Syndróm vyhorenia, Burn-out: Aké má príčiny, príznaky a fázy?

Základom pri snahe vyhnúť sa vyhoreniu je poznanie jeho prvotných signálov a prevencie.

Najrizikovejšou skupinou ľudí sú tí, ktorí sa venujú tzv. pomáhajúcim povolaniam, napr. lekári, zdravotné sestry, pracovníci v domovoch sociálnych služieb, zdravotnícky personál pracujúci na oddeleniach onkológie a pod. 

Zamestnanie, ktoré človek vykonáva by malo prirodzene prinášať uspokojenie z dobre vykonanej práce, malo by dávať zmysel pre okolie a pre jedinca samotného. Avšak niekedy je práve práca zdrojom negatívnych faktorov v živote človeka.

Tieto negatívne faktory sú dané podmienkami v akých človek pracuje, kolektívom a interpersonálnymi vzťahmi, vedením, štýlom akým je práca vykonávaná a celkovým pracovným zaradením. 

V niektorých typoch povolaní je zvýšená prítomnosť stresových faktorov, ktoré môžu negatívne vplývať na osobnosť jedinca.

Príkladom povolania, ktoré je takémuto negatívnemu stresu vystavené najviac je povolanie lekára, zdravotnej sestry, pracovníka v sociálnych zariadeniach a iné tzv. pomáhajúce povolania. 

Tento typ práce je charakteristický tým, že vyžaduje nadmerné fyzické aj psychické angažovanie človeka, s neúmerne malým pomerom úspechu. 

Časté zlyhanie v práci si lekári, či zdravotné sestry berú osobne, považujú ho za vlastné zlyhanie, neschopnosť, pociťujú bezmocnosť a beznádej. 

Tento stav psychického vyčerpania a beznádeje vedie k ochoreniu, ktoré sa nazýva syndróm vyhorenia (burn-out syndrome). 

Odborný názov burn-out priniesol do sveta psychológie a psychiatrie v 70. rokoch Henrich Freudenberger. 

Vyhorenie je stav, kedy dochádza k nadmernému telesnému, citovému a duševnému vyčerpaniu jedinca. Tento stav je privodený dlhodobým a nadmerným zotrvávaním v emocionálne náročných situáciách. 

Syndróm vyhorenia sa odlišuje od iných emocionálnych, fyzických a psychiatrických stavov, ako sú napríklad:

• stres - v strese je občas každý človek, ale syndróm vyhorenia sa vyskytuje iba u ľudí, ktorí sa nadmerne venujú svojmu povolaniu, majú neprimerané ciele, extrémnu motiváciu a očakávania. Väčšinou ide o povolania, v ktorých je úzky kontakt s ľuďmi
• depresia - pri syndróme vyhorenia jedinec nemá pocity viny, výčitky a vzťahuje sa iba na pracovné aktivity a vzťahy s kolegami
• únava - v porovnaní s burn-out syndrómom, únava viacej nadväzuje na fyzické vyčerpanie, ktoré sa dá prekonať odpočinkom. Pri syndróme vyhorenia nepomáha ani dlhší fyzický odpočinok, či spánok.

Medzi vonkajšie faktory patrí napríklad:

• fyzické a psychické preťaženie
• často nedostatok pracovných síl
• nedostatočná komunikácia na pracovisku medzi vedením a kolektívom
• nedostatok pozitívnej motivácie odmeňovaním, pochvalou, uznaním
• súťaživý kolektív a charakter zamestnania

K vnútorným faktorom zaraďujeme tieto povahové a osobnostné charakteristiky:

• cieľavedomosť
• súťaživosť
• vytrvalosť
• nízke sebavedomie
• nízka tolerancia k záťaži
• nedostatočná empatia
• uzavretosť a nekomunikatívnosť
• potreba pomáhať iným

Náchylnejšie na vyhorenie je ženské pohlavie.

Pravdepodobne je to dané vyššou záťažou žien, keďže sa venujú práci a popri tom zvládajú aj domácnosť, výchovu a starostlivosť o deti.

Taktiež sa na zvýšenom riziku z vyhorenia spolupodieľa väčšia citová angažovanosť žien v práci a celkový prístup k riešeniu problémov na pracovisku. 

Okrem týchto faktorov, k burn-out syndrómu prispieva aj strata pracovných ideálov, dlhodobá frustrácia z nedostatku odmeňovania a existenčné problémy, nenaplnenie očakávaní so spoločenského uznania a pod. 

Pri niektorých ctižiadostivých a cieľavedomých ľuďoch sa vyskytuje tzv. teror príležitostí.

Je to situácia, kedy jedinec nevie odolať viacerým lákavým pracovným ponukám, nevie si vybrať, venuje sa väčšiemu počtu zamestnaní, stanovuje si nereálne ciele a nemá hranice, najmä čo sa týka pracovného zaťaženia.

Takýto človek sa postupne dostáva do stresu, časovej tiesne, emočného napätia, častejšie zlyháva, čo vedie k strate sebavedomia, obavám a psychickému vyčerpaniu až vyhoreniu. 

• psychické zdravie
• sociálne kontakty
• telesné príznaky

V oblasti psychiky začínajú prevládať negatívne emócie a postoje, vyvíja sa:

• depresívna nálada,
• nezáujem (apatia)
• neschopnosť sa z ničoho tešiť (anhedónia)
• nervozita
• podráždenosť
• strach
• hnev
• úzkosť
• nesústredenosť
• strata motivácie 
• vyčerpanosť

V sociálnych vzťahoch dochádza k strate kontaktu s okolitým svetom, rozvíja sa nezáujem o medziľudské vzťahy.

Zdravotnícky personál stráca záujem o svojich pacientov, utiekajú sa k administratívnej práci alebo k práci osamote, vytráca sa empatické správanie. 

Charakteristické znaky sociálneho správania pri burn-out syndróme sú:

• dehumanizácia
• irónia
• cynizmus
• podceňovanie ťažkostí pacientov
• nechápavosť 
• pohŕdavosť
• kritika

Komunikácia s takýmto človekom je čoraz náročnejšia. Pri akejkoľvek kritickej zmienke na jeho osobu, reaguje výbuchom hnevu alebo plačom, pritom sám kladie na svoje okolie neprimerané nároky a je veľmi kritický.

Takéto správanie prenáša aj do osobného života a k rodine. Príbuzní mu nie sú oporou, ale skôr príťažou. 

Telesné príznaky sa pridružujú k psychickým ťažkostiam postupne a zhoršujú sa.

Patria medzi ne:

• chronická fyzická únava
• vyčerpanie
• slabosť
• chorľavosť
• ťažkosti so spánkom
• desivé sny
• bolesti brucha 
• hnačky
• nechutenstvo alebo prejedanie sa
• úbytok hmotnosti alebo priberanie
• sklon k závislosti (alkohol, drogy, lieky)

Tento dotazník zostrojili Ayala Pines a Elliot Aronson v roku 1980 a dodnes je s obľubou používaný mnohými lekármi a psychológmi.

Obsahuje 21 zrozumiteľných otázok týkajúcich sa nálady a pocitov jedinca. Odpovede pacient priraďuje formou číslic od 1 do 7. Číslice vyjadrujú frekvenciu pocitov (od nikdy po vždy), na ktoré sa pýta dotazník v jednotlivých otázkach.

Vyhodnotenie spočíva v súčte bodov podľa pridelených odpovedí. 

Dotazník je jednoduchý a rýchly spôsob diagnostiky. Dostupný je v českom jazyku: is.muni.cz (IS MUNI - Informačný systém Masarykovy univerzity).

1. Fáza nadšenia - radosť a motivácia s akou vstupujú pracovníci, napr. lekári a zdravotné sestry do svojho nového zamestnania
2. Fáza stagnácie - prichádza po vstupe do „reality”, ktorá nie je taká akú si ju predstavovali a očakávali. Dochádza k sklamaniu, demotivácii, strate nadšenia z práce a začínajú prevažovať negatívne emócie. Ak sa problém nerieši, nastupuje ďalšia fáza.
3. Fáza frustrácie - existenciou v dlhodobo neriešenej zlej situácie na pracovisku, dochádza postupne k fyzickému a psychickému vyčerpaniu. Pracovníci si začnú klásť otázky aký má ich práca zmysel, či sú za ňu dostatočne odmeňovaní a nejde len o finančné odmeny, ale aj o vďaku, pochvalu a uznanie od okolia. 
4. Fáza apatie - keďže zamestnanec nenájde kladný význam svojej práce v predchádzajúcej fáze, dostáva sa do stavu kedy sa prestane o prácu zaujímať, nezáleží mu na ničom, nesnaží sa. Uzatvára sa do seba a negatívna nálada sa pretavuje do komunikácie s pacientom, kde prevláda neempatia, nepochopenie, irónia a dehumanizácia. Ak v tomto momente nepožiada o pomoc, prichádza posledná fáza - samotné vyhorenie.
5. Fáza vyhorenia - úplné psychické, emočné a fyzické vyčerpanie, prejavujúce sa telesnými ťažkosťami, ktoré často privedú pracovníka k práceneschopnosti. 

Samotné vyhorenie má tri štádiá:

1. Prvé štádium vyhorenia je charakteristické časovou tiesňou, ktorú pracovníci najmä v zdravotníctve pociťujú veľmi často. Situácia je spôsobená napr. nedostatočným personálnym obsadením, prístrojovým vybavením, potrebou práce na zmeny a časté nočné služby. Okrem toho môže byť tento pocit tiesne vyvolaný aj nedostatočnou odbornou znalosťou, nevedomosťou o liečbe či diagnostickom procese. Najcitlivejšie sú osoby, ktoré majú problém obratne zvládať vypäté a citovo náročné situácie.
   • Prichádza pocit beznádeje a pokles sebavedomia, ktorý si zamestnanec prenáša do osobného života. 
2. Druhé štádium je typické počínajúcou neurózou v dôsledku dlhodobého vyčerpania. V popredí je snaha situáciu napraviť, vyriešiť, stále niečo robiť aby sa to zmenilo. Je charakterizovaná slovíčkom „musím”.
   • Výsledkom takejto neutíchajúcej potrebe niečo robiť je však chaos, roztržitosť, nesústredenosť, časté chyby a hromada nedokončenej práce. 
3. V treťom štádiu sa dostavuje apatia a nezáujem o prácu. Zo slovíčka „musím” sa stávajú slová nič „nemusím”.
   • Prichádza tzv. anhedonia, čo je pocit, kedy sa človek nedokáže z ničoho tešiť, nemá dobrý pocit ani z dobre odvedenej práce, nerobí mu radosť žiadna z aktivít, ktoré ho predtým uspokojovali, v profesionálnom či osobnom živote. Vzdor a sklamanie končí vyčerpaním a chronickou únavou.

Prevencia

Prevencia burn-out syndrómu je najjednoduchším spôsobom ako predchádzať ťažkej životnej situácii, ktorú vyhorenie prináša. 

Princípy sme zhrnuli do niekoľkých bodov:

• stanovenie si reálnych cieľov
• uvedomenie si vlastných možností a schopností
• poznanie vlastných hraníc
• rozloženie zodpovednosti (pri vedúcich pracovníkoch)
• vyvážený pomer aktivity a oddychu
• preferencia aktívneho odpočinku
• zaradenie aktivít mimo pracovné zameranie
• snaha o čo najlepšiu komunikáciu 
• prejav ocenenia svojmu okoliu
• prijatie supervízie nad svojou prácou
• empatia a úcta voči pacientom (pri zdravotníckych pracovníkoch)