Angina pectoris: Čo je a aké má príznaky stabilná či nestabilná forma bolesti na hrudi?

Angina pectoris: Čo je a aké má príznaky stabilná či nestabilná forma bolesti na hrudi?
Zdroj foto: Getty images

Angina pectoris alebo angína pektoris, je jednou formou ischemickej choroby srdca. Vzniká následkom nepomeru medzi potrebou a prísunom krvi, a teda aj kyslíka i živín, do srdca. Typicky sa vyskytuje pri zvýšenej fyzickej či psychickej záťaži. Záchvaty angíny pektoris sa opakujú a ich prejavom je tlaková alebo zvieravá bolesť na hrudi.

Charakteristika

Angína pectoris alebo angina pektoris je známa pod označením skratkou AP, ale i ako hrudníková či srdcová angína. Pomenovanie vzniklo z latinského angere, čo znamená zvierať a slova pectoris, ktoré označuje hrudník.

Doslova typický príznak zvierania hrudníka
Bolesť na hrudi / zvieranie hrudníka. 

Najčastejšie vás zaujíma: 
Čo je to angína pectoris, prečo sa delí na stabilnú a nestabilnú formu? 
Ako sa prejavuje? 
Ako na prevenciu a liečbu?

Angina pektoris je jednou z foriem ischemickej choroby srdca. Vekom jej výskyt stúpa, a to najmä u mužov. Vo vyššom veku je zastúpenie u oboch pohlaví približne rovnaké. Avšak, postihuje tiež mladých.

AP sa rozdeľuje na viac foriem.

Pričom tie môžu prebiehať akútne alebo chronicky. Akútna forma sa nazýva aj ako nestabilná angína pectoris, označuje sa skratkou NAP. Môžeme ju nájsť aj pod označením instabilná AP. Chronická prebieha dlhodobo a zastupuje ju stabilná angína pectoris, skratka SAP

Existuje aj iný druh, a to je vazospastická alebo tiež Prinzmetalová angína pectoris.

Angína pektoris sa zaraďuje pod ischemickú chorobu srdca a jej hlavnou príčinou je nepomer medzi potrebou a prítokom okysličenej krvi do buniek srdcového svalu, čiže kardiomyocytov. Najčastejšie nastupuje pri zvýšenej potrebe, a tá vzniká následkom nadmernej záťaže. Námaha môže byť fyzická, ale aj psychická.

Dôvodom sú najmä aterosklerózou poškodené koronárne (srdcové) tepny, ktoré nedokážu naplniť požiadavku zvýšeného prietoku krvi do svalu. Vnútorný priemer cievy je zúžený, čo zapríčiní obmedzenie prietoku krvi v momente zvýšenej srdcovej činnosti.  Podobne môže takýto nepomer zapríčiniť aj zúženie aorty, hypertrofia srdca či hypertyreóza.

Prečítajte si tiež článok o ischemickej chorobe srdca na Zdravotéke.

Klasifikáciu anginy pectoris v skratke uvádza tabuľka

Forma AP Popis
Stabilná angina pectoris
  • chronická forma
  • opakuje sa
  • vzniká pri zvýšenej námahe
  • dôvodom je 70 % stenózy srdcovej tepny
  • v pokoji ustupuje do 15 - 20 minút
  • na EKG sú prítomné depresie ST úseku
Nestabilná angina pectoris
  • označuje sa aj ako instabilná AP
  • podjednotkou akútneho koronárneho syndrómu
  • novovzniknutá AP
  • zhoršená stabilná AP
  • vzniká aj v pokoji
  • trvá dlhšie
  • dôvodom je ruptúra aterosklerotického plátu s následnou trombózou
  • cieva nie je úplne uzatvorená
  • nevzniká nekróza myokardu, čiže infarkt srdca
  • na EKG sú ST depresie
Vazospastická angina pectoris
  • označuje sa aj ako Prinzmetalová AP
  • vzniká u mladých
  • bez aterosklerotických zmien
  • najčastejšie nastupuje o 4. hodine
  • dôvodom je spazmus, čiže stiahnutie srdcovej tepny
  • môže vzniknúť až úplné uzatvorenie cievy, takzvaná oklúzia
  • EKG má obraz STEMI (infarktu myokardu s eleváciami ST)
  • nevzniká nekróza srdcového svalu

Príčiny

Príčinou angíny pektoris je nepomer medzi potrebou prekrvenia, čiže aj okysličenia, a prísunom krvi do srdcového svalu. Srdcová činnosť, čiže práca srdcového svalu, si vyžaduje neustálu dodávku kyslíku a živín. Rovnako, dôležitý je aj odvod produktov a odpadov metabolizmu.

Najčastejšou príčinou vzniku je ateroskleróza koronárnych tepien. Vnútorný priemer, čiže priesvit (lúmen) cievy je zmenšený aterosklerotickým procesom. V pokoji môže toto zúženie zaberať až 70 % priestoru tepny a nevzniknú ťažkosti. Avšak, pri námahe sa spotreba kyslíka zvyšuje.

Angína pectoris a ateroskleróza a aterosklerotický plát v koronárnej, čiže srdcovej cieve
AP pre aterosklerózu koronárnej tepny. Zdroj foto: Getty images

Srdce vykonáva väčšiu činnosť, nastáva tachykardia, ktorú môže človek vnímať ako zrýchlený pulz a rýchle búšenie srdca. Tento fyziologický dej vyžaduje zvýšený prietok krvi a takto poškodená cieva ho nemôže zabezpečiť. Dôsledkom čoho vznikajú anginózne (zvieravé) bolesti na hrudi a iné ťažkosti.

Príčinou je stabilná angina pektoris

Ak ťažkosti vznikajú pri zvýšenej námahe, v podobe fyzickej či duševnej záťaže, ide o stabilnú anginu pektoris. SAP sa radí pod chronickú formu ICHS. Je to prechodný stav, ktorý nevyvolá nezvratné poškodenie srdca, ale iba dočasné nedokrvenie subendokardiálnej vrstvy srdcovej steny.

Zvýšenou námahou môže byť napríklad ťažšia prácabehdlhšia chôdza, kráčanie po schodoch či hádka, alebo stres. Prerušenie preťaženia spôsobí úľavu a úplný ústup ťažkostí. A to najviac do 15. - 20. minút. Aj pri tejto forme AP môže byť cieva zúžená až na 70 % svojho vnútorného priemeru a ťažkosti nastupujú v závislosti na rozsahu a trvania zaťaženia.

U človeka s AP môže provokovať nástup ťažkostí aj chladné prostredie, prechod z tepla do studeného ovzdušia v zime.

Alebo nestabilná angina pektoris

Opakom je nestabilná angina pektoris. Jej dôvodom je prasknutie aterosklerotického plátu s následným nasadaním krvných doštičiek na poškodenú vrstvu. Vzniká trombus, trombóza. Tento stav však nevytvorí úplné uzatvorenie priesvitu cievy a je zachované aspoň čiastočné prekrvenie srdcového svalu.

Síce vzniká ischémia s nástupom ťažkostí, ale neprechádza do nekrózy, čiže infarktu myokardu. Ťažkosti nastupujú v pokoji, bez predošlej námahy. Trvajú viac ako 20 minút. Ako NAP sa označuje aj novovzniknutá angina pektoris alebo zhoršená stabilná angina pektoris.

Osobitým typom je vazospastická angina pectoris

Táto forma sa označuje aj ako Prinzmetalová AP. Jej dôvodom nie je aterosklerotický plát a poškodenie koronárnej cievy, ale jej spazmus, čiže stiahnutie. Hlavný dôvod zúženia nie je známy a nie je ani dôsledkom zvýšenej záťaže. Avšak, môže byť následkom užitia kokaínu.

Zvyčajne je spazmus koronárnej tepny prechodný stav a ustupuje do 30 minút. Vyskytuje sa aj v mladom veku a vzácne býva príčinou úplného stiahnutia až infarktu myokardu.

Aké iné príčiny sú za týmto ochorením?

Medzi ostatné príčiny AP sa uvádza zmiešaná forma, ktorá kombinuje aterosklerotické zúženie a spazmus cievy. Ale aj koronárny syndróm X. V tomto prípade vznikajú ťažkosti na základe zvýšenej námahy. Avšak, nepreukáže sa spazmus a ani ateroskleróza koronárnych tepien. Príčinou sú pravdepodobne mikrovaskulárne zmeny, čiže na úrovni najmenších cievok srdca.

Ischémia srdca môže nastať aj z iných príčin, a to je napríklad:

  • zúženie aortálnej chlopne
  • vrodené srdcové chyby
  • zväčšenie srdca
  • hypertenzia
  • hypertyreóza
  • zápal ciev, ako je Kawasakiho choroba
  • úraz
  • embólia
  • nedostatok kyslíka vo vdychovanom vzduchu
  • anémia
  • horúčka
  • tachykardia

TIP: ostatné príčiny zrýchleného tepu v článku na Zdravotéke.

Rizikové faktory pre vznik ischémie srdca, a teda aj AP:

  • ateroskleróza
  • vysoký krvný tlak
  • cukrovka
  • nadváha a obezita
  • trombóza
  • porucha metabolizmu tukov
    • vysoká hladina cholesterolu v krvi 
    • nadbytok tukov v strave
  • strava chudobná na ovocie a zeleninu a celkovo zlé stravovacie návyky
  • nedostatočná pohybová aktivita a sedavý spôsob života
  • nadbytok soli
  • fajčenie
  • alkohol
  • drogy
  • nadmerný psychický stres
  • rodinný výskyt a genetická záťaž
  • mužské pohlavie
  • vyšší vek

Príznaky

Angína pektoris sa klinicky prejavuje ako typické zvieranie hrudníka. Bolesť je teda zvieravá alebo tlaková, ale môže mať aj charakter pálenia, či neurčitého negatívne vnímaného pocitu. Tento stav sa označuje aj ako hrudný dyskomfort. Chorí často opisujú ako keby mali kameň na hrudi alebo ako keď im niekto sedí na hrudníku.

Bolesť je lokalizovaná v strede hrude, za hrudnou kosťou. Často vyžaruje do ramien, hornej končatiny, prstov, ale aj do krku, sánky, čeľuste, medzi lopatky či do vrchnej časti brucha. Ťažkosti pri SAP provokuje námaha. Pri NAP nastupujú aj bez predošlej záťaže.

Ťažkosti pri AP vznikajú po:

  • fyzickej námahe
    • ťažšia práca
    • beh
    • rýchla chôdza
    • chôdza na dlhšiu vzdialenosť
    • chôdza po schodoch
    • pri závažnejšom postihnutí ciev aj chôdza na kratšiu vzdialenosť
  • psychickom zaťažení, ako je stres, hádka, emočný stav
  • pri prechode do chladného prostredia
  • aj po jedle, v prípade príjmu väčšej porcie stravy
  • pri NAP je to aj v pokoji

Príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť pri AP:

  • bolesť na hrudi, čiže stenokardia (stenokardie)
    • zvieranie hrude, ako typický prejav AP
    • tlak
    • pálenie
    • dyskomfort
  • vyžarovanie bolesti
    • ramená
    • horná končatina až prsty
    • krk
    • sánka a horná čeľusť
    • medzi lopatky
    • vrchná časť brucha
  • dušnosť, sťažené dýchanie, pocit nedostatku vzduchu
  • nevoľnosť
  • pocit na vracanie až vracanie
  • potenie
  • bledosť
  • závraty
  • mdloba
  • krátkodobá strata vedomia, kolaps, synkopa
  • úzkosť
  • strach zo smrti, takzvaný horror mortis

Diagnostika

Diagnostika angíny pektoris vychádza z anamnézy a z klinického obrazu. Lekár zisťuje podmienky vzniku ťažkostí, ich charakter a sprievodné problémy. Ďalej sa vykonávajú laboratórne vyšetrenia krvi, ktoré slúžia aj pre zistenie rizikových faktorov, ako je napríklad zvýšený cholesterol či cukor v krvi.

K základným vyšetreniam patrí EKG, následne 24 hodinové EKG, takzvaný EKG Holter. ale aj záťažové EKG a bicyklová ergometria (alebo v behu). Využívajú sa aj provokačné testy a kombinácia liekov so zobrazovacou metódou. Následne sa robí ECHO, čo je ultrasonografické vyšetrenie srdca a aj jeho činnosti. Medzi ostatné metódy patrí aj CT, MRI či SPECT (tomografická scintigrafia, čiže aj single photon emission computed tomography).

Špeciálnou vyšetrovacou metódou je koronarografia (angiografia). Ide o kontrastné röntgenologické vyšetrenie koronárnych (srdcových, vencových) tepien. Katetrizácia, čiže zavedenie katétra do väčších periférnych žíl až smerom do srdcových tepien a následné vstrekovanie kontrastnej látky. Pri priebežnej RTG kontrole sa zistí obmedzenie až uzatvorenie krvného riečiska.

Koronarografia a koronárna angioplastika vo videu

Zdroj videa: YouTube, Nucleus Medical Media, Coronary Angioplasty (Femoral Access): https://www.youtube.com/watch?v=MKRGgX5rYbY

Táto metóda je diagnostickoliečebná, nakoľko sa pri katetrizácii môže vykonať aj rozšírenie zúženej tepny, čiže angioplastika. Známy je pojem balónikovanie a následné zavedenie STENT-u. Ide o minimálny invazívny zákrok, označuje sa aj ako PTCA, PKI (perkutánna transluminálna koronárna angioplastika / intervencia). Zotavenie po koronarografii, resp. angioplastike je rýchle.

AP sa klasifikuje metódou podľa Kanadskej kardiovaskulárnej spoločnosti - CCS na:

  • I. triedu - tolerancia námahy, ak tak AP pri vysokej intenzite námahy
  • II. triedu -toleruje chôdzupo rovine na 200 metrov
    • výstup po schodoch na 2. poschodie
    • AP pre emočnú záťaž
    • po ťažšom jedle
    • v chladnom prostredí
    • ráno po zobudení
  • III. triedu - toleruje iba minimálnu námahu
    • s významným obmedzením bežnej fyzickej aktivity
    • AP pri chôdzi po rovine na pár metrov
  • IV. triedu - bolesť na hrudníku aj v pokoji
    • neschopnosť vykonávať akúkoľvek činnosť bez prejavov AP

Samozrejme, pri bolestiach na hrudníku je dôležité odlíšenie príčiny, čiže diferenciálna diagnostika. Nakoľko za bolesťou v tejto lokalite sú rôznorodé ochorenia, ako napríklad:

  • aneuryzma aorty
  • pľúcna embólia
  • peptický vred
  • zápal pažeráka
  • GERD, čiže gastroezofageálny reflux
  • bolesti chrbtice
  • nádory v hrudníku
  • panická porucha a úzkosť
  • herpetická infekcia

Priebeh

Priebeh angíny pektoris je závislý na viacerých okolnostiach. A to aké závažné je postihnutie koronárnej tepny v akom rozsahu. Na akom mieste, ktorá cieva či ide o viac cievne postihnutie. Aký mechanizmus vyvoláva, a teda či ide o SAP, alebo NAP. 

Zvyčajne je typickým príznakom zvieravá bolesť na hrudi. Pridružiť sa môžu aj ostatné ťažkosti. Avšak, pri SAP sa ako spúšťač udáva námaha. Následne po ukončení záťaže problémy ustupujú. Zvyčajne je to počas niekoľkých minút, najviac však do 15. - 20. minút.

Pri NAP nie je vznik ťažkostí podmienený aktivitou či stresom. Nastupuje v pokoji a trvá dlhšie. Nestabilná forma je klasifikovaná aj ako prvá epizóda angíny pektrois, ale aj taká stabilná AP, ktorej priebeh a intenzita sa zhoršila. Dôležité včasné odborné vyšetrenie a liečba, bez rozdielu formy AP.

Pridružiť sa môžu aj ostatné spomínané symptómy, ako je napríklad vyžarovanie bolesti, pocit nedostatku vzduchu (dušnosť, dyspnoe). V niektorých prípadoch ischémie srdca sa nemusí vybaviť bolesť na hrudi. Človek je slabý, unavený, ľahko sa vyčerpá a môže mať pocit miernej dušnosti.

Ako sa lieči: Angina pectoris - stenokardia

Ako sa lieči a či sa dá vyliečiť angína pectoris?

Zobraziť viac

Čo spôsobuje angínu pektoris?

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané