Cytomegalovírusová infekcia: Čo je, príčiny, príznaky a CMV u detí

Cytomegalovírus môže spôsobiť u novorodencov rôzne vývojové vady. U imunokomprimovaných pacientov (napr. onkologickí pacienti, HIV pozitívni ľudia) je cytomegalovírusová infekcia pomerne častou príčinou smrteľných komplikácii.

Vedeli ste, že....

Na 150 novorodencov pripadá 1 dieťa s vrodenou cytomegalovírusovou infekciou. Cytomegalovírusová infekcia je považovaná za najčastejšie sa vyskytujúcu vrodenú vírusovú infekciu. V dôsledku cytomegalovírusovej infekcie jeden zo 750 novorodencov trpí trvalým poškodením.

Výskyt cytomegalovírusu je celosvetový. Cytomegalovírusovú infekciu prekoná približne 60 až 90 % dospelých ľudí.

Najvyšší výskyt cytomegalovírusovej infekcie je v rozvojových krajinách. Dôvodom je nízka socioekonomická úroveň a vyššia hustota obyvateľov. To znamená, že v takýchto krajinách obyvatelia starší ako 5 rokov sú už infikovaní.

Vo všeobecnosti je vysoká premorenosť medzi deťmi, ktoré sú v uzavretom kolektíve (škôlka, škola).

Rizikovým faktorom u dospievajúcich je ich zvýšená sexuálna aktivita. Z toho vyplýva, že u matiek mladších ako 20 rokov je väčšie riziko vzniku vrodenej cytomegalovírusovej infekcie u detí.

Výskyt cytomegalovírusovej infekcie sa zvyšuje s vekom.

Dosahuje:
47 % v populácii 10 – 12 rokov,
68 % u 15 – 35 ročných a
81 % u 36 – 60 ročných.

Pričom postihuje častejšie ženy ako mužov.

U afroameričanov a aziatov sa objavuje približne o 20 až 30 % častejšie ako u iných rás. 

Niečo z histórie...

V roku 1881 nemecký profesor Ribbert prvý raz opísal bunky napadnuté cytomegalovírusom. V roku 1921 Goodpasture a Talbert ako prví vyslovili názor, že cytomegália by mohla byť vyvolaná vírusom.

V roku 1960 bol vírus izolovaný Wellerom, Rowom a Smithom z ľudských slinných žliaz. V tom istom roku Weller a jeho spolupracovníci navrhli názov cytomegalovírus.

Ako sa cytomegalovírus prenáša?

Cytomegalovírus sa vo väčšine prípadov šíri dlhším blízkym kontaktom.

Vylučovanie vírusu môže byť prerušované alebo súvislé. Obdobie vylučovania, ale aj množstvo vylučovaného vírusu môže byť rôzne.

U dospelých môže trvať niekoľko dní až mesiacov. U detí niekoľko mesiacov až rokov.

Vírusové častice sa šíria do prostredia pomocou:

• slín,
• moču,
• stolice,
• cervikálnym sekrétom,
• ejakulátom,
• materským mliekom,
• inými telesnými sekrétmi.

Prenos z matky na dieťa môže byť už v priebehu tehotenstva alebo počas pôrodu. Jednou z možností prenosu infekcie z matky na dieťa je kojenie. Ďalším spôsobom prenosu infekcie je transplantácia orgánov alebo transfúzia krvi.

Zdrojom nákazy sú chorí ľudia alebo nosiči vírusu. 

Vírus sa aktivuje pri oslabení imunitného systému. Je zradný v tom, že klinické príznaky nemusia byť viditeľné.

Inkubačná doba zvyčajne trvá v rozmedzí 9 – 60 dní.

Spôsoby prenosu:

1. z matky na dieťa – transplancentárne, počas pôrodu, kojením
2. horizontálny prenos – pomocou telesných tekutín (napr. sliny, moč, cervikálny sekrét)
3. iný spôsob prenosu – transplantácia orgánov, transfúzia krvi

Zaraďujeme ho medzi DNA vírusy. Patrí medzi herpetické vírusy. Tie sú považované za najrozšírenejšie patogény v ľudskej populácii.

Jednou z najdôležitejších vlastností herpetických vírusov je, že majú schopnosť latentnej fázy (skrytá, neprejavujúca sa navonok).

Následne pri oslabení imunitného systému sa dokážu znovu aktivovať.

Cytomegalovírus sa v ľudskom organizme správa podobne ako iné herpetické vírusy. Po preniknutí viriónu (stavebná častica vírusu) do bunky sú viriónové časti rýchlo prenesené do bunkového jadra. Tam prebieha ich rozmnožovanie (replikácia). Replikácia je pomerne pomalá.

U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť ochorenie bez špecifických príznakov:

• horúčka,
• zdurené uzliny,
• únava,
• slabosť,
• bolesť svalov/kĺbov,
• nechutenstvo,
• syndróm infekčnej mononukleózy.

Podľa spôsobu získania infekcie môžeme rozdeliť príznaky nasledovne:

1. Vrodená (kongenitálna) cytomegalovírusová infekcia

Najvyššie riziko prenosu infekcie z matky na dieťa počas tehotenstva je v prípade, ak matka prekonala prvú nákazu (primoinfekciu) v tehotenstve.

Za najrizikovejšie obdobie je považovaná prvá polovica tehotenstva.

Približne 10 až 15 % nakazených detí má príznaky už po narodení.

Vedeli ste, že...

Novorodenec by mal byť vyšetrený do 21 dní od narodenia. Po uplynutí tejto doby je ťažké odlíšiť vrodenú infekciu od získanej infekcie.

Vo väčšine prípadov sa neprejavujú príznaky infekcie hneď po narodení.

Avšak u 5 až 15 % takýchto detí v ďalšom priebehu ochorenia k rôznym formám neurologických porúch s psychomotorickou retardáciou, hluchotou alebo poruchou niektorej zo žliaz s vnútorným vylučovaním (napr. hypofýza, nadobličky, štítna žľaza).

Medzi príznaky vrodenej infekcie patria:

• predčasné narodenie,
• nízka pôrodná hmotnosť,
• postihnutie CNS – mikrocefália (neúmerne malá hlava), hydrocefalus (vodnateľnosť mozgu), kalcifikácie (zvápenatenie),
• postihnutie očí – zápal rohovky (keratitída), zápal dúhovky a sietnice oka (chorioretinitída), sivý zákal (katarakta), zápal zrakového nervu,
• zväčšenie pečene a sleziny (hepatosplenomegália),
• anémia,
• zápal pľúc,
• žltačka,
• trombocytopénia.

2. Získaná cytomegalovírusová infekcia

Získaná infekcia vo väčšine prípadov prebieha bez príznakov.

Zvyčajne nemá negatívny vplyv na celkový zdravotný stav detí. Výnimkou je stav, kedy k infekcii dôjde počas pôrodu alebo pri kojení nedonosených novorodencov.

Ochorenie sa u takých detí prejavuje pod obrazom:

• hepatitídy,
• lymfadenopatie (zväčšené lymfatické uzliny),
• pneumónie (zápal pľúc),
• meningitídy (zápal mozgových blán).

Mohlo by vás zaujímať aj:

Zväčšené lymfatické uzliny: Bolestivé či nebolestivé a ich príčiny?

Zápal pľúc: Aké príznaky má pneumónia a ako sa delí? (atypický, vírusový, bakteriálny)

U adolescentov sa prvá nákaza cytomegalovírusom prejavuje pod obrazom mononukleózy. Medzi hlavné príznaky patrí horúčka a celková nevoľnosť. V krvnom obraze je zachytená atypická lymfocytóza a sú zvýšené pečeňové testy.

V praxi je pomerne ťažké odlíšiť túto infekciu od mononukleózy.

Mohlo by vás zaujímať aj:

Infekčná mononukleóza: Čo je to, ako sa prenáša a prejavuje?

3. Cytomegalovírusová infekcia u imunokompromitovaných pacientov

Cytomegalovírusová infekcia sa u takýchto pacientov môže prejaviť zápalom pľúc (po transplantácii kostnej drene má až 90% úmrtnosť), ochorenia tráviaceho traktu a cytomegalovírusová retinitída.

U imunokompromitovaných pacientov (pacienti s AIDS, pacienti užívajúci imunosupresíva) môže mať prvá nákaza ale aj reaktivácia cytomegalovírusu závažný až život ohrozujúci priebeh.

• Sérologické vyšetrenie – najčastejšie využívaná metóda.
• Priama detekcia vírusovej DNA – zlatý štandard v diagnostike cytomegalovírusovej infekcie.
• Kultivačné vyšetrenie - vysoko špecifická detekcia vírusu v rôznych biologických materiáloch.
• Histopatologické vyšetrenie – najšpecifickejšie vyšetrenie a potvrdzuje priame postihnutie tkaniva.
• Krvný obraz – vyšetrenie krvného obrazu s diferenciálnym počtom bielych krviniek je neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky cytomegalovírusovej infekcie.

Čo znamenajú jednotlivé skratky vo výsledkoch?

Ako sa vyznať vo výsledkoch?

Tabuľka uvádza skratky a vysvetlenie

Pred narodením dieťaťa sa stanovuje diagnóza nasledovne:

V prvom rade sa sleduje dieťa a jeho vývoj pomocou ultrazvuku a v opodstatnených prípadoch sa vykonáva odber pupočníkovej krvi (kordocentéza) alebo odber plodovej vody (amniocentéza).

V ďalšom kroku sa vykonáva izolácia vírusu, hematologické a imunologické testy.

Ako prebieha diagnostika u novorodencov?

U novorodencov sa stanovujú špecifické protilátky (IgM a IgA), stanovuje sa cytomegalovírusová DNA, vírusová nálož a izolovanie vírusu.  

V ďalšom kroku sa vykonáva ultrazvuk mozgu, CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia), lumbálna punkcia, vyšetrenie sluchu, očné a neurologické vyšetrenie.

Po primoinfekcii nasleduje latentná (skrytá) fáza. V tejto fáze vírus prežíva v makrofágoch.

Cytolegalovírus skryto pretrváva v človeku (hostiteľ) celý život len s občasnými, spravidla bezpríznakovými obnoveniami aktivity.

Úplne odlišná situácia je u imunokompromitovaných pacientov. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, nízkym počtom bielych krviniek (leukopénia) a poškodením orgánov.

Medzi cieľové orgány patria pľúca, centrálny nervový systém (CNS), pečeň a tráviaci trakt. Vo väčšine prípadov ide o obnovenie aktivity latentného (skrytého) cytomegalovírusu.

Aké typy cytomegalovírusovej infekcie poznáme?

1. Primárna – človek sa dostane do kontaktu s cytomegalovírusom po prvý raz. Človek nemá vybudované žiadne protilátky.
2. Opakovaná (rekurentná) – človek v minulosti prekonal cytomegalovírusovú infekciu a pri oslabení imunitného systému sa vírus opäť aktivuje. Pri tomto type sa len ojedinele objavia príznaky ochorenia. Organizmus už má vybudované protilátky z predchádzajúcej prvej infekcie.
3. Reinfekcia – nová infekcia, ktorá je spôsobená iným kmeňom cytomegalovírusu.