Periférne artériové ochorenie: Aké má príčiny a príznaky? + Prevencia

Združuje postihnutie periférnych ciev, čiže všetkých tepien okrem srdcových a aorty. 

Často vás zaujíma: 
Čo je to za ochorenie a prečo vzniká? 
Ako sa prejavuje a aké riziká má postihnutie tepien a nedokrvenie? 
Čo znamená obliterujúce? 
Ako sa lieči? 

Systém periférnych tepien zásobuje kyslíkom časti organizmu ako sú krk, hlava, horné končatiny, brucho, obličky či dolné končatiny. 

V literatúre je možné stretnúť sa i s názvom periférne artériové obliterujúce ochorenie. Čo to znamená?

Periférne = periférny v preklade znamená okrajový, pri cievnom systéme zahŕňa označenie ciev mimo srdce a aortu.

Artériové = tepenné. Čiže označuje tie cievy, ktoré vedú krv od srdca a zväčša nesúce kyslíkom nasýtenú krv.

Obliterujúce = obliterácia je určenie procesu zaniknutia dutiny. V tomto prípade označuje proces zužovania ciev, presnejšie ich vnútorného priesvitu.

Progresívne ochorenie,
ktoré môže vyústiť až do nepriechodnosti cievy
a
nedokrvenia cieľového tkaniva či orgánu.

Cievy sa postupom času stávajú nepriechodné, čo zapríčiní poruchu prekrvenia a okysličenia postihnutej časti, tkaniva, orgánu či končatiny.

Nedokrvenie = ischémia, s následným poškodením tkaniva, orgánu.

Uvádza sa, že pri periférnom cievnom ochorení ide hlavne o postihnutie zapríčinené aterosklerotickým procesom. Čiže kôrnatením tepien.

Ateroskleróza je chorobný proces, pri ktorom sa do steny ciev ukladajú látky. Tie tam za normálnych okolností nepatria. 

Výsledkom je... 

Priestor vo vnútri tepny sa tak postupne zužuje. Naviac stena cievy tvrdne, čiže stráca elasticitu. Spoločným výsledkom je čiastočná alebo úplná nepriechodnosť cievy.

Avšak, to nie je jediná príčina stojaca za periférnym cievnym ochorením.

Nedokrvenie má množstvo rozličných príznakov. Ich závažnosť a celkový priebeh závisí od viacerých faktorov. Tým je napríklad rozsah nedokrvenia, rýchlosť za aký časový interval nastalo uzatvorenie cievy či oblasť krvného zásobenia.

Dobre známym príkladom je i ischemická choroba srdca, srdcový infarkt alebo cievna mozgová príhoda.

Uvedené príklady nepatria do skupiny periférnych cievnych ochorení.

Periférne tepny sú...

Srdce pumpuje krv do aorty, z ktorej postupuje do celého organizmu. Periférny cievny systém zahŕňa ostatné časti tela mimo samotné srdce a aortu.

Patria sem všetky cievy ako sú napríklad tepny podkľúčne, horných končatín, cez krčné zásobujúce krvou hlavu, ďalej vedúce krv do brušných orgánov, obličiek až tie smerujúce do dolných končatín.

Tepny, odborne tiež artérie, sú krvné cievy, ktoré vedú krv zo srdca do cieľových tkanív a orgánov.

Zväčša sú naplnené krvou, ktorá je okysličená, teda bohatá na kyslík.

Až na pľúcnicu.

Pľúcnica je tepnou vystupujúcou z pravej srdcovej komory. A vedie odkysličenú krv do pľúc, kde sa opätovne obohacuje o kyslík.

Podobne sú na tom pľúcne žily.

Smerujú z pľúc a nesú okysličenú krv späť do ľavej časti srdca. Žily sú teda cievy, ktoré smerujú do srdca.

Tepny majú iné zloženie cievnej steny ako žily.

Stena tepny sa skladá z troch vrstiev. Pričom najhrubšia je stredná svalová vrstva. Tá je mohutná a zároveň pružná.

Táto skladba je dôležitá i pre tlakové pomery, ktoré vytvára srdce pri jeho stiahnutí a pre distribúciu krvi po celom ľudskom organizme.

Veľké tepny sa vetvia na menšie tepny, ktoré smerujú do tkanív, orgánov a častí tela. V posledných úsekoch sa nachádzajú malé tepničky.

Tepničky ústia do systému kapilár, čo sú najmenšie cievne vlásočnice. V nich prebieha látková výmena.

Odovzdáva sa tu kyslík + živiny a naopak prijímajú splodiny metabolizmu.

Následne krv pokračuje do systému žíl. Tými sa odkysličená krv vracia do pravej časti srdca, aby mohla prejsť do pľúc. V pľúcach sa následne okysličuje.

A tak dookola po celý život.

Chcete vedieť viac? Čítajte o tom:

Čo je to periférne cievne ochorenie. 
Čo ho zapríčiňuje. 
Ako sa prejavuje. 
Aká je jeho liečba a forma prevencie. 

Periférne artériové ochorenie postihuje tepny

Ide o ochorenie zasahujúce všetky tepnové riečiská, okrem koronárnych ciev, čiže ciev zásobujúcich srdce.

Označuje sa i skratkou PAO. 
PAO patrí medzi časté ochorenia postihujúce populáciu celého sveta.

Pri poškodení tepien nastáva porucha prekrvenia, čiže zásobenia kyslíkom a živinami.

Nastáva nepomer medzi:
Potrebou tkanív : dodávkou kyslíka a živín.

Čo sa následne prejaví poruchou činnosti daného tkaniva, orgánu či časti organizmu.

Ochorenie je chronické a progresívne. To znamená, že prebieha dlhodobo a postupom času postupuje - zhoršuje sa. 

Akútne formy uzatvorenia tepien nespadajú pod kategóriu periférneho artériového ochorenia.

Naviac, PAO je systémové ochorenie.

Čo to značí?

Poškodené sú viaceré tepny ľudského organizmu = globálne zasiahnutie. Pričom postihnutie môže mať rozličný stupeň a rozsah.

Uvádza sa, že prítomnosť PAO značí možné postihnutie tepien srdca či mozgu. A je taktiež i markerom predpokladu rozvoja infarktu srdcového svalu, cievnej mozgovej príhody alebo náhlej smrti.

Podľa odborných výskumov sú u ľudí nad 62 rokov súčasne postihnuté dve či tri cievne riečiská. Zväčša ide o koronárne tepny a tepny dolných končatín. V menšom pomere spolu s poškodením ciev mozgu.

PAO dolných končatín + koronárna choroba srdca. 
PAO dolných končatín + cerebrovaskulárna choroba. 
PAO DK + koronárna choroba srdca + cerebrovaskulárna choroba.

Ateroskleróza je označená, ako najčastejší problém stojaci za periférnou artériovou chorobou. Avšak, ochorenie vyvolávajú taktiež iné chorobné stavy.

Príkladom je porovnanie PAO medzi dvomi časťami organizmu. 

PAO dolných končatín (DK) z 90 % zapríčiní ateroskleróza.
Na rozdiel... 
PAO horných končatín spôsobí ateroskleróza iba výnimočne.

PAO DK patrí medzi najčastejšie formy ochorenia. 
Preto sa mu venuje najväčšia pozornosť.

Ateroskleróza je dlhodobý progresívny proces. Ten prebieha systémovo. Čo značí celkové postihnutie, viacerých nie iba jednej, tepien.

V stenách tepien sa ukladajú nánosy tuku a iných látok. Tvoria sa takzvané aterosklerotické plaky. 

Tento proces vyvoláva zápalovú reakciu, prípadne na plak nasadá trombóza, čiže krvná zrazenina. 

Postupné kôrnatenie, zužovanie ciev a strata ich pružnosti je základom pre chorobný stav nedostatočného prekrvenia.

Aktuálna potreba a neschopnosť zabezpečiť žiadúcu dodávku kyslíka a živín = problém. 

Výsledkom sú rozličné ťažkosti. Tie sa prejavujú podľa konkrétneho miesta, rozsahu či času za aký k poruche prekrvenia prišlo.

Existujú i akútne, teda náhle vzniknuté stavy nedokrvenia.

Avšak pojem periférneho artériového ochorenia zahŕňa tie dlhodobé, čiže chronicky postupujúce a progredujúce. 

Ochorenie výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu života. 
V prípade postihnutia dolných končatín končí i amputáciou časti končatiny. 

Najčastejšie príčiny PAO sú:

1. ateroskleróza tepien, hlavne dolných končatín
2. zápal tepny
   • primárne a sekundárne vaskulitídy horných a dolných končatín
     • pri reumatických systémových zápaloch
     • pri infekčných ochoreniach
     • pri nádorovom procese
     • po liekoch
     • po radiácii
     • po transplantácii
3. cystická degenerácia adventície
   • zriedkavé ochorenie vonkajšej vrstvy cievy
   • jedna či viaceré cysty vyklenujú do priesvitu cievy, čím zhoršujú prietok krvi
4. fibromuskulárna dysplázia
   • vrodené ochorenie
   • ochorenie cievnej výstelky
   • hlavne u žien
   • postihuje zväčša cievy brucha a obličiek
5. kompresívne syndrómy - zapríčiňujú stlačenie tepny
6. úraz
7. disekcia cievy - trhlina cievnej steny
8. fyzikálne pôsobenie
   • chlad a vlhkosť dlhotrvajúce pôsobenie chladu v spojitosti s vlhkom, vetrom
   • vibrácie - pri používaní vibračných nástrojov
9. iatrogénne poškodenie tepien - zapríčinené lekárskym ošetrením
10. trombóza a embólia sú zriedkavejšie príčiny, častejšie spôsobujú akútny problém
11. Trombangitis obliterans ako Buergerova choroba
    • hlavne u mladých fajčiarov
    • nejasná príčina
    • zápalové ochorenie tepien

Vzhľadom na najčastejšiu príčinu sa v súvislosti s periférnou artériovou chorobou uvádzajú rizikové faktory. Tie a dajú začleniť medzi neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. 

Neovplyvniteľné rizikové faktory sú napríklad:

• vek - s vyšším vekom stúpa riziko rozvoja ochorenia
  • u mužov nad 45 rokov a u žien nad 55 rokov
  • približne 20 % populácie vo veku nad 70 rokov
  • PAD DK 5 - 10 % populácie nad 60 rokov
• pohlavie - muži sú viac ohrození aterosklerózou
  • riziko je vyššie tiež u žien po menopauze
• dedičnosť - rodinný výskyt zvyšuje riziko

Ovplyvniteľné faktory: 

• fajčenie - najzávažnejší rizikový faktor
  • riziko uzáveru cievy je 3x vyššie u fajčiarov ako u nefajčiarov
  • pri ochoreniach srdcovo - cievneho systému má veľký význam práve zanechanie fajčenia
• zvýšená hladina tukov a porucha metabolizmu tukov
  • strava s vysokým podielom tukov
  • hyperliloproteinémia HLP pri hladine cholesterolu viac ako 5,18 je zvyšujúcim rizikom
  • LDL nad 3,37 mmol/l
• obezita
• vysoký krvný tlak - hypertenzia - zvyšuje riziko 
• cukrovka - zle alebo nedostatočne liečená cukrovka, prípadne zanedbanie liečby
• nedostatok vitamínu B6 a kyseliny listovej B9 - znížená hladina = vyššia plazmatická koncentrácia homocysteínu - hyperhomocysteinémia = riziko poškodenia endotelu ciev
• nedostatok pohybu
• stres
• Hyperfibrinogenémia - zvýšené hladiny fibrinogénu v krvi
• hyperurikémia - DNA

Prečítajte si zaujímavý článok o vplyve stredomorskej diéty na zdravie človeka.

Tabuľka uvádza percentuálny podiel rizikových faktorov podľa pohlavia

Závisia od miesta kde prišlo ku kritickému zúženiu cievy, od rozsahu a časti, ktorá je zásobená krvou a v neposlednom rade i od časového úseku, za aký vznikol uzáver cievy.

Pri ischémii môže ísť o akútny stav, keď je príčinou trombóza alebo embólia.

Pri trombóze sa na aterosklerotický plak zhlukujú trombocyty a ostatné komponenty hemokoagulácie. Cieva sa tak môže upchať čiastočne či úplne.

Embólia vzniká zanesením krvnej zrazeniny, či iného cudzieho predmetu, krvným riečiskom do inej časti tela. Príkladom je, ak sa krvná zrazenina vytvorená v srdci, odplaví napríklad do mozgu, orgánov brucha, obličiek či dolných končatín.

Chronické stavy, ako je i progresia pri PAO postupujú dlhšiu dobu. 

Tabuľka uvádza príklad cievneho postihnutia podľa oblasti

Zaujímavé je, že ochorenia cievneho systému postihujú milióny ľudí a pritom tri štvrtiny z nich nemali žiadne ťažkosti. Tie nastupujú až vo vyššom veku.

Periférne artériové ochorenie dolných končatín

Medzi najčastejšie formy PAO patrí postihnutie dolných končatín. 

Ischemická choroba končatín môže byť teda akútna či chronická. A práve dlhodobá spadá pod skupinu ochorení PAO.

Postihnutie ciev vzniká na základe rôznych príčin. Hlavne pre aterosklerózu. 

V minulosti sa používal pojem pre chronickú formu nedokrvenia dolnej končatiny i pojem ischemická choroba dolných končatín (ICHDK). Avšak, tento pojem platí pre ochorenie s prítomným klinickým obrazom.

Pričom PAO zastrešuje širokú skupinu ochorení, pre rôznorodé príčiny. A to i ochorenie v prvotnom štádiu, ktoré môže prebiehať úplne asymptomaticky.

Progresiou ochorenia, čiže jeho postupom dochádza ku charakteristickému stavu.

Prejavy PAO DK sú charakteristické...

Nastupuje problém s chôdzou a bolestivosť končatiny. 

Pri postihnutí hornej končatiny bude rovnako obmedzená jej hybnosť.

Klaudikačná bolesť

Pýtate sa:
Čo je to klaudikácia?
V preklade ide o krívanie. 
Klaudikácia = krívanie.

Tento typ sa charakteristicky prejavuje počas námahy. Počas chôdze sa zvyšuje potreba kyslíka a živín svalmi dolnej končatiny.

Nastupuje bolesť nohy a tá donúti postihnutého človeka zastaviť. Predtým môže prítomné spomalenie chôdze až krívanie.

Následne, po čase pokoja ťažkosti ustúpia, a to zväčša do 4 minút. 

Tento typ bolesti pripomína angínu pectoris - čo je námahová bolesť na hrudníku pri srdcovo - cievnom ochorení.

Po tomto intervale pokoja a oddychu je človek schopný opäť prejsť určitý úsek. Dôvodom je zníženie aktuálneho nároku na prekrvenie pri odstavení námahy.

Claudicatio intermittens = voľným prekladom prerušované krívanie. 
V roku 1831 popisovali prerušované krívanie u koní vo veterinárnom lekárstve. 
Od roku 1858 u ľudí popisuje francúzsky lekár Jean Martin Charcot. 

Zväčša ide o rovnaké vzdialenosti. 

V prípade, ak sa daný úsek skráti, alebo sa zhoršuje intenzita a nástup ťažkostí, treba myslieť na progresiu stavu.

Nástup klaudikačnej bolesti dolnej končatiny ovplyvní napríklad:

• rýchlosť chôdze
• teplota prostredia - chlad, ktorý zužuje cievy
• fajčenie
• terén, komplikovanejší si vyžaduje väčšiu svalovú námahu
• chôdza po schodoch
• úroveň fyzickej námahy

Dlhodobý rozvoj ochorenia má vplyv i na tvorbu takzvaného kolaterálneho obehu. To sú novovytvorené obkľučkové cievy, ktoré čiastočne zásobujú nedokrvenú oblasť.

V tomto prípade sa vyskytuje klaudikačná bolesť, ale človek je i napriek bolesti schopný pokračovať v chôdzi. Chôdzu spomalí a bolesť po čase ustúpi.

Pokojová bolesť

Iným príkladom je typická pokojová bolesť.

Bolesť končatiny nastupuje napríklad v pokoji, a to v horizontálnej polohe a v noci. 

Príčinou je zníženie prekrvenia, nakoľko sa v horizontálnej polohe klesne hydrostatický tlak v dolnej končatine.

Ústup tohto typu bolesti nastáva po postavení sa, alebo zvesení končatiny dole z podložky. A teda pri zvýšení hydrostatického tlaku, ktorý zlepší prekrvenie svalov dolnej končatiny.

Zhoršenie ťažkostí a nástup pokojovej bolesti

Pokojová bolesť zväčša značí zhoršenie stavu tepnového riečiska. Koncové časti ciev sú natoľko poškodené, že je narušená cirkulácia v cieľovom tkanive, ako je napríklad v dolnej končatine sval.

V tomto prípade býva prítomná intenzívna a neznesiteľná bolesť.

Bolesť je v tomto prípade udávaná v nohe, a to:

• prstoch
• chrbte nohy
• na stupaji
• nepresahuje členok

Pri výskyte intenzívnej bolesti v oblasti predkolenia až stehna môže ísť o akútny uzáver tepny.

Pokojová bolesť sa pri PAO DK vyskytuje v jej 3. a 4. štádiu.

Klasifikácia ochorenia podľa Fontainea

Pri klasifikácii ochorenia a jeho štádia sa používajú viaceré metódy. Avšak, najodporúčanejšou je práve upravená klasifikácia podľa Fontainea.

Tabuľka uvádza klasifikáciu ochorenia podľa Fontainea

Cukrovka + PAO

Pozor pri cukrovke.

Iným stavom je poškodene ciev so súčasným výskytom cukrovky.

Pri cukrovke vzniká stav označovaný ako polyneuropatia. Čo je poškodenie nervov. 

V tomto prípade nemusí človek pociťovať žiadnu bolesť a to i v prípade závažného cievneho poškodenia.

Alebo naopak.

Samotná neuropatia môže byť príčinou výskytu ťažkostí pripomínajúcich periférne artériové ochorenie. A pritom sú cievy nepoškodené.

Avšak, častejšie sú kombinované obe ochorenia do  stavu označovaného ako:
neuroischemická končatina.

Kritická končatinová ischémia

Stav, pri ktorom hrozí amputácia končatiny pre obmedzenie prekrvenia. 

Označuje sa tiež skratkou KKI či ako CLI z anglického Critical Limb Ischemia. 
Alebo taktiež ako: 
chronická končatinu ohrozujúca ischémia.

Chronická končatinová ischémia postupuje približne v 15 až 30 % do kritickej končatinovej ischémie.

Uvádza sa, že úmrtnosť ľudí s KKI je 12 % do 1 roku, 42 % do 5 rokov a 65 % do 10 rokov. Dôvodom je i spoluúčasť iných ochorení kardiovaskulárneho systému.

Príznaky pri kritickej končatinovej ischémii:

1. pokojová bolesť končatiny - 2 týždne trvajúca
2. tvorba rán, ktoré sa nehoja
   • ulcerácie - vredy
   • alebo gangréna - odumretie tkaniva
3. neprítomnosť pulzácie na tepnách DK alebo ich oslabenie
   • alebo prítomnosť šelestu na artériách a. femoralis či a. poplitea
4. náhle vzniknutá KKI
   • kožné zmeny
     • farba bledá, modrá, až fialová
     • chladná pokožka

Akútna končatinová ischémia ALI taktiež ohrozuje končatinu amputáciou. Nastáva pri stavoch ako je napríklad embolizácia, trombotizácia steny tepny či pre úraz.

Ide o náhle zhoršenie stavu či akútne vzniknutý stav.

Vplyv na výsledný stav má i rozsah rany, straty tkaniva a prítomnosť infekcie. 

Všetky možné príznaky na jednom mieste

Zhrnutie príznakov pri periférnom arteriálnom ochorení, ktoré sa môžu vyskytnúť v rôznej kombinácii.

Príznaky v tabuľke

Opuch končatiny nemusí byť prítomný.

Významná je teda anamnéza + subjektívne ťažkosti obsahujú klaudikačnú bolesť a ostatné už uvedené prejavy.

Nasleduje fyzikálne vyšetrenie, stav pokožky, farby, kvality kože a prítomnosť defektu. Zahŕňa i zisťovanie pulzácií tepien a prítomnosť šelestu. Dopĺňajú sa pohmatové, polohové testy a funkčné skúšky (vyšetrenie na bežiacom páse - treadmill). 

Určuje sa členkovo - brachiálny index - ABI index (členkovo-ramenný tlakový index / ankle-brachial index). Meria sa tlak v oblasti členka, k čomu sa používa Dopplerovská ultrasonografia.

Komu by mal byť vyšetrený ABI:

• fajčiari nad 50 rokov
• osoby staršie ako 70 rokov
• ľudia s aterosklerózou a iným srdcovo - cievnym ochorením
• pri cukrovke
• hypertonici - čiže ľudia s vysokým krvným tlakom
• pri vysokom cholesterole
• pri výskyte klaudikačných bolestí
• pri bolestiach končatín bez zjavnej príčiny

Plus je potrebné zistiť celkové tlakové pomery v DK.

Význam má hlavne Dopplerovské vyšetrenie - duplexná či triplexná USG.

Zobrazovacie metódy zahŕňajú napríklad:

• farebnú duplexnú sonografiu
• CT a MRI angiografiu
• termografiu
• či invazívne metódy ako je intravaskulárny ultrazvuk a angioskopia, angiografia

Ďalej je potrebné urobiť i laboratórne vyšetrenie krvi, ako krvný obraz, krvná zrážanlivosť a biochémia. 

Dôležitá je  diferenciálna diagnostika. A teda odlíšenie od iných možných príčin. Ako sú venózne - žilové ochorenia, post-trombotický syndróm, neurogénne bolesti, artrózu či bolesti svalov a iné.

Zaujímavé informácie nájdete tiež v článkoch
s ochoreniami žíl:

• Ochorenia mozgových ciev
• Zúženie krčnice
• Ochorenia aorty
• Kŕčové žily
• Tromboflebitída povrchových žíl
• Hlboká žilová trombóza
• Posttrombotický syndróm
• Chronické venózne ochorenie
• Chronická žilová nedostatočnosť

V začiatočnom štádiu ochorenia nemusia byť prítomné žiadne ťažkosti. Toto štádium sa označuje ako asymptomatické - bezpríznakové.

Človek v začiatkoch ochorenia nemusí pociťovať žiadne subjektívne ťažkosti.

Prípadne sa v tomto období dostavia mierne prejavy ako pocit chladu končatín či mravčenie v končatine.

Stáva sa, že k odhaleniu ochorenia dochádza náhodne, a to zistením šelestu nad tepnami pri vyšetrení.

Následne v neskoršom období sa vyvíja ostatný klinický obraz. Do toho spadá klaudikačná bolesť, a to chôdzou zapríčinené ťažkosti.

Miera a intenzita závisí od viacerých činiteľov ako i od celkovej fyzickej záťaže.

Kyslík a živiny potrebné pre prácu svalov nie sú v dostatočnej miere privádzané do cieľových tkanív. To sa prejaví ischemickou bolesťou, čiže bolesťou z nedokrvenia.

V prípade prerušenia záťaže či chôdze nastáva úľava. A to počas niekoľkých minút.

Človek je opäť schopný chôdze.

Bolesť zapríčiňuje krívanie, podľa čoho tento symptóm dostal názov.
Klaudikačná bolesť = claudicatio intermittens.

Postup ochorenia alebo i zhoršenie stavu v kratšom časovom úseku značí pokojová bolesť. Tá nastupuje bez závislosti od záťaže.

Prípadne sa dostavia bolesti pri vyložení dolných končatín do vodorovnej polohy.

Horizontálna poloha v noci je taktiež problém. Človek sa budí zo spánku, koľkokrát pre bolesť musí spať posediačky.

A to preto, že poloha so zvesenými nohami čo v stoji zvyšuje hydrostatický tlak v končatine. Ten čiastočne zlepšuje prekrvenie tkanív.

Z dlhodobého pohľadu je nedokrvenie dolných končatín problém, ktorý zapríčiní i poškodenie kože, podkožného tkaniva a ostatných štruktúr.

Preto sa časom dostavia i kožné zmeny. Tie sa prejavia zmenou farby pokožky. Koža môže byť chladnejšia, bledšia, či naopak tmavšia, modrá až fialová.

Náhle zblednutie a chlad pokožky značí akútnu formu nedokrvenia končatiny.

Najťažším stupňom je tvorba hlbokých defektov. Rany sa hoja veľmi komplikovane alebo sa nehoja vôbec.

Komplikáciou je prítomná infekcia rany.

Konečné štádium, teda nekróza až gangréna, ktoré hrozia amputáciou končatiny. Nutnosť a miera amputácie sa hodnotí podľa rozsahu zasiahnutého tkaniva a poškodenia tepien dolných končatín.

Inou formou je akútny stav. Ten však nespadá pod PAO.

Akútna forma nastupuje rýchlo, a to i bez predchádzajúcich ťažkostí. Príčinou môže byť embólia alebo náhla trombóza. K embólii môže prísť po vyplavení krvnej zrazeniny napríklad zo srdca.