Kardiogénny šok: Aké má príčiny a príznaky?

Kardiogénny šok: Aké má príčiny a príznaky?
Zdroj foto: Getty images

Infarkt srdca alebo srdcové zlyhanie môže prejsť do kardiogénneho šoku. A to hlavne pri zanedbaní včasnej liečby. Avšak, existujú aj iné príčiny jeho vzniku.

Charakteristika

Kardiogénny šok je závažná komplikácia niektorých srdcovo - cievnych ochorení. Vďaka modernej dobe a účinnej liečbe sa nevyskytuje až tak často. Avšak, pri zanedbaní či oneskorení liečby končí smrťou.

Čo je to kardiogénny šok a čo vlastne slovo šok znamená?

Čo znamená z medicínskeho pohľadu slovo ŠOK?

Šok.

Toto slovo vo väčšine prípadov používame na označenie rôznorodých psychických reakcií. Napríklad stresujúcich či prekvapivých.

Avšak, z medicínskeho hľadiska má úplne iný význam.

Prečítajte si tiež: Článok v sekcii choroby - šok.

Definície šoku sú rôznorodé:

Šok je život ohrozujúci stav, keď nastala porucha prekrvenia tkanív a orgánov. Ak sa včas nelieči, dochádza k postupnému zlyhávaniu orgánov (ich funkcie) a orgánových systémov. Postihuje životne dôležité orgány, ako je mozog, srdce, pľúca či obličky.

Alebo...

Šok je nepomer medzi potrebou organizmu a dodávkou kyslíka či živín.

Ale aj...

Šok je akútna (náhla), alebo aj subakútna, zmena mikrocirkulácie a makrocirkulácie, ktorá sa prejaví znížením prekrvenia tkanív a orgánov. V bunkách nie je dostatok kyslíka, tento stav sa označuje ako hypoxia, a hromadia sa v nich toxické produkty metabolizmu.

Prechádza do poruchy funkcie buniek, orgánov a celých orgánových systémov. Ak sa včas nelieči, dochádza k nezvratnému, teda ireverzibilnému poškodeniu orgánov ako je mozog, srdce, pľúca či obličky a pečeň.

Prečo šok vzniká?

Príčiny stojace za vznikom môžu byť rozličné. Príkladom je veľké vonkajšie krvácanie, vnútorné krvácanie, zlomeniny, ochorenia tráviaceho traktu, dlhotrvajúce hnačky, vracanie a dehydratácia, ale aj infarkt srdca či alergická reakcia.

Šokovaní ľudia - udivení ľudia
Nie je šok - ako šok. Šok ohrozuje náš život a nešokuje našu psychiku. Foto: Getty images

Podľa vyvolávajúcej príčiny sa ďalej šok rozdeľuje.

Tabuľka uvádza rozdelenie šoku podľa príčiny

Hlavná kategória Názov šoku Vyvolávajúca príčina
Nedostatok krvi v cievach
a
pri nedostatku tekutín v organizme Všeobecne ho nájdeme pod označením - 
Hypovolemický šok (nepresné označenie)
Hemoragický pri krvácaní, ktoré môže nastať napríklad pri:
Traumatický pri poraneniach:
  • veľké krvácanie, napríklad z tepny
  • otvorené zlomeniny s veľkou stratou krvi
  • zlomeniny so skrytým krvácaním (zlomeniny stehna či panvy)
  • krvácanie do orgánov po tupých či penetrujúcich poraneniach
  • polytrauma - viacpočetné poranenia orgánových systémov, napríklad pri dopravnej nehode či páde z výšky
Popáleninový vzniká pri všetkých vážnejších popáleninách
  • únik tekutín z ciev do mimocievneho priestoru
  • vzniká generalizovaný opuch
  • zníženie množstva cirkulujúcej krvi a nedostatočné prekrvovanie tkanív
  • nízky tlak krvi
Hypovolemický pri zníženom objeme tekutiny v organizme, ak nie je zabezpečená dostatočná náhrada stratených tekutín
  • hnačka
  • pretrvávajúce vracanie
  • nadmerné potenie
  • nadmerné močenie
  • peritonitída
  • ascites
Nedostatočný minútový objem srdca - nepostačujúca funkcia srdca ako pumpy
a
znížené množstvo krvi vypudenej do telového obehu zo srdca V cievach je dostatočný objem krvi
Kardiogénny
  • infarkt myokardu
  • srdcové zlyhanie
  • chlopňové poruchy
  • arytmia - poruchy srdcového rytmu
Obštrukčný
Periférna porucha označuje sa aj ako distribučný šok V cievach je dostatok krvi, príčinou nie je krvácanie či zlyhanie srdca ako pumpy     Anafylaktický pri ťažkej alergickej reakcii, teda anafylaxii
napríklad po alergii na:
  • poštípanie hmyzom (včelou, osou, sršňom)
  • lieky
  • potraviny
Toxický  pri intoxikácii organizmu chemikáliou ale aj pri pankreatitíde
Septický  Sepsa, poznáme pojem otrava krvi, ako komplikácia niektorých infekcií
Neurogénny  Pri poranení mozgu a miechy - v oblasti krku a hrudníka
Endokrinný pri poruche funkcie žliaz s vnútorným vylučovaním

Fázy šoku

Šok má niekoľko fáz. Nevyskytne sa hneď v smrteľnej podobe. Avšak, rýchla a účinná liečba zabráni prechodu do jeho nezvratnej časti. Poznáme fázu kompenzácie, dekompenzácie a ireverzibilnú fázu.

Fázy šoku v tabuľke

Fáza Popis
Kompenzačná
  • v tejto dobe sa organizmus prispôsobuje náhlej zmene
  • snaží sa zachovať prekrvenie životne dôležitých orgánov ako je mozog, srdce, bránica, nadobličky (produkcia adrenalínu a noradrenalínu)
  • ostatné orgány a tkanivá sú prekrvené menej - obličky, pľúca, črevá, slezina, koža, svaly
  • tento stav sa označuje ako centralizácia obehu
  • zrýchľuje sa dych
  • zrýchľuje sa srdcová frekvencia - stúpa pulz
  • zosilňuje sa srdcová kontrakcia - systola
Dekompenzačná
  • nastáva rozšírenie ciev a klesá krvný tlak
  • tekutina prestupuje z krvi do priestoru mimo cievy - čo opäť znižuje krvný tlak
  • znižuje sa prekrvenie životne dôležitých orgánov, a opäť klesá tlak
  • z nedokrvených a poškodených buniek sa uvoľňujú toxické produkty metabolizmu a enzýmy
    • negatívne ovplyvňujú činnosť srdca
  • vzniká diseminovaná intravaskulárna koagulácia DIC - čo vedie ku krvácaniu do rôznych častí tela
Ireverzibilná
  • čiže nezvratná
  • ak sa šok nelieči, alebo sa s liečbou začne neskoro
  • trvalé poškodenie buniek, tkanív a orgánov
  • smrť

Aké prejavy má šok?

Šok sa prejavuje na viacerých častiach ľudského tela. Zmeny nastupujú postupne a v prípade, že sa nelieči, dochádza k takzvanému multiorgánovému zlyhaniu, označuje sa aj skratkou MODS - syndróm multiorgánovej dysfunkcie. Nakoniec až k úmrtiu postihnutého človeka.

Čo môžeme pozorovať pri šoku:

  • dýchanie a pľúca
    • zrýchlenie dýchania - tachypnoe
    • znížené prekrvenie pľúc vedie k ich poškodeniu, šokové pľúca až zlyhanie dýchania
  • srdce a kardiovaskulárny systém
    • zrýchlenie srdcovej činnosti - tachykardia
    • zrýchlený pulz, ktorý je plytký
    • následne nitkovitý pulz, pri hmataní je pulz iba ťažko nahmatateľný a slabý
    • až nehmatný pulz
    • pre nedokrvenie srdca vznik arytmií
    • nízky krvný tlak
    • následne až nemerateľný tlak krvi
  • kožné zmeny
  • neuro - psychické zmeny a mozog
  • obličky - pre znížené prekrvenie nastáva:
    • zníženie tvorby moču - oligúria
    • zastavenie močenia, tvorby moču - anúria
    • ak trvá ischémia obličiek viac ako 90 minút - obličky zlyhávajú - šoková oblička
  • pečeň - zníženie prekrvenia a funkcie

Z počutia možno poznáme výrazy ako protišokové opatrenia či protišoková poloha (v polohe ležmo na chrbte - zdvihnutie dolných končatín nad rovinu, do asi 30 cm nad podložku). Avšak, liečba šoku je zložitá, komplexná a závisí od vyvolávajúcej príčiny.

Je nevyhnutné a veľmi dôležité aby bola terapia podaná včas a bez časového omeškania. 
Inak šok prechádza do nezvratnej fázy a nasleduje smrť.

Kardiogénny šok je...

Definuje sa ako:

Stav kritického zníženia prekrvenia tkanív, orgánov a orgánových systémov na základe zníženého srdcového výdaju.

Nie je prítomné zníženie objemu cirkulujúcej krvi, ako je to napríklad pri krvácaní.

Srdce zlyhá ako pumpa. 

Pri zhodnotení kardiogénneho šoku sa používajú kritériá:

  1. hodnota systolického krvného tlaku je nižšia ako 90 mmHg - a to počas minimálne 30 minút
  2. pridružuje sa stáza krvi za ľavou srdcovou komorou
    • stúpa krvný tlak v pľúcach
    • riziko vzniku pľúcneho edému
  3. zníženie prekrvenia tkanív a orgánov, keď sa vyskytuje aspoň jeden z uvedených príznakov:
    • chladná a spotená pokožka
    • oligúria, teda zníženie tvorby moču
    • zmena psychiky
    • zvýšená hodnota laktátu - metabolický produkt

Vyskytuje asi v 4 - 9 % prípadov akútneho infarktu srdcového svalu.
Uvádza sa, že úmrtnosť v prvých 4 hodinách je 20 - 35 %.
Následne sa riziko zvyšuje na 40 - 60 %.
Pri výskyte arytmie nad 80 %.
Neúspešná liečba 100 %.

Riziko úmrtia zvyšuje vysoký vek, poškodenie mozgu následkom nedokrvenia, ťažká systolická porucha ľavej komory srdca, obličkové zlyhanie či vysoká hodnota laktátu.

Príčiny

Kardiogénnyn šok vzniká následkom rôznych príčin. Dochádza vtedy k zlyhaniu funkcie srdca ako pumpy. Srdce nie je schopné do telového obehu dodávať, a teda vypudzovať dostatočné množstvo krvi.

Krv je nosičom kyslíku a živín. Aby sa dostala do celého organizmu, musí ju srdce pumpovať.

Bunky, tkanivá, orgány a celé orgánové systémy sú neokysličené, ischemické, nemajú živiny na prácu a hromadia sa v nich splodiny, čiže toxické látky, metabolizmu.

Najčastejšie príčiny kardiogénneho šoku sú:

  1. najčastejšie pri infarkte srdcového svalu
    • 80 % zo všetkých pri akútnom infarkte ľavej komory
    • infarkt veľkého rozsahu - zasahujúci 40 a viac % ľavej komory
    • infarkt pravej komory srdca
  2. srdcové zlyhanie
    • akútna dekompenzácia chronického srdcového zlyhania
    • alebo akútne vzniknuté pre inú príčinu
  3. mechanická komplikácia, napríklad pri:
    • Mitrálnej regurgitácii - chlopňová chyba, aortálna insuficiencia
    • poškodení medzikomorovej prepážky
    • prasknutí steny srdca
  4. závažná srdcová nepravidelnosť - malígna arytmia
  5. myokarditída - zápal svaloviny srdca
  6. endokarditída - zápal endokardu - vnútornej sliznice srdca
  7. kardiomyopatia
  8. kontúzia srdca - pri úrazoch
  9. obštrukcia pri nádorovom ochorení
  10. masívna pľúcna embólia
  11. disekcia aorty
  12. tamponáda srdca
  13. intoxikácia liekmi (betablokátory, blokátory kalciových kanálov)

Prečítajte si tiež: Srdcové zlyhanie - čo je to a aké sú príčiny jeho vzniku?.

Dopravná nehoda, autá, hasiči, polícia, záchranná služba
Pri dopravnej nehode môže vzniknúť traumatický šok pre polytraumu. Avšak, aj kardiogénny pre kontúziu srdca. Foto: Getty images

Príznaky

Šok všeobecne má svoje príznaky, ktoré uvádzame v prvej časti článku.

Symptómy kardiogénneho šoku v skratke:

  • pokožka je bledá až mramorová
  • pridružuje sa cyanóza, teda modré sfarbenie končekov prstov, pier
  • studená koža
  • studený pot
  • zrýchlená srdcová činnosť
  • až arytmia
  • zrýchlené dýchanie
  • pľúcna hypertenzia - zvýšený tlak v pľúcnom krvnom riečisku
    • následne vzniká opuch pľúc
    • chropky a bublanie počuteľné fonendoskopom
    • neskôr aj na diaľku
    • suchý kašeľ, neskôr vykašliavanie ružovej peny
    • preťaženie pravej komory a obojstranné srdcové zlyhanie
  • sťažené dýchanie, pocit dusenia sa
  • nízky krvný tlak
  • bolesť na hrudníku, pri infarkte srdca
  • zvýšená náplň krčných žíl pri zlyhaní srdcovej činnosti
  • mentálne zmeny a mozgová činnosť
    • únava
    • nepokoj
    • zmätenosť
    • úzkosť
    • strach zo smrti
    • porucha vedomia, bezvedomie, kóma
  • zníženie tvorby moču - oligúria

Riziko vzniku a priebeh ťažkostí zhoršujú aj faktory ako je vek nad 70 rokov, prítomná cukrovka, ochorenia koronárnych (srdcových) ciev.

Starý muž fajčí
Vysoký vek a pridružené ochorenia zvyšujú pravdepodobnosť výskytu kardiogénneho šoku pri srdcových ťažkostiach. Foto: Getty images

Diagnostika

Diagnostika je veľmi dôležitá. Musí byť včasná a rýchla. Dôležité je odhaliť prvotnú príčinu. Následne nastupuje špeciálne zameraná liečba.

V počiatočnej fáze sa posudzuje celkový stav človeka, základná anamnéza. Hodnotia sa fyziologické funkcie, ako je krvný tlak, pulz a jeho pravidelnosť a kvalita či saturácia krvi kyslíkom. Počúva sa dýchanie a činnosť srdca.

Hodnotí sa aj stav kože, jej farba a prítomnosť nadmerného potenia.

Dôležité je aj EKG, ktoré odhalí infarkt srdca, malígnu arytmiu.

Postupuje sa ja podľa pridružených ťažkostí. Prednemocničná fáza musí byť rýchla s včasným zahájením liečby.

V nemocnici sa dopĺňa laboratórne vyšetrenie krvi, biochémia. Ale aj ECHO.

Diferenciálna diagnostika následne a po stabilizácii pacienta pátra po príčine vzniku ťažkostí. V tom prípade sa môže doplniť aj RTG, SONO, CT či MRI.

Pri bolesti na hrudi a pozitívnom EKG náleze je indikáciou koronarografia a reperfúzna liečba.

Princíp liečby a smerovania pacienta pri infarkte srdca opisujeme v magazínovom článku Diagnóza s názvom infarkt, jeho liečba a smerovanie pacienta.

Infografika kardiogénneho šoku - rýchla diagnostika a včasná liečba
Čo je dôležité pri šoku?

Priebeh

Priebeh záleží od vyvolávajúcej príčiny a od rozsahu poškodenia funkcie srdca. Čím skôr sa začne liečba prvotného problému, tým je nižšie riziko vzniku komplikácií, a teda kardiogénneho šoku.

Priebeh ochorenia môže byť miernejší. K dekompenzácii dochádza po dlhšom čase bez liečby. Keď je dostatok času na nemocničnú liečbu predchádza sa vzniku šoku.

Avšak naopak, vyskytuje sa aj náhla dekompenzácia a prudký, rýchly priebeh s časovým horizontom v priebehu niekoľkých minút.

Uvádza sa, že kardiogénny šok je najzávažnejší spomedzi všetkých šokov s vysokou mierou úmrtnosti.

Preto je ťažké, až nemožné vyjadriť sa všeobecne k priebehu. Potrebné je hodnotenie konkrétneho prípadu a špecifickej príčiny, ktorá môže viesť ku vzniku dekompenzácie celkového zdravotného stavu a vyústeniu do kardiogénneho šoku.

Pri výskyte ťažkostí je vždy lepšie včasné odborné vyšetrenie, ako neskorá a neúčinná liečba, ktorá v prípade akéhokoľvek šoku môže znamenať smrť.

Prevencia - vždy najlepšia

Akékoľvek srdcovo - cievne ochorenie znižuje kvalitu života. Aj v tomto prípade je najlepšia prevencia. Myslite na zmenu životného štýlu, dostatočný pohyb, nefajčite, obmedzte príjem alkoholu, znížte príjem soli a tukov.

Potreba oddychu, relaxu a vyhýbanie sa stresu.

Dôležité je udržiavať normálny tlak krvi a dostatočná liečba hypertenzie alebo cukrovky.

Nezabúdajte, že pri výskyte ťažkostí je vždy najlepšou voľbou odborné vyšetrenie a včasná liečba. Avšak, nie vždy je to možné, nakoľko masívny infarkt môže byť prvou ťažkosťou z plného zdravia.

Ako na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení?

Ako sa lieči: Kardiogénny šok

Kardiogénny šok - Liečba liekmi i operačne. V núdzi 155

Zobraziť viac

Video o kardiogénnom šoku

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané