Faryngitída je definovaná ako zápal sliznice hltanu. Mnohí z nás si mýlia faryngitídu s inými ochoreniami dýchacích ciest. V mnohých odborných článkoch sa zápal v oblasti hltanu označuje ako tonzilofaryngitída.
Základné pojmy sú vysvetlené nasledovne:
Faryngitída – zápal sliznice hltana,
Laryngitída – zápal hrtanu,
Tonzilitída – najčastejšie postihuje krčné mandle,
Tonzilofaryngitída – zápal steny hltanu a mandlí.
Hltan je dôležitý pre dýchanie a prehĺtanie. Je označovaný aj ako križovatka dýchacích a prehĺtacích ciest. Hltan je svalová trubica, ktorá je uložená pod krčnou chrbticou. Má veľkosť 13 cm.
Hltan je rozdelený na 3 časti:
nosová (nazofarynx, epifarynx),
ústna (orofarynx, mezofarynx),
hrtanová (hypofarynx).
Súčasťou hltanu sú mandle, ktoré sú tvorené lymfatickým tkanivom. Tkanivo mandlí sa vo veľkej miere podieľa na správnej funkcii imunitného systému.
Vedeli ste, že...
Faryngitída je bežným ochorením. V jednej vedeckej štúdii 16 % dospelých a 41 % detí prekonalo ochorenie aspoň raz za rok.
Faryngitída sa zriedkavo vyskytuje u dojčiat mladších ako 1 rok. Menej často u dojčiat mladších ako 2 roky. Faryngitída najčastejšie postihuje deti vo veku 4 až 7 rokov.
Ochorenie sa môže vyskytnúť aj u dospelých. Ale v menšej miere ako u detí. Najčastejšie postihuje rodičov detí v školskom veku a ľudí, ktorí pracujú v detských kolektívoch.
Faryngitída sa vyskytuje celoročne. Najviac prípadov ochorenia je v jesenných a zimných mesiacoch. Prenáša sa sekrétom dýchacích ciest. Inkubačná doba je 24 až 72 hodín.
Faryngitída je častým ochorením najmä v krajinách, kde sú nadmerne predpisované a užívané antibiotiká.
V praxi rozlišujeme 2 typy faryngitídy:
Akútny zápal sliznice hltana - vyvolávateľom ochorenia sú vírusy (influenza, parainfluenza) alebo baktérie (streptokoky, stafylokoky, hemofily). Akútny zápal sliznice hltana je charakterizovaný ako povrchový zápal hltana.
Typickými príznakmi sú prekrvenie sliznice, opuch sliznice a porucha sekrécie.
Často sa vyskytuje ako súčasť zápalu horných aj dolných dýchacích orgánov.
Chronický zápal hltana - príčinou vzniku ochorenia sú fajčenie, konzumácia alkoholických nápojov alebo rôzne typy alergií.
Z mechanických príčin sú to hlavne polypy alebo porušenie nosovej prepážky.
Na chronicky zapálenej a často aj rozrušenej sliznici hltana sa ľahko prichytávajú a rozmnožujú vírusy, baktérie aj huby (streptokoky, hemofily, stafylokoky, E. coli, kandidy).
Príčiny
Vo väčšine prípadov príčinou faryngitídy je infekcia, a to buď vírusová alebo bakteriálna.
Najčastejšou príčinou akútnych zápalov hltanu sú vírusy. Približne u 6 až 20 % prípadov sú pôvodcom ochorenia rinovírusy a adenovírusy.
V 1 až 5 % všetkých prípadov zapríčiňujú ochorenie tieto vírusy:
V prípade bakteriálnych infekcií približne 6 až 20 % prípadov ochorenie zapríčiňuje baktéria Streptococcus pyogenes. V menšej miere (1 až 5 %) pôvodcom faryngitídy je mykoplazma alebo baktéria Arcanobacterium haemolyticus.
Predpokladá sa, že významnú úlohu pri rozvoji ochorenia má vek, ročné obdobie a prostredie. U malých detí sú najčastejšou príčinou vírusy. U starších detí a dospievajúcich vo väčšine prípadov ochorenie vyvolávajú baktérie.
Chronický zápal sliznice hltana môžu spôsobiť tieto faktory:
z vonkajších faktorov môžu dlhodobo poškodzovať sliznicu hltana prach, dym, plyny, fajčenie, chemikálie, horúci a suchý vzduch, chlad, veľké zmeny teploty, alkohol,
opakovane môže pôsobiť bakteriálna infekcia pri rinosinusitídach alebo pri tracheobronchitídach,
vplyv rôznych alergénov,
chronické systémové choroby (cukrovka, choroby obličiek, hormonálne zmeny),
zlá rečová technika (najmä u moderátorov a spevákov).
Príznaky
Príznaky faryngitídy sú nešpecifické.
Vo všeobecnosti medzi najčastejšie príznaky faryngitídy patria:
bolesť hrdla,
škriabanie v hrdle,
problémy s prehĺtaním,
zdurenie krčných lymfatických uzlín,
telesná teplota nad 38 oC,
zápach z úst.
Jedným z hlavných príznakov faryngitídy je bolesť hrdla. Zdroj foto: Getty Images
Rozlíšenie vírusovej a bakteriálnej faryngitídy nie je jednoduché. Vírusové infekcie sa často prejavujú:
zápalom spojiviek,
kašľom,
nádchou,
bolesťami svalov,
bolesťou hlavy.
Infekčná mononukleóza je príčinou až 10 % prípadov faryngitíd u dospievajúcich. Medzi prejavy patrí zväčšenie lymfatických uzlín, tonziliárny výpotok (exsudát) a zväčšená slezina (splenomegália).
V nasledujúcej tabuľke sú popísané príznaky pre vírusovú a streptokokovú faryngitídu
Vírusová
Streptokoková
zvýšená telesná teplota/normálna telesná teplota
zvýšená telesná teplota
bolesť v krku
bolesť v krku
Kašeľ
tonziliárne povlaky
Nádcha
zdurené krčné lymfatické uzliny
zápal očných spojoviek (konjuktivitída)
bolesť hlavy
Hnačky
bolesť brucha
zápal hltana
zvracanie
zápal hltana
Aké sú príznaky akútneho zápalu hltana?
Medzi celkové príznaky akútneho zápalu hltana patrí zvýšená telesná teplota a potenie. Uvedené príznaky sa objavujú najmä u malých detí. U starších detí a dospelých sú celkové príznaky nevýznamné.
Z lokálnych príznakov akútneho zápalu hltana sa objavujú:
suchosť, škrabanie a pálenie v hrdle,
bolesť hrdla (najmä pri prehĺtaní),
nutkanie na kašeľ,
pocit zatekania hlienov.
Lekár pri vyšetrení zistí prekrvenú opuchnutú zahlienenú sliznicu. Niekedy sa objavujú žlté bodky zhnisaných folikulov. V niektorých prípadoch môžu byť zväčšené a hmatom citlivé regionálne lymfatické uzliny.
Aké sú príznaky chronického zápalu hltana?
Medzi prejavy chronického zápalu hltana patrí:
škriabanie, pocit sucha, pálenia alebo cudzieho telesa v hrdle,
zvýšená tvorba a zatekanie hlienov,
bolesť pri prehĺtaní,
dráždenie na kašeľ.
Diagnostika
Pre stanovenie diagnózy je dôležité klinické vyšetrenie. Cieľom klinického vyšetrenia je zistenie subjektívnych a objektívnych príznakov.
V ďalšom kroku stanovenia správnej diagnózy je vykonanie laboratórneho vyšetrenia. Laboratórne vyšetrenie preukáže pôvodcu ochorenia.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté subjektívne a objektívne príznaky, ktoré sú súčasťou klinického vyšetrenia
Objektívne príznaky
Subjektívne príznaky
povlaky na krčných mandliach
bolesť v krku
začervenanie a opuch sliznice
telesná teplota nad 38 °C
zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny
petéchie (červené bodky na koži)
edematózna vulva
Laboratórne vyšetrenie pozostáva z:
1. Laboratórnych vyšetrení k priamemu dôkazu pôvodcu ochorenia:
kultivácia,
dôkaz streptokokového antigénu.
2. Laboratórneho vyšetrenia k nepriamemu dôkazu pôvodcu ochorenia:
dôkaz streptokokových protilátok.
3. Laboratórnych vyšetrení k dôkazu bakteriálnej infekcie:
špecifický imunochemický test na kvantitatívne stanovenie C-reaktívneho proteínu (CRP),
sedimentácia erytrocytov (FW).
Priebeh
Väčšina pacientov sa spontánne zotaví v priebehu 7 až 10 dní. Väčšina prípadov streptokokovej faryngitídy sa zlepší do 24 až 48 hodín po liečbe. Príznaky podobné chrípke môžu pretrvávať 5 až 10 dní. Prenos ochorenia je najmä kýchaním a kašľaním. Zdroj foto: Getty Images
Vírusové aj bakteriálne formy faryngitídy sú nákazlivé. Baktérie, ktoré spôsobujú faryngitídu, sa usídľujú najmä v nose a hrdle. Do okolitého prostredia sa dostávajú v podobe drobných kvapôčok pri kašľaní alebo kýchaní.
Človek sa môže nakaziť:
vdýchnutím drobných kvapôčok,
kontaktom s kontaminovaným predmetom,
konzumáciou kontaminovaných potravín a nápojov.
Úmrtnosť je veľmi zriedkavá, ale môže nastať v dôsledku obštrukcie horných dýchacích ciest.
Komplikácie faryngitídy sa objavujú u menej ako 1 % pacientov a môžu zahŕňať:
V prípade, ak faryngitídu spôsobuje baktéria Streptococcus pyogenes, tak sa u pacientov môže objaviť šarlach a vyrážky (exantém).
Šarlach sa zvyčajne prejavuje ako streptokoková angína (faryngitída, tonzilitída). Objavuje sa hlavne u detí medzi 3. až 10. rokom veku. Vstupnou bránou infekcie je vo väčšine prípadov nosohltan.
Prejavuje sa vznikom angíny s horúčkou, po ktorej nasleduje výsev. Výsev si môžeme predstaviť ako husiu kožu.
Ako sa lieči: Zápal nosohltanu - Faryngitída
Liečba faryngitídy, zápalu nosohltana: Lieky, pastilky i antibiotiká
Vyštudovala som Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Po ukončení štúdia som ostala pracovať na Univerzite. Do roku 2019 som viedla praktické cvičenia z predmetu Technológia liekov. Venovala som sa najmä príprave individuálne pripravovaných liekov v lekárňach. Počas môjho pôsobenia som sa chcela stále vzdelávať. V roku 2016 som obhájila rigoróznu prácu na Veterinární a farmaceutickej univerzite v Brne. Absolvovaním rigorózneho konania som získala poznatky z oblasti zákonov týkajúcich sa farmácie a medicíny. V roku 2017 som ukončila štúdium MHA na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Štúdiom som získala poznatky z oblasti verejného zdravotníctva. V roku 2021 som ukončila doktorandské štúdium (odbor parazitárne choroby) na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Túžba spoznávať nové veci a nové poznatky, ma doviedla k tomu, že som sa stala spoluzakladateľkou dermatovenerologickej ambulancie. A prečo práve ja Vám môžem podať informácie z medicínskej a farmaceutickej oblasti? Rada sa vzdelávam a spoznávam nové veci. Celé štúdium a aj vedecký výskum som zamerala na kožné choroby. Taktiež som získala vedomosti aj v oblasti parazitárnych chorôb. Písanie patrí medzi moje záľuby a istý druh relaxu.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
