Angina pectoris alebo angína pektoris, je jednou formou ischemickej choroby srdca. Vzniká následkom nepomeru medzi potrebou a prísunom krvi, a teda aj kyslíka i živín, do srdca. Typicky sa vyskytuje pri zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži. Záchvaty angíny pektoris sa opakujú a ich prejavom je tlaková alebo zvieravá bolesť na hrudi.
Angína pectoris alebo angina pektoris je známa pod označením skratkou AP, ale i ako hrudníková či srdcová angína. Pomenovanie vzniklo z latinského angere, čo znamená zvierať a slova pectoris, ktoré označuje hrudník.
Doslova typický príznak zvierania hrudníka. Bolesť na hrudi / zvieranie hrudníka.
Najčastejšie vás zaujíma: Čo je to angína pectoris, prečo sa delí na stabilnú a nestabilnú formu? Ako sa prejavuje? Ako na prevenciu a liečbu?
Angina pektoris je jednou z foriem ischemickej choroby srdca. Vekom jej výskyt stúpa, a to najmä u mužov. Vo vyššom veku je zastúpenie u oboch pohlaví približne rovnaké. Avšak, postihuje tiež mladých.
AP sa rozdeľuje na viac foriem.
Pričom tie môžu prebiehať akútne alebo chronicky. Akútna forma sa nazýva aj ako nestabilná angína pectoris, označuje sa skratkou NAP. Môžeme ju nájsť aj pod označením instabilná AP. Chronická prebieha dlhodobo a zastupuje ju stabilná angína pectoris, skratka SAP.
Existuje aj iný druh, a to je vazospastická alebo tiež Prinzmetalová angína pectoris.
Angína pektoris sa zaraďuje pod ischemickú chorobu srdca a jej hlavnou príčinou je nepomer medzi potrebou a prítokom okysličenej krvi do buniek srdcového svalu, čiže kardiomyocytov. Najčastejšie nastupuje pri zvýšenej potrebe, a tá vzniká následkom nadmernej záťaže. Námaha môže byť fyzická, ale aj psychická.
Dôvodom sú najmä aterosklerózou poškodené koronárne (srdcové) tepny, ktoré nedokážu naplniť požiadavku zvýšeného prietoku krvi do svalu. Vnútorný priemer cievy je zúžený, čo zapríčiní obmedzenie prietoku krvi v momente zvýšenej srdcovej činnosti. Podobne môže takýto nepomer zapríčiniť aj zúženie aorty, hypertrofia srdca či hypertyreóza.
dôvodom je ruptúra aterosklerotického plátu s následnou trombózou
cieva nie je úplne uzatvorená
nevzniká nekróza myokardu, čiže infarkt srdca
na EKG sú ST depresie
Vazospastická angina pectoris
označuje sa aj ako Prinzmetalová AP
vzniká u mladých
bez aterosklerotických zmien
najčastejšie nastupuje o 4. hodine
dôvodom je spazmus, čiže stiahnutie srdcovej tepny
môže vzniknúť až úplné uzatvorenie cievy, takzvaná oklúzia
EKG má obraz STEMI (infarktu myokardu s eleváciami ST)
nevzniká nekróza srdcového svalu
Príčiny
Príčinou angíny pektoris je nepomer medzi potrebou prekrvenia, čiže aj okysličenia, a prísunomkrvi do srdcového svalu. Srdcová činnosť, čiže práca srdcového svalu, si vyžaduje neustálu dodávku kyslíku a živín. Rovnako, dôležitý je aj odvod produktov a odpadov metabolizmu.
Najčastejšou príčinou vzniku je ateroskleróza koronárnych tepien. Vnútorný priemer, čiže priesvit (lúmen) cievy je zmenšený aterosklerotickým procesom. V pokoji môže toto zúženie zaberať až 70 % priestoru tepny a nevzniknú ťažkosti. Avšak, pri námahe sa spotreba kyslíka zvyšuje.
Angina pectoris pre aterosklerózu koronárnej tepny. Zdroj foto: Canva
Srdce vykonáva väčšiu činnosť, nastáva tachykardia, ktorú môže človek vnímať ako zrýchlený pulz a rýchle búšenie srdca. Tento fyziologický dej vyžaduje zvýšený prietok krvi a takto poškodená cieva ho nemôže zabezpečiť. Dôsledkom čoho vznikajú anginózne (zvieravé) bolesti na hrudi a iné ťažkosti.
Príčinou je stabilná angina pektoris
Ak ťažkosti vznikajú pri zvýšenej námahe, v podobe fyzickej či duševnej záťaže, ide o stabilnú anginu pektoris. SAP sa radí pod chronickú formu ICHS. Je to prechodný stav, ktorý nevyvolá nezvratné poškodenie srdca, ale iba dočasné nedokrvenie subendokardiálnej vrstvy srdcovej steny.
Zvýšenou námahou môže byť napríklad ťažšia práca, beh, dlhšia chôdza, kráčanie po schodoch či hádka, alebo stres. Prerušenie preťaženia spôsobí úľavu a úplný ústup ťažkostí. A to najviac do 15. - 20. minút. Aj pri tejto forme AP môže byť cieva zúžená až na 70 % svojho vnútorného priemeru a ťažkosti nastupujú v závislosti na rozsahu a trvania zaťaženia.
U človeka s AP môže provokovať nástup ťažkostí aj chladné prostredie, prechod z tepla do studeného ovzdušia v zime.
Alebo nestabilná angina pektoris
Opakom je nestabilná angina pektoris. Jej dôvodom je prasknutie aterosklerotického plátu s následným nasadaním krvných doštičiek na poškodenú vrstvu. Vzniká trombus, trombóza. Tento stav však nevytvorí úplné uzatvorenie priesvitu cievy a je zachované aspoň čiastočné prekrvenie srdcového svalu.
Síce vzniká ischémia s nástupom ťažkostí, ale neprechádza do nekrózy, čiže infarktu myokardu. Ťažkosti nastupujú v pokoji, bez predošlej námahy. Trvajú viac ako 20 minút. Ako NAP sa označuje aj novovzniknutá angina pektoris alebo zhoršená stabilná angina pektoris.
Osobitým typom je vazospastická angina pectoris
Táto forma sa označuje aj ako Prinzmetalová AP. Jej dôvodom nie je aterosklerotický plát a poškodenie koronárnej cievy, ale jej spazmus, čiže stiahnutie. Hlavný dôvod zúženia nie je známy a nie je ani dôsledkom zvýšenej záťaže. Avšak, môže byť následkom užitia kokaínu.
Zvyčajne je spazmus koronárnej tepny prechodný stav a ustupuje do 30 minút. Vyskytuje sa aj v mladom veku a vzácne býva príčinou úplného stiahnutia až infarktu myokardu.
Aké iné príčiny sú za týmto ochorením?
Medzi ostatné príčiny AP sa uvádza zmiešaná forma, ktorá kombinuje aterosklerotické zúženie a spazmus cievy. Ale aj koronárny syndróm X. V tomto prípade vznikajú ťažkosti na základe zvýšenej námahy. Avšak, nepreukáže sa spazmus a ani ateroskleróza koronárnych tepien. Príčinou sú pravdepodobne mikrovaskulárne zmeny, čiže na úrovni najmenších cievok srdca.
Ischémia srdca môže nastať aj z iných príčin, a to je napríklad:
strava chudobná na ovocie a zeleninu a celkovo zlé stravovacie návyky
nedostatočná pohybová aktivita a sedavý spôsob života
nadbytok soli
fajčenie
alkohol
drogy
nadmerný psychický stres
rodinný výskyt a genetická záťaž
mužské pohlavie
vyšší vek
Príznaky
Angína pektoris sa klinicky prejavuje ako typické zvieranie hrudníka. Bolesť je teda zvieravá alebo tlaková, ale môže mať aj charakter pálenia, či neurčitého negatívne vnímaného pocitu. Tento stav sa označuje aj ako hrudný diskomfort. Chorí často opisujú ako keby mali kameň na hrudi alebo ako keď im niekto sedí na hrudníku.
Bolesť je lokalizovaná v strede hrude, za hrudnou kosťou. Často vyžaruje do ramien, hornej končatiny, prstov, ale aj do krku, sánky, čeľuste, medzi lopatky či do vrchnej časti brucha. Ťažkosti pri SAP provokuje námaha. Pri NAP nastupujú aj bez predošlej záťaže.
Ťažkosti pri AP vznikajú po:
fyzickej námahe
ťažšia práca
beh
rýchla chôdza
chôdza na dlhšiu vzdialenosť
chôdza po schodoch
pri závažnejšom postihnutí ciev aj chôdza na kratšiu vzdialenosť
psychickom zaťažení, ako je stres, hádka, emočný stav
pri prechode do chladného prostredia
aj po jedle, v prípade príjmu väčšej porcie stravy
pri NAP je to aj v pokoji
Príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri AP:
bolesť na hrudi, čiže stenokardia (stenokardie)
zvieranie hrude, ako typický prejav AP
tlak
pálenie
diskomfort
vyžarovanie bolesti
ramená
horná končatina až prsty
krk
sánka a horná čeľusť
medzi lopatky
vrchná časť brucha
dušnosť, sťažené dýchanie, pocit nedostatku vzduchu
nevoľnosť
pocit na vracanie až vracanie
potenie
bledosť
závraty
mdloba
krátkodobá strata vedomia, kolaps, synkopa
úzkosť
strach zo smrti, takzvaný horror mortis
Diagnostika
Diagnostika angíny pektoris vychádza z anamnézy a z klinického obrazu. Lekár zisťuje podmienky vzniku ťažkostí, ich charakter a sprievodné problémy.
Ďalej sa vykonávajú laboratórne vyšetrenia krvi, ktoré slúžia aj pre zistenie rizikových faktorov, ako je napríklad zvýšený cholesterol či cukor v krvi.
K základným vyšetreniam patrí EKG, následne 24 hodinové EKG, takzvaný EKG Holter. ale aj záťažové EKG a bicyklová ergometria (alebo v behu). Využívajú sa aj provokačné testy a kombinácia liekov so zobrazovacou metódou. Následne sa robí ECHO, čo je ultrasonografické vyšetrenie srdca a aj jeho činnosti.
Medzi ostatné metódy patrí aj CT, MRI či SPECT (tomografická scintigrafia, čiže aj single photon emission computed tomography).
Špeciálnou vyšetrovacou metódou je koronarografia (angiografia). Ide o kontrastné röntgenologické vyšetrenie koronárnych (srdcových, vencových) tepien. Katetrizácia, čiže zavedenie katétra do väčších periférnych žíl až smerom do srdcových tepien a následné vstrekovanie kontrastnej látky. Pri priebežnej RTG kontrole sa zistí obmedzenie až uzatvorenie krvného riečiska.
Táto metóda je diagnostickoliečebná, nakoľko sa pri katetrizácii môže vykonať aj rozšírenie zúženej tepny, čiže angioplastika. Známy je pojem balónikovanie a následné zavedenie STENT-u. Ide o minimálny invazívny zákrok, označuje sa aj ako PTCA, PKI (perkutánna transluminálna koronárna angioplastika / intervencia). Zotavenie po koronarografii, resp. angioplastike je rýchle.
AP sa klasifikuje metódou podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti - CCS na:
I. triedu - tolerancia námahy, ak tak AP pri vysokej intenzite námahy
II. triedu -toleruje chôdzupo rovine na 200 metrov
výstup po schodoch na 2. poschodie
AP pre emočnú záťaž
po ťažšom jedle
v chladnom prostredí
ráno po zobudení
III. triedu - toleruje iba minimálnu námahu
s významným obmedzením bežnej fyzickej aktivity
AP pri chôdzi po rovine na pár metrov
IV. triedu - bolesť na hrudníku aj v pokoji
neschopnosť vykonávať akúkoľvek činnosť bez prejavov AP
Samozrejme, pri bolestiach na hrudníku je dôležité odlíšenie príčiny, čiže diferenciálna diagnostika. Nakoľko za bolesťou v tejto lokalite sú rôznorodé ochorenia, ako napríklad:
aneuryzma aorty
pľúcna embólia
peptický vred
zápal pažeráka
GERD, čiže gastroezofageálny reflux
bolesti chrbtice
nádory v hrudníku
panická porucha a úzkosť
herpetická infekcia
Priebeh
Priebeh angíny pektoris je závislý na viacerých okolnostiach. A to aké závažné je postihnutie koronárnej tepny v akom rozsahu. Na akom mieste, ktorá cieva či ide o viac cievne postihnutie. Aký mechanizmus vyvoláva, a teda či ide o SAP, alebo NAP.
Tieto faktory ovplyvňujú, aký je celkový priebeh a riziko pre pacienta
Zvyčajne je typickým príznakom zvieravá bolesť na hrudi. Pridružiť sa môžu aj ostatné ťažkosti. Avšak, pri SAP sa ako spúšťač udáva námaha. Následne po ukončení záťaže problémy ustupujú. Zvyčajne je to počas niekoľkých minút, najviac však do 15. - 20. minút.
Pri NAP nie je vznik ťažkostí podmienený aktivitou či stresom. Nastupuje v pokoji a trvá dlhšie. Nestabilná forma je klasifikovaná aj ako prvá epizóda angíny pektrois, ale aj taká stabilná AP, ktorej priebeh a intenzita sa zhoršila. Dôležité včasné odborné vyšetrenie a liečba, bez rozdielu formy AP.
Pridružiť sa môžu aj ostatné spomínané symptómy, ako je napríklad vyžarovanie bolesti, pocit nedostatku vzduchu (dušnosť, dyspnoe). V niektorých prípadoch ischémie srdca sa nemusí vybaviť bolesť na hrudi. Človek je slabý, unavený, ľahko sa vyčerpá a môže mať pocit miernej dušnosti.
Najčastejšie otázky a odpovede na tému angina pectoris
Pýtate sa...
Čo je angina pectoris?
Angina pectoris je typ bolesti na hrudi spôsobená nedostatočným prietokom krvi do srdcového svalu. Zvyčajne sa prejavuje ako zvieravá alebo tlaková bolesť, ktorá môže vyžarovať do ramien, krku alebo čeľuste. Môže byť vyvolaná fyzickou námahou, emocionálnym stresom alebo inými faktormi a je varovným signálom, že srdce nedostáva dostatok kyslíka
Aké sú hlavné príznaky anginy pectoris?
Hlavným príznakom je zvieravá, tlaková alebo palivá bolesť na hrudi, ktorá môže vyžarovať do ramien, krku, sánky alebo chrbta. Pridružené môžu byť príznaky ako pocit nedostatku vzduchu, nevoľnosť, potenie, závraty a únava
Aký je rozdiel medzi stabilnou a nestabilnou anginou pectoris?
Stabilná angina pectoris (SAP) sa vyskytuje predvídateľne počas fyzickej aktivity alebo stresu a ustupuje po odpočinku alebo podaní nitroglycerínu. Nestabilná angina pectoris (NAP) sa môže objaviť náhle, v pokoji, a je zvyčajne intenzívnejšia a dlhšie trvá. NAP je vážnejší stav a môže predchádzať infarktu myokardu
Ako sa diagnostikuje angina pectoris?
Diagnóza sa zakladá na anamnéze, fyzikálnom vyšetrení a viacerých testoch vrátane EKG, záťažového EKG, ECHO, koronarografie a ďalších zobrazovacích technikách, ako CT, MRI alebo SPECT (perfúzna scintigrafia pľúc)
Ako sa lieči angina pectoris?
Liečba zahŕňa zmenu životného štýlu, farmakologickú liečbu a v niektorých prípadoch aj invazívne zákroky, ako je angioplastika alebo bypass. Lieky môžu zahŕňať nitráty, beta-blokátory, kalciové blokátory, statíny a antitrombotické lieky
Čo robiť pri záchvate anginy pectoris?
Pri záchvate anginy pectoris je potrebné prerušiť všetku aktivitu, upokojiť sa a aplikovať nitroglycerín, ak je predpísaný. Ak bolesť neustúpi do niekoľkých minút, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o infarkt myokardu
Je možné anginu pectoris vyliečiť?
Angina pectoris nie je úplne vyliečiteľná ale jej priebeh sa dá kontrolovať a zlepšiť pomocou vhodnej liečby a zmien v životnom štýle. Prevencia a riadenie rizikových faktorov sú kľúčové pre zníženie frekvencie a závažnosti záchvatov
escardio.org- 2023 ESC Guidelines for the management of acute coronary syndrome ahajournals.org AHA/ACC/ACCP/NLA/PCNA Guideline for the Management of Patients With Chronic Coronary Disease: A Report of the American Heart Association/American College of Cardiology Joint Committe on Clinical Practice Guidelines
iscpcardio.org - Promoting and facilitating strategies to improve cardiovascular health worldwide
Stredná zdravotnícka škola v Nitre mi dala základ pre uplatnenie sa v oblasti zdravia a chorôb. Vďaka nej som 2 roky pracoval na traumatologickej klinike a ambulancii vo FN Nitra. Od roku 2006 som bol zamestnaný v záchrannej zdravotnej službe, kde som zotrval do roku 2017.
Bakalárske štúdium som absolvoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Bakalársky titul mi umožnil pokračovať v poslaní zdravotníckeho záchranára. Medzičasom som získal miesto na tiesňovej linke 155. V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti tak pôsobím do dnešnej doby.
Záujem o človeka, zdravie a aj samotné choroby som mal už v detstve, čo mi dalo predpoklad venovať sa tejto téme i v dospelosti. Štúdium a získavanie nových informácií v praxi mi poskytlo skvelý podklad pre písanie odborných textov a to v podobe článkov, ktorým porozumejú i bežní ľudia. Moja záľuba v portáli Zdravotéka má tak pevné základy v rokoch praxe aj v osobnom záujme. Podobne ma zaujíma i zdravá strava, výživa a celkovo zdravý životný štýl. Svoj voľný čas vypĺňam rodinou a športom
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
