Ovčie kiahne: Komplexný sprievodca príznakmi, liečbou, komplikáciami a prevenciou.

To, ako sa ovčie kiahne prejavujú, počul asi každý.
Drobná početná kožná vyrážka a dieťa samá červená, neskôr biela krémom pokrytá, bodka. 
Avšak, ako vyzerajú a vieme ich odlíšiť napríklad od osýpok? 
Naviac, ich príznaky nie sú čisto iba kožné. 

Zaiste ste počuli i to, že hlavne v dospelosti sa môžu komplikovať. 
A najmä v tomto životnom období, nie iba jednou vyrážkou, zbavia človeka síl.

Často sa ďalej pýtate i to: Čo na kiahne? Ako sa ich zbaviť čo najskôr?

Varicella = ovčie kiahne. 
Variola = pravé kiahne. 
Pozrime sa na varičelu od začiatku... 

Vyvolávateľom je Virus Varicella-Zoster - VZV (Human herpes virus 3 alebo HHV-3).

Presnejšie ide o DNA vírus z

čeľade Herpesviridae, podčeľaď Alfaherpesviridae (α-herpetický vírus)

Vírus je celosvetovo rozšírený a väčšina ľudí prekoná ovčie kiahne v detskom veku.
Približne u 2 % prebieha po 20. roku života. 
Uvádza sa, že viac ako 95 % dospelej populácie je už voči ovčím kiahňam imúnna.

Počas primoinfekcie VZ, čiže pri prvej infekcii varicela vírusom, vznikajú ovčie kiahne.

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou vzduchom alebo často priamym kontaktom. Do organizmu preniká cez dýchacie cesty alebo očné spojovky.

Následne po vniknutí do ľudského tela sa množí v sliznici dýchacích ciest. V tomto čase väčšinou prebieha asymptomatická virémia, čiže bez prejavov a ťažkostí. Vírus sa ďalej v organizme šíri lymfatickým tkanivom a krvou, pričom sa množí aj v niektorých orgánoch.

Približne po 15 dňoch od infikovania nastupuje druhá vlna virémie, takzvaná sekundárna virémia. V tomto čase sa vírus vo veľkej miere dostáva do krvného obehu a kože.

Nastupujú typické kožné zmeny.

Po určitom čase organizmus a imunitný systém zvládnu ťažkosti a ochorenie ustupuje. Avšak, vírus nie je zničený.

VZV prežíva v tichosti, teda v latentnej forme, v gangliách senzitívnych nervov mozgu a miechy. V prípade, ak nastanú pre vírus pozitívne podmienky, prejaví sa sekundárnou infekciou ako pásový opar

Reaktiváciou VZV nastupuje ochorenie známe ako herpes zoster.

Charakteristické informácie o ovčích kiahňach

Varicela je vysoko nákazlivé ochorenie, o ktorom sú všeobecne známe niektoré informácie (... ktoré vysvetľujú najčastejšie otázky a ich odpovede).

V akom veku sa vyskytujú?

Kiahne sú typické ochorenie pre detský vek. Avšak, môžu postihnúť akýkoľvek vek.

Hlavnou kategóriou sú deti predškolského a školského veku, a to približne okolo 10. roku života. V tomto období prebiehajú mierne.

Má toto ochorenie sezónny výskyt?

Áno. Uvádza sa, že hlavnou sezónou pre ochorenie je obdobie zimy a jari.

Aká je inkubačná doba ochorenia?

Inkubačná doba sa pohybuje od 10 - 25 dní. Priemer je však okolo 14 dní. V určitých prípadoch sa predlžuje až na 3 týždne, a to hlavne u ľudí s poruchami imunity.

Počas inkubačnej doby je infikovaná osoba bezpríznaková aj napriek tomu, že vírus sa v tele množí. 

Kedy je ochorenie prenosné - infekčné?

Najvyššia miera infekčnosti začína 2 dni pred prvým výskytom kožných vyrážok.

Končí približne po 7 dňoch od prvého výsevu, keď zaschne posledná vyrážka na chrastu.

Po prekonaní vzniká dlhodobá imunita?

Toto tvrdenie je všeobecne známe. Avšak, nejde o imunitu ako takú. Vírus ďalej prežíva ticho v organizme a pri vhodných podmienkach sa reaktivuje a prejaví ako pásový opar. Toto riziko sa zvyšuje s vekom a u ľudí so zníženou imunitou. 

Môže sa ochorenie vyskytnúť viackrát u jedného človeka?

Áno.

Väčšinou sa kiahne vyskytnú iba jedenkrát počas života. Avšak, bol opísaný aj opakovaný výskyt. Tento jav je veľmi zriedkavý.

Existuje na kiahne očkovanie?

Áno.

Zdrojom nákazy je chorý človek.

Vírus sa uvoľňuje zo sliznice dýchacích ciest, ale aj z kožných vyrážok pred ich zaschnutím a prekrytím chrastou. A to už pred koncom inkubačnej doby, približne 2 dni pred vznikom kožného výsevu.

Ukončenie šírenia nastáva po zaschnutí všetkých kožných vriedkov a ich prekrytí chrastou. Zväčša tak príde po 7 dňoch od prvého výsevu. Uvádza sa, že je to asi 3 dni po poslednom výseve vyrážok. 

V niektorých prípadoch trvá doba infekčnosti aj dlhšie. Príkladom sú stavy oslabenej imunity.

Vírus do organizmu preniká cez sliznicu horných dýchacích ciest, dutiny ústnej a nosa (nosohltan - nasopharynx) a lymfatické tkanivo, kde sa množí. Následne sa lymfou a krvou šíri do retikuloendotelového systému.

Vírus sa prenáša aj transplacentárne - čiže cez placentu z tehotnej na plod.

Do kožných buniek sa vírus rozšíri pri sekundárnej virémii, preto vzniká typická vyrážka.

Po prekonaní ťažkostí imunitným systémom, sa herpesvírus uchováva v nervových senzorických gangliách. Nie je úplne eliminovaný a odstránený z tela. Pri reaktivácii vírusu vzniká pásový opar.

Závažnejšie prebiehajú kiahne u novorodencov, dospievajúcich a dospelých. Vtedy je rizikom rozvoj rôznorodých komplikácií.

Ide o akútne ochorenie, prebieha náhle. Ako prvé sa môžu prejaviť prodromálne príznaky. A to najmä u starších detí a dospelých. Prebiehajú vo forme horúčkového ochorenia, ako napríklad chrípka.

V druhej dobe, pri sekundárnej virémii - pri šírení vírusu krvou do tela a kože, vzniká typická kožná vyrážka.

Tabuľka uvádza jednotlivé štádiá kiahní

V niektorých prípadoch prebiehajú komplikovane

Tak ako je uvedené, u detí predškolského a školského veku prebieha v miernej forme. V prodromálnom štádiu dieťa nemusí pociťovať žiadne alebo iba mierne ťažkosti.

Situácia sa mení v prípade...

Ak k primárnej infekcii a výskytu ochorenia príde u starších detí, adolescentov (dospievajúcich) či u dospelých. Samostatnou skupinou sú novorodenci, kde sa rozlišujú viaceré varianty podľa času nákazy.

98 % prípadov kiahní prebieha u detí do 10 rokov. Asi 2 % vo veku nad 20 rokov.

V tomto prípade je bežnejší výskyt prodromálnych ťažkostí. Následne, aj počet kožných defektov býva početnejší.

Podobne, môže byť horší priebeh u detí s kožnými ťažkosťami, ako je ekzém alebo po nedávnom popálení kože pre nadmerné slnenie.

Dlhšiu dobu pretrvávajú hypopigmentácie (zblednutie kože) či hyperpigmentácie, a to až týždne. Prípadne sa môže vyskytovať generalizovaná lymfadenopatia - zväčšenie lymfatických uzlín.

Pýtate sa: 
Tvoria sa po kožných defektoch jazvy? 
Áno (v niektorých prípadoch).

Nie je to však normálny stav. Stáva sa tak napríklad aj po násilnom odškrabovaní chrást. Avšak, rizikom pre zjazvenie je hlavne sekundárna infekcia kožných defektov baktériami.

Najčastejšie ide o stafylokokovú infekciu.

Vzácne tak môže prísť až k sepse. Sepsa, septikémia až septický šok, je následkom rozšírenia patogénov po organizme krvou.

Prečítajte si: Šokový stav. 

Podobne, vzácne môže nastať aj krvácavý stav, ako pri trombocytopénii alebo diseminovanej intravaskulárnej koagulopatii.

Aké iné komplikácie môže mať varicela:

• encefalitída - zápal mozgu
• opuch mozgu - cerebelárna ataxia
• neurologické ťažkosti, myelitída, polyneuritída
• problémy s krvácaním - hemoragické komplikácie
• infekcia krvi - sepsa
• Reyeov syndróm - postihnutie mozgu a pečene, zvyčajne u detí liečených aspirínom počas ochorenia ovčích kiahní
• diseminovaná varicella - šírenie vírusu na vnútorné orgány
• poškodenie ostatných orgánov
  • pľúc - zápal pľúc  (Pneumónia) - táto komplikácia je spôsobená infekciou pľúc, častejšie u osôb s oslabenou imunitou, alebo po predchádzajúcom respiračnom ochorení, čo môže viesť k vážnym dýchacím problémom
  • srdca - myokarditída, perikarditída
  • pečene - hepatitída
  • obličiek - glomerulonefritída
  • orchitída - zápal varlat
  • artritída - zápal kĺbov

Rizikové skupiny ľudí...

S vyšším rizikom vzniku komplikácií sa musí počítať najmä v dospelom veku. Ale aj u ľudí s oslabenou imunitou, po transplantácii orgánov, HIV - AIDS, pri onkologických ochoreniach či pri podvýžive.

Progresívna varicella - označenie pre ťažkú formu ochorenia. 

Tehotenstvo, plod a novorodenci

V prípade, ak sa ochorenie vyskytne u tehotnej v prvom trimestri (prvé tri mesiace tehotenstva), môžu byť kiahne príčinou vrodených chýb. Príkladom sú vady očí, mozgu a periférneho nervového systému, lebky, končatín či prítomnosť jaziev na koži plodu.

Stav sa stav sa označuje ako kongenitálny, čiže vrodený varicellový syndróm.

Ide o vzácny stav. Opisuje sa približne 2 % pravdepodobnosť u matky s varicellou v tomto období.

Vírus prechádza cez placentu aj v čase posledných 2 - 3 týždňov.

Vtedy je rizikom výskytu ochorenia už pri narodení alebo krátko po pôrode. Označuje sa ako neonatálna varicella, čiže kiahne u novorodencov.

V tomto prípade môže ochorenie prebiehať v miernejšej forme. Nakoľko je plod a dieťa čiastočne vybavený protilátkami, ktoré prestúpili placentou od matky.

Naopak...

Ťažký priebeh, vysoká miera úmrtia a orgánových poškodení sa popisuje pri výskyte ovčích kiahní u matky v čase posledných 5 dní tehotenstva a 2 dni po pôrode.

Príčinou je nedostatok protilátok, ktoré nemali časť prestúpiť cez placentu do plodu.

Podáva sa varicella zoster imúnny globulín a antivirotikum - acyklovir.

Postačuje anamnéza a klinický obraz. Nakoľko má ochorenie typický priebeh s prítomnosťou kožného exantému.

Pri pochybnostiach sa vykoná odber krvi a sérologické vyšetrenie VZV - IgM. Prípadne ELISA, RIA, KFR, PCR či kultivácia vírusu. Ako priamy dôkaz slúži aj prítomnosť vírusov v tekutine pľuzgierov, a to elektrónovou mikroskopiou - Tzankov test pre mikroskopické vyšetrenie otlačku z pľuzgieru.

Dôležité je odlíšiť kiahne od iných ochorení - diferenciálna diagnostika.

Ľudia sa môžu obávať osýpok. Príkladom je aj generalizovaný herpes zoster, rikettsiové ochorenie, enterovírus, streptokokové impetigo, alergický exantém či poškodenie kože hmyzom alebo drobnými hlodavcami.

Tabuľka uvádza hlavné odlišnosti medzi osýpkami a kiahňami

Prečítajte si tiež: 
Osýpky alebo ovčie kiahne? Tu je návod ako ich ľahko rozoznať.

U väčších detí, dospievajúcich i u dospelých a v ostatných špecifických prípadoch sa priebeh komplikuje. Čo uvádzame v časti o príznakoch.

Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zväčša 14 dní nastupuje 2 dni pred výsevom vyrážky prodromálne štádium. To môže prebiehať úplne bezpríznakovo a aj bez teploty.

Následne začína výsek kožných vyrážok. Tento výsev prebieha vo viacerých vlnách. Preto je možné na tele pozorovať všetky štádiá vyrážky, od pupienkov až po kožné defekty prekryté chrastou.

Vlny výsevu sprevádza zvýšenie telesnej teploty až horúčka.

Vyrážky sa vyskytujú v rôznom počte. Od desiatok až po stovky. V druhý až tretí deň sa tvoria vezikuly, čiže pľuzgieriky. Chrasty do 5. dňa.

Typicky sú vyrážky prítomné na hlave, vo vlasoch, na tvári. Niekedy sa môžu vyskytnúť vo vonkajšom zvukovode, v okoloočnej oblasti či v dutine úst, kde pripomínajú afty.

Ďalej sa rozširujú na krk, trup a menej často aj na končatiny.

Otázka: 
Ako vyzerajú kožné vyrážky?

Vyrážky sú najskôr červené, v priebehu hodín vystúpené. Následne sa tvoria pľuzgieriky, ktoré sú vyplnené čírou tekutinou.V okolí vyrážky je červený erytémový lem.

Tekutina sa v následnom čase farbí nažlto, neskôr ide o hnisavý obsah (1 - 2 dni). V ďalšej dobe defekty zasychajú s tvorbou chrasty.

Pre vlnovitý priebeh sú na tele prítomné všetky štádiá vyrážok.

Vyrážky svrbia. Ak sa sekundárne neinfikujú baktériami odznejú a nezanechávajú jazvy.

Vírus je prítomný aj v tekutine vyrážok. Ide o jednu z ciest prenosu, spolu s dýchacími cestami. Infekčnosť sa uvádza počas:  2 dni pred prvým výsevom vyrážok... ... až do zaschnutia posledných chrást.

Prevencia prenosu

Obmedzenie šírenia vírusu medzi ľuďmi zahŕňa tieto opatrenia:

Izolácia infikovanej osoby - počas infekčnosti by mala infikovaná osoba zostať doma a vyhýbať sa blízkemu kontaktu s ostatnými osobami, najmä s tými, ktorý ešte nemali ovčie kiahne, alebo neboli očkovaní.

Počas najnákazlivejšej fázy by osoba nemala navštevovať škôlku, školu, ani zamestnanie, až do zahojenia vyrážky. 

Dodržiavanie hygieny -najúčinnejší spôsob, ako zabrániť šíreniu infekcie je umývanie rúk, najmä po kontakte s vyrážkami, alebo telesnými tekutinami. 

Používanie respiračných ochranných prostriedkov - v infekčnom prostredí, kde hrozí vysoké riziko prenosu, ako napríklad v nemocniciach sa odporúča nosenie rúšok, aby sa zabránilo vdýchnutiu infekčných častíc. 

Vakcinácia - očkovanie je najúčinnejší spôsob ako predísť ovčím kiahňam a ich šíreniu. 

Vzdelávanie o nákazlivosti - informovanie rodín, škôlok, škôl a komunít o šírení ovčích kiahní môže zabrániť alebo znížiť počet nových prípadov ochorenia. 

Očkovanie

Prevencia pred ovčími kiahňami očkovaním od 9. - 12. mesiaca života - optimálne v 12. - 18. mesiaci a neskôr aj v dospelosti.

Podáva sa oslabený VZV. Vakcína je bezpečná a účinná.

VZV vakcína je dostupná už viac ako 20 rokov.

Prípadne sa môže vakcína podať vnímavej osobe, teda osobe, ktorá ochorenie ešte neprekonala, a to v čase po kontakte s chorým jedincom. Do 5. dňa od stretu.

Avšak, vakcína nezaručí, že sa u očkovaného kiahne neobjavia, ale zníži závažnosť priebehu.

Očkovanie sa odporúča aj ženám, ktoré v detstve varicelu nemali a plánujú v budúcnosti tehotenstvo. A to najmenej tri mesiace pred otehotnením.

Očkovanie (v roku 2018) nie je v našej krajine povinné, ale je dobrovoľné. Niektoré krajiny ako je napríklad USA, Kanada, Austrália či Nemecko majú zavedené povinné plošné očkovane na varicelu.

Očkuje sa dvomi vakcínami v intervale 4 - 8 týždňov. Existuje kombinovaná (aj proti iným ochoreniam) či samostatná vakcína.

Najčastejšie otázky a odpovede ohľadom ovčích kiahní

Pýtate sa ...

Čo sú to ovčie kiahne? 

- Ovčie kiahne je vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom Varicella-Zoster. Tento vírus aj po prekonaní ochorenia zostáva v tele v neaktívnom stave, ale neskôr sa môže reaktivovať a vypuknúť ako pásový opar prejavujúci sa bolestivými vyrážkami a pľuzgiermi. Riziko pásového oparu sa zvyšuje vekom, pri oslabení imunity, v stresových situáciách.

Aké sú príznaky ovčích kiahní?

- Ovčie kiahne spôsobujú výstup teploty, horúčku a svrbivú vyrážku, najskôr na trupe, tvári a neskôr rozširujúcu sa po celom tele. Vyrážka je s pľuzgierom s naplnenou tekutinou. 

Aké sú komplikácie ovčích kiahní?

- Priebeh ovčích kiahní je zvyčajne mierny, ale môžu sa objaviť komplikácie, ktoré zahŕňajú infekciu kože, zápal pľúc, dehydratáciu, šírenie ochorenia do nervového systému, až krvácanie. Zvýšené riziko komplikácií je u malých detí, tehotných žien a u osôb s oslabenou imunitou.

Kto dostane ovčie kiahne? 

- Ovčie kiahne boli kedysi bežnou detskou chorobou. Od zavedenia očkovania došlo k výraznému poklesu počtu prípadov, hospitalizácií a úmrtí. Najviac sú ohrozené osoby, ktoré neboli očkované, vrátane detí mladších ako 12 mesiacov.

Ako sa diagnostikujú ovčie kiahne?

- Lekár diagnostikuje ovčie kiahne vyšetrením kože pacienta a zisťovanie ďalších príznakov. K dispozícii sú aj laboratórne testy na diagnostiku a detekciu vírusu. 

Ako predchádzať ovčím kiahňam? 

- Najlepšou prevenciou je očkovanie.

Môžu ľudia stále dostať ovčie kiahne po očkovaní? 

- Áno, aj po očkovaní môžu ľudia dostať ovčie kiahne, ale je to menej pravdepodobné a ak k tomu dôjde, príznaky sú zvyčajne miernejšie. Už dve dávky vakcíny proti ovčím kiahňam sú účinné pri prevencii ochorenia na 88 - 98 %.