Aneuryzma: čo to je? Príznaky, príčiny a liečba cievnej výdute

Aneuryzma charakterizuje abnormálne vydutie (dilatáciu) cievnej steny. Toto patologické rozšírenie steny môže cievu oslabiť a rizikom je jej  prasknutie.

Najčastejšie postihuje hrudnú a brušnú aortu a ostatné tepny, teda artérie. Ide najmä o tepny v oblasti stehna či zákolenia a mozgové cievy. Na aorte zasahuje prevažne brušnú časť. A menej často sa vyskytuje v oblasti pečeňovej, obličkovej či krčnej tepny.

Aneuryzmy sa môžu vyskytnúť kdekoľvek v organizme. Najviac však postihujú aortu, jej brušnú časť a následne mozgové tepny.

Aneuryzma delíme podľa miesta vzniku. Možno ich jednoducho rozdeliť nasledovne:

• aneuryzma hrudnej aorty
• aneuryzma brušnej aorty
• mozgová aneuryzma
• periférna aneuryzma

Výduť cievy sa opisuje ako jej rozšírenie, a to na 1,5 násobok normálneho pôvodného priečneho priemeru (diametru). Je spôsobené chorobnou (patologickou) zmenou štruktúry cievnej steny. Presná príčina tejto zmeny nie je úplne objasnená.

Človek môže žiť s nerozpoznanou aneuryzmou dlhé roky, alebo k jej odhaleniu príde náhodne pri inom vyšetrení, či preventívnej prehliadke.

Závažnou komplikáciou je prasknutie (ruptúra) oslabenej vydutej cievnej steny, ktoré nasleduje náhle zhoršenie zdravotného stavu.

Preto sa aj aneuryzma označuje ako tichý zabijak či ako časovaná bomba.

Vo väčšine prípadov postihuje najmä starších mužov nad 50 rokov. Pri výdutiach mozgových ciev sú to aj mladí ľudia, a práve naopak, poväčšine ženy.

U mužov vo veku 65 - 75 rokov je približný výskyt 3 - 10 % a vysoké riziko výskytu aneuryzmy je nad 80 rokov.

Výduť cievy môže mať rozličný tvar. Pričom najčastejšie je vakovité rozšírenie aorty. Medzi iné tvary aneuryzmy sa radí napríklad člnkovité, vretenovité, difúzne či hadovité. Samozrejme, rozhodujúca je aj veľkosť. Samotná aneuryzma môže svojou veľkosťou zapríčiniť útlak okolitých štruktúr. Čo je hlavný problém hlavne pri mozgových aneuryzmách.

Pri aneuryzme brušnej aorty sa určuje veľkosť diametru aorty nad 3 cm. Pričom normálna šírka brušnej aorty je približne 2 cm a odlišnosti sú vzhľadom na vek a pohlavie. Pri šírke vonkajšieho priečneho priemeru nad 5,5 cm je brušná výduť klasifikovaná ako veľká. Malá aneuryzma je v rozmedzí do 4,5 cm.

Vyššie riziko prasknutia aneuryzmy brušnej aorty je v prípade veľkosti nad 5 cm.

V prípade mozgovej aneuryzmy sa výduť rozlišuje podľa veľkosti na:

• baby aneuryzmu do 3 mm
• malá výduť 4 - 6 mm
• stredná výduť 7 - 10 mm
• veľká výduť 11 - 25 mm
• gigantická výduť nad 25 mm

Rozdelenie aneuryzmy podľa druhu uvádza tabuľka

Príčina aneuryzmy nie je presne objasnená. Predpokladá sa multifaktoriálne pôsobenie viacerých rizikových činiteľov.

Patrí sem aj ateroskleróza, genetická predispozícia a rodinný výskyt. Vznik ovplyvňujú aj biochemické a enzymatické faktory či hemodynamický vplyv v mieste členenia a delenia aorty na menšie artérie.

Opisuje sa teda ako multifaktoriálne pôsobenie rizikových faktorov, medzi ktoré sa radí genetická predispozícia, rodinný výskyt, mužské pohlavie, kardiovaskulárne ochorenie či vysoký vek. Ďalej napríklad ateroskleróza, zápal cievy, vážne infekčné ochorenie, úraz, nádor poškodzujúci cievu zvonka či vrodená menejcennosť cievnej steny.

Aneuryzmy vznikajú poväčšine v miestach kde sa cievy ohýbajú a vetvia, čiže rozdeľujú. V danej oblasti je cieva pod najväčším hemodynamickým zaťažením. V prípade mozgových výdutí sa podieľa aj nižšia elasticita, menšia vrstva svaloviny a predpoklad vrodených predispozícií cievnej steny.

Človek sa s aneuryzmou nenarodí, vyvíja sa v priebehu života.

Medzi hlavné príčiny vzniku cievnych výdutí a rizikové faktory sa zaraďujú:

• ateroskleróza
• zápal cievy
• infekčné ochorenia, ako je napríklad syfilis, salmonelová arteritída, TBC, mykotická infekcia
• poškodenie cievy zvonka, jej nahlodanie nádorom, TBC, peptickým vredom
• úraz a poranenie cievy, napríklad pri operácii, po vpichu ihlou, pri katetrizačnom vyšetrení
• vrodená menejcennosť cievnej steny
• genetické a dedičné vplyvy
  • 12 x vyššie riziko u prvostupňových pokrvných potomkov 
  • poruchy spojivového tkaniva
  • Marfanov syndróm
  • Ehler - Danlosov syndróm
• biochemické a enzymatické faktory
  • znížené množstvo kolagénu, elastínu
  • deficit alfa 1 antitrypsínu
  • vyššia proteolytická aktivita enzýmov, matrix metaloproteinázy (MPPs)
• hemodynamické vplyvy
• hypertenzia, ako príčina komplikácie, čiže ruptúry výdute
• fajčenie
• alkohol
• vyšší vek nad 50 rokov
• mužské pohlavie
• celkovo zlý životný štýl

Príznaky v prípade aneuryzmy závisia na viacerých okolnostiach. A to na lokalizácii, druhu a rozsahu výdute i zdravotnom stave jedinca.

Avšak, výduť cievy sa nemusí prejaviť vôbec. A často je jej prvým prejavom prasknutie s následným náhlym a dramatickým rozvojom ťažkostí. Komplikácia v podobe ruptúry má často ťažký priebeh končiaci smrťou alebo s vážnymi trvalými následkami. Preto má aneuryzma pomenovanie tichý zabijak.

Hrudníková aorta

Aneuryzma hrudníkovej aorty spôsobuje množstvo problémov, ako je napríklad postihnutie aortálnej chlopne s následnou nedostačujúcou aortálnou funkciou. Krv sa nepostačujúco vyprázdňuje do aorty, čiže smerom do organizmu. Následkom toho vzniká hypertrofia a dilatácia ľavej komory srdca, čiže zväčšenie srdca.

Môže byť príčinou zúženia koronárnych tepien. Čo vyvoláva ťažkosti ako pri ischémii srdca, čiže angínu pectoris až infarkt srdcového svalu. Aneuryzma utláča aj okolité štruktúry nachádzajúce sa v hrudníku, a to hrtan, hlasivky, priedušnicu, priedušky či pažerák.

Príznaky hrudnej aneuryzmy tak patrí dýchavičnosť, zvýšený krvný tlak a bolesť na hrudníku.

Zaujímavé informácie: prečítajte si tiež články na Zdravotéke o angíne pectoris, ischemickej chorobe a infarkte srdca.

Brušná aorta

Pri postihnutí brušnej aorty sa udáva najvyšší výskyt v oblasti pod odstúpením obličkových tepien a až v 1/3 prípadov pokračuje až po bedrové tepny. Podstatné množstvo týchto brušných výdutí prebieha bezpríznakovo. Následne pri zväčšení nastupuje bolesť brucha a hrozí riziko jej prasknutia.

Základom ťažkostí je opäť útlak okolitých tkanív a štruktúr, ako sú napríklad črevá, obličky či stavce. Aneuryzma narúša aj prúdenie krvi cievou. To je následne predispozíciou vzniku trombov - krvných zrazenín. Krvné zrazeniny môžu spôsobiť ischémiu tkaniva v danej oblasti postihnutia.

Zdravotné komplikácie

Komplikáciou je aj odtrhnutie zrazeniny a prenos tohto embolusu, čiže embolizácia. Stáva sa tak napríklad pri aneuryzme artérie poplitea, čo je zákolenná tepna. Embólia v končatine zapríčiní ischémiu s následnými ťažkosťami. Nedokrvenie končatiny sa prejaví bolesťou, zmenou farby (fialová, bledá, mramorová až sivá) či pokles teploty nohy na dotyk.

Výduť môže byť aj dôvodom straty krvi z telesného obehu. Vzniká chudokrvnosť, teda anémia.

Pričom pri ruptúre aneuryzmy nastupuje sa zdravotný stav mení náhle. Nastupuje intenzívna, neznesiteľná až krutá bolesť, veľké krvné straty s prejavom šoku. Komplikácia je závažná, ohrozuje zdravie a život postihnutého človeka a aj napriek urgentnému chirurgickému zákroku zomiera 40 - 60 % pacientov.

Ruptúra aorty je akútny život ohrozujúci stav. Vyžaduje okamžitý lekársky zásah.

Mozgová aneuryzma

V prípade mozgovej aneuryzmy býva prvým prejavom jej existencie až prasknutie. To je vo väčšine prípadov následkom zvýšenia krvného tlaku pri oslabenej cievnej stene. Vzniká krvácavá cievna mozgová príhoda, ktorá značne ohrozuje zdravie a život človeka, a v podobe SAH / SAK (subarachnoidálnej hemoragie / krvácania).

Uvádza sa, že približne v 45 % prípadov mozgovej (intrakraniálnej) aneuryzmy nastáva ruptúra.
Pričom úmrtnosť sa udáva až v 44 % týchto krvácaní.
A približne 10 % postihnutých zomiera pred príchodom zdravotnej pomoci.

Vyznačuje sa ťažkosťami ako je intenzívna bolesť hlavy, meningeálne príznaky, teda meningizmus čo je napríklad opozícia šije, neschopnosť predkloniť hlavu a dotknúť sa hrudníka bradou, ale aj zvýšená citlivosť na hluk a svetlo, teda fotofóbia. Ďalej sa pridružuje zvracanie alebo porucha vedomia, a teda kolaps či bezvedomie.

Mozgová aneuryzma spôsobuje útlak mozgového tkaniva, nakoľko je mozog uložený v lebke a tá je nepoddajná. Čiže aj neprasknutá mozgová výduť má za následok rôzne nešpecifické ťažkosti. Ako je napríklad:

• porucha rovnováhy, chôdze a koordinácie
• porucha reči
• problém s videním, výpadok zorného poľa
• poruchy pamäti
• zhoršenie myslenia, spoznávania a spracovania informácií
• zníženie koncentrácie - sústredenosti
• zmeny správania
• únava, zvýšená spavosť

Tabuľka uvádza rozličné príznaky aneuryzmy a jej ruptúry podľa oblasti výskytu

Diagnostika prebieha na základe anamnézy, klinického obrazu pacienta a zobrazovacieho vyšetrenia.

Nakoľko aneuryzma menšieho rozsahu môže mať bezpríznakový, asymptomatický priebeh, dochádza k jej odhaleniu náhodne. Napríklad pri preventívnej prehliadke alebo ako vedľajší nález iného ochorenia.

Pri diagnostike aneuryzmy sa využívajú zobrazovacie metódy ako je RTG, USG (SONO), ale aj CT a MRI. Angiografia má svoje obmedzenia v stanovení celkového rozsahu a využíva sa menej často. K mykotyckému typu sa dopĺňa aj hemokultivácia, čiže odber krvi.

Pre určenie mozgovej aneuryzmy majú niektoré zobrazovacie formy limit. Avšak, základ pozostáva z CT a MRI vyšetrenia.

Následne sa volí aj CT angiografia a DSA, čo je digitálna subtrakčná angiografia. Angiografia je diagnostická metóda, pri ktorej sa do ciev vstrekne kontrastná látka a následne sa vykonávajú röntgenové či MRI snímky. Toto vyšetrenie môže pomôcť lekárovi identifikovať polohu a veľkosť aneuryzmy.

Pri neprasknutej forme prebieha často skryto a bezpríznakovo. Alebo sa vyskytujú vyššie uvedené príznaky.

Následné prasknutie sa prejaví vo väčšine prípadov náhle a intenzívnymi ťažkosťami. Rovnako jej to aj v prípade disekujúcej formy. Skoré diagnostika a včasná liečba má preto mnohokrát život zachraňujúci význam. V prípade týchto ochorení majú preventívne prehliadky a cielený screening aneuryziem veľký prevenčný význam.

Prasknutie aneuryzmy je závažný život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Prevencia vzniku aneuryzmy

Aj keď nemožno vždy zabrániť rozvoju aneuryzmy, existujú faktory, ktorými môžeme minimalizovať riziko vzniku.

Zdravá vyvážená strava obsahujúca dostatok ovocia, celozrnných produktov a zeleniny, bielkovín a zdravých tukov môže zabrániť tvorbe nielen aneuryzmy. Naopak eliminujte v jedálničku príliš tučné a slané jedlá, červené mäso, jednoduchý cukor a vysoko-spracované potraviny.

Pravidelné cvičenie, v tomto prípade najmä kardio, môže podporiť zdravý krvný obeh a prietok krvi srdcom i tepnami. Pohybová aktivita prispeiva k regulácii hmotnosti a prevencii obezite, ktorá je rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.

Vhodná je pravidelná kontrola krvného tlaku, a to primárne u jedincov s kardiovaskulárnymi obtiažmi.

Vylúčenie fajčenia tabakových výrobkov môže výrazne znížiť riziko vzniku aneuryzmy. To isté platí na konzumáciu alkoholu.

Dôležitou súčasťou prevencie sú aj pravidelné preventívne prehliadky u svojho obvodného lekára i špecialistov.

Najčastejšie otázky a odpovede o aneuryzme

Pýtate sa...

Čo je to aneuryzma?

- Aneuryzma je vydutie alebo "bublina" v stene krvnej cievy, najčastejšie v aorte, ktorá je najväčšou tepnou v tele. Táto výduť môže byť spôsobená slabosťou v stene cievy, ktorá sa môže zväčšovať a hrozí riziko jej prasknutia.

Aké sú hlavné príznaky aneuryzmy?

- Mnohé aneuryzmy sú asymptomatické, čo znamená, že nevykazujú žiadne príznaky, kým nedôjde k ich prasknutiu.

- Symptómy prasknutej aneuryzmy môžu zahŕňať náhlu a veľmi silnú bolesť, nízky krvný tlak, rýchly pulz a mdloby. Lokalizované aneuryzmy, ako je napríklad mozgová aneuryzma, môžu spôsobiť špecifické príznaky, ako sú bolesti hlavy, dvojité videnie, strata zraku alebo paralýza tváre.

Aké sú príčiny aneuryzmy?

- Príčiny aneuryzmy zahŕňajú genetické faktory, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie, obezita, chronické zápaly a inú multifaktoriálnu etiológiu.

Ako sa diagnostikuje aneuryzma?

- Aneuryzmy sa zvyčajne zistia náhodne pri vyšetreniach z iného dôvodu, ale môžu byť diagnostikované pomocou ultrazvuku, CT skenovania, MRI alebo angiografie, v závislosti na ich lokalizácii v tele.

Ako sa lieči aneuryzma?

- Liečba závisí od veľkosti a rizika prasknutia aneuryzmy. Menšie aneuryzmy môžu byť monitorované regulárnymi zdravotnými prehliadkami, zatiaľ čo väčšie alebo rýchlo rastúce aneuryzmy môžu vyžadovať chirurgický zákrok. Chirurgické možnosti zahŕňajú otvorenú operáciu alebo menej invazívny endovaskulárny zákrok.

Ako sa dá predísť aneuryzme?

- Predchádzanie aneuryzme zahŕňa kontrolu krvného tlaku, zdravú stravu bohatú na vlákninu, pravidelné cvičenie, zdravú reguláciu hmotnosti, vyhýbanie sa fajčeniu a obmedzenie konzumácie alkoholu.

- Dôležité sú pravidelné prevencie u lekárov a neodkladanie zdravotných problémov.