Krvácanie do mozgu: Prečo vzniká a aké má príznaky?

Význam tohto delenia je jednoznačný z pohľadu odborného i praktického. Líšia sa svojou príčinou a prístupom k diagnostike aj liečbe. 

Spontánne krvácanie do mozgu

Krvácanie do mozgu, alebo odborne nazývaná mozgová hemorágia, je stav kedy dôjde k výronu žilovej alebo arteriálnej krvi do uzavretého priestoru lebky a mozgu.

Delíme ho podľa miesta krvácania

• intracerebrálne (dovnútra tkaniva mozgu),
• subarachnoidálne (medzi mozgové obaly),
• intraventrikulárne (do mozgových komôr).

Intracerebrálne hemorágie

Približne 15 % zo všetkých náhlych cievnych mozgových príhod sú intracerebrálne hemorágie.

Ide o krvácanie do mozgového tkaniva z artérie, teda okysličenou krvou.

Hoci nie sú časté, majú vysokú úmrtnosť.

Subarachnoidálne krvácanie

Urgentný krvácavý stav, kedy sa krvný výron (hematóm) nachádza medzi mozgovými obalmi, konkrétne medzi arachnoideou (pavúčnica) a pia mater (mäkký mozgový obal, ktorý prilieha na mozgové tkanivo).

Postihne asi 20 obyvateľov z jedného milióna za jeden rok, ale 5 - 10% z nich umiera ihneď pri jeho vzniku.

Traumatické krvácanie do mozgu

Úraz (trauma) je náhle fyzické poškodenie mechanickou, chemickou, tepelnou a akoukoľvek inou energiou, ktorej intenzita a rozsah prekračuje odolnosť tela. 

Najčastejšou príčinou neurotráum je:

• dopravná nehoda, 
• šport, 
• pracovné úrazy, 
• domáce úrazy, 
• násilie

Neurotraumy sa vyskytujú trikrát častejšie u mužov, a to najmä vo veku 15 - 25 rokov. 

Zo všetkých úrazov hlavy je približne 17 % príčinou smrti. 

Poranenia v oblasti hlavy a mozgu (kraniocerebrálne) môžu byť:

• kryté,
• otvorené (porušená je len koža),
• penetrujúce (poranená je tvrdá plena- dura mater),
• skryto penetrujúce (poranenia lebečnej bázy).

Pri týchto poraneniach je častou sekundárnou komplikáciou krvácanie. Delíme ho na intracerebrálne (do mozgu) a extracerebrálne (mimo mozgové tkanivo, ale stále v lebke).

Pri extracerebrálnom krvácaní je dôležité odlíšiť lokalizáciu vznikajúceho hematómu (krvného výronu). Podľa lokality ho delíme na:

• epidurálne,
• subdurálne,
• subarachnoidálne,
• intraventrikulárne.

Intracerebrálne krvácanie

Ide o krvácanie do mozgového tkaniva.

Je arteriálneho pôvodu, čiže vzniká pri poranení a ruptúre artérii, ktorými prúdi okysličená krv pod vysokým tlakom. 

Najčastejšie sa vyskytuje v bielej hmote frontálneho, alebo temporálneho laloka. 

Intracerebrálny hematóm je nebezpečný svojím rýchlo zväčšujúcim sa objemom a expanzívnym správaním. Spojený je so vznikom opuchu mozgu - edémom. 

Epidurálne krvácanie a subdurálne krvácanie 

Mozog je chránený niekoľkými obalmi - mozgovými plenami. Pod vlasmi a kožou sa nachádzajú lebečné kosti tvoriace lebku. Pod touto kosťou sa nachádza prvý mozgový obal. Svojou štruktúrou je pevný a tvrdý, preto dostal názov dura mater - tvrdá mozgová plena.

Priestor medzi lebkou a durou mater sa nazýva epidurálny priestor. 

Krvácanie a hromadenie krvi v tomto priestore vytvára epidurálny hematóm. 

Pod durou mater sa nachádza bezcievny priestor tvorený väzivom a likovorom. Nazýva sa arachnoidea - pavúčnica.

Priestor medzi tvrdou mozgovou plenou a arachnoideou sa nazýva subdurálny priestor. Subdurálny hematóm je vážnou komplikáciou úrazov hlavy.

Pod arachnoideou je tenká a jemná blana, ktorá tesne prilne k mozgovému tkanivu a jej tvar kopíruje mozgové závity tzv. gyrifikáciu mozgu. Tento obal sa nazýva pia mater - mäkký obal mozgu. 

Spontánne: Intracerebrálne a Subarachnoidálne krvácanie

Obidva typy krvácaní sú spontánne, čiže vznikajú bez nejakej traumy, úrazu či úderu do oblasti hlavy.

Ich príčinou je prasknutie drobných ciev v mozgu alebo prasknutie cievnej výdute (aneuryzmy).

Príčina a rizikové faktory intracerebrálneho krvácania

Na vzniku vnútromozgového krvácania sa najväčšou mierou podieľa vysoký krvný tlak - artériová hypertenzia, ktorá patrí medzi najčastejšie ochorenia kardiovaskulárneho systému u nás, aj vo svete.

Ďalšou významnou príčinou sú vrodené postihnutia cievnej steny, napríklad mikrovýdute, amyloidná angiopatia, rôzne cievne anomálie a iné. 

Krvácanie do mozgu môže vzniknúť aj pri hematologických ochoreniach, pri ktorých je prítomná porucha zrážania krvi.

Zrážanie krvi môže tiež byť porušené nevhodnou antikoagulačnou liečbou. Vtedy hovoríme o iatrogénnom poškodení, teda zo strany terapeuta.

Medzi ďalšie rizikové faktory patrí:

• diabetes mellitus (cukrovka), 
• chronická konzumácia alkoholu,
• užívanie drog, 
• fajčenie,
• tumory mozgu.

Cievne aneuryzmy ako príčina vzniku subarachnoidálneho krvácania

Aneuryzma je ohraničené rozšírenie cievy, tzv. výduť.

Cievna stena v okolí tejto výdute je tenšia, fragilnejšia a vystavená iným fyzikálno-mechanickým podmienkam. Krv v nej neprúdi priamočiaro a „hladko” ako v zdravej cieve, ale vznikajú v nej krvné víry.

Spojením týchto dvoch faktorov, spolu s vysokým krvným tlakom, alebo arteriosklerózou (kôrnatenie tepien), sa zvyšuje riziko ruptúry aneuryzmy s masívnym krvácaním. 

Výskyt mozgových aneuryziem je asi 1 - 5 %, najčastejšie sa vyskytujú medzi 40. a 60. rokom života a častejšie u ženského pokolenia. 

Príčinou subarachnoidálneho krvácania je v 75 % vakovitá aneuryzma. Väčšina z nich sa nachádza v karotickom povodí, teda cievach, ktoré sa v mozgu vetvia z krčných tepien.

Výnimočný nie je ani výskyt viacerých aneuryziem na jednej cieve.

Príčiny traumatického mozgového krvácania

Poranenie lebky pri úraze hlavy spôsobí krvácanie z ciev, ktoré sú tesne pod lebkou. Ide o arteriálne alebo žilové (venózne) krvácanie.

Krv sa hromadí nad tvrdou plenou, tak vzniká epidurálny hematóm.

Epidudálny hematóm bez prítomnosti zlomeniny lebky je skôr vzácnosťou.

Asi 10 % dospelých má epidurálne krvácanie bez zlomeniny, ale u 40 % detí zlomenina chýba. Je to spôsobené pružnosťou a poddajnosťou ešte mäkkých kostí a lebečných švov u detí.

Väčšina krvácaní je spôsobených poranením veľkej cievy, ktorá vyživuje tvrdú mozgovú plenu - arteria meningea media.

Žilové krvácanie je spôsobené krvácaním strednej meningeálnej žily, alebo pochádza zo žilových splavov.

Príčinou vzniku subdurálneho hematómu je pretrhnutie premosťujúcich, alebo kôrových žíl medzi tvrdou plenou a arachnoideou.

Podľa času od jeho vzniku po prvé symptómy ho delíme na tri skupiny:

1. akútny (prejaví sa do 3 dní od úrazu),
2. subakútny (medzi tretím a dvadsiatym dňom po úraze),
3. chronický (jeho prejavy nastúpia od dvadsiateho dňa po úraze).

Akútny subdurálny hematóm sprevádza ťažšie mozgové traumy, ktoré sú spojené s pomliaždením mozgu a zlomeninami lebky.

Medzi predisponovaných pacientov patria tí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi.

Ďalej je častejšie u alkoholikov a starších ľudí, u ktorých je mozog zmenšený (atrofický) a natiahnuté cievy medzi menším mozgom a mozgovým obalom sú fragilnejšie.

Vzácne sa môže tvoriť subdurálny hematóm pri prasknutí vrodenej aneuryzmy, alebo arteriovenóznej malformácii.

Naopak, chronický subdurálny hematóm, vzniká pri ľahkom poranení.

Až v polovici prípadov si pacient na úraz ani nepamätá. Taktiež je prítomný vo vyššom veku, u ľudí s atrofiou mozgu, u užívateľov liekov na riedenie krvi a závislých na alkohole.

Vzácnosťou nie je ani jeho súčasný výskyt na obidvoch stranách lebky.

Aké sú prejavy spontánnej hemoragie?

Symptomatika intracerebrálnej hemorágie závisí od lokalizácie krvácania. Najčastejším miestom typického krvácanie sú tzv. bazálne gangliá (centrá v mozgu zo šedej hmoty, riadiace motoriku).

Druhým typickým miestom výskytu sú mozgové laloky, talamus a veľmi závažným je krvácanie do mozgového kmeňa, ktoré tvorí 5 - 10 % krvácaní.

Príznaky sú podobné ako pri ischemickej cievnej mozgovej príhode.

Preto pri vzniku takéhoto klinického obrazu nie je okamžite jasné o aký typ mozgovej príhody ide.

Sú však príznaky, ktoré sú charakteristickejšie pre krvácanie, ako pre ischémiu.

Sú to tieto symptómy:

• zvracanie, svedčí pre zvýšený intracerebrálny tlak,
• rýchlo sa zhoršujúci klinický obraz, pre zväčšujúci sa hematóm (krvný výron) v mozgu,
• progredujúca porucha vedomia,
• neznesiteľná bolesť hlavy.

Subarachnoidálne krvácanie sa manifestuje náhlou neznesiteľnou tzv. explozívnou bolesťou hlavy, akú pacient ešte nikdy nezažil.

Sprevádza ju žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, zmätenosť, krátkodobá strata vedomia, meningeálny syndróm, obrna končatín a epileptické záchvaty.

Zaujímavé informácie v článkoch: 
Bolesť hlavy: Niekedy je neškodná, ale kedy značí závažný problém? + RED FLAGS - červené vlajky
Čo je to cievna mozgová príhoda? Poznáte príznaky, riziká či liečbu?

Poúrazové krvácanie a jeho typické príznaky

Intracerebrálne krvácanie sa prejavuje takmer vždy okamžitým bezvedomím. 

Epidurálne krvácanie sa vo väčšine prípadov prejaví od dvoch do šiestich hodín od úrazu. 

Prvým príznakom je porucha vedomia.

Môže mať 5 podôb:

1. trvalé bezvedomie od začiatku úrazu,
2. bez zmeny vedomia od úrazu,
3. najskôr krátka porucha vedomia, potom sa pacient preberá k vedomiu,
4. hneď po úraze bez poruchy vedomia, neskôr nastúpi bezvedomie,
5. ihneď po traume prichádza bezvedomie, nasleduje ho stav plného vedomia a potom opakujúce sa bezvedomie (iba ⅓ pacientov).

Neskoršia porucha vedomia nie je typická pre epidurálny hematóm a môže byť prejavom komplikácie, napríklad subdurálneho krvácania, pomliaždenia mozgu alebo edému mozgu.

Ak pacient upadne do kómy, môžu byť prítomné symptómy ako asymetricky zväčšené zreničky, obrna III. hlavového nervu, ktorý inervuje okohybné svaly. 

Polovica pacientov má aj obrny horných, či dolných končatín, a to na opačnej strane ku vzniku hematómu a veľkej zreničky. To znamená, že ak je krvácanie prítomné v ľavej hemisfére mozgu, zväčšená bude zrenička na ľavom oku a ochrnuté budú pravostranné končatiny.

Tento fakt je spôsobený krížením nervových dráh, ktoré smerujú z mozgu ku končatinám. 

Medzi ďalšie príznaky patria:

• spomalená srdcová činnosť (bradykardia), 
• kolísavý krvný tlak, 
• srdcová arytmia
• nevoľnosť, 
• vracanie, 
• bledá tvár, 
• nepravidelné dýchanie, 
• porucha pamäti, 
• dezorientácia,

Symptomatiku akútneho subdurálneho hematómu tvorí kombinácia primárneho poškodenia mozgu a tlaku na mozog, ktorý vytvára zväčšujúci sa hematóm. 

Medzi vedúce príznaky patrí opäť bezvedomie, ktoré môže trvať aj pár minút. Porucha vedomia sa môže opakovať po období plného vedomia.

Dôležitým diagnostickým znakom je asymetricky zväčšená zrenička na postihnutej strane. 

Dochádza k nemu pomerne neskoro, pri vzniku tzv. temporálneho kónusu. Ide o výrez temporálneho laloku mimo svoju prirodzenú lokalizáciu, do zadnej lebečnej jamy. Vzniká tak tlak a ťah nervov, ktoré vychádzajú z tohto laloku. 

Postupne progredujúcim tlakom dochádza k zväčšeniu aj opačnej zreničky, neskôr k obrne končatín. Ak lalok zatlačí na mozgový kmeň, môže dôjsť až k zástave srdca a dýchania.

K ďalším príznakom patrí:

• porucha reči,
• porucha pohybov očí, dvojité videnie (obrna tvárových nervov najmä III. a VI. nervu),
• bolesti hlavy a zvracanie (príznak vysokého intrakraniálneho tlaku)
• epileptické záchvaty (pri súčasnom poranení mozgu) 

Subakútny subdurálny hematóm nemá tak dramatickú symptomatiku. Prejavuje sa spomalením myslenia, spavosťou, psychickými problémami, nezáujmom, depresiou. 

Niekedy môže byť prítomná pomaly zhoršujúca sa slabosť končatín, či iné progredujúce neurologické ťažkosti.

Chronické subdurálne krvácanie sa v 90 % prípadov prejavuje bolesťami hlavy a zmenami psychického stavu, napr.:

• spomalené myslenie,
• ospalosť,
• nezáujem,
• nočná zmätenosť,
• únik moču.

Vzácnejšie sú prítomné celkové neurologické ťažkosti ako slabosť končatín, epileptické záchvaty, nevoľnosť a zvracanie z narastajúceho intrakraniálneho tlaku.

Konečné slovo v tomto prípade má zobrazovacia metóda, a to v oboch prípadoch. Rozdiel je ale v mechanizme a v predpokladaní príčiny.

Diagnostika spontánnej formy krvácania

Zlatým štandardom pri diagnostike akútneho intracerebrálneho krvácania je natívne CT mozgu (bez podania kontrastnej látky). Hematóm sa zobrazí ako hyperdenzné (svietiace) ložisko. Po 6 - 8 hodinách sa v jeho okolí vytvorí tmavý prstenec, hrubý asi 4 mm. 

V priebehu desiatich až dvadsiatich dní, sa začne hematóm postupne vstrebávať, s čím súvisí aj jeho postupné stmavnutie na CT obrázkoch. 

Vyšetrenie CT mozgu sa počas hospitalizácie pacienta niekoľkokrát opakuje, za účelom sledovania zväčšovania sa hematómu, vzniku edému, alebo prevalenia sa krvi do mozgových komôr, čo sa nazýva tzv. hemocefalus. 

Hemocefalus je vážnou komplikáciou, pretože krvnými zrazeninami sa môžu upchať likvorové cesty, a tým môže dôjsť k nahromadeniu likvoru, a ďalšiemu zvyšovaniu intralebečného tlaku. 

Čím vyšší je intralebečný tlak, tým dramatickejšie sú príznaky a horšia prognóza pacienta. 

Magnetická rezonancia mozgu (MRI) umožňuje presnú detekciu časového intervalu, kedy došlo ku krvácaniu. Je to dané rôznymi magnetickými vlastnosťami hemoglobínu a zložiek, na ktoré sa postupom času rozkladá.

V prípade podozrenia na subarachnoidálne krvácanie je taktiež potrebné ihneď previesť natívne CT mozgu alebo magnetickú rezonanciu mozgu. 

Hematóm sa, podobne ako u intracerebrálneho krvácania, zobrazí ako hyperdenzné ložisko v typickej lokalite, medzi mozgovými obalmi. 

Ak je CT vyšetrenie s negatívnym nálezom, ale stále pretrváva podozrenie na výskyt krvácania do subarachnoidálenho priestoru, je potrebné zrealizovať lumbálnu punkciu. 

Odobratý likvor môže byť už viditeľne voľným okom sfarbený, niekedy je však číry. 

V laboratóriu ho podrobia tzv. spektrofotometrickému vyšetreniu, ktoré detekuje rozpadové produkty hemoglobínu. Ak sú prítomné, je dokázané, že došlo ku krvácaniu.

Lumbálnu punkciu je však potrebné vykonať s časovým odstupom. Pri príliš včasnom odbere môže byť výsledok falošne negatívny. 

Súčasťou diagnostiky je vždy detekcia zdroja krvácania, teda vyhľadanie prasknutej aneuryzmy. 

Jednou z možností je prevedenie CT mozgu s kontrastnou látkou a angiografiou (zobrazenie ciev pri podaní kontrastnej látky). Výhodou je rýchlosť vyšetrenia, ale nevýhodou je nízka citlivosť pre zobrazenie malých cievnych anomálii.

O čosi presnejšie zobrazenie mozgových ciev nám prináša mozgová angiografia pomocou digitálnej subtrakčnej angiografie (DSA). Táto metóda spoľahlivo zobrazí vzťahy cievnych anomálii.

Nevýhodou je zaťaženie kontrastnou látkou, riziko neurologických komplikácií po výkone a riziko spojené s tým, že ide o invazívny prístup, keďže pri vyšetrení dochádza k punkcii stehennej artérie v celkovej anestéze. 

Diferenciálna diagnostika 

Veľmi dôležité je vedieť správne rozlíšiť niektoré iné ochorenia od život ohrozujúceho akútneho krvácania do mozgu: 

Bolesti hlavy môžu pripomínať: 

• migréna,
• zápal prínosových dutín,
• tenzná cefalea (primárna bolesť hlavy),
• hypertenzná kríza,
• subdurálny hematóm, 
• tumory mozgu.

Stuhnutosť šije sa vyskytuje aj pri: 

• cervikokraniálny syndróm,
• meningitida,
• meningizmus (pozitívne meningeálne príznaky napr. pri teplote).

Žalúdočná nevoľnosť so zvracaním, napr. pri:

• akútna gastroenteritída,
• otrava stravou,
• vred žalúdka,
• akútny zápal slepého čreva,
• akútna koronárna príhoda - napr. infarkt srdca.

Psychické príznaky krvácania môžu byť zamenené za:

• predávkovanie liekmi, 
• otrava alkoholom,
• užitie drog,
• psychiatrické ochorenie.

Ako je to s diagnostikou pri úraze?

Diagnostika začína prednemocničnou starostlivosťou, pri príchode rýchlej zdravotnej pomoci na miesto nehody alebo úrazu.

Medzi okamžité život zachraňujúce úkony patrí overenie prítomnosti vedomia, dýchania a pulzu. Pacienta v bezvedomí, ktorý nedýcha ani po zaklonení hlavy, čím uvoľníme dýchacie cesty, je potrebné urýchlene začať oživovať kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Pacienta pri vedomí prezrieme a zisťujeme prítomnosť ďalších zranení. Po uložení do stabilizovanej polohy, za stáleho sledovania vedomia, pulzu a dýchania sa pacient prevezie do najbližšej nemocnice, kde pokračuje diagnostika a liečba.

Základom diagnostického pátrania po príčine bezvedomia sú zobrazovacie vyšetrenia.

Ak nedochádza k úprave poruchy vedomia, alebo sa dokonca bezvedomie opakuje, je potrebné ihneď zrealizovať CT alebo MRI mozgu.

EPIDURAL...

Na CT vyšetrení mozgu sa epidurálny hematóm zobrazuje charakteristicky a to ako svietivé ložisko v tvare šošovky. Toto ložisko je lokalizované mimo mozgové tkanivo, nalieha na lebku a utláča príslušnú mozgovú hemisféru, s posunom komorového systému mozgu.

Viditeľná je aj zlomenina lebky v blízkosti hematómu.

SUBDURAL...

CT vyšetrenie pri subdurálnom krvácaní preukáže svietiaci hematóm, ktorý je polmesiačikovitého tvaru.

Nachádza sa medzi lebkou a mozgovým tkanivom. Prítomný je aj posun mozgových komôr.

Chronický subdurálny hematóm je na CT vyšetrení, naopak, tmavší ako ostatné mozgové tkanivo, čím sa dá odlíšiť od akútne vzniknutého krvácania.

MRI mozgu zrealizované v prvých hodinách po úraze ešte nemusí preukázať výrazné zmeny. Po pár hodinách je viditeľné tmavšie ložisko, ktoré sa v priebehu času zmení na svetlo svietiace.

Spontánne krvácanie do mozgu

Vzniku intracerebrálneho krvácania typicky predchádza fyzická námaha, psychický nepokoj, rozčúlenie alebo preľaknutie.

Teda činnosť, ktorá zdvihne už aj tak vysoký krvný tlak. 

Rozvíja sa klinický obraz náhlej cievnej príhody, zatiaľ nie je jasné, či ide o ischemickú alebo hemoragickú príhodu.

Diagnóza je určená až po akútne zrealizovanom CT mozgu. 

Klinické zhoršenie neurologických symptómov býva spravidla znakom narastajúceho hematómu v prvých hodinách. K ďalšiemu zhoršeniu dochádza po 24 - 48 hodinách, a to v dôsledku rozvoja opuchu mozgu, teda edému. 

Pri neskoršom diagnostikovaní a liečbe je prognóza pacienta zlá.

Aj keď sú príznaky intracerebrálneho krvácania podobné ako pri ischemickej cievnej mozgovej príhode, úmrtnosť na hemorágiu je vyššia. 

Zlá prognóza súvisí najmä s kumulujúcim mozgovým edémom. 

Lepší priebeh majú malé hematómy vznikajúce pod mozgovou kôrou, ktoré sa vyskytujú vo vyššom veku. Vo vyššom veku je mozog prirodzene menší, čo je spôsobené vekovou atrofiou mozgu. 

V lebke, v ktorej je uložený menší mozog, je teda viac priestoru pre hematóm, a preto pri jeho zväčšovaní sa, nevzniká tak výrazný útlak dôležitých mozgových centier, ako v mladom mozgu, ktorý svojím tkanivom vypĺňa tesne celú lebku.

Subarachnoidálnemu krvácaniu z prasknutia aneuryzmy predchádza telesná námaha spojená so zvýšením vnútrolebečného tlaku. Ide napríklad o zdvíhanie ťažkých bremien, sex, pri tlaku na stolicu, pri silnom kašli, kýchnutí, rozčúlení, ale môže vzniknúť aj v pokoji, napr. v spánku.

Nasleduje pocit prasknutia alebo puknutia v hĺbke hlavy, po ktorom začne náhla explozívna bolesť hlavy.

Pacienti bolesť popisujú ako ostrú až bodavú, lokalizovanú do oblasti záhlavia, spánkov, alebo čela. 

Po 12 - 24 hodinách sa rozvíja meningeálny syndróm, čiže stuhnutá šija, nemožnosť voľného maximálneho pohybu končatín, nemožnosť posadenia sa z ľahu bez pomoci rúk. 

V tomto období môže dôjsť k poruche vedomia, k bezvedomiu až kóme. Naopak, niektorí pacienti môžu reagovať nekľudom, zmätenosťou, zvýšenou aktivitou. 

10 % pacientov má v priebehu krvácania opakované epileptické záchvaty.

Nerozpoznanie klinických príznakov subarachnoidálneho krvácania môže mať pre pacienta fatálne následky. Najčastejšie sa jeho príznaky mylne zamieňajú za blokádu krčnej chrbtice, atak migrény, alebo meningoencefalitídu. 

Prognóza pacienta so subarachnoidálnym krvácaním je vždy kritická. Žiaľ, aj po včasnej diagnostike, 15 - 30% pacientov umiera. So zlou prognózou je spojená najmä rýchlo progredujúca strata vedomia a ťažké neurologické príznaky. 

U pacientov, ktorí prežili, sa nezriedka objavujú reziduálne príznaky, ako následok krvácania. Ide o motorické poruchy, obrny, poruchy myslenia a psychické problémy.

Ako je to po úraze?

Traumatické poranenia hlavy a mozgu spojené s intralebečným krvácaním patria do starostlivosti urgentnej medicíny.

Sú to náhle zranenia, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacienta. Preto je ich priebeh väčšinou rýchly, akútny a ihneď po prvých príznakoch vyžaduje okamžitú diagnostiku a liečbu.

Čo je ešte dôležité a na čo netreba zabúdať?

V prvom rade, nezabudnime na možné komplikácie. Druhé miesto, i keď nie menej významné sa venuje prevencii.

Komplikácie a následky subarachnoidálneho krvácania

• Intracerebrálne krvácanie 

Vyskytuje sa asi u 20 – 40 % pacientov.

Príznakmi sú obrny končatín, senzitívne poruchy, poruchy reči a iné. Najčastejšie sa vyskytuje pri prasknutí arteriovenóznych malformácií.

• Opakovanie subarachnoideálneho krvácania 

Charakteristicky sa vyskytuje ešte predoperačne.

Je príčinou progresívneho zhoršovania klinického obrazu a v konečnom dôsledku aj smrti pacientov. Najrizikovejšie obdobie je v priebehu dvoch týždňov od vzniku krvácania, najčastejšie však počas prvých 24 hodín.

• Mozgová ischémia

Veľmi častá komplikácia, ktorej príčinou je reflexný arteriospazmus ciev v okolí krvácania.

U 20% pacientov je ischémia príčinou úmrtia.

• Hydrocefalus

Ide o rozšírenie komorového systému mozgu.

Vzniká do 72 hodín od krvácania a patrí teda ku skorým komplikáciám. Rozšírené su charakteristicky predné, bočné, dve komory mozgu.

Príčinou je prevalenie krvácania do mozgových komôr s následným blokom likvorového odtoku. 

Ak je takéto rozšírenie dlhodobé, ide o chronický hydrocefalus. Je to neskorá komplikácia po prekonaní krvácania a postihuje všetky 4 komory mozgu. 

Vzniká zníženým spätným vstrebávaním likvoru. Jeho klinický obraz tvoria tri príznaky, a to zhoršujúca sa demencia, poruchy chôdze (tzv. magnetická chôdza) a inkontinencia moča.

• Porucha srdcového rytmu

Vznik rôznych arytmii, fibrilácii alebo extrasystol je príznačný pre akútne štádium krvácania. Preto je potrebné pre ich záchyt vždy zrealizovať EKG a akciu srdca pacienta ďalej sledovať na monitorovanom lôžku.

Prevencia intracerebrálneho krvácania

Najdôležitejším preventívnym opatrením je efektívna terapia arteriálnej hypertenzie, teda vysokého krvného tlaku.

Cieľové hodnoty by nemali presahovať 130/80 mmHg. 

Zaujímavé informácie v článkoch: 

• Prehľadná tabuľka: Aké hodnoty má nízky, normálny a vysoký krvný tlak?
• Čo je to nočná hypertenzia? Ako zvyšuje riziko zdravotných komplikácií
• Čo je to maskovaná hypertenzia? Normálny krvný tlak u lekára, ale...
• Meranie krvného tlaku, tepu či dychu doma. Ako sa vyznať v hodnotách?
• Meranie krvného tlaku: Aké sú zásady správneho postupu? + 10 zásad

Ďalej sa odporúča zmena životného štýlu a to najmä redukcia soli v strave, zníženie telesnej hmotnosti, zákaz fajčenia a striedmosť v konzumácii alkoholu. 

Prognóza po úraze

Prognóza závisí od rýchlosti lekárskeho zásahu a od prítomnosti a rozsahu ostatných zranení.

Epidurálny hematóm je komplikácia poranení hlavy, ktorá bezprostredne ohrozuje život, jednak svojou rýchlosťou progresie a schopnosťou vytvárať mozgové kónusy, teda posuny mozgových lalokov s ich kritickým útlakom. 

Bez zásahu pacienti umierajú do niekoľkých hodín.

Akútne subdurálne krvácanie má pri rýchlom vypustení priaznivú prognózu. Ak je prítomné poranenie aj mozgového tkaniva, alebo sa s diagnostikou a liečbou mešká, môže byť príčinou smrti.

Chronický subdurálny hematóm býva diagnostikovaný s oneskorením viac ako 20 dní, preto nie je bezprostrednou príčinou smrti hneď po úraze.

Avšak neliečený je príčinou rôznych neurologických komplikácii, ktoré môžu mať aj trvalý charakter.