čiže toxikológia.
Medzi zobrazovacie metódy patrí CT, MRI, RTG. Elektrická aktivita mozgu čiže EEG a dôležité je aj EKG.
Pri diagnostike spolupracujú viacerí odborníci, a to neurológ, internista, kardiológ, endokrinológ, samozrejme, psychiater. Pri úrazoch hlavy aj traumatológ či neurochirurg.
Rovnako je dôležitá súčinnosť rodiny, keď príbuzní opisujú správanie v domácom prostredí. Ak sa ťažkosti vyskytnú mimo domov v sociálnom či zdravotníckom zariadení, tak aj popis od personálu. Lekár má za cieľ určiť delírium, jeho príčinu a následne stanoviť vhodnú liečbu.
Priebeh
Priebeh delíria sa u každého jednotlivca líši. Avšak, typický je rýchly nástup ťažkostí, ktoré vo väčšine prípadov počas niekoľkých dní odznievjú.
Delírium je teda prechodný stav, ktorý by nemal trvať viac ako 6 mesiacov. Variabilitu ovplyvňujú rizikové faktory, ich kombinácia a vo veľkej miere aj vek človeka.
Pre výmenu cyklu dňa môže človek cez deň pospávať, čiže sú celkové príznaky mierne. Naopak, v noci sa ťažkosti výrazne stupňujú. Psychické ťažkosti majú kolísavý charakter počas hodín. K nim sa pridružujú aj telesné symptómy.
Človek je depresívny, následne euforický. Posedáva, je pasívny a následne je výrazne nepokojný.
Dezorientácia, halucinácie a bludy môžu byť príčinou zlého vyhodnotenia situácie. Človek má strach o svoje zdravie či život. Môže utiecť, ale aj útočiť.
Agresivita sa môže prejavovať voči predmetom alebo k osobám.
U detí je prítomné pri horúčke, neuroinfekcii, ale aj pri úraze hlavy. Najčastejším vyvolávateľom v mladosti je abstinenčná liečba alebo akútna intoxikácia.
Vo vyššom veku môže byť príznakom telesného ochorenia. Vo veľkej miere je prítomné aj v terminálnom štádiu ochorenia, a to aj niekoľko týždňov pred úmrtím.
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
