Zápal pľúc: Príznaky, príčiny a liečba. Aké druhy pneumónie rozlišujeme?

Priebeh aj závažnosť tejto respiračnej choroby závisia nielen od pôvodu zápalu, ale aj od celkového stavu človeka a prípadného stavu imunity, ktorý má veľký podiel na priebehu liečby. 

Zápal postihuje respiračné bronchioly, alveooly, alveolárne priestory a okolité tkanivo pľúc. Vzduchové mechúriky sa pri zápalovom procese môžu naplniť tekutinou (infiltrátom), hlienom a spôsobovať respiračné problémy.

Zápalový proces môže postihnúť jeden aj oba pľúcne laloky. V prípade postihnutia oboch lalokov ide o obojstranný zápal pľúc.

Pneumóniu možno rozdeliť podľa príčiny vzniku na infekčnú a neinfekčnú, pričom infekčný zápal pľúc je častejší.

Pri infekčnom zápale pľúc ide o vírusy, baktérie či parazity. Typickou vyvolávajúcou baktériou je Streptococcus pneumoniae.

Menej často sa vyskytujú aj neinfekčné zápaly pľúc a ich príčinou môže byť alergická reakcia a fyzikálne alebo chemické pôsobenie. 

Neinfekčné zápaly sú charakteristické tým, že dochádza k zápalovej reakcii aj bez vzniku infekcie (nákazy), napríklad ak sa do pľúc dostanú chemikálie, plyny alebo tekutiny. Rizikom je však, ak sa k tomuto typu zápalu pridruží aj infekcia.

Všeobecne pri zápale v pľúcach dochádza k poškodzovaniu pľúcneho tkaniva. To spôsobuje kašeľ a problémy s dýchaním.

Vzhľadom na častý komplikovaný priebeh a dlhodobú liečbu zápalu pľúc je lepšia prevencia, a to v podobe pravidelného očkovania proti respiračným chorobám a chrípke, dodržiavania hygenických a zdravotníckych opatrí. V neposlednom rade taktiež v podobe zdravého životného štýlu.

Rozdelenie zápalu pľúc

• Podľa priebehu,
  • akútny - náhly, s trvaním maximálne do 3 mesiacov,
  • opakujúci sa, čiže recidivujúci, v jednej oblasti,
  • migrujúci, keď sa zápal presúva na rôzne miesta,
• podľa vyvolávajúcej príčiny,
  • infekčný - bakteriálny, vírusový, plesňový, parazitárny,
  • neinfekčný - po aspirácii, čiže vdýchnutí, po vdýchnutí agresívnej látky, alergický,
• podľa epidemiológie,
  • komunitný - na bežných verejných miestach, ľahšia liečba,
  • nozokomiálny - v nemocničnom prostredí, horší priebeh liečby,
• podľa klinického prejavu,
  • typický - keď príznaky značia zápal pľúc, ako napríklad kašeľ, horúčka, dýchavičnosť,
  • atypický - zápal pľúc môže prebiehať bez horúčky, či zvýšenej telesnej teploty, prípadne chrípkové príznaky, ako je slabosť, únava, bolesť kĺbov a svalov,
• podľa mechanizmu vzniku,
  • primárny - iba zápal pľúc,
  • sekundárny - ak je následkom iného ochorenia,
• podľa patologického obrazu,
  • alveolárny - postihnuté sú pľúcne mechúriky,
  • intersticiálny - postihnuté je tkanivo medzi ostatnými štruktúrami, ako sú pľúcne mechúriky,
• podľa RTG nálezu,
  • alárny - ak je postihnuté celé pľúcne krídlo,
  • lobárny - zápal je iba v jednom pľúcnom laloku,
  • segmentálny - prípadne v segmente,
  • bronchopneumónia - zápal postihuje aj dýchacie cesty.

Etiológiu zápalu pľúc možno rozdeliť na infekčnú a neinfekčnú.

Zápal pľúc vzniká vtedy, ak prichádza vplyvom infekcie alebo neinfekčného dráždenia k narušovaniu a poškodzovaniu pľúcneho tkaniva.

Zápalom pľúc sú najviac ohrozené malé deti, hlavne do 1 roka života, a aj ľudia nad 60 rokov, ľudia s oslabenou imunitou i ľudia s pridruženými chronickými ochoreniami. Problém môže byť pneumónia spôsobená odolnou infekciou. Vtedy prebieha komplikovanejšie.

Rizikové faktory pre vznik pneumónie:

• vek  - deti a ľudia nad 60 rokov,
• chrípka,
• infekcia horných dýchacích ciest,
• chronické ochorenia respiračného systému - chronická bronchitída, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP),
• chronické ochorenia kardiovaskulárneho systému,
• cievna mozgová príhoda (CMP),
• oslabený imunitný systém (po chemoterapii, imunosupresíva, AIDS),
• onkologické ochorenia,
• cukrovka (diabetes mellitus),
• ochorenie obličiek - dialyzovaní pacienti,
• tehotenstvo,
• fajčenie,
• drogová závislosť,
• alkoholizmus,
• pôsobenie chemikálií, napríklad pracovné prostredie v stavebníctve či poľnohospodárstve.

Infekčný zápal pľúc

Najčastejšie vzniká zápal na infekčnom podklade, či už bakteriálnom, vírusovom, mykotickom alebo parazitárnom.

Najčastejšie sú bakteriálne zápaly pľúc. Vyvolávajú ich baktérie, ako sú Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes či aureus, ale aj Haemophilus influenzae alebo Klebsiella pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Legionella pneumophila.

Toto sú zástupcovia komunitného typu bakteriálneho zápalu pľúc. Vyskytujú sa bežne v komunite, teda na verejnom priestranstve, mimo nemocničné prostredie.

V prípade nemocničných nákaz, teda nozokomiálnych, je to hlavne zastúpenie Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella pneumoniae alebo napríklad E. coli, RS vírus. Pri tomto type pneumónie je riziko ťažšieho liečenia, a to z dôvodu odolných, čiže rezistentných kmeňov.

Pneumónia môže však mať aj vírusový pôvod, vtedy hovoríme tak o vírusovom zápale pľúc. V takomto prípade ide najčastejšie o herpes vírus či chrípkový vírus. V súčasnosti je však možné, že za zápalom pľúc v niektorých prípadoch stojí aj vírus SARS-CoV-2.

Neinfekčný zápal pľúc

Za vyvolávajúce činitele sú považované rôzne alergény, fyzikálne príčiny (žiarenie), dôsledok liečebného zákroku, komplikácie farmakoterapie a rôzne chemikálie a plyny, ktoré spôsobujú silné podráždenie dýchacích ciest s následným zápalovým ložiskom.

Neinfekčne môže vzniknúť pri podráždení plynnými alebo kvapalnými chemikáliami, ktoré sa dostanú do dýchacích ciest. Podobne je to aj následkom aspirácie, čiže vdýchnutia cudzieho telesa do pľúc.

Najrizikovejšia je aspirácia žalúdočnej šťavy. Tá obsahuje agresívnu žalúdočnú kyselinu, prípadne čiastočky stravy. Následkom toho vzniká komplikovaný zápal.

Riziko aspirácie žalúdočného obsahu vzniká hlavne v bezvedomí, pri ťažkej opitosti, ale aj pri intoxikácii liekmi či drogami.

Pri dlhodobom ležaní sa hromadí hlien v dolných dýchacích cestách a v pľúcach. To podporuje množenie baktérií, čo vyvolá tiež zápalovú reakciu. Tieto zápaly sú časté najmä u starších nesebestačných a imobilných ľudí, ktorí sa nevedia pravidelne polohovať.

Bakteriálny zápal pľúc sa prejavuje mierne odlišne ako vírusový, či plesňový. 

Všeobecne by sa dalo uviesť, že pneumónia má príznaky ako:

• dýchavičnosť,
• môže byť prítomné zrýchlené dýchanie,
• kašeľ (podľa pôvodcu buď suchý alebo naopak produktívny),
• bolesť na hrudi, zhoršená pri hlbokom nádychu, kašli.

Pridružujú sa aj celkové prejavy, a to v rôznej intenzite:

• triaška, zimnica,
• zvýšenie telesnej teploty až horúčka,
• nechutenstvo do jedla,
• nevoľnosť,
• zvýšená únava,
• celková slabosť, malátnosť,
• bolesť hlavy,
• bolesť kĺbov a svalov.

Typickým príznakom pre pneumóniu je teda ťažké dýchanie a kašeľ. Či už suchý, alebo neskôr vlhký aj s hlienom a obvykle medzi charakteristické klinické prejavy patrí aj zvýšená teplota, niekedy horúčka.

Podľa vyvolávajúcej príčiny však zápal sprevádzajú aj iné príznaky. Pri ťažších formách pneumónie dochádza aj k dýchavičnosti a bolestiam na hrudníku. Bolesti na hrudi môžu byť pálčivého, bodavého alebo iného charakteru.

Bakteriálny zápal pľúc

Pri bakteriálnych zápaloch je prítomná horúčka, čiže telesná teplota nad 38°C a celková vysilenosť. Bakteriálny zápal sa vyznačuje aj produktívnym kašľom.

Objavuje sa aj vykašliavanie hlienu či hnisu. Hlien môže byť rôznej konzistencie, farby (zelený, žltý, hnedastý, s prímesou krvi) a rôzneho množstva.

Vírusový zápal pľúc

Pri vírusovom zápale je obvykle len zvýšená teplota (telesná teplota do 38°C). Vírusové zápaly prebiehajú s menšou intenzitou príznakov.

Kašeľ je dráždivý, suchý, dusivý. Pridružujú sa, samozrejme, ťažkosti s dýchaním. Vyskytuje sa pri nich aj bolesť na hrudi. 

Obojstrannú pneumóniu (Covidovú pneumóniu - zápal pľúc) s typickým obrazom mliečneho skla na RTG má tiež ochorenie COVID-19, ktoré vyvoláva nový koronavírus, teda SARS-CoV-2. Pre viac informácií navštívte sekciu: Koronavirus - COVID-19

Ostatné typy zápalu pľúc

Pri mykotickom pôvode zápalu sú prejavy podobné ako pri vírusovom. 

Odborný garant článku MUDr. Zuzana Kožlejová, PhD. dopĺňa informáciu: 
Mykotický zápal pľúc sa vyskytuje obzvlášť u ľudí s oslabenou imunitou, napr. u onkologických pacientov.

Zápal pľúc môže prebiehať aj atypicky. Napríklad ako zápal pľúc bez telesnej teploty až horúčky, s miernym kašľom. Môže sa pridružiť dýchavičnosť po námahe. V prípade vyšetrenia posluchom môže byť nález negatívny. Pričom, RTG snímka vykáže rozsiahle postihnutie pľúc.

Suchý zápal pľúc

Je infekčné ochorenie najčastejšie spôsobené baktériou Mycoplasma pneumoniae. Pri tomto ochorení vzniká zápal pľúcneho tkaniva.

Ochorenie postihuje najmä deti do 15 rokov. Jeho prejavy nebývajú tak silné, ako u „bežného“ zápalu pľúc.

Prejavuje sa zvýšenou teplotou, suchým kašľom, únavou, potením a slabosťou. Nedochádza k tvorbe hlienu a exsudátu. Prítomný je naopak suhý a dráždivý kašeľ. Často je však kašeľ záchvatový a dlhotrvajúci.

 V prípade, že pociťujete „ťažko" na pľúcach, nástup teplôt a kašľa, kontaktujte svojho lekára. Pri podozrení na zápal dýchacích ciest je potrebné vždy vyhľadať odbornú pomoc lekára.

Diagnostika pneumónie prebieha u všeobecného lekára alebo u špecialistu pneumológa.

Diagnózu zápalu pľúc určíme na základe anamnézy a klinického obrazu. Lekár po rozhovore s pacientom skontroluje stav hrdla, veľkosť krčných i podpazušných lymfatických uzlín.

Prítomnosť zmien pri dýchaní sa vyšetruje posluchom, a to pomocou fonendoskopu.

Medzi zobrazovacie metódy patrí RTG hrudníka, prípadne CT. Röntgenový snímok odhaľuje rozsah zápalu a napadnutého pľúcneho tkaniva.

RTG a CT vyšetrenie hrudníka a pľúc odhaľuje rozsah napadnutia a poškodenia pľúcneho tkaniva, a určuje miesto zápalu. Na základe anamnézy a príznakov sa zisťujú možné rizikové faktory pre vznik komplikácií.

Samozrejme, ako pri každom zápale, vykonáva sa aj laboratórne vyšetrenie krvi, a teda hlavne krvný obraz, sérologické vyšetrenie. Dopĺňa sa vyšetrenie spúta na mikrobiologické vyšetrenie a citlivosť na antibiotiká, čiže ATB.

Pri produktívnom kašli je sputum (hlien) odoslané na mikrobiologické vyšetrenie. Určuje sa prítomnosť patogénu vo vzorkách.

Prípadne sa vykonáva bronchoskopia, a to primárne pri chronických ťažkostiach. A aj v prípade nejasného nálezu na RTG. Dôvodom je vylúčenie tumoru, čiže onkologického ochorenia. Niekedy je nutné pri bronchoskopii odobrať vzorku aj priamo z dýchacích ciest.

Samotný priebeh pneumónie sa líši od príčiny vzniku, rozsahu infekcie a zdravotného stavu jedinca.

Primárny zápal pľúc v prípade bakteriálneho pôvodcu má ťažší priebeh a vyznačuje sa výstupom telesnej teploty, a to až nad úroveň 38 °C, teda až do horúčky. Počas prvých hodín býva prítomný suchý kašeľ. Následne sa mení na produktívny.

Vykašliava sa hlien rôznej konzistencie, farby, ako napríklad zelenej, žltej, hnedastej, hnisavý hlien, či s prímesou krvi.

Vírusový pôvodca nevyvoláva vysoké horúčky, ale väčšinou len zvýšenú telesnú teplotu, teda do 38°C. Kašeľ je suchý, dráždivý a dusivý.

Pridružuje sa sťažené dýchanie. Dýchanie môže byť zrýchlené a plytké. Počuť sú chrapoty a aj pískanie, či vrzgoty.

Problém v podobe bolesti na hrudi robí hlbší nádych a kašeľ. Výrazné bolesti viazané na dýchanie svedčia o zápale pohrudnice.

Takzvané chrípkové prejavy môžu byť prítomné aj pre prvotnú chrípku, ale aj z dôvodu pneumónie.

Medzi celkovými príznakmi sa teda vyskytuje celková slabosť, malátnosť, únava, nevoľnosť, bolesť svalov, kĺbov, končatín, ale aj bolesť hlavy, nechutenstvo, ťažoba na žalúdku až vracanie.

Celkové príznaky, bez typického priebehu pneumónie môžu byť prítomné pri atypickom zápale pľúc. Samozrejme, dôležité je, ak sa vyskytnú závažnejšie ťažkosti okamžité odborné vyšetrenie, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám.

Infografika: Odlišnosti vírusovej a bakteriálnej pneumónie

Zdravotné komplikácie pneumónie

Medzi možné komplikácie pneumónie patrí:

• pleuritída, čiže zápal pohrudnice,
• empyém - hnisavé ložisko v pohrudnicovom priestore,
• abces - opúzdrený zápalový proces,
• gangréna - odumretie tkaniva,
• septický šok,
• pri ťažkých pneumóniách smrť.

Zápal vzniká imunitnou reakciou organizmu na narušovanie a poškodzovanie pľúcneho tkaniva. Pričom, je veľmi dôležité rýchle stanovenie diagnózy a čo najskorší začiatok liečby.

V prípade nedostatočnej liečby hrozí vznik chronického pľúcneho ochorenia, prípadne môže vzniknúť pľúcny absces, a tiež trvalé zníženie pľúcnych funkcií. U rizikových skupín dokonca končí skoro tretina prípadov až smrťou.

Prevencia zápalu pľúc

Základom prevencie je zdravý životný štýl bez fajčenia, alkoholu a vystavovania sa znečistenému prostrediu. 

V rámci zníženia prenosu infekcie je potrebná eliminácia kontaktu s nakazenou osobou, dôsledná hygiena rúk a dodržiavanie zdravotníckych hygienických opatrení.

Doporučené je nosenie respitátora vo verejných priestrantsvách a to hlavne v jesenno-zimnom období.

Ďalšiu formu prevencie predstavuje dobrovoľné očkovanie (vakcináciu) proti pneumokokom alebo proti iným pôvodcom zápalu pľúc (chrípka, Covid19). Očkovanie sa odporúča rizikovým skupinám, ako sú jedinci so zníženou imunitou, iným chronickým ochorením a seniorom.

Najčastejšie otázky a odpovede o zapale pľúc

Pýtate sa...

Čo je to zápal pľúc?

• Pneumónia je infekčné ochorenie pľúc, kde je pľúcne tkanivo napadnuté zápalovým procesom. Alveoly sú často naplnené tekutinou alebo hnisom.
• Zápal pľúc môže byť spôsobený infekciou (baktérie, vírusy, plesne) alebo menej často neinfekčnou príčinou.

Aké sú hlavné príznaky zápalu pľúc?

• Typické príznaky zahŕňajú bolesť na hrudi pri dýchaní alebo kašli, suchý kašeľ alebo kašeľ s hlienom, zvýšenú telesnú teplotu, horúčku, dýchavičnosť, zvýšenú únavu a celkovú slabosť.

Ako sa diagnostikuje zápal pľúc?

• Diagnóza zvyčajne zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, počúvanie pľúc fonendoskopom, röntgen hrudníka, a v niektorých prípadoch laboratórne vyšetrenie vzorky krvi alebo sputa (hlienu).

Ako sa lieči zápal pľúc?

• Liečba závisí od príčiny vzniku ochorenia. Pri bakteriálnom zápale pľúc sa používajú antibiotiká liečba. Vírusové formy môžu vyžadovať antivirotiká alebo symptomatickú liečbu (liečba tlmenia príznakov).
• Vždy je dôležitý oddychový režim, prísun čerstvého vzduchu, hydratácia a dostatočný príjem živín.

Ako môžem predísť zápalu pľúc?

• Prevencia zahŕňa očkovanie proti pneumokokovým infekciám a chrípke, dodržiavanie hygienických zásad, eliminácia kontaktu s nakazenou osobou, zdravý životný štýl vrátane skoncovania s fajčením a posilnenia imunitného systému.

Je zápal pľúc nákazlivý?

• V prípade infekčného zápalu vyvolaného baktériou alebo vírusom, je ochorenie nákazlivé, a to hlavne v jeho počiatočnej fáze.

Existujú rizikové skupiny pre zápal pľúc?

• Áno, medzi rizikové skupiny patria malé deti, starší ľudia, osoby s chronickými ochoreniami (astma, chronická obštrukčná pľúcna choroba, srdcové ochorenia), fajčiari a osoby s oslabeným imunitným systémom.

Môže sa zápal pľúc opakovať?

• Áno, osoby, ktoré už mali zápal pľúc, môžu mať zvýšené riziko opätovného výskytu, najmä ak sú vystavené rizikovým faktorom, nemajú plne doliečené predchádzájúce ochorenie alebo nemajú zotavený imunitný systém.