Pľúcna hypertenzia je ochorenie, ktoré obmedzuje celkovú výkonnosť, kvalitu i dĺžku života človeka. Príčina vzniku nemusí byť vždy jasná alebo je za ňou iné ochorenie.
Príznaky Pľúcnej hypertenzie
- Točenie hlavy
- Malátnosť
- Dýchavičnosť
- Únavu
- Zvýšená náplň krčných žíl
- Bolesť na hrudníku
- Prekrvenie pľúc
- Tlak na hrudníku
- Nepravidelná činnosť srdca
- Zrýchlený tep
- Vysoký krvný tlak
- Opuch končatín
- Krátkodobá strata vedomia
- Búšenie srdca
- Hučanie v ušiach
- Tvorba krvných zrazenín
- Vysilenosť
- Zrýchlené dýchanie
- Zväčšenie srdca
- Problémy s chôdzou po schodoch
- Opuch
- Modrá koža
- Paličkové prsty
- Opuch pľúc
- Bledosť
- Nevoľnosť
- Pocit mravčenia
- Nízky krvný tlak
- Suchý kašeľ
- Chudokrvnosť
Charakteristika
Pľúcna hypertenzia je závažným ochorením, ktoré ovplyvňuje kvalitu života, nakoľko znižuje celkovú výkonnosť človeka. Negatívom je i to, že vplýva na dĺžku života, ktorú skracuje.
Podstatou ochorenia je vysoký krvný tlak v pľúcnom riečisku.
Častejšie sa vyskytuje pri inom ochorení, avšak, v niektorých prípadoch jej príčina nemusí byť známa.
Priebeh ochorenia závisí od viacerých faktorov. Správna a včasná liečba môže zabrániť rýchlej progresii a smrti postihnutej osoby, ktorej príčinou je zlyhanie pravého srdca.
Rok 1891 nemecký lekár Ernst von Romberg:
Prvá písomná zmienka o skleróze pľúcnej tepny.
Predpokladá sa, že išlo o primárnu pľúcnu hypertenziu.
Pričom termín zaviedol v roku 1951 David Dresdale.
V úvode o srdci a pľúcnej cirkulácii
Srdce je svalová pumpa, ktorá prečerpáva krv v krvnom obehu.
I z praktického hľadiska sa krvný obeh rozdeľuje na malý a veľký.
Začnem záverečným úsekom toho veľkého.
Veľký, čiže telový krvný obeh, je ukončený dvomi veľkými žilami. Hornou a dolnou dutou žilou, ktoré privádzajú odkysličenú krv do srdca.
Ide o krv, z ktorej bol kyslík spotrebovaný bunkami organizmu. Krv sa musí spätne obohatiť kyslíkom, aby mohla byť spätne vypudená do telového obehu. K tomuto okysličeniu príde v pľúcach.
Pár faktov medzi riadkami:
- cievy, ktoré vedú krv Do srdca sa označujú ako žily = vény
- cievy, ktoré vedú krv Od srdca, zo srdca von, sú tepny = artérie
- najväčšia tepna je aorta = srdcovnica
- srdce má 4 dutiny, oddiely:
- pravú predsieň
- pravú komoru
- ľavú predsieň
- ľavú komoru
- činnosť srdca je neprestajná = non-stop
Krv sa vrátila do srdca, presnejšie do jeho pravej polovice.
Začiatok malého krvného - pľúcneho obehu.
Krv vstúpila do pravej predsiene. Z tade smeruje do pravej komory.
Z pravej komory je vypudená cez veľkú tepnu pľúcnicu do pľúc. V pľúcach sa krv nasýti kyslíkom.
Kyslík sa naviaže na hemoglobín. To je červené krvné farbivo, červených krviniek.
1 gram hemoglobínu unesie 1,34 mililitra kyslíku.
A z malého - pľúcneho obehu pokračuje.
+
Z pľúc prestupuje krv 4 pľúcnymi žilami do ľavej predsiene. Tu sa dlho nezdrží a pokračuje do ľavej komory.
Veľký - telový krvný obeh.
Z ľavej komory je veľkou silou vypudená do veľkého krvného obehu. A to pri systole ľavej komory, teda pri jej stiahnutí, kontrakcii = vypudení krvi z dutiny srdca.
Naopak, pojem diastola značí uvoľnenie dutín srdca a nasávanie krvi.
Systola a diastola sú dve fázy, ktoré sa dookola striedajú. Tým je zabezpečená činnosť srdca ako pumpy. Krvou je prenášaný kyslík, krvné komponenty, živiny a iné dôležité látky pre zachovanie života.
A...
Počas prúdenia krvi v srdci je potrebné spomenúť i srdcové chlopne.
Srdce je svalový orgán.
Srdcový sval, čiže myokard, je výkonnou jednotkou.
Ide o najmohutnejšiu vrstvu steny srdca.
Nachádza sa uprostred.
Z vonkajšej strany je sval pokrytý epikardom. A srdce je uložené v perikarde, osrdcovníku.
Vnútorná plocha srdca je pokrytá tenkou blanou, ktorá má pomenovanie endokard. Endokard plynule prechádza i na cievy. Avšak, dôležitá informácie je, že taktiež tvorí srdcové chlopne.
Chlopňa = jednosmerný ventil, ktorý púšťa krv vpred.
Ale bráni spätnému toku krvi vzad.
Rozličné ochorenia chlopní spôsobujú patologické prúdenie krvi späť do predošlého srdcového oddielu. Tento negatívny jav má za následok zníženie okysličenia organizmu a preťaženie srdcového svalu.
Čoho možným a závažným dôsledkom je zlyhanie srdca.
Viac zaujímavých informácií sa dočítate tiež v článku:
Ochorenia srdcových chlopní.
A o zápalovom ochorení endokardu v článku:
Endokarditída.
Malý krvný obeh
V pľúcnom obehu je pomerne nízky krvný tlak. Ten za normálnych podmienok nepresahuje 25 mm Hg, teda milimetrov ortuťového stĺpca a stredný tlak v pľúcnici je okolo 15 mm Hg.
I pri tak nízkom tlaku je možné niekoľko násobne zvýšiť prietok krvi pľúcami, bez nadmerného navýšenia tlaku. To pomáha hlavne pri zvýšenej fyzickej záťaži, keď je potrebná dostatočná dodávka kyslíka telovým bunkám.
Pri systole ľavej komory je krv vypudená do aorty. Vtedy krvný tlak stúpa nad 80 mm Hg.
Pričom ako horná hranica sa uvádza výška systolického tlaku 120 - 140 mm Hg.
A tlak v pravej komore je 20 až 30 mm Hg.
Chcete vedieť viac o pľúcnej hypertenzii?
Čo je jej príčinou?
Ako sa prejavuje a lieči?
Čítajte ďalej...
Pľúcna hypertenzia sa definuje ako...
Ide teda o vysoký krvný tlak v pľúcnom obehu.
Definícia znie:
Pľúcna hypertenzia (PH) je hemodynamický a patofyziologický stav, pri ktorom sa hodnota stredného tlaku v pľúcnici rovná alebo je vyššia ako 25 mm Hg. A to v pokoji.
Pri PH hodnoty krvného tlaku presahujú:
- systolický tlak viac ako 35 mm Hg
- stredný tlak viac ako 25 mm Hg
- diastolický tlak viac ako 12 mm Hg
Stredný arteriálny tlak = priemerná hodnota krvného tlaku behom jedného srdcového cyklu.
Meranie tlaku v pľúcnici prebieha počas pravostrannej katetrizácii,
čiže ide o invazívnu metódu merania krvného tlaku.
- normálny tlak v pľúcnici má hornú hranicu = 20,6 mm Hg
- hodnoty 21 - 24 mm Hg nie sú presne klasifikované (hraničné/rizikové hodnoty?)
- ľahká PH = 26 - 35 mm Hg
- stredná PH = 36 - 45 mm Hg
- ťažká PH viac ako 45 mm Hg
K diagnostike je nutná invazívna metóda, a teda meranie tlaku počas pravostrannej srdcovej katetrizácie.
Ale...
Je možné odvodiť ju odhadom pri dopplerovskej echokardiografii. Určuje sa podľa rýchlosti regurgitačnej trysky na trikuspidálnej chlopni, a to pri hodnote vyššej ako:
3,0 až 3,5 m/s = tlak v pľúcnici viac ako 40 mm Hg.
Príčiny
Pri pľúcnej hypertenzii je príčinou ťažkostí zvýšenie tlaku v pľúcnom obehu nad 25 mm Hg. To zvyšuje námahu pravej komory, ktorá nie je z dlhodobého hľadiska prispôsobená nadmernému zaťaženiu.
Krv sa hromadí v pravej komore a nedostatočne sa prečerpáva do ľavého srdca. Akútny priebeh sa prejaví roztiahnutím steny pravej komory. Tento stav sa označuje ako dilatácia.
Pomalšie stúpajúci odpor a tým i krvný tlak pred pravou komorou dáva čas k jej prispôsobeniu sa, srdcový sval vtedy hrubne, zväčšuje svoj objem. Pravá komora je hypertrofická.
Zmeny srdcového svalu sa označujú ako kardiomyopatia.
Oba tieto stavy vedú k zlyhávaniu pravej komory.
Presná príčina pľúcnej hypertenzie nemusí byť známa. Vtedy sa označuje ako primárna alebo skôr idiopatická.
Inou skupinou sú ochorenia, ktoré vyvolávajú sekundárnu pľúcnu hypertenziu.
Pri vzniku ochorenia zohráva úlohu multifaktoriálne pôsobenie.
Zapája sa genetický vplyv, hereditárny (dedičný), čiže rodinný výskyt (vzácne). Ale taktiež výskyt iných pridružených rizikových činiteľov.
Príkladom je užívanie niektorých liekov, ako sú lieky na chudnutie a zamedzenie chuti do jedla, a to aj po niekoľkých rokoch. Taktiež vplyv toxínov či rádioaktivity.
Vyskytnúť sa môže pri ochorení pečene, štítnej žľazy a pri reumatických ochoreniach, zápaloch ciev či HIV.
Najčastejšie sa vyskytuje pri ochoreniach ľavého srdca a pri poruche činnosti. Ako je ľavostranné srdcové zlyhanie a pri postihnutí aortálnej či mitrálnej chlopne.
= približne 75 %.
Druhou najčastejšou príčinou je ochorenie pľúc, známe tiež ako CHOCHP, čo je skratka chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Akútna forma býva zapríčinená embolizáciou do pľúcnice.
= približne 10 - 15 %.
A napríklad...
Pľúcna arteriálna hypertenzia pramení zo zúženia krvných ciev pľúcneho riečiska. Tým sa zvyšuje krvný tlak v pľúcach, ktorý musí pravá komora prekonať aby splnila požiadavku na prívod krvi do organizmu.
+
Delenie na primárnu a sekundárnu má starší pôvod. V dnešnej dobe sa vysoký krvný tlak v pľúcnom obehu klasifikuje podľa viacerých podmienok, ako sú etiopatogenetické, klinické či terapeutické aspekty.
Tabuľka uvádza klasifikáciu PH
| Forma | Príčiny |
| Pľúcna arteriálna hypertenzia |
|
| Pľúcna hypertenzia pri postihnutí ľavého srdca |
|
| Pľúcna hypertenzia pri pľúcnych ochoreniach a pri hypoxémii |
|
| Chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia a obštrukcia pľúcnych tepien |
|
| Pľúcne hypertenzie s neznámou príčinou a pri multifaktorálnom mechanizme |
|
Inou formou je klasifikácia podľa hemodynamiky a patofioziológie, a to na:
- prekapilárna pľúcna hypertenzia = normálny tlak v zaklinení
- postkapilárna pľúcna hypertenzia - zvýšený tlak v zaklinení
- hyperkinetická pľúcna hypertenzia - pri vrodených skratoch, ako je perzistujúci duktus, ale i pri zvýšenom minútovom srdcovom výdaji, ako sa stáva pri hypertyreóze
Meranie tlaku v zaklinení? O čo ide?
Tlak v ľavej predsieni = tlak v cievach na venóznej strane obehu.
Avšak, tlak v ľavej predsieni sa invazívnou metódou meria náročne.
Preto sa odvádza od tlaku krvi v zaklinení. Ide o tlak, ktorý sa nameria pri invazívnej metóde, a teda pravostrannej srdcovej katetrizácii. A to na úrovni poslednej cievy, v ktorej sa katéter na meranie tlaku zakliní - zasekne.
Tlak v zaklinení je 5 mm Hg.
Tabuľka uvádza formy a niektoré príčiny PH
| Prekapilárna | Postkapilárna | Hyperkinetická |
|
Hypoxická
|
Zvýšený tlak v ľavej komore
|
Vrodené srdcové skraty
|
|
Reštrikčná
|
Zvýšený tlak v ľavej predsieni
|
Vysoký minútový srdcový výdaj
|
|
Obštrukčná
|
Obštrukcia alebo utlačenie pľúcnych žíl
|
|
|
|
|
Príznaky
Príznaky pľúcnej hypertenzie sa v jej začiatočnom štádiu nemusia vôbec preukázať. Vo väčšine prípadov sú nešpecifické, čo prispieva k počtu neskoro diagnostikovaných prípadov.
Zväčša sa ťažkosti prejavia až pri vyššom stupni zvýšenia tlaku v pľúcnom obehu.
Niektoré vyskytujúce sa príznaky v tabuľke
|
|
Prítomnosť príznakov je individuálna. Samozrejme, závisí aj od pridruženého základného ochorenia. Jednotlivé ťažkosti sa môžu kombinovať, alebo sa vôbec nevyskytnú.
Diagnostika
Diagnostika ochorenia je náročná a zakladá si na rozličných diagnostických metódach.
Z prvej priečky sú to anamnéza a klinický obraz (to ako sa prejavuje), vyšetrenie fyziologických funkcií, ako je i krvný tlak, pulz, saturácia krvi kyslíkom. Dôležité je posluchové vyšetrenie dýchania, zhodnotenie dychu, srdcových oziev a prítomnosť šelestov.
K základu patrí i RTG, laboratórne vyšetrenie krvi, EKG.
Základným vyšetrením je ECHO. Echokardiografia je ultrazvukové vyšetrenie srdca, ktorým sa určuje veľkosť srdca, jeho oddielov, diagnostikuje sa vrodená vada, chlopňová chyba, stav veľkých ciev a iné.
Diagnostický význam má ECHO dopplerová metóda - Dopplerovská echokardiografia.
K ostatným vyšetreniam sa radí:
- záťažové testy
- 6 minútový test chôdzou
- ergometria
- spirometria
- CT
- MRI
- pulmoangiografia
- koronarografia
- pri diferenciálnej diagnostike i vyšetrenia:
- reumatologické
- pneumologické
- gastroenterologické
- hematologické
Pravostranná srdcová katetrizácia
Pri tejto metóde sa zavádza katéter do veľkej žily.
Katétrom sa prechádza cez pravé srdce až do pľúcneho riečiska. A to až po konečné zaklinenie v periférnej vetve pľúcnice.
V tomto prípade je dôležité meranie krvného tlaku, a to v:
- pravej komore
- pľúcnici
- v zaklinení = tlaku v ľavej predsieni
Pri zvýšenom tlaku v pľúcnici + s normálnou hodnotou v zaklinení
= príkladom je embolizácia.
Pri zvýšenom tlaku v pľúcnici + zvýšenom tlaku v zaklinení
= ľavostranné srdcové zlyhanie.
Okrem toho sa touto metódou dajú sledovať tiež iné parametre, ako je napríklad minútový srdcový výdaj a celkovo hemodynamika.
Priebeh
Priebeh ochorenia závisí od stupňa zvýšeného krvného tlaku v pľúcnom riečisku.
Svoj vplyv na celkový stav má taktiež základná choroba.
Zriedkavejšie prebieha ako primárna idiopatická forma.
Častejšie ako sekundárna, a to napríklad následkom poruchy funkcie ľavého srdca a pri chronickom pľúcnom ochorení.
Akútne sa zdravotný stav zhorší pri pľúcnej embólii, keď prekážka v pľúcnom obehu zvyšuje tlak v pravej komore. Ak sa včas nelieči, časom príde k zlyhaniu funkcie. A môže viesť až k smrti.
Časom sa rozvíja cor pulmonale.
V začiatočnom štádiu sa nemusí ochorenie prejaviť.
Zväčša sa ochorenie preukáže až v neskoršom štádiu. Vtedy býva hodnota pľúcneho krvného tlaku zvýšená i na dvojnásobok normálnych hodnôt tlaku.
Charakteristickým javom je pridruženie sa sťaženého dýchania. To je v prvých momentoch prítomné hlavne pri zvýšenej záťaži, príkladom môže byť cvičenie, športové aktivity, beh, chôdza po schodoch.
Ochorenie sa vyznačuje progresiou, teda zhoršovaním stavu.
Dýchavičnosť sa neskôr môže vyskytnúť pri bežných denných aktivitách. Až je nakoniec prítomná i bez námahy, vtedy sa hovorí o pokojovej dušnosti.
Medzi prvé nešpecifické znaky patrí únava a zvýšená vyčerpateľnosť.
Pri opakovaných odpadnutiach, závratoch a telesnej slabosti, ktorá je sprevádzaná pocitom na odpadnutie = prekolapsových stavoch...
Je nutné pátrať po príčine.
K pridružujúcim sa ťažkostiam patrí tiež postupujúce opúchanie dolných končatín. Najskôr v okolí členkov, časom i na predkolení. V neskorom štádiu sa pridruží i opuch brucha či celého tela.
Pre znížené prekrvenie srdcového svalu sa vyskytuje taktiež bolesť na hrudníku alebo pocit tlaku, opisovaný je...
Ako keby mi niekto sedel na hrudi.
Ako keby som mal kameň na hrudi.
Samozrejme, ako je už uvedené, celkový obraz prebiehajúcich ťažkostí je individuálny a záleží vo veľkej miere i na primárnej diagnóze.
