SARS

Veľmi zlú prognózu má SARS u ľudí buď s oslabenou imunitou alebo u seniorov, pričom práve z týchto rizikových skupín je najväčší počet úmrtí. Veľká väčšina ľudí dostane aj zápal pľúc, pričom vírus sa ale rozširuje nielen v dýchacom systéme, ale po celom tele a je tak sprevádzaný viacerými systémovými príznakmi. Niekedy je nutná dokonca aj hospitalizácia a umelá ventilácia, pričom smrteľná je choroba v dôsledku dýchavičnosti, kedy je nedostatok kyslíka v krvi a prichádza tak k zlyhaniu okysličenia tkanív.

SARS je respiračné ochorenie postihujúce dolnú časť dýchacích ciest a pôvodcom je vírus zvaný SARS-CoV, ktorý patrí medzi koronavírusy. Vírus pôvodne pochádza zo zvierat a po prenesení sa na človeka je pomerne infekčný, keďže sa šíri vzduchom a kvapôčkovou cestou. Práve preto vstupuje do organizmu najčastejšie cez nosnú alebo ústnu sliznicu. Ochorenie môže byť aj smrteľné, pričom v tomto prípade sú najviac rizikovými skupinami seniori a ľudia s oslabeným organizmom.

Len vzácne sa môže pridružiť ako komplikácia nádcha spolu s plným nosom. Oveľa častejšie pacienta napadne aj zápal pľúc. Niekedy sa môžu vyskytnúť problémy so zvracaním alebo závratmi. Kým u mladších detí do 12 rokov sú príznaky oveľa miernejšie a priebeh choroby nie je taký vážny, u ľudí nad 60 rokov alebo u ľudí s cukrovkou či srdcovými chorobami má SARS oveľa intenzívnejší a vážnejší priebeh. Najvážnejším stavom je celková hypoxia a zmodranie kože.

SARS sa diagnostikuje na základe klinických príznakov a priebehu, pričom na potvrdenie diagnózy sa obvykle vykonáva RTG pľúc. Toto vyšetrenie môže ukázať patologický nález na pľúcach, ale nie vždy, preto je možné použiť aj alternatívu v podobe CT vyšetrenia. Okrem toho sa vykonáva zisťovanie, či nebol postihnutý človek v oblastiach so zvýšeným rizikom na nakazenie sa chorobou, prípadne je možné odobrať krv a vykonať laboratórne vyšetrenia na prítomnosť vírusu či protilátok.

Vírus spôsobujúci SARS sa šíri kvapôčkovou cestou a priamym kontaktom, pričom do organizmu preniká cez sliznice ústnej a nosovej dutiny. Prvé dni sú obvykle bez príznakov, najneskôr ale do týždňa sa vyskytnú systémové príznaky podobné chrípke. O pár dní neskôr sa už dostavia aj symptómy spojené s ťažkým dýchaním a kašľom, pričom veľakrát ochorenie sprevádza aj pridružený zápal pľúc. Pokiaľ nie je choroba vôbec liečená, môže skončiť aj smrťou na nedostatok kyslíka v tkanivách.