Čo je to dezorientácia? Aké sú hlavné príčiny straty orientácie?

Čo je dezorientácia?

Rovnako ako bolesť brucha alebo demencia, aj dezorientácia je len príznak nejakého ochorenia, prípadne ide o následok úrazu hlavy. Dezorientovaná osoba stráca schopnosť presnej orientácie v čase, v priestore a v osobách, vrátane tej svojej. To znamená, že dotyčný nemá pojem o čase, dni, mesiaci alebo dokonca roku, nevie kde sa nachádza, alebo si nevie spomenúť na svoje meno, či mená najbližších osôb. 

Najskôr pacient stráca orientáciu v čase, neskôr v priestore a nakoniec aj v osobách.

Ako prvé si človek začína pliesť minulosť a prítomnosť. Nevie si spomenúť aký je rok, mesiac, deň, ročné obdobie. Má problém rozlíšiť, čo sa dialo včera a čo bolo už pred mesiacom. Takýto ľudia budia dojem, že žijú v minulosti, akoby sa ich čas zastavil.

Napríklad rozprávajú o zosnulých priateľoch, ale rozprávanie neznie ako spomienky, ale akoby spomínané osoby stále žili. 

Priestorová dezorientácia sa prejaví zmätenosťou najskôr v cudzom a neskôr aj v známom prostredí. Zo začiatku sa ľudia strácajú vo svojom meste, napríklad vystúpia z autobusu o zastávku skôr a nevedia sa vrátiť domov, pri ceste z práce zrazu nevedia, kde sa nachádzajú, často panikária a sú vystrašení. Po čase pacient nevie vo vlastnom byte nájsť kúpeľňu alebo toaletu a potrebuje celodennú starostlivosť. 

Ako posledná sa pridružuje neschopnosť rozoznávať osoby. Často si do neznámych osôb projektujú niekoho známeho. Napríklad oslovia predavačku v obchode ako svoju dcéru alebo vnučku, či opatrovateľku ako svoju manželku alebo matku.

V najťažších prípadoch pacienti nevedia spoznať samého seba na fotografiách alebo dokonca nespoznávajú vlastný odraz v zrkadle a  často sú na túto „cudziu osobu v zrkadle” zlí a nahnevaní.

Ako dezorientácia vzniká?

S dezorientáciou sa najčastejšie stretávame ako s príznakom Alzheimerovej choroby. Avšak dezorientovaný pacient môže trpieť mnohými inými ochoreniami. Väčšinou sú to ochorenia spojené s poškodením mozgu, napríklad vplyvom úrazu hlavy, degeneratívneho ochorenia alebo pôsobením toxických látok.

1. Rôzne ochorenia nervového systému

Najčastejšie ide priamo o ochorenia mozgu, pri ktorých dochádza k zánikom nervových buniek v dôležitých mozgových centrách.

Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo nazývaná mŕtvica alebo porážka je veľmi častou príčinou náhlej dezorientácie. Rozlišujeme ischemickú (nedokrvenie) a hemoragickú (krvácanie) cievnu mozgovú príhodu. Príznaky oboch sú veľmi podobné a zahŕňajú náhlu slabosť končatín, tŕpnutie, poruchu zraku, skomolenú reč, bolesti hlavy, závrate, zvracanie, poruchy pamäti, zmeny správania, demenciu, dezorientáciu a stratu vedomia.

Alzheimerova choroba je veľmi časté degeneratívne ochorenie mozgu. Podstatou tejto choroby je odumieranie a postupný zánik mozgových buniek v určitých centrách mozgu.

V prvom štádiu ochorenia sú príznaky nenápadné, neskôr sa začnú prejavovať problémy s pamäťou a dezorientácia, neschopnosť zapamätať si najmä nové informácie,  strata výkonnosti a samostatnosti.

Dezorientácia sa spája aj s inými degeneratívnymi neurologickými ochoreniami ako je Parkinsonova choroba. 

V bežnom živote sa s menšou mierou zmätenosti môžu ľudia stretnúť pri záchvate migrény alebo po prekonaní epileptického záchvatu či tetanického záchvatu. 

Životu nebezpečné sú infekčné ochorenia CNS, najmä meningitída a meningoencefalitída. Pri týchto ochoreniach sa dezorientácia prelína s delíriom, bolesťami hlavy, zvracaním, stuhnutou šijou, vyrážkou na koži a  horúčkou.

Zápal môžu vyvolať buď vírusy, baktérie, kvasinky a parazity. Po vyliečení môže pacient ešte dlhodobo trpieť poruchou koncentrácie, nespavosťou, depresiou, únavou, poruchou hybnosti končatín a chronickými bolesťami hlavy.

2. Duševné choroby 

Druhou skupinou ochorení, pri ktorých sa prejaví príznak dezorientácie sú rôzne psychické ochorenia. Duševné choroby sa môžu prejavovať aj dlhodobou dezorientáciou. Najčastejšie ide o delírium a demenciu. 

Delírium je náhly stav zmätenosti zapríčinený abnormálnym fungovaním mozgu. 

Zvyčajne je tento stav krátky a trvá niekoľko dní, nanajvýš týždňov. 

Veľmi často je delírium spojené s akútnou intoxikáciou napríklad alkoholom, ale aj naopak pri abstinenčnom syndróme. V popredí je dezorientácia časom a miestom, ďalej porucha pamäti, halucinácie, akcentované emócie až agresivita.

3. Úraz hlavy

Najčastejšou príčinou náhlej dezorientácie aj u mladého a doteraz zdravého človeka je úraz hlavy. Príčinou je poškodenie mozgu napr. otrasom alebo vnútorným zranením. 

Pri malých úrazoch so slabým úderom na hlavu nemusí dôjsť k žiadnym prejavom poškodenia mozgu, avšak pri vážnych nehodách, pádoch a silných úderoch na oblasť hlavy môže dôjsť až ku strate vedomia.   

Bezvedomie môže trvať len pár minút, ale po následnom prebratí je osoba zmätená, nepamätá si čo sa stalo, prečo sa ocitla na zemi, má bolesti hlavy a závrate, celkovo sa cíti slabá, môže začať vracať, mať dvojité videnie, problém vstať a chodiť.

V takýchto prípadoch ide otras mozgu. 

Strata pamäti, teda amnézia, ktorá je pre otras mozgu charakteristická, môže byť retrográdna alebo anterográdna.

Pri retrográdnej amnézii, si pacient nepamätá na okolnosti pred úrazom a pri anterográdnej amnézii na okolnosti krátko po prebudení z bezvedomia.

4. Intoxikácia látkami

Ďalšou príčinou dezorientácie aj u mladých osôb môže byť intoxikácia, teda otrava rôznymi látkami. Príkladom sú niektoré lieky, alkoholické nápoje, drogy a toxické látky uvoľňované z okolitých materiálov alebo požité omylom či úmyselne. Časté sú otravy psychofarmakami, oxidom uhoľnatým (pri horení, výfukový plyn), analgetikami (paracetamol), jedovatými rastlinami. 

Pri malom množstve požitej  látky u zdravého jedinca nemusí ísť o život ohrozujúci stav, toxická látka sa totiž po niekoľkých hodinách detoxikuje a vylúči z tela von. Avšak ak dôjde k intoxikácii veľkým množstvom, ťažkým jedom alebo je osoba oslabená či dieťa, môže dôjsť až k úmrtiu

Dezorientáciu môže spôsobiť aj opačný sled udalostí a to náhle vysadenie liekov, ktoré pacient užíva dlhodobo. Najčastejšie ide o antipsychotiká.

Všetky vymenované situácie majú podobné príznaky a to krátkodobú dezorientáciu, nevoľnosť, vracanie, hnačky, bolesti brucha a hlavy, závrate až bezvedomie. 

5. Dezorientácia z iných príčin

Ostatné príčiny zahŕňajú napríklad stavy ako je:

• horúčka, hlavne u malých detí a starších ľudí
• úpal po dlhom pobyte na slnku
• dehydratácia
• pobyt vo vysokých nadmorských výškach
• potápanie s rýchlym vynorením na hladinu
• hypoglykémia, teda málo cukru v krvi
• hyperglykémia, veľa cukru v krvi
• ochorenie srdca, infarkt 
• nízky a vysoký krvný tlak
• ochorenie pečene, pri zlyhaní jej funkcie
• respiračné zlyhanie
• zlyhanie obličiek
• veľmi intenzívna bolesť
• podchladenie
• nádorové ochorenie
• endokrinologické ochorenia (štítna žľaza, nadobličky)

Ako vníma svoj život dezorientovaná osoba?

Osoba s chronickým ochorením, napr. s demenciou akou je Alzheimerova choroba si v prvých štádiách ochorenia svoju dezorientáciu uvedomuje. Vníma, že má obdobia, kedy si nevie rozpamätať časovú os niektorých udalostí, často sa cíti zmätená na nových miestach, vie že nie je vo svojej koži ani v dobre známom prostredí. 

Takáto osoba prestáva dôverovať svojmu okoliu a svetu, nedôveruje ani svojim priateľom a rodine. Následkom tejto nedôvery ku najbližším je ešte väčšie uzatvorenie sa do seba.

Pacient sa zvykne sústrediť iba na to, čo už dlho a dôverne pozná a nové veci, vedomosti a osoby odmieta spoznať. 

V neskorších štádiách si dezorientovaný pacient nechce pripustiť, že s ním nie je čosi v poriadku. Časté zabúdanie sa preto snaží zamaskovať. 

Môže sa stať, že začne prežívať staré traumy v súčasnosti a vníma ich ako problém na riešenie. Ak mu príbuzní začnú vysvetľovať, že problém už nie je aktuálny, často sa cíti ukrivdený a môže byť nervózny a agresívny.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dezorientácia ide ruka v ruke s demenciou, depresiou, agresivitou, nespavosťou, apatiou. Takýto komplexný syndróm sa stáva náročným jednak pre postihnutú osobu, ale aj pre jej opatrovníkov. 

Je dezorientácia nebezpečná?

Áno, dezorientácia predstavuje riziko najmä pre postihnutú osobu a to v každodennom živote. Často dezorientovaní pacienti odídu z domu, nevedia sa vrátiť naspäť, blúdia po uliciach. Okoloidúci ľudia sa takýmto osobám boja prihovoriť a pomôcť im.

Často budia dojem, že sú pod vplyvom alkoholu alebo že oni sami sú nebezpeční. 

Zmätení jedinci na ulici môžu byť obeťou autonehody, násilia, krádeže alebo zneužitia. 

V stresových situáciách sa môžu dostať do stavu delíria, ktoré je sprevádzané halucináciami. 

Pri strate orientácie v čase takýto ľudia bežne zabudnú aj na pitný režim, príjem potravy, dôležitých liekov, či hygienu. Riziko sa zdvojnásobuje ak je osoba v staršom veku s podlomeným zdravím a užíva väčšie množstvo liekov.  

V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj tých, ktorí takto choré osoby zneužívajú. Sú to rôzny podvodníci a „šmejdi“, ktorí týchto ľudí okrádajú.

Diagnostika a liečba dezorientácie

Diagnostika je založená na vyšetrení priamymi cielenými otázkami - Aký je dátum?, Kde sa nachádzate? Ako sa voláte? a podobne. Pri neistých odpovediach je potrebné pýtať sa podrobnejšie, na dátum, deň, ročné obdobie. Podrobnejšie vyšetrenie k diagnostike poruchy mozgu vykonáva neurológ alebo psychiater. 

Základné vyšetrenia zahŕňajú zobrazovacie metódy a to CT mozgu pri úrazoch hlavy a podozrení na krvácanie do mozgu či mozgovú mŕtvicu. Magnetická rezonancia je užitočná pri diagnostike ochorení mozgu ako sú tumory, zápalové  alebo degeneratívne ochorenia.

Pri podozrení na intoxikáciu sú nevyhnutné podrobné krvné testy a rozbor moču.

Špecifická liečba dezorientácie neexistuje, je to príznak poškodenia alebo ochorenia mozgu. Ak za vznikom dezorientácie práve takéto ochorenie mozgu, je potrebné ho cielene liečiť.

Pri extrémnom nepokoji sa môžu podať lieky na upokojenie.

Základom je trpezlivosť, najmä pri dezorientácii spôsobenej úrazom hlavy, kedy príznaky samovoľne ustúpia. 

Samozrejme ak ide o vážny úraz hlavy sprevádzaný aj bezvedomím, najdôležitejšia je rýchla lekárska pomoc. 

Som opatrovateľ dezorientovanej osoby. Čo mám robiť a čomu sa mám vyhýbať?

1. Ihneď ráno po prebudení si spoločne zopakujte základné informácie napr. ako sa volá, kto ste vy, mená najbližšej rodiny, aký je deň, rok, ročné obdobie, mesto v ktorom sa nachádzate. 
2. Udržujte komunikáciu počas celého dňa, prejavujte záujem, pýtajte sa na pocity hladu, smädu, nevoľnosť.
3. Každý deň dodržujte rovnaký režim a rozvrh aktivít. 
4. Ak osoba začne hovoriť nepresné informácie, neprotirečte mu a nesnažte sa ho za každú cenu opraviť. Znásobuje to zmätok, hnev a nedôveru.
5. Pri rozrušení skúste odviesť pozornosť na inú tému. 
6. Nikdy takúto osobu nenechávajte osamote.