Migréna: Čo je to za bolesť hlavy, aké má príčiny a príznaky?

Migréna je primárna bolesť hlavy. Má záchvatový charakter, po čase ustupuje a následne sa vracia.

Okrem toho, že migréna znižuje kvalitu života, má aj socio - ekonomický rozmer, a to na postihnutého aj spoločnosť. Diagnostika a liečba je drahá a podobne je na tom aj dopad na práceneschopnosť jednotlivca.

Zaujíma vás: 
Čo je to za ochorenie a aké má príznaky, komplikácie? 
Aké formy poznáme a čo je to aura? 
Ako sa lieči a čo pri nej pomáha? 

Koho migréna postihuje?

Zasiahnutí sú muži aj ženy a dokonca aj detský vek. Postihuje deti vo veku 6 rokov a vrcholí v období dospievania. Najvyššiu mieru dosahuje v 35. až 45. roku života. Na ústupe je až po 50. roku.

Jej výskyt má teda súvislosť s vekom, ale aj s pohlavím, nakoľko ženy postihuje až v pomere 3:1 viac ako mužov.

Prečo migréna vzniká?

Touto problematikou sa zaoberali mnohí ľudia, odborníci, lekári. Naprieč históriou vznikali rôzne teórie jej patofyziológie. Napríklad v roku 1940 to bola Wolffva vaskulárna hypotéza, v roku 1987 Haningtonová hypotéza o súvislosti s krvnými doštičkami. V roku 1981 práca Lauritzena a Olesena a v roku 1984 teória podľa Moskowitza.

Dnešný pohľad uvádza, že za vznik môže komplexná reakcia medzi cievnym systémom v centrálnej nervovej sústave spolu s vplyvom uvoľnených neurotransmiterov na iónové kanály. Táto veta je maximálne zjednodušená odborná definícia patofyziológie migrény.

Laik, a teda človek postihnutý migrénou nepotrebuje vedieť patofyziológiu, avšak mal by vedieť, čo jeho bolesť hlavy znamená. Nakoľko bolesť hlavy môže značiť rôzne iné ťažkosti, a teda aj závažné ohrozenie zdravia a života.

Čo určuje migrénu a ako sa rozdeľuje

Nie každá bolesť hlavy je migréna. Typický je záchvatový typ, čiže ataky bolesti sa striedajú s obdobím pokoja, keď človek nepociťuje žiadne ťažkosti. Bolesť má pulzujúci charakter a jej intenzita je strednej až veľmi intenzívnej úrovne.

Migrénu charakterizuje jednostranná bolesť a pridružuje sa ku nej svetloplachosť a citlivosť na hluk. Vo veľa prípadoch aj pocit na vracanie až vracanie.

Pričom samotná bolesť je zhoršená fyzickou záťažou.

Ataky migrény sa striedajú 2- až 5-krát za mesiac a trvajú niekoľko hodín, avšak nie viac ako tri dni. V prípade výskytu viac ako 72 hodín sa hodnotí stav ako status migrenosus.

Medzinárodná spoločnosť pre bolesť hlavy v roku 2004 určila spôsob, ktorým sa migréna hodnotí.

Podľa toho sa rozdeľuje na dva typy:

• migréna bez aury, zastupuje ju až 80 % prípadov, označuje sa aj ako bežná migréna,
• migréna s aurou, trpí ňou asi 18 % postihnutých, aura je akýmsi úvodom bolestí hlavy.

Tabuľka uvádza klasifikáciu migrény bez aury

Čo je to migrenózna aura?

Aura pri migréne znamená to, že bolesti hlavy predchádzajú určité neurologické ťažkosti. Ak nie je časový úsek dostatočný, tak v niektorých prípadoch môže aura prebiehať spolu s bolesťou hlavy.

Neurologické príznaky zväčša trvajú niekoľko minút až do jednej hodiny pred samotným atakom migrény.

Medzi najfrekventovanejšie príznaky patria vizuálne, čiže zrakové ťažkosti. Následne sa môžu vyskytovať aj parestézie, teda pocit mravčenia, zníženie citlivosti a poruchy vnímania polohy a pohybu. V menšom zastúpení sa objavujú motorické ťažkosti a rôzne poruchy reči.

Tabuľka uvádza klasifikáciu migrény s aurou

Pri migréne je všeobecne známe, že migrenózny atak, teda záchvat môžu provokovať takzvané spúšťacie mechanizmy. Samozrejme, to je vysoko individuálne.

Medzi najčastejšie rizikové faktory provokujúce migrenózny atak patria:

• stres, zvýšená psychická záťaž,
• emócie, ako hnev, smútok,
• bolesť, najmä bolesť zubov, očí,
• počasie, a teda aj zmeny barometrického tlaku,
• jedlo, hlavne s vyšším obsahom látok ako amínov (tyramín), glutaman sodný,
  • čokoláda,
  • syr,
  • cibuľa,
  • orechy,
  • citrusy,
  • banány,
  • čínske jedlá (pre vyšší obsah glutamanu),
  • údeniny,
  • pečivo z bielej múky,
  • káva, kofeín a nápoje s jeho obsahom,
  • alkohol, najmä červené víno, ale aj pivo,

• nadmerná konzumácia jedla,
• hlad alebo neskoršia konzumácia jedla,
• nesprávna spánková hygiena, teda nedostatok či nadbytok spánku,
• nadmerná telesná záťaž,
• cestovanie, a teda zmena prostredia,
• pachy a vône,
• záblesky svetla,
• hormonálne zmeny,
  • menarché, čiže prvá menštruácia, 
  • menštruácia, hlavne pri nástupe krvácania,
  • menopauza,
  • tehotenstvo,
  • hormonálna antikoncepcia,
  • hormonálna liečba,
• lieky s účinkom na cievy, hlavne ich rozťahovanie, teda vazodilatanciá, ako sú napríklad nitráty.

Čítajte tiež článok: 
Ako liečiť a predchádzať migréne? + 9 prírodných tipov úľavy od bolesti

Charakteristické pre migrénu teda je, že má záchvatovú formu, prejavujúcu sa atakmi. Tie sa opakujú a počas obdobia medzi nimi je dotyčný človek úplne v poriadku a bez ťažkostí.

Migréne môže, ale aj nemusí predchádzať aura. Zvyčajne trvá niekoľko hodín, ale maximálne tri dni. Okrem jednostrannej bolesti hlavy sa vyskytujú aj iné ťažkosti, ktoré obdobie záchvatu výrazne zintenzívnia, čím samozrejme, znižujú kvalitu života dotyčnej osoby.

Charakteristické črty migrény:

• ataky s obdobím pokoja, čiže medzi záchvatmi je človek úplne bez ťažkostí,
  • zväčša 1 - 5x za mesiac,
  • niektorí ľudia niekoľkokrát za život,
  • alebo 2 - 3x za týždeň,
• trvanie niekoľko hodín až tri dni,
  • ak trvá migréna dlhšie ako 72 hodín, označuje sa ako status migrenosus,
• jednostranná bolesť hlavy,
  • jedna tretina postihnutých má obojstrannú bolesť hlavy,
  • najčastejšie v oblasti spánkov,
  • na čele,
  • za očnicou, teda za okom,
• bolesť pulzujúceho charakteru,
• stredná až vysoká intenzita,
• zhoršenie bolesti pri telesnej námahe a psychickej záťaži,
• zvýšená citlivosť na svetlo a hluk,
• pocit na vracanie, čiže nauzea až vracanie,
• poruchy videnia,
• poruchy reči,
• celková únava,
• slabosť,
• vyskytnúť sa môže hnačka či zápcha.

Môže ísť až o zdravie a život ohrozujúce problémy, preto je včasná diagnostika veľmi dôležitá.

Pri určovaní diagnózy sa lekár opiera o anamnézu, klinický obraz, teda charakteristické prejavy migrény. V klasifikácii sa uplatňuje stanovenie podľa už uvedených tabuliek.

Diagnózu môže potvrdiť terapeutický test, a teda podanie agonistov 5-HT-1B/D receptorov, čiže triptany. Následne neurológ vykonáva štandardné neurologické vyšetrenie. Okrem neurologického vyšetrenia sa robí aj interné či očné. Dopĺňa sa laboratórne vyšetrenie krvi.

Medzi zobrazovacie metódy pri diferenciálnej diagnostike patrí RTG, CT, MRI.

Tieto štádiá sa delia na:

1. prodrómy.
2. aura.
3. štádium bolesti hlavy.
4. terminálne štádium.

Ako prvé je teda prodromálne štádium, ktoré sa môže vyznačovať miernymi, nenápadnými zmenami. Vyskytuje sa hodiny, ale niekedy aj dni vopred. Človek môže byť podráždený, unavený, stráca koncentráciu, sústredenosť.

Pridružiť sa môže aj hnačka alebo zápcha, dokonca, častejšie močenie.

Štádium aury nastupuje 60 minút pred samotným atakom bolesti. Najviac frekventovaná je zraková forma. Pričom sa môžu vyskytovať rôzne skotómy, svetelné javy či tmavé škvrny, ale aj výpadok zorného poľa. Nezvyčajné pri aure nie sú ani poruchy citlivosti, občasne zhoršenie reči.

Následne nastupuje samotné štádium bolesti hlavy, to trvá zväčša 4 až 72 hodín. Bolesti sú najmä jednostranné, lokalizované v oblasti spánku, čela, typicky za okom.

Častá je svetloplachosť, čiže zvýšená citlivosť na svetlo, ale aj hluk. Bolesť môžu zhoršiť pachy, psychická, ale aj telesná záťaž.

Pridružuje sa aj ťažoba na žalúdku, nauzea až zvracanie.

Posledné, teda terminálne štádium, nastupuje po útlme bolesti hlavy. Človek je v tomto období slabý, unavený, vyčerpaný. Uprednostňuje pokoj, ticho, tmu a spánok. Časový úsek je variabilný od niekoľkých hodín až po dni.

Individuálne sa môže dostaviť aj zmena nálady k lepšiemu a pozitívne emócie.

Migréna, deti a menštruácia

Bolesti hlavy tohto typu sa vyskytujú už v období detstva, a to už v 5. - 6. roku života.

U oboch pohlaví je až do obdobia prvej menštruácie, čiže menarché u dievčat, približne rovnaký podiel výskytu migrény. U chlapcov môže nastúpiť skôr.

Celkovo je zastúpenie približne 4 %. Pričom v období puberty je u dievčat v 17 % zastúpení a u chlapcov 5 %. Čo je dôkazom hormonálneho vplyvu na vznik migrény.

U detí môže taktiež prebiehať buď s aurou, alebo bez nej.

V detskom veku má určité špecifiká, a to:

• bolesti hlavy sú zväčša obojstranné, v oblasti temena či čela,
• dieťa nevie udať presnú lokalizáciu,
• s vekom stúpa frekvencia záchvatov,
• trvanie záchvatu je kratšie,
• intenzita bolesti miernejšia,
• aura je menej častá, najmä u detí do 8 rokov,
• väčšinou má zrakový charakter.

V detskom veku je časté, že atakom migrény predchádzajú zmeny nálad dieťaťa a klesá ich aktivita.

Dieťa je bledé, môže sa potiť, nechutí mu jesť, sťažuje sa na závraty, vadia mu pachy a vône. Pridružujú sa bolesti brucha, ťažoba, pocit na vracanie až zvracanie, nechutenstvo, často močí.

Môže sa mu zvýšiť telesná teplota.

U detí je normálna aj závislosť na čase. U školákov je to zväčša po návrate zo školy. U väčších detí, v staršom školskom veku v čase obeda. V prípade dospievajúcich nastupujú ťažkosti už od rána.

Aj v tomto veku platí, že migrénu vyvolávajú provokujúce faktory. Medzi tie patrí blikanie svetla, svetlo z televízora, počítaču. Samozrejme, patrí sem aj stres, zvýšená psychická záťaž, rovnako telesná námaha, únava, nedostatok spánku a odpočinku.

Ťažkosti môže zvýrazniť zlý stravovací návyk, dlhé obdobie bez jedla.

Hormonálne zmeny, menštruácia

Už v detskom veku je vidieť nadväznosť na hormonálne zmeny ženy. Výskyt sa zvyšuje po menarché, čiže prvej menštruácii. A zväčša vrcholí približne v 42. roku života.

Následne má klesajúcu tendenciu po menopauze.

Predmenštruačná migréna nastupuje v rozmedzí 1 - 7 dní pred menštruáciou.

Vyskytuje sa spolu so zmenami nálady, výkyvom emócii. Pridružuje sa teda úzkosť, apatia, ale aj bolesť v oblasti krížov, citlivosť a opuch prsníkov.

Menštruačná migréna sa zase vyskytuje v deň menštruácie alebo tesne pred ním a pretrváva aj 4 dni počas menštruácie. Približne v prípade 14 % žien sa vyskytuje takzvaná pravá menštruačná migréna. Nastupuje s menštruáciou.

V skratke, významnú rolu má teda náhly pokles estrogénov, čo má za následok spustenie migrény. Podobne je to aj v prípade menopauzy. Tento typ migrény je zväčša intenzívnejší a aj horšie reaguje na liečbu.

Naopak, v období tehotenstva sa výskyt migrén znižuje a priebeh je vďaka stálosti estrogénov miernejší.