Viete, čo je to črevná nepriechodnosť: ileus? Aké má príčiny a príznaky?

Môže mať rôzny pôvod, avšak spoločným výsledkom je, že miera priechodnosti obsahu cez črevá je obmedzená alebo sú črevá úplne nepriechodné.

Ileus teda predstavuje prekážku pre prirodzený tráviaci proces.

Proces trávenia potravy je jedným z najzákladnejších a životne dôležitých procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme. Prostredníctvom neho dochádza k spracovaniu živín pochádzajúcich z potravy a ich vstrebávaniu.

Všetko sa odohráva v tráviacej sústave, ktorej súčasťou je aj sústava čriev. Jedná sa o duté trubicové útvary prepájajúce žalúdok a ritný otvor.

V sústave čriev rozlišujeme dve časti – tenké a hrubé črevo.

Hlavnou úlohou tenkého čreva je finálne rozkladanie potravy a vstrebávanie živín.

V hrubom čreve zas dochádza k vstrebávaniu vody či solí, ale tiež tu za pomoci baktérií prebiehajú kvasné a hnilobné procesy.

Posúvanie natráveného obsahu vo vnútri čriev smerom ku konečníku zabezpečuje črevná stena a jej pozdĺžny vlnovitý pohyb. Tento pohyb, tzn. sťahovanie a uvoľňovanie, zabezpečujú hladké svaly v spolupráci s nervovými bunkami nachádzajúcimi sa v stenách čriev.

Hovoríme o črevnej peristaltike (motilite).

Akékoľvek narušenie prirodzeného procesu peristaltiky negatívne ovplyvňuje plynulý prechod pevných častí potravy, plynov ale aj tekutín cez črevá.

Vzniká ileus.

Pokračujúci príjem potravy vedie k hromadeniu obsahu v črevách a črevá sa tak stávajú čiastočne alebo úplne nepriechodné.

Nepriechodnosť čriev je v začiatočných štádiách často nespozorovateľná. Je to najmä kvôli tomu, že príznaky sú podobné ako pri bežných tráviacich ťažkostiach.

Pri zaseknutom obsahu sa v črevách postupne zvyšuje tlak, poškodzuje sa črevná stena a sliznica, dochádza k zmenám ich priepustnosti či mikrocirkulácie.

V závažnejších prípadoch môže vznikať až perforácia alebo natrhnutie čriev, kedy sa črevný obsah spolu s baktériami „rozleje“ do brušnej dutiny a spôsobuje život ohrozujúce infekcie.

Ileus je akútny bolestivý stav, pri ktorom je veľmi dôležité rýchle určenie diagnózy a včasné začatie liečby.

Nerozpoznaný ileus vedie k vzniku komplexného ileózneho ochorenia poškodzujúceho dôležité orgánové systémy tela.

Rozoznávame dokonca aj chronický ileus, ktorý pretrváva dlhšie obdobie a je pre neho charakteristická len čiastočná blokáda v črevách.

Ileus sa môže vyskytovať v tenkom aj hrubom čreve.

Jeho výskyt sa týka všetkých vekových kategórií, s pribúdajúcim vekom miera narastá. Je to spôsobené najmä prirodzeným zhoršovaním zdravotného stavu.

V niektorej vedeckej literatúre sú pojmy ileus a črevná obštrukcia (upchatie čriev) vnímané a prezentované ako synonymá.

Vychádza to zo skutočnosti, že v minulosti sa pod slovom ileus rozumela akákoľvek prekážka (funkčná či mechanická), ktorá bránila prechodu črevného obsahu cez črevá.

Aktuálna medicínska prax však rozlišuje ileus a črevnú obštrukciu ako dva samostatné stavy, ktoré majú určité podobnosti, avšak existujú rozdiely hlavne v príčine ich vzniku a liečbe.

Výsledkom môže byť upchatie čriev. Hovoríme o tzv. nemechanickej črevnej obštrukcii.

Pri črevnej obštrukcii zas dochádza k mechanickému upchatiu niektorej časti črevného traktu, tzn. v črevách niečo fyzicky zavadzia.

Typy ilea a črevnej obštrukcie a ich príčiny

Pre vznik ilea a črevnej obštrukcie existuje niekoľko rôznorodých príčin.

Tieto príčiny sa môžu týkať priamo tráviaceho traktu alebo ide o príčiny pochádzajúce z vonkajšieho prostredia. Vo všeobecnosti ich podľa charakteru môžeme rozdeliť na mechanické, funkčné alebo zmiešané.

Práve charakter príčin rozhoduje o forme, resp. jednotlivom type nepriechodnosti čriev.

1. Neurogénny ileus

Jedná sa o jeden z typov funkčného ilea, nakoľko je pri ňom narušené fungovanie črevnej motility.

Neurogénny ileus vzniká poruchou nervov nachádzajúcich sa v črevnej stene. Porucha inervácie vedie buď k nadmernej dráždivosti v postihnutom mieste alebo naopak k ochabnutiu.

Na základe toho rozlišujeme ileus paralytický – ochrnutie nervov a tým pádom spomalenie až paralýza pohyblivosti črevnej steny a ileus spastický – kŕčovité znehybnenie črevnej steny.

Je dôležité podotknúť, že prítomnosť mechanickej prekážky brániacej pohybu črevného obsahu je v prípade tohto typu ilea vylúčená.

Medzi najčastejšie príčiny neurogénneho ileu zaraďujeme:

• zápalové ochorenia v brušnej dutine (zápal pankreasu, žlčníka, čriev, pobrušnice).
• infekčné ochorenia v brušnej dutine.
• úrazy a chirurgické zákroky v brušnej dutine.
• zlomeniny rebier, chrbtice a panvy, ktoré vedú k poškodeniu nervov.
• ochorenia pankreasu, obličiek, srdca, štítnej žľazy a pľúc.
• nedostatočné krvné zásobenie čriev.
• rádioterapia.
• lieky spomaľujúce prirodzenú črevnú peristaltiku (tricyklické antidepresíva, lieky na upokojenie, opioidy, anticholínergiká, chemoterapia).
• otrava ťažkými kovmi (olovo, ortuť).
• poruchy rovnováhy elektrolytov (vápnik, draslík, horčík, fosfor).
• stavy, pri ktorých došlo k vysokým stratám krvi.

Paralytický ileus vzniká najčastejšie ako následok chirurgických zákrokov v brušnej dutine alebo v oblasti panvy.

2. Cievny ileus

Cievny ileus je charakterizovaný narušeným fungovaním črevnej motility z dôvodu upchatia ciev zásobujúcich črevnú stenu.

Spomedzi všetkých typov sa vyskytuje najmenej.

Podľa toho, či sú cievy upchaté len čiastočne alebo úplne, rozlišujeme akútny a chronický cievny ileus.

Pri akútnej forme sú cievy úplne nepriechodné, pri chronickej forme je zachovaná aspoň čiastočná priechodnosť ciev a ťažkosti sa objavujú iba pri zvýšených nárokoch čreva na prívod krvi, tzn. po prijatí potravy alebo pri fyzickej námahe.

Cievny ileus vzniká pri cievnych ochoreniach, ako je:

• ateroskleróza.
• trombóza.
• embólia.

3. Črevná obštrukcia spôsobená mechanickou prekážkou

Ako už bolo spomenuté, v prípadoch, kedy je nepriechodnosť čriev zapríčinená mechanickou prekážkou hovoríme o črevnej obštrukcii.

V niektorej vedeckej literatúre sa však stretávame aj s termínom mechanický ileus, a to aj napriek tomu, že sa ileus vo všeobecnosti interpretuje ako obštrukcia bez mechanickej príčiny.

Pre tento stav je charakteristické upchatie čriev bez toho, aby bola narušená výživa črevnej steny. Tzn. nedochádza k poškodeniu ciev ani nervov. Minimálne teda nie v začiatočnom štádiu.

Vzhľadom na to, či sa prekážka nachádza v tenkom alebo hrubom čreve, rozlišujeme 3 typy mechanického ilea:

1. Vysoký ileus tenkého čreva – pri ktorom je blokovaná prvá polovica tenkého čreva.
2. Nízky ileus tenkého čreva – pri ktorom je blokovaná koncová časť tenkého čreva.
3. Ileus hrubého čreva.

Obštrukcia tenkého čreva sa vyskytuje častejšie, tvorí 75 – 80 % prípadov.
Obštrukcia hrubého čreva predstavuje zvyšných 20 – 25 % prípadov.

Všeobecne platí, že čím je prekážka situovaná vyššie (bližšie k ústnej dutine), tým sú príznaky obštrukcie závažnejšie.

Prekážka spôsobujúca upchatie čriev môže byť lokalizovaná tromi spôsobmi:

• Vo vnútri čreva (intraluminárne).
• V črevnej stene (intramurálne).
• Mimo črevnej steny a vnútra čreva (extramurálne).

Príkladom prekážky lokalizovanej vo vnútri čriev je cudzie teleso, žlčové kamene, parazity, nádor, nárazová stolica, výbežky na sliznici čriev, nestráviteľný materiál.

Príkladom prekážky lokalizovanej v črevnej stene je nádor, zápalové ochorenia čriev (Crohnova choroba, divertikulitída), črevné infekcie, chorobné zúženia čriev, rotácia čriev, intususcepcia (vsunutie jednej časti čreva do vnútra čreva pred ním, tzv. teleskopické vsunutie), tuberkulóza.

Intususcepcia sa vyskytuje najmä u malých detí.

Príkladom prekážky nachádzajúcej sa mimo črevnej steny je hernia (brušná prietrž), nádor, absces, krvné výrony, vydutiny, zrasty (pooperačné alebo poinfekčné), endometrióza, volvulus (otočenie čreva okolo svojej osi a zaškrtenie).

4. Ileus komplikovaný stranguláciou

Závažná forma mechanickej črevnej obštrukcie, pri ktorej sa vyskytuje mechanická prekážka navyše ešte v kombinácii s poruchou prekrvenia čriev a poruchou inervácie čriev sa nazýva strangulácia.

Strangulácia = uškrtenie.

Príčinou je uškrtenie črevnej steny pri brušnej prietrži (hernia, ľudovo pruh), pri intususcepcii alebo pri volvuluse.

Tento typ ilea vyžaduje okamžitý lekársky zásah.

5. Pseudo-obštrukcia hrubého čreva

Nazýva sa aj Ogilvieho syndróm.

Používa sa na označenie stavu, pri ktorom je zastavená peristaltika čreva, sú prítomné charakteristické príznaky mechanickej obštrukcie, avšak preukázateľná mechanická prekážka sa v čreve nenachádza.

Za príčiny vyvolávajúce tento syndróm sa považuje útlm nervovej aktivity a porucha metabolizmu.

6. Ďalšie formy ilea

Osobite môžeme spomenúť aj pooperačný ileus. Jedná sa o častý následok chirurgických zákrokov v oblasti čriev a panvy.

Zvyčajne sa jedná o dočasný problém s nepriechodnosťou čriev bez mechanickej príčiny.

Pooperačný ileus môže vznikať ak sa počas operácie vyskytli určité ťažkosti, ak zákrok trvá viac ako 3 hodiny, ak dochádza k manipulácii s črevami alebo významným stratám krvi, prípadne tiež ak je pacient po operácii dlhšiu dobu imobilný.

Špecifickým prípadom ilea je mekóniový ileus.

Ide o upchatie a nepriechodnosť čriev u novorodencov zapríčinené prítomnosťou hustej stolice nazývanej mekónium (smolka).

Mekónium je prvá stolica novorodenca čierno-zeleného sfarbenia, ktorá pozostáva z hlienu, plodovej vody, žlčových farbív, odlúpnutých kožných a črevných buniek.

Príčinou tohto stavu je nezrelosť črevného traktu.

U koho je riziko vyššie?

Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku ileu alebo črevnej obštrukcie sú vo väčšine prípadov zhodné s príčinami vzniku týchto stavov.

Medzi najrelevantnejšie rizikové faktory môžeme zaradiť:

• Vek (s pribúdajúcim vekom riziko ilea rastie).
• Nerovnováha v hladine elektrolytov (najmä draslíka a vápnika).
• Úrazy, poranenia alebo chirurgické zákroky v oblasti čriev v anamnéze.
• Ochorenia čriev v anamnéze (napríklad Crohnova choroba alebo divertikulitída).
• Hernia (brušná prietrž).
• Nádorové ochorenia v oblasti brucha.
• Radiačná terapia.
• Obezita alebo naopak výrazný úbytok telesnej hmotnosti.
• Sepsa (otrava krvi).
• Narušená cirkulácia krvi v črevnej stene.
• Imobilita.
• Užívanie liekov spomaľujúcich črevnú peristaltiku.

Prevažná väčšina rizikových faktorov, ktoré vedú k problémom s črevnou priechodnosťou sa nedá ovplyvniť. Tzn. vzniku črevnej blokády sa dá predchádzať len veľmi ťažko.

Jedným zo základných krokov v prevencii je dodržiavanie zdravého a vyváženého životného štýlu.

Často vás zaujíma: Aké sú príznaky ilea a črevnej obštrukcie?

Vo všeobecnosti sa prvotné príznaky črevnej blokády týkajú tráviaceho traktu, tzn. postihnutý pozoruje významný brušný diskomfort.

Prejavuje sa hlavne vracaním, intenzívnou bolesťou, zápchou, zastavením odchodu plynov a nafúknutým bruchom.

Intenzita a zloženie príznakov u individuálneho človeka závisí od niekoľkých faktorov –

• od typu ilea,
• výšky črevnej blokády,
• trvania blokády,
• ale aj veku postihnutého a toho,
• či sú súbežne postihnuté aj cievy a nervy v črevnej stene.

Vysoký mechanický ileus tenkého čreva sa dá rozpoznať podľa charakteristických príznakov. Patrí medzi ne veľmi včasné vracanie (niekedy s prímesou žlče), kolikové bolesti v nadbrušku, zastavenie odchodu vetrov a stolice.

Pri nízkom mechanickom ileu tenkého čreva sa pozoruje koliková bolesť lokalizovaná v podbrušku, nafukovanie, zastavenie vetrov a stolice. Vracanie sa rozvíja až neskôr, je s prímesou stolice.

V prípade mechanickej blokády hrubého čreva sa príznaky objavujú popri ostatných typoch nepriechodnosti najneskôr. Vyskytuje sa miernejšia bolesť celého brucha, výrazné vetry a nafúknutie brucha. Vracanie prichádza neskôr, je tiež s prímesou stolice.

Tabuľkový prehľad základných rozdielov v príznakoch pri mechanickej obštrukcii

Pri strangulácii, tzn. ak je okrem mechanickej blokády prítomné aj postihnutie ciev a nervov, sa prejavujú prudké kolikové bolesti a súvislé vracanie. Nafúknuté brucho sa nevyskytuje. Stav je navyše komplikovaný horúčkou a zmätenosťou.

Pri paralytickom ileu je nástup príznakov pomalší. Zastavenie stolice a vetrov, nafúknuté brucho a miernejšia nekoliková bolesť sú prvotné príznaky, nasleduje nechutenstvo a nevoľnosť. Vracanie sa objavuje len po jedle. Typické je tiež čkanie.

Cievny ileus je v začiatočných štádiách charakteristický výraznou kolikovou bolesťou (po čase môže ustúpiť), vracaním zvyčajne s prítomnosťou stolice, nafúknutým bruchom a po čase aj s pridruženou dehydratáciou, prítomnosťou krvi v stolici a šokom.

K uvedeným príznakom sa môže pridať navyše aj celková dehydratácia, suchosť slizníc, znížená elasticita a napnutie kože, nízky krvný tlak, zrýchlený srdcový tep a hypovolemický šok (nízky objem krvi s následným zníženým prekrvením a výživou orgánov a tkanív).

Pri diagnostike má rozhodujúci význam rozlíšenie, či sa jedná o mechanickú obštrukciu alebo ileus spôsobený narušenou peristaltikou čriev, prípadne kombináciu obidvoch.

Na základe toho sa potom zvolí vhodná liečba, ktorá je pri jednotlivých typoch odlišná.

Ďalej sa určuje výška prekážky v črevách, miesto blokády, tzn. tenké alebo hrubé črevo, a konkrétna príčina vzniku.

Vyšetrenie začína osobnou anamnézou, kedy lekár od pacienta zisťuje informácie o počte a rozsahu operačných zákrokov v brušnej dutine, históriu ochorení čriev a orgánov brucha, aktuálne prítomné ochorenia a užívané lieky.

Objektívnym vyšetrením lekár skúma príznaky zmeny celkového stavu pacienta – napríklad zmeny dychu, srdcovej činnosti alebo krvného tlaku.

Vyšetrenie brucha je zamerané na sledovanie nafúknutia alebo prítomnosti jaziev naznačujúcich operačné zásahy. Pomocou vyšetrenia brucha sluchom sa dajú rozlíšiť zvuky kovové alebo zvuky pripomínajúce padajúce kvapky, ktoré sú výsledkom zvýšenej peristaltiky pri mechanickej obštrukcii.

Pri paralytickom ileu je v bruchu naopak „mŕtve“ ticho.

Jednou z možností je aj rektálne vyšetrenie, ktoré môže odhaliť zápaly, zúženie alebo nádory v konečníku.

Typickou a veľmi nápomocnou vyšetrovacou metódou sú zobrazovacie metódy.

Na úvodné vyšetrenie sa najčastejšie používa röntgenová snímka brucha, na ktorej sú viditeľné tzv. hydroaerické útvary. Jedná sa o útvary vytvorené tekutinou a bublinami vzduchu prítomnými v rozšírenom čreve. Podľa ich lokalizácie sa dá určiť aj miesto blokády čriev.

Na röntgenovej snímke býva viditeľný aj plyn nachádzajúci sa vo voľnej brušnej dutine, čo naznačuje perforáciu čreva.

V poslednej dobe je čoraz frekventovanejšou metódou počítačová tomografia (CT). V porovnaní s ostatnými metódami je presnejšia a citlivejšia, tzn. dokáže definovať príčinu a miesto blokády, taktiež rozlíšiť úplnú a čiastočnú blokádu, či detegovať prípadné komplikácie, a to u väčšiny pacientov.

Pri CT vyšetrení sa pacientovi niekedy podáva aj kontrastná látka, perorálnou formou alebo injekčne do žíl.

Niekedy sa využívajú aj ďalšie zobrazovacie metódy – sonografia, fluoroskopia alebo magnetická rezonancia. Sú preferované u pacientov, ktorí nemôžu alebo nechcú podstúpiť radiačné vyšetrenia, u tehotných žien, detí a pod.

Pri paralytickom ileu sa štandardne využíva aj snímka hrudníka a EKG, pri cievnom ileu zas vyšetrenie brušných ciev.

V diagnostike ilea sa môže využívať aj endoskopia, a teda vyšetrenie zvnútra pomocou optického prístroja. Zavádzaním hadičky cez ústa sa zisťuje prekážka v pažeráku, žalúdku alebo v tenkom čreve. Prekážka v hrubom čreve sa sleduje metódou kolonoskopie, tzn. cez konečník.

V niektorých prípadoch môže byť veľmi nápomocné aj vyšetrenie krvi a stanovenie biochemických parametrov.

Ich význam spočíva hlavne v tom, že sa sleduje krvný obraz, hladina elektrolytov a ďalších látok, čo poskytne lekárovi komplexný obraz o stave vnútorného prostredia, výžive a fungovaní orgánov, prítomnosti krvácania, infekcií a pod.

V prvom prípade, keď prirodzenému prechodu črevného obsahu cez črevá bráni mechanická prekážka, je prvou reakciou organizmu zvýšenie peristaltiky. Telo sa takto snaží pretlačiť zaseknutý črevný obsah cez prekážku.

Zvýšenie intenzity peristaltiky má rôznu dĺžku trvania, čím nižšie v črevách sa prekážka nachádza, tým je snaha organizmu dlhšie trvajúca.

Ak je blokáda čreva len čiastočná, snaha pretlačiť obsah cez ňu môže byť úspešná. Pri úplnej blokáde sa však začína obsah hromadiť pred prekážkou, čo logicky spôsobí rozširovanie čreva. Zosilnená peristaltika sa začne spomaľovať, až sa postupne zastaví.

Črevo ochabne.

Nad prekážkou sa hromadia tekutiny a plyny. Plyny pochádzajú z prehĺtania vzduchu, časť prichádza z krvi a časť vzniká činnosťou črevných baktérií. Tekutiny sú zmesou sekrétov čreva, nevstrebanej vody a časť pochádza z krvi.

Objem „zaseknutých“ tekutín v čreve môže dosahovať až 8 a viac litrov.

Prítomnosť nahromadenej tekutiny v čreve je problematická a pre organizmus neúnosná, zbavuje sa jej vracaním. Paradoxne takto dochádza ešte k väčším stratám tekutín a solí, čo vedie k vzniku hypovolemického šoku a k poruche rovnováhy elektrolytov, kyslých a zásaditých zložiek.

Nakoľko je strata tekutín významná, organizmus zníži vylučovanie vody močom (postihnutý močí veľmi málo alebo vôbec).

Hromadenie obsahu pred prekážkou v čreve má aj ďalší efekt – vyvíja sa tlak na črevnú stenu a cievy nachádzajúce sa v nej. Vysoký a pretrvávajúci tlak na cievy spôsobí ischémiu, tzn. nedokrvenie črevnej steny, naruší sa črevná bariéra a zníži sa jej odolnosť.

Práve tu je viditeľný prienik mechanickej obštrukcie a funkčného ilea – neriešená primárne mechanická obštrukcia prechádza do sekundárneho funkčného ilea.

Narušenie a zníženie odolnosti črevnej steny má za následok prienik tekutín, baktérií a ich toxínov z vnútra čreva do oblasti brucha, kde vyvolávajú infekciu a zápal. Infekcia sa môže rozniesť krvou do celého tela.

Najčastejšie je infekcia spôsobená baktériou Escherichia coli.

Ak v tomto stave nedôjde k medicínskej intervencii, nastupuje multiorgánové zlyhanie (ileózna choroba) – poškodenie obličiek, srdca, pečene, dýchacej a cievnej sústavy.

V prípade blokády hrubého čreva vedie útlak ciev a následná ischémia črevnej steny k nebezpečnej perforácii čreva.

Paralytický a cievny ileus sú charakteristické narušeným fungovaním peristaltiky z dôvodu poruchy nervového alebo cievneho zásobenia v črevnej stene.

Pri paralytickom ileu sa po ochrnutí alebo kŕčovitom znehybnení črevnej steny začína črevo rozširovať z dôvodu hromadenia vzduchu a tekutín (tekutín je výrazne menej ako pri mechanickej obštrukcii).

Tlak vo vnútri čreva je pomerne nízky. Rozvíja sa opuch črevnej steny a zvyčajne dochádza ku kontaminácii zastaveného obsahu v črevách.

Priebeh cievneho ilea pozostáva z fázy zámerného zvýšenia peristaltiky, ktoré telo používa ako kompenzačný mechanizmus. Nasleduje ochabnutie a ochrnutie čriev, tkanivá nie sú vyživované a v krajnom prípade až odumierajú. Môže vznikať perforácia čreva.

Prechodom baktérií a ich toxínov do brušnej dutiny vzniká infekcia a zápal. Rozvíja sa dehydratácia, ktorá vedie až k život ohrozujúcemu šoku spôsobenému nedostatkom objemu krvi.

Pri stave strangulácie sa kombinuje priebeh mechanického a cievneho ilea.

Kedy vyhľadať lekára?

Je dôležité si uvedomiť, že ak sa stav nelieči, postihnuté časti čreva môžu odumrieť.

Lekára je potrebné vyhľadať vtedy, pokiaľ sa objavili príznaky uvedené v tomto texte. Zahŕňajú brušný diskomfort, bolestivosť brucha, vracanie, zápchu, zastavený odchod vetrov či nafúknuté brucho. Naopak, inokedy býva brucho stvrdnuté. Chorý môže mať charakteristické prehĺbené črty tváre, vyzerá ubolene a schvátene.

Pri akútnej brušnej príhode je lepšie zvoliť úľavovú polohu na chrbte so zohnutými dolnými končatinami v kolenách, alebo na boku, pričom nie je vhodné robiť prudké pohyby.

Príprava na stretnutie s lekárom

Črevná obštrukcia je stav, ktorý si vyžaduje lekársku intervenciu. Väčšinou nie je dostatok času na to, aby sa pacient na stretnutie s lekárom pri tomto ochorení pripravil. Ak je však času dostatočne, je dobre pripraviť si krátky zoznam príznakov, ktoré pociťujeme.

Ľahšie sa nám potom bude odpovedať na lekárove otázky.

Medzi hlavné otázky, ktoré sa nás bude lekár pýtať, patrí:

• Kedy začali ťažkosti s bruchom?
• Objavili sa prejavy náhle, alebo sa vyvíjajú postupne v dlhšom čase?
• Je bolestivosť pretrvávajúca?
• Všimli ste si zvracanie, odchod stolice, hnačku, zápchu či prítomnú krv v stolici v posledných dňoch?
• Prekonal ste niekedy v minulosti operáciu brucha alebo rádioterapiu v tejto oblasti?

Komplikácie

Podľa štúdie z roku 2015 je ileus druhým najčastejším dôvodom rehospitalizácie do 30 dní po operačnom zákroku. Častejšie sa objavuje u pacientov, ktorý prekonali nedávno operáciu brucha.

Neliečený ileus môže viesť k vážnym, život ohrozujúcim komplikáciám.

Patrí k nim:

• Tkanivová smrť – pri zníženom alebo zastavenom prekrvení čreva dochádza k postupnému odumieraniu tkaniva, tkanivovej nekróze. To má často za následok perforáciu, teda prederavenie črevnej steny s následným vyliatím obsahu do brušnej dutiny.
• Infekcia – peritonitída je zápal pohrudnice, ktorý môže vzniknúť ako následok črevnej perforácie. Tento stav vyžaduje chirurgickú liečbu.

Prognóza

Ileus je vysoko liečiteľný. Ak je zachytený včas, nemusí byť potrebná chirurgická invazívna liečba.

Zaujímavosti

Podľa dostupnej literatúry sú črevá človeka dlhé až 8,5 metra. Znamená to, že zjedené jedlo má pred sebou dlhú cestu, kým prejde celý tráviacim traktom.

Vďaka peristaltike sa natrávenina posúva v črevách ďalej. Jedná sa o mimovôľový pohyb, ktorý pripomína vlnu. Našťastie to príroda zariadila tak, že si samotné trávenie nemusíme uvedomovať, črevná pasáž sa deje automaticky.

Ak dôjde k porušeniu nervových pletení čreva, prípadne samotných svalov, či zaškrteniu, môže to viesť až k ileu. Stav sa dá pripodobniť k „dopravnej zápche“, niekedy je však spojený so zauzlením samotného čreva.

Problémom býva tiež situácia, že spočiatku vzniku črevnej nepriechodnosti ľudia o tejto zmene nevedia a preto pokračujú v jedení. Tak sa v čreve hromadí viac a viac materiálu, čo zhoršuje stav.